ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)

z 13. apríla 2011

Vec F‑73/09

Viktor Sukup

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Odmena a príspevky – Príspevok na nezaopatrené dieťa – Príspevok na vzdelanie – Priznanie so spätnou účinnosťou“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou V. Sukup navrhuje v podstate zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým mu bolo oznámené, že sa mu nepriznáva príspevok na nezaopatrené dieťa ani príspevok na vzdelanie so spätnou účinnosťou

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Akt, ktorý sa má objektívne považovať za konečné rozhodnutie

2.      Úradníci – Odmena – Rodinné prídavky – Príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na vzdelanie – Vyplatenie so spätnou účinnosťou – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, články 2 a 3)

3.      Úradníci – Odmena – Rodinné prídavky – Príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na vzdelanie – Vyplatenie so spätnou účinnosťou po stanovení nárokov úradníka za predmetné obdobie skorším negatívnym rozhodnutím – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, články 2 a 3)

4.      Úradníci – Akty administratívy – Spätná účinnosť – Podmienky

5.      Úradníci – Žaloba – Žiadosť v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku – Žiadosť o vyplatenie príspevkov so spätnou účinnosťou – Dodržanie primeranej lehoty

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 1)

1.      Aj keď sa nepriaznivé stanovisko, ktoré prijme administratíva v súvislosti so žiadosťou úradníka týkajúcou sa možnosti vyplatenia príspevku so spätnou účinnosťou v prípade, že o to požiadal, má vykonať až neskôr, môže sa považovať za stanovisko stanovujúce v zásade odmietnutie vyplatiť príspevky so spätnou účinnosťou. Z tohto dôvodu sa prejavuje ako akt spôsobujúci ujmu uvedenému úradníkovi bez toho, aby bolo okrem iného potrebné určiť, či sa jeho žiadosť má považovať za žiadosť v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku alebo za jednoduchú žiadosť o informácie.

(pozri bod 42)

Odkaz:

Súdny dvor: 1. februára 1979, Deshormes/Komisia, 17/78, body 9 až 12

2.      Aj keď možnosť vyplatenia príspevku na nezaopatrené dieťa a príspevku na vzdelanie so spätnou účinnosťou nie je v služobnom poriadku výslovne upravená, zo žiadneho ustanovenia služobného poriadku nevyplýva, že úradník, ktorého situácia zodpovedá podmienkam stanoveným služobný poriadkom na priznanie predmetných príspevkov, nemôže žiadať o ich vyplatenie za uplynulé obdobia, ani že administratíva môže túto žiadosť zamietnuť už z dôvodu, že má retroaktívny charakter. Taká platba sa totiž obmedzuje na vyvodenie dôsledkov práv vzniknutých v okamihu, keď situácia úradníka zodpovedala požiadavkám stanoveným služobným poriadkom, čo mohlo nastať pred dňom, v ktorom úradník podal svoju žiadosť o vyplatenie predmetných príspevkov. Možnosť spätného vyplatenia teda v zásade služobný poriadok nevylučuje.

(pozri bod 59)

3.      Služobný poriadok výslovne nestanovuje, že úradník má nárok na vyplatenie príspevku na nezaopatrené dieťa a príspevku na vzdelanie so spätnou účinnosťou, pokiaľ boli jeho práva za predmetné obdobie stanovené skorším negatívnym rozhodnutím.

Pokiaľ teda administratíva prijme rozhodnutie, ktorým odmieta priznať úradníkovi príspevok na nezaopatrené dieťa alebo príspevok na vzdelanie, toto rozhodnutie určuje jeho práva tak dlho, ako je platné. Úradník teda nemôže dosiahnuť vyplatenie príspevkov za uplynulé obdobia, za ktoré boli jeho práva stanovené týmto rozhodnutím.

(pozri body 64 a 65)

4.      Rozhodnutie, ktoré z praktických dôvodov nemôže byť prijaté ku dňu nástupu úradníka do služby, má nutne retroaktívny dosah s cieľom, aby sa jeho administratívne postavenie určilo odo dňa jeho nástupu do služby.

Taký retroaktívny dosah, ktorý nezasahuje do nijakého práva predtým nadobudnutého úradníkom, sa nezdá nesprávny, pokiaľ je rozhodnutie prijaté a oznámené dotknutej osobe v dostatočne krátkom čase od jej nástupu do služby, aby sa javilo ako odôvodnené uvedenými praktickými dôvodmi.

(pozri body 70 a 71)

5.      Úradníka, ktorý nepreukázal, že musel čeliť výnimočnej situácii vyplývajúcej z príčin, ktoré mu nemožno pripísať a ktoré mu zabránili v primeranej lehote podať žiadosť v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku, ktorá by bola namierená na uplatnenie alebo prinajmenšom zachovanie jeho práv v oblasti príspevkov, nemožno považovať za osobu, ktorá podala svoju žiadosť v primeranej lehote, pokiaľ obdobie, ktoré uplynulo od okamihu, keď osoba bola schopná informovať administratívu o ťažkostiach, ktoré ju postihli do okamihu, keď o svojej situácii informovala, presahuje dobu nevyhnutnú na prípravu tejto žiadosti a jej predloženie administratíve.

So zreteľom na skutočnosť, že uvedená žiadosť nebola podaná v primeranej lehote, nemožno v žiadnom prípade vyčítať administratíve, že sa bránila vyplatiť predmetné príspevky so spätnou účinnosťou nielen od nástupu úradníka do služby, ale aj od okamihu, ku ktorému sa preukázali uvedené ťažkosti.

(pozri body 83 – 85)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 29. apríla 2002, Hilden/Komisia, T‑70/98, bod 42