ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)

z 28. septembra 2011

Vec F‑26/10

AZ

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Povýšenie – Povyšovanie v roku 2009 – Schopnosť pracovať v treťom jazyku – Existencia disciplinárneho konania – Vylúčenie z povyšovania“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou AZ navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým bol vylúčený z povyšovania v roku 2009

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Rozhodnutie o zamietnutí – Nahradenie odôvodnenia napadnutého aktu

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Zásady – Právo na obranu

3.      Úradníci – Povýšenie – Podmienky – Preukázanie schopnosti pracovať v treťom jazyku

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45 ods. 2)

4.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Dôvody – Protiprávnosť rozhodnutia administratívy, ktoré nebolo napadnuté v lehotách – Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

1.      V systéme opravných prostriedkov stanovenom v článkoch 90 a 91 služobného poriadku úradníkov a so zreteľom na vývoj konania pred podaním žaloby zavedeného týmito článkami môže administratíva pri zamietnutí sťažnosti doplniť alebo zmeniť dôvody, na základe ktorých prijala napadnutý akt.

(pozri bod 38)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: 9. decembra 2009, Komisia/Birkhoff, T‑377/08 P, body 55 až 60

2.      Dôvod založený na porušení práva na obranu nemožno namietať proti každému aktu spôsobujúcemu ujmu, teda proti každému aktu so záväznými právnymi účinkami, ktoré môžu priamo a osobne ovplyvniť záujmy úradníka tým, že podstatne menia jeho právne postavenie. Ak by v tejto súvislosti bola administratíve uložená povinnosť vypočuť každého zamestnanca pred prijatím každého aktu, ktorý mu spôsobuje ujmu, malo by to za následok jej neprimeraná zaťaženie.

Zo skutočnosti, že rozhodnutie predstavuje z procesného hľadiska akt spôsobujúci ujmu, totiž nie je možné automaticky vyvodiť, bez ohľadu na povahu konania začatého voči dotknutému úradníkovi, že menovací orgán má povinnosť riadne vypočuť dotknutú osobu pred prijatím tohto aktu.

Je teda zjavné, že dôvod založený na porušení práva na obranu možno účinne uplatňovať iba vtedy, ak je napadnuté rozhodnutie prijaté na záver konania začatého proti dotknutej osobe a ak je preukázaná závažnosť dôsledkov, ktoré toto rozhodnutie môže mať na postavenie tejto osoby.

(pozri body 49 – 51)

Odkaz:

Súdny dvor: 29. apríla 2004, Parlament/Reynolds, C‑111/02 P, bod 57

3.      Podmienka týkajúca sa preukázania schopnosti pracovať v treťom jazyku je objektívnou podmienkou, ktorú musí úradník nevyhnutne splniť na to, aby bol povýšený. V dôsledku toho okolnosť, že úradník nemohol proti svojej vôli absolvovať jazykový test, nemôže mať sama osebe za následok to, že sa na neho nevzťahuje podmienka týkajúca sa preukázania schopnosti pracovať v treťom jazyku.

(pozri bod 68)

4.      Úradník, ktorý v lehotách stanovených v článkoch 90 a 91 služobného poriadku nepodal žalobu o neplatnosť proti aktu, ktorý mu údajne spôsobuje ujmu, nemôže prostredníctvom návrhu na náhradu ujmy spôsobenej týmto aktom napraviť túto nečinnosť a zabezpečiť si tak nové lehoty na podanie žaloby.

(pozri bod 85)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 29. februára 1996, Lopes/Súdny dvor, T‑547/93, bod 174