Language of document : ECLI:EU:T:2020:119

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)

z 26. marca 2020 (*)

„Verejná služba – Zamestnanci ECB – Program pomoci pri zmene pracovného miesta mimo ECB – Zamietnutie žiadosti o účasť – Podmienky oprávnenosti – Vyžadovaný počet odpracovaných rokov podľa toho, či zamestnanec patrí do jednoduchého alebo dvojitého platového pásma – Zaradenie do platového pásma v závislosti od typu zamestnania – Rovnosť zaobchádzania – Proporcionalita – Zjavne nesprávne posúdenie“

Vo veci T‑547/18,

Raivo Teeäär, bydliskom v Tallinne (Estónsko), v zastúpení: L. Levi, advokátka,

žalobca,

proti

Európskej centrálnej banke (ECB), v zastúpení: D. Camilleri Podestà a F. Malfrère, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Wägenbaur, advokát,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 270 ZFEÚ a článku 50a Štatútu Súdneho dvora Európskej únie na jednej strane na zrušenie rozhodnutia ECB z 27. februára 2018, ktorým sa zamieta žiadosť žalobcu o účasť v pilotnom programe pomoci pri zmene pracovného miesta mimo ECB, a v prípade potreby na zrušenie rozhodnutia ECB z 3. júla 2018, ktorým sa zamieta osobitný opravný prostriedok žalobcu proti vyššie uvedenému rozhodnutiu z 27. februára 2018, a na druhej strane na náhradu škody, ktorá mu bola údajne spôsobená týmto rozhodnutím,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),

v zložení: sudcovia P. Nihoul, vykonávajúci funkciu predsedu komory, J. Svenningsen (spravodajca) a U. Öberg,

tajomník: P. Cullen, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. júla 2019,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Dňa 1. júla 2004 žalobca, pán Raivo Teeäär, nastúpil do funkcie v Európskej centrálnej banke (ECB), pričom začal svoju kariéru v tejto inštitúcii ako skúsený výrobný expert v rámci riaditeľstva „Bankovky“. Pri jeho prijatí do zamestnania mal žalobca 50 rokov. V súlade s oznámením o voľnom pracovnom mieste bol zaradený do platového pásma F/G podľa platovej štruktúry ECB, do ktorého patrila uvedená funkcia. V tomto platovom pásme bol zaradený do platového stupňa 136 vzhľadom na dĺžku, úroveň a význam jeho odbornej praxe.

2        Od svojho prijatia do zamestnania žalobca pravidelne postupoval v rámci svojho platového pásma. V januári 2011, po siedmich rokoch a šiestich mesiacoch, dosiahol jeho hornú hranicu zodpovedajúcu platovému stupňu 169. Následne už v tomto platovom pásme nebol možný žiadny platový postup.

3        Platová štruktúra ECB pozostáva z dvanástich jednoduchých platových pásiem označených písmenami A až L a z dvoch dvojitých platových pásiem označených písmenami E/F a F/G. Každé platové pásmo obsahuje viacero platových stupňov, ktoré sa pohybujú od minimálnej výšky platu až do jeho maximálnej výšky. Dvojité platové pásma, akým je platové pásmo F/G, zodpovedajú kombinácii dvoch jednoduchých platových pásiem, v danom prípade platového pásma F a platového pásma G, takže z hľadiska ročného príjmu sa spodná hranica platového pásma F/G zhoduje so spodnou hranicou platového pásma F, zatiaľ čo jeho horná hranica sa zhoduje s hornou hranicou platového pásma G.

4        Konkrétne, platové pásmo F zahŕňa platové stupne 1 až 98, platové pásmo G zahŕňa platové stupne 1 až 99 a platové pásmo F/G zahŕňa platové stupne 1 až 169 vzhľadom na čiastočné prekrývanie platového pásma F a platového pásma G. Platové stupne 71 až 98 platového pásma F totiž zodpovedajú platovým triedam 1 až 28 platového pásma G.

5        Platy zodpovedajúce platovým stupňom 1 až 98 platového pásma F teda zodpovedajú platom zodpovedajúcim platovým stupňom 1 až 98 platového pásma F/G a platy zodpovedajúce platovým stupňom 1 až 99 platového pásma G zodpovedajú platom zodpovedajúcim platovým stupňom 71 až 169 platového pásma F/G.

6        Zaradenie zamestnancov do daného platového pásma, či už jednoduchého alebo dvojitého, je určené typom pracovného miesta, ako to vyplýva z dokumentu ECB, nazvaného „Pridelenie pracovných pozícií do platových tried – Zoznam druhových pracovných pozícií“ (Allocation of Positions to Bands – List of Generic Job Titles). Pre ten istý druh pracovného miesta je postup možný len v rámci takto určeného platového pásma, teda z platového stupňa do vyššieho platového stupňa toho istého platového pásma. Zmena platového pásma je možná len v nadväznosti na samotné prijatie na iné pracovné miesto, ktoré patrí do tohto iného platového pásma (interné povýšenie), okrem výnimočného povýšenia „ad personam“ alebo revalorizácie zastávaného pracovného miesta.

7        Na základe článku 36.1 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a ECB (ESCB) a rokovacieho poriadku ECB prijala Rada guvernérov ECB rozhodnutím z 9. júna 1998, zmeneným 31. marca 1999 (Ú. v. EÚ L 125, 1999, s. 32), podmienky zamestnávania zamestnancov ECB (ďalej len „podmienky zamestnávania“). V znení uplatniteľnom na prejednávaný spor sa článok 11 písm. e) podmienok zamestnávania týka pomoci pri zmene pracovného miesta mimo ECB (ďalej len „ATP“) v prospech zamestnancov ECB, ktorí odstúpia z funkcie za podmienok a podľa postupu, ktorý upravujú pravidlá uplatniteľné na zamestnancov ECB (ďalej len „pravidlá uplatniteľné na zamestnancov“).

8        Výkonná rada ECB s cieľom prvýkrát vykonať článok 11 písm. e) podmienok zamestnávania prijala rozhodnutie ECB/2012/NP18 z 24. augusta 2012, ktorým sa menia pravidlá uplatniteľné na zamestnancov, pokiaľ ide o pomoc na dobrovoľný prechod do zamestnania mimo ECB, ktorým bol vložený článok 2.3 pravidiel uplatniteľných na zamestnancov, ktorý zaviedol pilotný program pre ATP obmedzený na maximálne 50 osôb, ktorý bol dostupný v rokoch 2013 a 2014. článok 2.3.1 pravidiel uplatniteľných na zamestnancov stanovoval, že zamestnanci na základe zmluvy na dobu neurčitú, ktorí zostali najmenej osem po sebe nasledujúcich rokov v tom istom jednoduchom platovom pásme, alebo minimálne dvanásť po sebe nasledujúcich rokov v tom istom dvojitom platovom pásme, spĺňajú podmienky na to, aby mohli využiť pilotný program ATP.

