ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)

z 15. decembra 2010

Vec F‑67/09

Nicolás Angulo Sánchez

proti

Rade Európskej únie

„Verejná služba – Mimoriadna dovolenka – Vážna choroba príbuzného vo vzostupnej línii – Spôsob výpočtu dní dovolenky v prípade viacerých vážne chorých príbuzných vo vzostupnej línii“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou N. Angulo Sánchez navrhuje zrušenie rozhodnutí Rady z 8. októbra a 8. decembra 2008 o zamietnutí mimoriadnej dovolenky z dôvodu choroby príbuzného vo vzostupnej línii

Rozhodnutie: Rozhodnutia Rady z 8. októbra 2008 a 8. decembra 2008, ktorými sa zamietajú žiadosti o mimoriadne dovolenky žalobcu, sa zrušujú. Rada znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Dovolenky – Mimoriadna dovolenka

(Služobný poriadok úradníkov, príloha V článok 6)

2.      Úradníci – Dovolenky – Mimoriadna dovolenka z dôvodu vážnej choroby príbuzného vo vzostupnej línii

(Služobný poriadok úradníkov, príloha V článok 6)

3.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Rozhodnutie o zamietnutí – Nahradenie odôvodnenia napadnutého aktu

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

4.      Úradníci – Žaloba – Dôvody – Neúčinný dôvod – Žalobný dôvod založený na protiprávnosti jediného dôvodu uvedeného v napadnutom rozhodnutí – Rozhodnutie, ktoré môže byť legálne odôvodnené iným dôvodom

1.      Článok 6 prílohy V služobného poriadku stanovuje popri vážnej chorobe príbuzného vo vzostupnej línii rôzne iné prípady, v ktorých sa môže úradníkovi poskytnúť mimoriadna dovolenka, pričom ide o veľmi rozdielne udalosti. Niektoré z týchto udalostí sa môžu týkať v priebehu toho istého kalendárneho roka niekoľkých detí alebo niekoľkých príbuzných úradníka vo vzostupnej línii. Pokiaľ ide najmä o narodenie alebo úmrtie dieťaťa alebo úmrtie príbuzného vo vzostupnej línii, len ťažko by bolo možné sa vzhľadom na výnimočný charakter týchto udalostí domnievať, že maximálny počet dní stanovený článkom 6 prílohy V služobného poriadku sa uplatní na všetky narodenia alebo úmrtia detí alebo príbuzných vo vzostupnej línii, ku ktorým dôjde v priebehu kalendárneho roka. V takých prípadoch platí nárok na mimoriadnu dovolenku nutne pre každé narodenie alebo úmrtie dieťaťa alebo každé úmrtie príbuzného vo vzostupnej línii. Avšak vzhľadom na to, že z článku 6 prílohy V nie sú zjavné rozdiely v zaobchádzaní s udalosťami, ktoré vymenúva, treba z toho vyvodiť, že normotvorca chcel so všetkými týmito udalosťami zaobchádzať podobne a teda že v prípade vážnej choroby príbuzného vo vzostupnej línii má úradník nárok na dva dni na každého príbuzného vo vzostupnej línii ročne.

(pozri body 38 – 42 a 45)

2.      V prípade, že inštitúcia príjme vnútornú smernicu, ktorá sa vzťahuje na článok 6 piatu zarážku prílohy V služobného poriadku a ktorá stanovuje možnosť úradníka opätovne získať nárok na mimoriadnu dovolenku v prípade vážnej choroby príbuzného vo vzostupnej línii, pričom táto možnosť podlieha splneniu dodatočných podmienok, ktoré sa týkajú jednak existencie skutočne výnimočnej rodinnej situácie a jednak skutočnosti, že dotknutý príbuzný vo vzostupnej línii trpí chorobou chronického charakteru, ide o prípad vzniku nároku na mimoriadnu dovolenku, ktorý nie je obmedzený na prípad vážnej choroby príbuzného vo vzostupnej línii upravený v uvedenom článku 6 prílohy V služobného poriadku.

Taká smernica, ktorá sa má uplatniť len v chúlostivejších prípadoch, ako sú prípady, na ktoré sa vzťahuje článok 6 piata zarážka prílohy V služobného poriadku, nie je teda v rozpore s ustanoveniami tohto článku.

(pozri body 48 a 49)

3.      Aj keď administratíva v rámci režimu opravných prostriedkov stanoveného článkami 90 a 91 služobného poriadku môže v prípade výslovného zamietnutia sťažnosti následne zmeniť dôvody, na základe ktorých prijala napadnutý akt, taká zmena sa však nemôže vykonať, pokiaľ výslovné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti bolo prijaté po podaní žaloby namierenej proti napadnutému aktu na Súd pre verejnú službu.

Úplnú absenciu odôvodnenia totiž nemožno napraviť vysvetleniami administratívy po podaní žaloby na súd, pretože poskytnutie možnosti administratíve napraviť úplnú absenciu odôvodnenia po podaní žaloby by porušovalo zásadu rovnosti účastníkov konania pred súdom, pretože žalobca by mal možnosť iba replikou uplatniť svoje žalobné dôvody proti odôvodneniu, s ktorým by sa oboznámil až po podaní žaloby. Analogicky a z rovnakých dôvodov platí, že pokiaľ sa administratíva neobmedzí na doplnenie predtým uvedeného dôvodu, ale chce napadnutý akt založiť na novom dôvode, musí tak nutne urobiť pred podaním žaloby na súd.

(pozri body 70 a 71)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 12. februára 1992, Volger/Parlament, T‑52/90, Zb. s. II‑121, bod 41

Všeobecný súd Európskej únie: 9. decembra 2009, Komisia/Birkhoff, T‑377/08 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑133 a II‑B‑1‑807, body 55 až 60; 12. mája 2010, Komisia/Meierhofer, T‑560/08 P, Zb. s. II‑1739, bod 59

4.      Okolnosť, že by rozhodnutie založené na jedinom dôvode, ktorého protiprávnosť konštatoval súd Únie, mohlo byť legálne odôvodnené iným dôvodom, môže brániť zrušeniu uvedeného rozhodnutia iba v prípade, ak by administratíva nemala nijakú mieru voľnej úvahy a mohla by iba prijať nové rozhodnutie, ktoré by bolo vecne identické so zrušeným rozhodnutím.

V tejto súvislosti sa žalovaná inštitúcia nemôže na prijatie záveru o nedostatku legitímneho záujmu úradníka dosiahnuť zrušenie rozhodnutia administratívy o zamietnutí jeho žiadostí o mimoriadnu dovolenku z dôvodu choroby príbuzného vo vzostupnej línii, dovolávať nesplnenia podmienky pre priznanie nároku stanoveného vnútornou smernicou inštitúcie, a to neexistencie „skutočne výnimočnej rodinnej situácie“, keďže administratíva disponuje voči úradníkovi veľmi veľkou mierou voľnej úvahy, ako to vyplýva aj zo samotného znenia tejto podmienky.

(pozri body 75, 76 a 78)