Language of document : ECLI:EU:F:2011:196

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 15. decembra 2011

Vec F‑9/11

Verónica Sabbag Afota

proti

Rade Európskej únie

„Verejná služba – Úradníci – Hodnotenie – Povýšenie – Povyšovanie v roku 2010 – Neexistencia hodnotiacej správy“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou V. Sabbag Afota, úradníčka Rady, navrhuje, aby Súd pre verejnú službu zrušil jej hodnotiacu správu vypracovanú za obdobie od 1. januára 2008 do 30. júna 2009, ako aj rozhodnutie Rady o jej nepovýšení v rámci povyšovania v roku 2010

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Žalobkyňa znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Radou.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Žaloba proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti – Následok – Podanie návrhu týkajúceho sa napadnutého aktu na súd – Výnimka – Rozhodnutie, ktoré nemá potvrdzujúcu povahu

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Postupy – Zohľadnenie hodnotiacich správ – Neúplný osobný spis – Dôsledky

(Služobný poriadok úradníkov, články 43 a 45)

3.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Rozsah – Skutočnosti, ktoré môžu byť zohľadnené

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45 ods. 1)

4.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

5.      Úradníci – Povýšenie – Kritériá – Zásluhy – Zohľadnenie úrovne vykonávaných povinností a jazykových znalostí – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

6.      Úradníci – Povýšenie – Sťažnosť nepovýšeného uchádzača – Rozhodnutie o zamietnutí – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Nedostatok odôvodnenia – Náprava počas sporového konania – Podmienka

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek, článok 45 a článok 90 ods. 2)

1.      Z článkov 90 a 91 služobného poriadku vyplýva, že žaloba, ktorú podala osoba, na ktorú sa vzťahuje služobný poriadok, proti rozhodnutiu menovacieho orgánu alebo proti nečinnosti tohto orgánu, ktorá spočíva v neprijatí opatrenia stanoveného služobným poriadkom, je prípustná iba v prípade, pokiaľ sa dotknutá osoba skôr obrátila na menovací orgán so sťažnosťou a pokiaľ táto sťažnosť bola predmetom explicitného alebo implicitného zamietnutia.

Administratívna sťažnosť a jej explicitné alebo implicitné zamietnutie tvoria neoddeliteľnú súčasť komplexného konania a sú iba jednou z podmienok, ktoré musia byť splnené pred podaním žaloby. Za týchto podmienok má žaloba, aj keď formálne smerujúca proti zamietnutiu sťažnosti, za následok začatie konania súdu o akte spôsobujúcom ujmu, proti ktorému sa sťažnosť podala, okrem prípadu, keď je dosah zamietnutia sťažnosti odlišný od dosahu aktu, proti ktorému bola sťažnosť podaná. Výslovné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti totiž nemusí byť s ohľadom na jeho obsah potvrdením aktu napadnutého žalobcom. To platí v prípade, ak rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti obsahuje opakovaný prieskum situácie žalobcu podľa nových právnych a skutkových okolností alebo ak mení alebo dopĺňa pôvodné rozhodnutie. V týchto prípadoch predstavuje zamietnutie sťažnosti akt podliehajúci preskúmaniu súdom, ktorý naň prihliada pri posúdení zákonnosti napadnutého aktu, dokonca ho považuje za akt spôsobujúci ujmu nahrádzajúci napadnutý akt.

(pozri body 24 a 25)

Odkaz:

Súdny dvor: 28. mája 1980, Kuhner/Komisia, 33/79 a 75/79, bod 9; 17. januára 1989, Vainker/Parlament, 293/87, body 7 a 8

Súd prvého stupňa: 12. decembra 2002, Morello/Komisia, T‑338/00 a T‑376/00, bod 35; 10. júna 2004, Eveillard/Komisia, T‑258/01, bod 31; 14. októbra 2004, Sandini/Súdny dvor, T‑389/02, bod 49; 7. júna 2005, Cavallaro/Komisia, T‑375/02, body 63 až 66; 25. októbra 2006, Staboli/Komisia, T‑281/04, bod 26

Všeobecný súd Európskej únie: 9. decembra 2009, Komisia/Birkhoff, T‑377/08 P, body 50 až 59 a 64; 21. septembra 2011, Adjemian a i./Komisia, T‑325/09 P, bod 32

2.      Hodnotiaca správa predstavuje prvok posúdenia nevyhnutný zakaždým, keď sa prihliada na služobný postup úradníka na účely prijatia rozhodnutia týkajúceho sa jeho povýšenia.

Z toho vyplýva, že konanie o povýšení má vady, keď menovací orgán nemohol vykonať porovnávacie hodnotenie zásluh uchádzačov, pretože hodnotiace správy jedného alebo viacerých z nich administratíva vypracovala so značným oneskorením.

Tieto vady však nevedú k uloženiu sankcie v prípade, ak sa neexistencia hodnotiacej správy môže kompenzovať existenciou iných informácií o zásluhách úradníka. Okrem toho na zrušenie povýšení nestačí, že spis uchádzača je nesprávny alebo neúplný; je ešte potrebné preukázať, že táto okolnosť mohla mať rozhodujúci vplyv na konanie o povýšení.