9        Dňa 12. augusta 2014 sa žalobca prihlásil do pilotného programu ATP (ďalej len „žiadosť o ATP“). Podľa stanoveného postupu žiadosť o ATP obsahovala oznámenie o odstúpení z funkcie, ktoré nadobudlo účinnosť 13. decembra 2014, pod podmienkou, že tejto žiadosti sa vyhovie. Na doplnenie uvedenej žiadosti žalobca predložil oznámenie uvádzajúce dôvody, pre ktoré žiadal, aby jeho žiadosť bola zohľadnená napriek skutočnosti, že nespĺňal podmienku dvanástich odpracovaných rokov stanovenú v článku 2.3.1 predpisov uplatniteľných na zamestnancov patriacich do dvojitého platového pásma.

10      Žiadosť o ATP bola zamietnutá rozhodnutím z 18. augusta 2014 z dôvodu, že žalobca nespĺňal podmienku trvania služby, keďže v dvojitom platovom pásme F/G ostal menej ako dvanásť rokov.

11      Dňa 8. septembra 2014 žalobca informoval dotknuté oddelenia ECB o svojom rozhodnutí odísť do dôchodku s účinnosťou od 18. decembra 2014.

12      Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o ATP podanej žalobcom 14. októbra 2014 pred podaním žaloby bola zamietnutá rozhodnutím z 9. decembra 2014.

13      Žalobcovi bol umožnený odchod do dôchodku od 18. decembra 2014.

14      Sťažnosť podaná žalobcom 9. februára 2015 proti rozhodnutiu z 9. decembra 2014 bola zamietnutá rozhodnutím z 2. apríla 2015.

15      V nadväznosti na žalobu podanú žalobcom 9. júna 2015 proti rozhodnutiu z 18. augusta 2014 bolo toto rozhodnutie zrušené rozsudkom zo 17. novembra 2017, Teeäär/ECB (T‑555/16, neuverejnený, EU:T:2017:817), z dôvodu nedostatku právomoci ratione materiae autora tohto rozhodnutia.

16      Článok 2.3 pravidiel uplatniteľných na zamestnancov vyplývajúci z rozhodnutia ECB/2012/NP18, ktorým bol zavedený pilotný program pre ATP, bol zrušený rozhodnutím ECB/2017/NP19 zo 17. mája 2017 o zmene pravidiel uplatniteľných na zamestnancov ECB, pokiaľ ide o pomoc pri dobrovoľnom prechode do zamestnania mimo ECB. Toto posledné uvedené rozhodnutie zaviedlo nový program pre ATP dostupný od 1. júla do 31. októbra 2017 stanovujúci jednotnú podmienku ôsmich odpracovaných rokov v rovnakom platovom pásme.

17      Výkonná rada ECB na vykonanie rozsudku zo 17. novembra 2017, Teeäär/ECB (T‑555/16, neuverejnený, EU:T:2017:817), prijala 27. februára 2018 nové rozhodnutie na základe článku 2.3 predpisov uplatniteľných na zamestnancov v pôvodnom znení, ktorým zamietla žiadosť o ATP (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

18      Osobitný opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu podaný žalobcom 3. mája 2018 bol zamietnutý rozhodnutím Výkonnej rady ECB 3. júla 2018.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

19      Žalobca podal túto žalobu návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 14. septembra 2018.

20      Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        v prípade potreby zrušil rozhodnutie Výkonnej rady ECB z 3. júla 2018,

–        uložil ECB povinnosť nahradiť majetkovú ujmu, ktorá mu bola spôsobená, odhadovanú na 101 447 eura, zvýšenú o úroky z omeškania vypočítané podľa ročnej hlavnej refinančnej sadzby ECB zvýšenej o tri percentuálne body,

–        zaviazal ECB na náhradu trov konania.

21      ECB navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

 Právny stav

 O prípustnosti dôkazu predloženého žalobcom na pojednávaní

22      Na pojednávaní žalobca predložil doplňujúci dokument, ktorý uviedol ako list, ktorý ECB zaslala svojmu výboru zamestnancov pred zavedením dvojitých platových pásiem v rámci ECB a ktorý môže doplniť odpoveď, ktorú tento výbor poskytol na písomnú otázku, ktorú mu položil Všeobecný súd, týkajúcu sa vývoja a pôvodu vzniku uvedených platových pásiem. Žalobca, ktorý bol vyzvaný, aby spresnil užitočnosť tohto dôkazu, vysvetlil, že preukazuje, že zavedenie dvojitých platových pásiem by nemalo mať negatívny účinok na zamestnancov nachádzajúcich sa v hornej časti jednoduchého platového pásma G alebo dvojitého platového pásma F/G, zatiaľ čo zavedenie ATP malo takéto účinky na zamestnancov, ktorí sa nachádzali v dvojitom platovom pásme.

23      Treba konštatovať, že z týchto vysvetlení nevyplýva, že predmetný dokument by priamo súvisel s písomnou otázkou Všeobecného súdu týkajúcou sa zavedenia dvojitých platových pásiem. Vzhľadom na to, že žalobca má v úmysle sa naň odvolávať na podporu svojej argumentácie týkajúcej sa nepriaznivých dôsledkov, ktoré podľa neho má ATP pre zamestnancov, ktorí sa nachádzajú v rovnakej situácii ako on, a netvrdí, že tento dokument nemohol byť predložený spolu so žalobou, treba konštatovať, že je neprípustný v súlade s článkom 85 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

 O predmete žaloby

24      Podľa ustálenej judikatúry návrhy na zrušenie, ktoré formálne smerujú proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti, majú za následok, že Všeobecnému súdu je predložený akt, proti ktorému bola podaná sťažnosť, ak tieto návrhy ako také nemajú samostatný obsah (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. apríla 2017, HF/Parlament, T‑584/16, EU:T:2017:282, bod 72 a citovanú judikatúru).

25      V prejednávanej veci vzhľadom na to, že rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti iba potvrdzuje napadnuté rozhodnutie, treba konštatovať, že návrhy na zrušenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti nemajú samostatný obsah, a teda nie je potrebné o nich rozhodnúť osobitne, aj keď je pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia potrebné zohľadniť odôvodnenie nachádzajúce sa v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti, keďže toto odôvodnenie by malo zodpovedať odôvodneniu napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. januára 2018, SE/Rada, T‑231/17, neuverejnený, EU:T:2018:3, bod 22 a citovanú judikatúru).

 O návrhoch na zrušenie

26      Na podporu návrhov na zrušenie žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.

27      Žalobca svojimi prvými dvoma žalobnými dôvodmi vznáša námietku nezákonnosti článku 2.3.1 predpisov uplatniteľných na zamestnancov, teda ustanovenia, ktoré bolo v jeho prípade uplatnené v napadnutom rozhodnutí. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, zásady proporcionality, ako aj zjavne nesprávnom posúdení a druhý na porušení článku 21 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79) z dôvodu diskriminácie na základe veku.

28      V rozsahu, v akom by sa článok 2.3.1 predpisov uplatniteľných na zamestnancov nemal považovať za nezákonný, žalobca subsidiárne uvádza ďalšie dva žalobné dôvody, pričom tretí žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení a porušení povinnosti starostlivosti a štvrtý na porušení článku 2.3.1 predpisov uplatniteľných na zamestnancov.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na nezákonnosti článku 2.3.1 predpisov uplatniteľných na zamestnancov z dôvodu porušenia zásady rovnosti zaobchádzania a zásady proporcionality, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení

29      Žalobca tvrdí, že dvojitá podmienka počtu odpracovaných rokov stanovená v článku 2.3.1 predpisov uplatniteľných na zamestnancov predstavuje rozdielne zaobchádzanie a toto rozdielne zaobchádzanie je vo všeobecnosti svojvoľné v rozsahu, v akom rozlišuje medzi zamestnancami, ktorí patria do jednoduchého platového pásma, a zamestnancami, ktorí patria do dvojitého platového pásma, a v každom prípade vo vzťahu k zamestnancom, ktorí rovnako ako on dosiahli hornú hranicu dvojitého platového pásma pred tým, ako v tomto platovom pásme odpracovali dvanásť rokov. V prípade potreby, pokiaľ je stanovenie rôznych podmienok počtu odpracovaných rokov formálne odôvodnené existenciou dvoch rôznych kategórií platových pásiem, diskriminácia vyplýva z článku 2.3.1 pravidiel uplatniteľných na zamestnancov v spojení so zoznamom druhových pracovných pozícií, ktorý pre každý typ zamestnania určuje jednoduché alebo dvojité platové pásmo, do ktorého patrí.

30      Sporné rozlišovanie je vo všeobecnosti svojvoľné, pretože skutočnosť, že dvojité platové pásmo zahŕňa viac stupňov ako jednoduché platové pásmo, čo má za následok, že osoby prijaté do jednoduchého platového pásma častejšie dosiahnu hornú hranicu svojho platového pásma, nesúvisí s cieľmi ATP, ktorými sú uľahčenie prechodu do zamestnania mimo ECB, podpora väčšej rotácie stálych zamestnancov a podpora vnútornej mobility.

31      Toto rozlišovanie je osobitne svojvoľné vo vzťahu k zamestnancom, ktorí rovnako ako žalobca patria do dvojitého platového pásma, ale pri ich prijatí boli zaradení do platového stupňa nachádzajúceho sa v časti tohto dvojitého platového pásma, ktorá zodpovedá druhému z dvoch jednoduchých platových pásiem, ktoré boli skombinované na vytvorenie dvojitého platového pásma (teda platového pásma G v prípade dvojitého platového pásma F/G). Vzhľadom na počet platových stupňov, ktoré delia týchto zamestnancov od hornej hranice dotknutého dvojitého platového pásma, je ich situácia rovnaká, pokiaľ ide o možnosti postupu, ako situácia tých, ktorí patria do jednoduchého platového pásma. V dôsledku toho je sporné rozlišovanie neprimerané vo vzťahu k cieľom ATP. Tento prípad nie je výnimočný, pretože sa týka 18 % zamestnancov prijatých v rokoch 2010 až 2012.

32      Sporné rozlišovanie je okrem toho v rozpore so zásadou proporcionality, pretože ECB si nevybrala najmenej obmedzujúcu cestu na dosiahnutie cieľov ATP. ECB totiž mohla pre všetkých zamestnancov stanoviť podmienku počtu odpracovaných rokov spojenú s dosiahnutím hornej hranice ich platových pásiem počas rovnakého počtu rokov.

33      Napokon sporné rozlišovanie vyplýva aj zo zjavne nesprávneho posúdenia, pretože nezodpovedá cieľu kompenzovať údajne obmedzené pracovné príležitosti zamestnancov zaradených do jednoduchého platového pásma.

34      ECB uvádza, že predmetom pilotného programu ATP bolo navrhnúť pomoc na účely kariérneho preorientovania zamestnancom, ktorí už dlho pracovali v ECB a zostali v rovnakom platovom pásme bez ohľadu na počet dosiahnutých platových stupňov, a nie zamestnancom, ktorí sa zastavili na hornej hranici ich platového pásma. Sporné rozlišovanie je založené na skutočnosti, že dvojaké platové pásma predstavujú približne o 50 % viac platových stupňov než jednoduché platové pásma. Z toho vyplýva, že situáciu osoby nachádzajúcej sa v dvojitom platovom pásme možno porovnať len so situáciou osôb nachádzajúcich sa v tom istom type platového pásma.

35      ECB pripúšťa, že vzájomný vzťah medzi zaradením do dvojitého platového pásma a existenciou väčších možností postupu zodpovedá štandardnej obvyklej situácii, ale tvrdí, že normotvorca je oprávnený vychádzať z takejto situácie bez toho, aby musel okrem toho stanoviť systémy výnimiek na zohľadnenie atypických situácií. Okrem toho zdôrazňuje, že mala širokú mieru voľnej úvahy pri politickej voľbe, ktorú vykonala ako „normotvorca“ pri vypracovaní rámca tohto pilotného programu.

36      V rámci konkrétnej analýzy ECB na jednej strane zdôrazňuje, že v čase nadobudnutia účinnosti pilotného programu pre ATP bolo 794 osôb zaradených do dvojitého platového pásma F/G, 5 osôb bolo zaradených do jednoduchého platového pásma F a 7 osôb bolo zaradených do jednoduchého platového pásma G, pričom žiadna z týchto 7 osôb nevyužívala pilotný program pre ATP. Na druhej strane bolo nemožné, aby sa s osobou zamestnanou v platovom pásme G mohlo zaobchádzať priaznivejšie ako so žalobcom z dôvodu podmienky počtu odpracovaných rokov v trvaní ôsmich rokov uplatniteľnej na zamestnancov zaradených do tohto jednoduchého platového pásma, pretože ku dňu nadobudnutia účinnosti uvedeného pilotného programu 7 osôb nachádzajúcich sa v platovom pásme G bolo do tohto platového pásma povýšených a nie prijatých.

37      Na úvod treba pripomenúť, že zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá je všeobecnou zásadou práva Európskej únie zakotvenou v článkoch 20 a 21 Charty a uplatniteľnou v práve verejnej služby Únie, najmä vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, C‑580/12 P, EU:C:2014:2363, bod 51 a citovanú judikatúru, a zo 16. júla 2015, EJ a i./Komisia, F‑112/14, EU:F:2015:90, bod 65 a citovanú judikatúru).