(pozri body 42 – 44)

Odkaz:

Súdny dvor: 18. decembra 1980, Gratreau/Komisia, 156/79 a 51/80, body 22 a 24

Súd prvého stupňa: 19. septembra 1996, Allo/Komisia, T‑386/94, bod 38; Morello/Komisia, už citovaný, bod 84 a tam citovaná judikatúra; 8. marca 2006, Lantzoni/Súdny dvor, T‑289/04, bod 62

3.      Na základe článku 45 ods. 1 služobného poriadku menovací orgán na účely udelenia povýšenia pri porovnávacom hodnotení zásluh úradníkov spôsobilých na povýšenie zohľadní najmä správy o úradníkoch, používanie iných jazykov pri plnení ich povinností než jazyka, o ktorého dôkladnej znalosti predložili dôkaz, a v prípade potreby aj úroveň nimi vykonávaných povinností. Menovací orgán musí vykonať porovnávacie hodnotenie zásluh úradníkov spôsobilých na povýšenie s prihliadnutím na tieto tri skutočnosti. Tento menovací orgán však môže subsidiárne v prípade rovnosti zásluh úradníkov spôsobilých na povýšenie na základe troch skutočností výslovne uvedených v článku 45 ods. 1 služobného poriadku prihliadať na ďalšie skutočnosti, ako je vek uchádzačov a odpracované roky v platovej triede alebo v službe.

Široká miera voľnej úvahy takto priznaná menovaciemu orgánu je však obmedzená nevyhnutnosťou vykonať porovnávacie hodnotenie kandidatúr starostlivo a nestranne, v záujme služby a v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. V praxi sa toto hodnotenie musí vykonať na rovnom základe a s použitím zdrojov informácií a údajov, ktoré sú porovnateľné.

(pozri body 53, 55 a 60)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 15. septembra 2005, Casini/Komisia, T‑132/03, bod 53 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 7. novembra 2007, Hinderyckx/Rada, F‑57/06, bod 45; 5. mája 2010, Bouillez a i./Rada, F‑53/08, bod 50

4.      Menovací orgán disponuje na účely porovnávacieho hodnotenia zásluh úradníkov, ktorí prichádzajú do úvahy na povýšenie, širokou mierou voľnej úvahy a preskúmanie súdu Únie sa musí obmedziť na zistenie toho, či sa administratíva s ohľadom na prostriedky a dôvody, ktoré ju mohli ovplyvniť pri úvahe, držala v medziach, ktoré sa nemôžu spochybniť, a či nevykonala svoju právomoc zjavne chybným spôsobom. Súd teda nemôže posúdenie menovacieho orgánu nahradiť svojím posúdením kvalifikácie a zásluh uchádzačov.

(pozri bod 54)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: Casini/Komisia, už citovaný, bod 52 a tam citovaná judikatúra

5.      Pokiaľ ide o kritérium úrovne vykonávaných povinností v rámci porovnávacieho hodnotenia zásluh úradníkov spôsobilých na povýšenie, táto úroveň nemôže byť vymedzená najmä dôležitosťou vykonávaných manažérskych úloh, pretože úradník môže niesť vysokú mieru zodpovednosti bez toho, aby mu podliehalo množstvo podriadených, a naopak, úradníkovi môže podliehať množstvo podriadených bez vykonávania zvlášť vysokej miery zodpovednosti.

Rovnako pokiaľ ide o kritérium jazykových znalostí, hoci úradník zdôrazní, že pozná viacero pracovných jazykov, stále platí, ako vyplýva zo samotného znenia článku 45 služobného poriadku, že na účely porovnávacieho hodnotenia zásluh sa musí zohľadniť používanie jazykov, a nie ich znalosť.

(pozri body 58 a 59)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: 16. decembra 2010, Rada/Stols, T‑175/09 P, bod 48

6.      Hoci menovací orgán nie je povinný odôvodniť rozhodnutia o povýšení s ohľadom na nepovýšených úradníkov, je naopak povinný odôvodniť svoje rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti nepovýšeného úradníka proti rozhodnutiu o nepovýšení, ktoré sa ho týka, pričom odôvodnenie tohto rozhodnutia o zamietnutí by sa malo zhodovať s odôvodnením rozhodnutia, proti ktorému sťažnosť smerovala. Okrem toho dostatočnosť odôvodnenia sa musí posudzovať s ohľadom na podstatné prvky argumentácie, na ktoré inštitúcia odpovedá.

Z tohto hľadiska, ak menovací orgán poskytol východiskové prvky odôvodnenia, doplňujúce spresnenia je možné uviesť v priebehu konania.

(pozri body 62, 63 a 65)

Odkaz:

Súdny dvor: 7. februára 1990, Culin/Komisia, C‑343/87, bod 13

Súd prvého stupňa: 3. októbra 2006, Nijs/Dvor audítorov, T‑171/05, bod 42; 4. júla 2007, Lopparelli/Komisia, T‑502/04, bod 77

Súd pre verejnú službu: Hinderyckx/Rada, už citovaný, bod 32