38      Prvky, ktoré charakterizujú rozdielne situácie, a prípadne aj ich porovnateľný charakter, je potrebné určiť a posúdiť najmä s ohľadom na predmet a cieľ dotknutých ustanovení, pričom treba zohľadniť aj zásady a ciele dotknutej oblasti (pozri rozsudok zo 7. marca 2017, RPO, C‑390/15, EU:C:2017:174, bod 42 a citovanú judikatúru).

39      Pokiaľ sa konštatuje rozdielne zaobchádzanie s dvoma porovnateľnými situáciami, zásada rovnosti zaobchádzania nie je porušená, pokiaľ je tento rozdiel náležite odôvodnený (pozri rozsudok zo 7. marca 2017, RPO, C‑390/15, EU:C:2017:174, bod 52 a citovanú judikatúru).

40      Tak je to v prípade, ak je rozdielne zaobchádzanie v súlade s právne prípustným cieľom sledovaným opatrením, ktoré zavádza takýto rozdiel, a je primerané tomuto cieľu. Ak regulačný orgán disponuje širokou mierou voľnej úvahy, súdne preskúmanie dodržiavania týchto podmienok sa musí obmedziť na zjavne nesprávne posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. marca 2017, RPO, C‑390/15, EU:C:2017:174, body 53 a 54 a citovanú judikatúru).

41      V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ECB pri stanovení pravidiel týkajúcich sa otázok režimu uplatniteľného na zamestnancov, ktorých zamestnáva, disponuje širokou autonómiou z dôvodu svojej funkčnej nezávislosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2002, Pflugradt/ECB, T‑178/00 a T‑341/00, EU:T:2002:253, bod 48). Navyše inštitúcie majú pri určovaní záujmu služby širokú mieru voľnej úvahy bez ohľadu na to, v rámci akého preskúmania alebo pri prijímaní akého rozhodnutia sa majú zohľadniť služobné dôvody (pozri rozsudok zo 16. mája 2018, Barnett/EHSV, T‑23/17, neuverejnený, EU:T:2018:271, bod 36 a citovanú judikatúru). V takom prípade by zásada zákazu diskriminácie alebo rovnosti zaobchádzania bola porušená iba za predpokladu, že predmetné opatrenie obsahuje svojvoľné alebo zjavne neprimerané rozlišovanie vo vzťahu k cieľu tohto opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. apríla 2010, Gualtieri/Komisia, C‑485/08 P, EU:C:2010:188, bod 72).

42      Treba tiež spresniť, že aj keď v osobitných situáciách musia zo zavedenia všeobecnej a abstraktnej právnej úpravy vyplynúť prípadné nevýhody, nemožno vytýkať orgánu, ktorý má normatívnu právomoc, že pri organizovaní svojich služieb použil kategorizáciu, ak nie je vo svojej podstate diskriminačná vzhľadom na cieľ, ktorý sleduje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. apríla 2010, Gualtieri/Komisia, C‑485/08 P, EU:C:2010:188, bod 81 a citovanú judikatúru).

43      V prejednávanej veci článok 2.3.1 pravidiel uplatniteľných na zamestnancov zaviedol rozdielne zaobchádzanie medzi zamestnancami ECB podľa toho, či patria do dvojitého platového pásma alebo do jednoduchého platového pásma, pričom stanovil, že prví z nich, ktorí predstavujú veľkú časť zamestnancov, budú oprávnení na pilotný program pre ATP od dvanástich odpracovaných rokov v ich platovom pásme, zatiaľ čo počet odpracovaných rokov vyžadovaný pre druhých z nich je len osem rokov.

44      Preto v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 38 až 42 vyššie treba identifikovať predmet a cieľ pilotného programu pre ATP s cieľom určiť, či sú situácie osôb patriacich do jednej alebo druhej kategórie platových pásiem porovnateľné, a ak áno, či je konštatované rozdielne zaobchádzanie odôvodnené.

45      Pokiaľ ide o porovnateľnosť situácií, treba uviesť, že v odpovedi ECB na písomnú otázku, ktorú jej položil Všeobecný súd v súvislosti s cieľmi ATP, táto inštitúcia uviedla, že ATP vznikla na základe úvah súvisiacich s konštatovaním, že čelí „demografickej výzve“. Uviedla, že z dôvodov spojených s kritériami prijímania do zamestnania, ktoré boli prijaté pri jej založení, zostáva veľká časť jej zamestnancov počas relatívne dlhého obdobia stabilná a potom počas relatívne krátkeho obdobia odíde do dôchodku.

46      Táto situácia mala za následok najmä obmedzenie možností interného povýšenia do vyššieho platového pásma a z tohto dôvodu demotivovala zamestnancov, ktorí chceli vykonávať nové pracovné funkcie.

47      V nadväznosti na úvahy začaté z dôsledku tohto konštatovania sa ECB rozhodla prijať osobitné opatrenie na podporu predčasného odchodu časti zamestnancov, teda zamestnancov, v prípade ktorých bola pravdepodobnosť, že pracovali dlhodobo v ECB, pričom zostali v rovnakom platovom pásme, najväčšia, bez toho, aby toto opatrenie zamerala na zamestnancov nachádzajúcich sa vo vekovej skupine dotknutej „demografickou výzvou“.

48      Zdá sa teda, že cieľom zavedenia pilotného programu pre ATP bolo preventívne čeliť viacerým rizikám, ktoré by mohli ohroziť riadne fungovanie ECB v budúcnosti tým, že sa v predstihu vytvorili voľné pracovné miesta tak, aby sa umožnilo prijímanie nových osôb do zamestnania a zvýšili sa možnosti interného povýšenia pre súčasných zamestnancov. Keďže toto opatrenie zodpovedalo vôli zachovať, či dokonca zlepšiť úroveň kvality služieb poskytovaných v rámci plnenia úloh ECB, súviselo so záujmom služby.

49      V tomto kontexte bolo cieľom pilotného programu pre ATP vyvolať dobrovoľný a predčasný odchod časti zamestnancov, ktorí pracovali určitý počet rokov v ECB, pričom zostali v rovnakom platovom pásme, pričom sa rozlišovalo medzi zamestnancami patriacimi do jednoduchého platového pásma a zamestnancami patriacimi do dvojitého platového pásma, a tento odchod bol podporený formou pomoci pri prechode do zamestnania mimo ECB, najmä z finančného hľadiska. Hoci tento cieľ možno považovať z hľadiska zamestnancov, ktorí mohli mať potenciálne záujem o profesijnú zmenu za priaznivé opatrenie, nič to nemení na tom, že bol predovšetkým spojený so záujmom služby vzhľadom na ciele, ktoré mal plniť.

50      ECB zároveň vo svojej odpovedi na písomné otázky položené Všeobecným súdom uviedla, že cieľom vytvorenia dvojitých platových pásiem bolo predovšetkým umožniť rozvoj služobného postupu počas mnohých rokov pre typy pracovných miest, v ktorých bol možný vývoj na rôznych úrovniach v závislosti od získanej praxe. Tieto skutočnosti neboli spochybnené žalobcom, ktorý sa na pojednávaní obmedzil na tvrdenie, že ECB dbala na to, aby zavedenie dvojitých platových pásiem nepoškodilo zamestnancov, ktorí boli v tom čase v službe.

51      Treba teda poukázať na to, že vo vzťahu k jednoduchým platovým pásmam obe dvojité platové pásma (E/F a F/G) objektívne zodpovedajú potenciálne dlhému služobnému postupu, ktorý môže podporovať stabilitu zamestnancov zastávajúcich pracovné miesta, pre ktoré skúsenosť získaná pri samotnom výkone dotknutých úloh v rámci inštitúcie môže predstavovať výhodu pre plnenie jej úloh, najmä z hľadiska odbornej praxe, a teda efektívnosti a prevzatej zodpovednosti. Zo zoznamu dotknutých pracovných miest vyplýva, že v podstate zodpovedajú technickým funkciám so zodpovednosťou („odborníci“ pre platové pásmo F/G, „špecialisti“ alebo „analytici“ pre platové pásmo E/F) bez toho, aby boli manažérskymi funkciami, z ktorých väčšina je spojená s plnením osobitných úloh ECB. Tak to bolo najmä v prípade žalobcu, ktorý bol zamestnaný ako výrobný odborník v rámci riaditeľstva „Bankovky“.

52      V dôsledku toho sa situácie dvoch kategórií dotknutých osôb podstatne odlišujú z hľadiska záujmu služby, a to že zodpovedajú odlišným typom úloh, pričom v prípade niektorých z nich ECB chcela, aby boli vykonávané stabilnejším personálom. Keďže teda zamestnanec patriaci do dvojitého platového pásma má vo všeobecnosti väčšiu mieru rastu vo svojom platovom pásme než zamestnanec, ktorý patrí do jednoduchého platového pásma, nemožno situáciu osôb nachádzajúcich sa v jednej alebo druhej kategórii platových pásiem považovať za porovnateľnú vzhľadom na predmet a cieľ pilotného programu pre ATP, tak ako sú uvedené v bodoch 48 a 49. Pokiaľ si chce totiž inštitúcia počas pomerne dlhého obdobia udržať zamestnancov vykonávajúcich určité druhy úloh, je logické, že dotknuté osoby nebudú tak výrazne motivované odísť z tejto funkcie predčasne ako zamestnanci vykonávajúci druhy funkcií, pre ktoré rovnaký cieľ neexistuje. Táto obozretnosť môže prispieť k zachovaniu alebo dokonca zlepšeniu kvality služieb poskytovaných v rámci plnenia úloh tejto inštitúcie a v dôsledku toho patrí do záujmu služby.

53      V každom prípade treba konštatovať, že aj za predpokladu, že by situácia zamestnancov nachádzajúcich sa v jednej alebo druhej kategórii platových pásiem bola porovnateľná, rozdielne zaobchádzanie, ktoré predstavuje stanovenie kritéria oprávnenosti v dĺžke dvanástich rokov pre tých, ktorí vykonávajú úlohy patriace do dvojitého platového pásma, a kritérium oprávnenosti znížené na osem rokov pre tých, ktorí vykonávajú úlohy patriace do jednoduchého platového pásma, je objektívne odôvodnené z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v bodoch 51 a 52 vyššie.

54      Okrem toho spôsob, akým bola zohľadnená charakteristika úloh patriacich do dvoch dvojitých platových pásiem, uvedená v bode 51 vyššie, je primeraný, keďže rozdiel v dĺžke štyroch rokov, pokiaľ ide o kritérium oprávnenosti na účasť na pilotnom programe pre ATP, ktorý existuje medzi dvoma kategóriami zamestnancov, zodpovedá približne rozdielu v rozpätí platového postupu, ktorý existuje medzi jednoduchým platovým pásmom a dvojitým platovým pásmom. Z údajov uvedených v bode 4 vyššie totiž vyplýva, že matematický vzťah medzi ôsmimi odpracovanými rokmi pre zamestnancov patriacich do jednoduchého platového pásma a počtom platových stupňov, ktorý obsahuje takéto pásmo, teda 99 platových stupňov, približne zodpovedá 14 odpracovaným rokom v prípade zamestnancov patriacich do dvojitého platového pásma so 169 platovými stupňami.

55      Napokon, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 42 vyššie, treba pripustiť, že vzhľadom na to, že ECB mala zaviesť všeobecne uplatniteľnú právnu úpravu v oblasti, v ktorej disponuje širokou mierou voľnej úvahy a širokou autonómiou, mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, vychádzať zo štandardných situácií, keďže nie je povinná stanoviť navyše aj systém výnimiek, aby zohľadnila atypické situácie, akou je situácia žalobcu.

56      Pokiaľ ide o alternatívne kritérium oprávnenosti, ktorého zohľadnenie žalobca požaduje, založené na tom, že dosiahol hornú hranicu platového pásma už pred niekoľkými rokmi, bez rozlišovania podľa typu platového pásma, treba konštatovať, že toto kritérium zodpovedalo inej voľbe zo strany ECB v rámci jej politiky riadenia personálu.

57      Ako však bolo uvedené v bodoch 40 a 41 vyššie, ECB má pri stanovení pravidiel týkajúcich sa podmienok zamestnávania personálu, ktorý zamestnáva, širokú autonómiu z dôvodu svojej funkčnej nezávislosti. Na druhej strane inštitúcie disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri určení záujmu služby, pričom súdne preskúmanie sa obmedzuje na overenie, či vykonané voľby nie sú založené na zjavne nesprávnom posúdení.

58      V tomto rámci treba zohľadniť skutočnosť, že ako vyplýva najmä z bodov 51 až 54 vyššie, kritérium počtu odpracovaných rokov použité pre pilotný program ATP sa zakladá na objektívnom základe a je v súlade so štruktúrou služobného postupu v ECB založenou na druhu vykonávanej práce.

59      Ako okrem toho zdôraznila ECB, kritérium založené na dosiahnutí hornej hranice platového pásma by mohlo viesť k tomu, že oprávnení na ATP by mohli byť novoprijatí zamestnanci, ak boli prijatí na veľmi vysokej úrovni platového pásma.

60      Navyše takéto kritérium by mohlo vytvoriť iný rozdiel v zaobchádzaní. Z odpovedí ECB na písomné otázky položené Všeobecným súdom totiž vyplýva, že spomedzi 987 zamestnancov, ktorí patrili k 1. januáru 2013 do dvojitého platového pásma, iba 161 bolo pri ich prijatí do zamestnania zaradených do platového stupňa zodpovedajúceho platovému stupňu vyššieho platového pásma. Uvedené kritérium teda uprednostnilo menšinu zamestnancov, a to tých, ktorí spomedzi týchto 161 osôb boli pri ich prijatí do zamestnania zaradení do platového stupňa relatívne blízkeho hornej hranici ich dvojitého platového pásma. Naopak, za predpokladu, že by sa ročný postup od štyroch do piatich platových stupňov mohol považovať za bežný s odkazom na postup žalobcu v jeho platovom pásme (postup z platového stupňa 136 do platového stupňa 169 za 7 a pol roka), pravdepodobnosť, že zamestnanci pôvodne zaradení do nižšej časti dvojitého platového pásma sa stanú oprávnení, by bola nízka, ba dokonca nulová.

61      Okrem toho ťažkosti uvedené v bodoch 58 a 59 vyššie, ktoré vyžadujú prijatie dodatočných ustanovení, aby sa zabránilo neprimeraným prípadom alebo značným rozdielom v zaobchádzaní, svedčia v prospech tvrdenia ECB, podľa ktorého sporné opatrenie zodpovedalo cieľu vytvoriť jednoduché a ľahko uplatniteľné pravidlá.

62      Rovnako treba uviesť, že tvrdenie, podľa ktorého zamestnanci, ktorí dosiahli hornú hranicu platového pásma, do ktorého patria, už nemajú vyhliadky na služobný postup, ktoré žalobca uvádza na preukázanie vhodnosti alternatívneho kritéria, ktoré navrhuje, nezohľadňuje všetky perspektívy služobného postupu v ECB. Treba totiž uviesť, že tieto perspektívy vyplývajú nielen z postupu do vyššieho platového stupňa v danom platovom pásme, ale aj z postupu na rôznych úrovniach pre určité druhy funkcií a vo všeobecnosti z možností interného povýšenia do vyššieho platového pásma. Tieto možnosti sú pritom dôležité pre zamestnancov s veľkou odbornou praxou, čo je nevyhnutne prípad tých, ktorí sa nachádzajú na vrchu ich platového pásma. Okrem toho jedným z cieľov, ktoré ATP sleduje, je práve podporiť interný postup z dôvodu uvoľnenia miest v dôsledku predčasného odchodu niektorých zamestnancov zastávajúcich pracovné miesta vo vyšších platových pásmach, takže samotná ATP prináša odpoveď na typ obáv, na ktoré poukazuje žalobca.

63      Napokon v súvislosti s posúdením primeranosti predmetného kritéria počtu odpracovaných rokov je vhodné uviesť, že toto kritérium bolo začlenené do pilotného programu, ktorý mal byť predmetom následného vyhodnotenia, ako vyplýva z odôvodnenia 2 rozhodnutia ECB/2012/NP18 (pozri analogicky rozsudok zo 7. marca 2017, RPO, C‑390/15, EU:C:2017:174, bod 69).

64      Preto aj za predpokladu, že by situácia zamestnancov patriacich do dvojitého platového pásma bola porovnateľná so situáciou zamestnancov patriacich do jednoduchého platového pásma vzhľadom na predmet a ciele ATP, nemožno sa domnievať, že uplatnenie sporného kritéria počtu odpracovaných rokov v prípade pilotného programu pre ATP, ktoré sa zdá byť odôvodnené, predstavuje zjavnú chybu.

65      Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že článok 2.3.1 predpisov uplatniteľných na zamestnancov nebol v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, a ani v rozsahu, v akom tieto otázky môžu byť predmetom samostatného preskúmania, dotknutý porušením zásady proporcionality alebo zjavne nesprávnym posúdením v rozsahu, v akom stanovuje hranicu oprávnenosti na pilotný program pre ATP, zodpovedajúcu dvanástim odpracovaným rokom pre zamestnancov zaradených do dvojitých platových pásiem, zatiaľ čo pre zamestnancov zaradených do jednoduchých platových pásiem zodpovedala táto hranica ôsmim rokom.

66      Preto treba prvý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na nezákonnosti článku 2.3.1 predpisov uplatniteľných na zamestnancov z dôvodu porušenia článku 21 Charty a smernice 2000/78 z dôvodu diskriminácie na základe veku

67      Podľa žalobcu osoby nachádzajúce sa v platových pásmach na rovnakej úrovni sú približne v rovnakej vekovej skupine. Keďže zamestnanci zaradení do dvojitého platového pásma museli čakať o štyri roky dlhšie na to, aby mohli byť oprávnení na pilotný program pre ATP než zamestnanci zaradení do jednoduchého platového pásma, žalobca tvrdí, že na to, aby mohli využiť tento program, museli byť starší ako títo zamestnanci. Článok 2.3.1 predpisov uplatniteľných na zamestnancov teda obsahuje implicitnú podmienku veku. Ide o diskrimináciu priamo založenú na veku vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do dvojitého platového pásma a táto diskriminácia nie je objektívne odôvodnená, a to z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v rámci prvého žalobného dôvodu.

68      ECB tvrdí, že neexistuje vzájomný vzťah medzi vekom a zaradením do jednoduchého platového pásma alebo do dvojitého platového pásma, ani medzi vekom a počtom odpracovaných rokov v rámci platového pásma, ani medzi vekom a úrovňou zaradenia do platového pásma. Preto neexistuje rozdiel v zaobchádzaní, ktorý by priamo alebo nepriamo súvisel s vekom.

69      Treba pripomenúť, že zásada zákazu diskriminácie na základe veku, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, bola konkretizovaná smernicou 2000/78 v oblasti zamestnania a povolania (rozsudok z 19. januára 2010, Kücükdeveci, C‑555/07, EU:C:2010:21, bod 21), a že zákaz akejkoľvek diskriminácie najmä na základe veku je stanovený v článku 21 Charty. Okrem toho nielenže smernica 2000/78 predstavuje prípustný zdroj inšpirácie v rámci sporov týkajúcich sa zamestnancov inštitúcií Únie v súvislosti s určením povinností príslušného regulačného orgánu, pokiaľ ide o zásadu zákazu diskriminácie na základe veku (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. februára 2019, RK/Rada, T‑11/17, EU:T:2019:65, body 68 až 70 a citovanú judikatúru), ale okrem toho, pokiaľ ide o ECB, zaväzuje ECB podľa článku 9 písm. c) podmienok zamestnávania.

70      V prejednávanej veci treba konštatovať, že podmienky oprávnenosti na účasť na pilotnom programe pre ATP neobsahovali nijaký priamy odkaz na vek zamestnancov.

71      Okrem toho rozlišovanie medzi zamestnancami podľa typu platového pásma, do ktorého patria, nemá implikácie, pokiaľ ide o ich vek.

72      V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že počet odpracovaných rokov v platovom pásme bez ohľadu na to, o aké pásmo ide, závisí výlučne od okamihu, kedy bola osoba prijatá do zamestnania alebo prípadne povýšená do platového pásma.

73      Pokiaľ ide o situáciu, ktorá zodpovedá situácii žalobcu a o ktorú žalobca opiera svoju žalobu, teda prijatie do zamestnania v dvojitom platovom pásme, treba konštatovať, že toto prijatie do zamestnania je možné v ktoromkoľvek štádiu služobného postupu, predovšetkým v jeho druhej časti, ako je to v prípade žalobcu, ale aj skôr v služobnom postupe, či dokonca na začiatku služobného postupu.

74      Tento druhý prípad je navyše najčastejší, pretože ako vyplýva z údajov ECB a prevzatých do písomných podaní žalobcu, zo 458 osôb prijatých do zamestnania touto inštitúciou v rokoch 2010 až 2012 bolo 82 % zaradených do prvej časti dvojitého platového pásma.

75      V dôsledku toho je možné, že k nástupu do služby v ECB, a teda k zaradeniu do platového pásma môže dôjsť takmer v ktorejkoľvek fáze profesionálneho života, a teda takmer v akomkoľvek veku, ktorý zodpovedá tomuto obdobiu života.

76      Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno vylúčiť, že zamestnanec z dôvodu svojho prijatia do zamestnania na začiatku kariéry mal pred dovŕšením veku 40 rokov v dvojitom platovom pásme odpracovaných dvanásť rokov, takže bol oprávnený na pilotný program pre ATP, ani to, že zamestnanec z dôvodu, že bol prijatý alebo povýšený na konci kariéry, nedosiahol osem rokov v jednoduchom platovom pásme vo veku 55 rokov, a teda nebol oprávneý na tento program.

77      Je určite možné, že v prípade prijatia dvoch osôb v rovnakom čase a v rovnakom veku, jednej do jednoduchého platového pásma a druhej do dvojitého platového pásma, mohlo dôjsť k situácii, že jedna bola oprávnená na pilotný program pre ATP, a druhá nie. Táto situácia však nevyplývala z diskriminácie na základe veku, ale z momentu prijatia do zamestnania a typu platového pásma, do ktorého patrili, ktoré je určená typom vykonávanej funkcie, teda parametrov nezávislých od veku, pričom druhý z týchto parametrov bol považovaný za koherentný s cieľmi a predmetom ATP v rámci odpovede na prvý žalobný dôvod.

78      Navyše, hoci žalobca v bode 80 žaloby vyvodzuje svoje odôvodnenie týkajúce sa existencie rozdielneho zaobchádzania na základe veku tým, že uvádza, že ATP „stanovuje rozdielne zaobchádzanie priamo založené na veku“, v bode 72 žaloby uvádza existenciu nepriamej diskriminácie na základe veku, takže túto poslednú možnosť treba preskúmať.

79      V súlade s definíciou uvedenou v článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/78 o nepriamu diskrimináciu ide, keď zdanlivo neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax by uviedla osoby určitého náboženstva alebo viery, s určitým zdravotným postihnutím, určitého veku alebo určitej sexuálnej orientácie do nevýhodného postavenia v porovnaní s inými osobami, iba ak takýto predpis, kritérium alebo zvyklosť sú objektívne odôvodnené oprávneným cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné. Okrem toho z článku 10 ods. 1 tejto smernice vyplýva, že uznanie diskriminácie musí spočívať na skutočnostiach, na základe ktorých možno predpokladať, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii.

80      V prejednávanej veci z číselných údajov uvedených v súhrnnej správe vypracovanej po ukončení ATP (príloha A.14) vyplýva, že vykonanie tohto opatrenia viedlo k predčasnému odchodu 7 osôb mladších ako 45 rokov, 15 osôb vo veku od 45 do 54 rokov a 23 osôb starších ako 54 rokov. Tieto údaje konkrétne preukazujú, že sporné kritérium počtu odpracovaných rokov nezvýhodnilo ani neznevýhodnilo tých, ktorí patria do určitej vekovej skupiny.

81      Okrem toho aj za predpokladu, že by v prejednávanej veci mohla existovať súvislosť medzi kritériom počtu odpracovaných rokov a vekom, treba uviesť, že v každom prípade by sa prípadný rozdiel v zaobchádzaní javil ako odôvodnený z rovnakých dôvodov súvisiacich so záujmom služby, ako sú dôvody uvedené v bodoch 48 a 50 až 54 vyššie, v rámci odpovede na prvý žalobný dôvod, keďže zásada zákazu diskriminácie, najmä diskriminácie založenej na veku, uvedená v článku 21 Charty, je len osobitným vyjadrením zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá je zakotvená v článku 20 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. februára 2019, RK/Rada, T‑11/17, EU:T:2019:65, bod 60 a citovanú judikatúru).

82      V dôsledku toho treba konštatovať, že článok 2.3.1 pravidiel uplatniteľných na zamestnancov nepredstavuje diskrimináciu na základe veku v neprospech zamestnancov patriacich do dvojitého platového pásma v rozsahu, v akom stanovuje hranicu oprávnenosti na pilotný program pre ATP, ktorá zodpovedá dvanástim odpracovaným rokom v prípade zamestnancov zaradených do dvojitých platových pásiem, zatiaľ čo táto hranica je v prípade zamestnancov zaradených do jednoduchých platových pásiem osem rokov.

83      Druhý žalobný dôvod musí byť preto zamietnutý ako nedôvodný.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení a porušení povinnosti starostlivosti

84      Žalobca tvrdí, že ECB sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a zároveň porušenia povinnosti starostlivosti tým, že nevykonala dostatočne dôkladné preskúmanie dôsledkov spornej podmienky počtu odpracovaných rokov, hoci táto podmienka spôsobuje skreslenie vo vzťahu k samotnej zásade zmeny pracovného miesta a v niektorých prípadoch diskrimináciu alebo nespravodlivosť, a tým, že nevyložila článok 2.3.1 podmienok zamestnávania tak, aby sa zabránilo týmto dôsledkom. Mohlo by to tak byť najmä v prípade žalobcu na základe uplatnenia novej právnej úpravy, ktorá už nerozlišuje podľa jednoduchých alebo dvojitých platových pásiem, v rámci opatrení, ktoré vyžadoval výkon rozsudku zo 17. novembra 2017, Teeäär/ECB (T‑555/16, neuverejnený, EU:T:2017:817).

85      ECB spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu. Tvrdí najmä, že povinnosť starostlivosti je obmedzená dodržiavaním noriem, takže nemôže uplatniť výnimky, ktoré nie sú stanovené v článku 2.3.1 pravidiel uplatniteľných na zamestnancov, ani porušiť časovú pôsobnosť tohto ustanovenia a ustanovenia, ktoré ho nahradilo.

86      Na úvod treba uviesť, že z odpovede na prvý žalobný dôvod vyplýva, že tomuto žalobnému dôvodu nemožno vyhovieť v rozsahu, v akom je založený na predpoklade, že sporná podmienka počtu odpracovaných rokov spôsobuje skreslenie vo vzťahu k samotnej zásade zmeny pracovného miesta. Treba preto preskúmať, či povinnosť starostlivosti ukladá ECB povinnosť vyhovieť žiadosti žalobcu o ATP z dôvodu, že v jeho prípade podmienka oprávnenosti stanovená v článku 2.3.1 pravidiel uplatniteľných na zamestnancov viedla k nepriaznivému a neprimeranému výsledku.

87      V tejto súvislosti stačí konštatovať, že predmetné ustanovenie nestanovovalo ani výnimku, ani možnosť odchýliť sa od podmienky počtu odpracovaných rokov, takže ECB mala povinnosť uplatniť túto podmienku.

88      Povinnosť starostlivosti administratívy voči svojim zamestnancom totiž vyjadruje rovnováhu vzájomných práv a povinností vo vzťahoch medzi verejným orgánom a zamestnancami vo verejnej službe. Táto povinnosť znamená najmä to, že orgán pri rozhodovaní o postavení svojho zamestnanca prihliada na všetky skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie, a týmto spôsobom zohľadňuje nielen záujem služby, ale aj záujem dotknutého zamestnanca. Ochrana práv a záujmov zamestnancov je vždy obmedzená dodržiavaním platných právnych noriem (pozri analogicky rozsudok z 5. decembra 2006, Angelidis/Parlament, T‑416/03, EU:T:2006:375, bod 117 a citovanú judikatúru).

89      V dôsledku toho nemožno ECB vytýkať, že uplatnila článok 2.3.1 pravidiel uplatniteľných na zamestnancov v znení, ktoré bolo účinné ku dňu podania žiadosti žalobcu o pilotný program ATP.

90      Preto sa tretí žalobný dôvod musí zamietnuť ako nedôvodný.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2.3.1 pravidiel uplatniteľných na zamestnancov

91      Žalobca tvrdí, že pojem „dvojité platové pásmo“ nie je jasne definovaný v regulačnom rámci uplatniteľnom na zamestnancov ECB, a zdôrazňuje, že jeho zmluva neuvádzala, že „platové pásmo F/G“ (F/G – Band), do ktorého bol zaradený, je „dvojité platové pásmo“ (broadband). Vzhľadom na tieto nepresnosti sa treba domnievať, že žalobca bol zaradený do jednoduchého platového pásma v zmysle článku 2.3.1 pravidiel uplatniteľných na zamestnancov, a teda mal preukázať len osem odpracovaných rokov, aby jeho žiadosť o pilotný program pre ATP bola prípustná.

92      ECB tvrdí, že príloha 1 bod 4 podmienok zamestnávania obsahuje definíciu pojmu dvojité platové pásmo. Uvádza tiež, že podmienky zamestnania boli výslovne súčasťou zmluvy žalobcu a že žalobca bol zmluvne zaradený do susedných platových pásiem F a G. Preto je irelevantné, že zmluva žalobcu uvádzala „platové pásmo F/G“ bez toho, aby spresnila, že ide o dvojité platové pásmo.

93      Treba konštatovať, že pojem „dvojité platové pásmo“ je skutočne definovaný v prílohe 1 bode 4 podmienok zamestnávania ako „spojenie dvoch susedných platových pásiem“. Túto definíciu treba dať do súvislosti so štruktúrou platov uvedenou v bode 1 tejto prílohy, ktorá preberá časti A, B, C, D, E, F, E/F, G, F/G, H, I, J, K a L, z ktorej vyplýva, že len platové pásma E/F a F/G predstavujú spojenie dvoch susedných platových pásiem.

94      Ako však tvrdí ECB, podmienky zamestnávania boli súčasťou pracovnej zmluvy žalobcu, keďže boli pripojené k listu ECB z 9. februára 2004, ktorý obsahoval podmienky jeho prijatia ako neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.

95      V dôsledku toho pojem „F/G –Band“ uvedený v tomto liste sa má vykladať tak, že stanovuje zaradenie žalobcu do dvojitého platového pásme F/G ako výrobného experta bez ohľadu na skutočnosť, že výraz „dvojitý“ (broad) nebol uvedený.

96      Z oznámenia pripojeného žalobcom k jeho žiadosti o pilotný program ATP navyše vyplýva, že žalobca týmto spôsobom interpretoval list ECB z 9. februára 2004 obsahujúci podmienky jeho prijatia.

97      V dôsledku toho treba zamietnuť ako nedôvodný aj štvrtý žalobný dôvod uvedený žalobcom na podporu jeho návrhov na zrušenie, a teda aj žalobu o neplatnosť.

 O návrhoch na náhradu škody

98      Žalobca navrhuje zaviazať ECB, aby mu zaplatila sumu zodpovedajúcu pomoci, ktorú by získal v prípade prijatia jeho žiadosti o pilotný program ATP, odhadovanú na 101 447 eura, zvýšenú o úroky.

99      ECB navrhuje zamietnuť návrhy na náhradu škody, keďže podľa nej návrhy na zrušenie, ktoré sú s týmito návrhmi úzko spojené, treba tiež zamietnuť.

100    V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že návrhy na náhradu majetkovej alebo nemajetkovej ujmy treba zamietnuť, ak majú, ako v prejednávanej veci, úzku súvislosť s návrhmi na zrušenie, ktoré boli zamietnuté ako nedôvodné (rozsudok z 24. apríla 2017, HF/Parlament, T‑570/16, EU:T:2017:283, bod 69; pozri tiež v tomto zmysle rozsudky zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia, C‑274/99 P, EU:C:2001:127, bod 129, a zo 14. septembra 2006, Komisia/Fernández Gómez, C‑417/05 P, EU:C:2006:582, bod 51).

101    Vzhľadom na to, že návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia treba zamietnuť, návrhy na náhradu škody treba zamietnuť ako nedôvodné a v dôsledku toho zamietnuť žalobu v celom rozsahu.

 O trovách

102    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom ECB.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Pán Raivo Teeäär je povinný nahradiť trovy konania.

Nihoul

Svenningsen

Öberg

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 26. marca 2020.

Podpisy


* Jazyk konania: angličtina.