Language of document : ECLI:EU:F:2008:141

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 12. novembra 2008 (*)

„Verejná služba – Technický asistent – Námietka nedostatku právomoci – Námietka neprípustnosti – Nedostatok právomoci Súdu pre verejnú službu“

Vo veci F‑88/07,

ktorej predmetom je žaloba podaná podľa článkov 236 ES a 152 AE,

Juan Luís Domínguez González, bydliskom v Gérone (Španielsko), v zastúpení: pôvodne R. Nicolazzi Angelats, advokát, neskôr R. Nicolazzi Angelats a M.‑C. Oller Gil, advokáti,

žalobca,

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: J. Currall a L. Lozano Palacios, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora),

v zložení počas porady: predseda komory P. Mahoney (spravodajca), sudcovia I. Boruta a H. Tagaras,

tajomník: W. Hakenberg,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 18. júna 2008,

vydal toto

Uznesenie

1        Pán Domínguez González návrhom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 29. augusta 2007 podal žalobu, v ktorej požaduje, aby Súd zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev zaplatiť mu náhradu ujmy vo výške 20 310,68 EUR, ktorá mu bola spôsobená zrušením jeho pracovnej zmluvy po tom, ako podstúpil vstupnú lekársku prehliadku.

 Právny rámec

2        Podľa článku 235 ES „Súdny dvor [Európskych spoločenstiev] má právomoc rozhodovať spory o náhrade škody podľa článku 288 [druhého odseku ES]“.

3        Podľa článku 236 ES „Súdny dvor má právomoc rozhodovať všetky spory medzi Spoločenstvom a jeho zamestnancami v medziach a za podmienok stanovených služobným poriadkom [úradníkov Európskych spoločenstiev] alebo podmienkami zamestnávania“.

4        Článok 238 ES stanovuje, že „Súdny dvor má právomoc rozhodovať na základe arbitrážnej doložky pripojenej k verejnoprávnej alebo súkromnoprávnej zmluve uzavretej Spoločenstvom alebo v mene Spoločenstva“.

5        Článok 282 ES uvádza:

„V každom členskom štáte požíva Spoločenstvo najširšiu spôsobilosť na práva a právne úkony, aké ich právo priznáva právnickým osobám; Spoločenstvo môže najmä nadobúdať alebo scudzovať hnuteľný a nehnuteľný majetok a môže vystupovať pred súdmi. V takom prípade zastupuje Spoločenstvo Komisia.“

6        Článok 288 druhý odsek ES stanovuje nasledujúce:

„V prípade nezmluvnej zodpovednosti Spoločenstvo, v súlade so zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov, napraví akékoľvek škody spôsobené vlastnými orgánmi alebo pracovníkmi pri výkone ich funkcií.“

7        Podľa článku 46 Štatútu Súdneho dvora:

„Nároky vyplývajúce z mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva sa premlčujú po uplynutí piatich rokov od udalosti, ktorá ich vyvolala.“

8        Článok 1 prílohy Štatútu Súdneho dvora uvádza:

„Súd pre verejnú službu Európskej únie, … je v prvom stupni príslušný rozhodovať spory medzi Spoločenstvami a ich zamestnancami na základe článku 236… ES a článku 152… Euratom, vrátane sporov medzi orgánmi alebo inými subjektmi a ich pracovníkmi, pre ktoré je príslušný Súdny dvor.“

9        Hlava VII služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“ alebo „služobný poriadok úradníkov“) nazvaná „Opravné prostriedky“ obsahuje článok 91, ktorý stanovuje, že „Súdny dvor… má právomoc v každom spore medzi spoločenstvami a ktoroukoľvek osobou, na ktorú sa vzťahuje tento služobný poriadok…“.

10      Článok 1 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev v znení účinnom v okamihu uzatvorenia zmluvy žalobcu (ďalej len „skoršie PZOZ“ alebo „PZOZ“) stanovuje:

„Podmienky zamestnávania sa vzťahujú na zamestnancov zamestnaných Spoločenstvom na základe zmluvy.

Takýmito zamestnancami sú:

–      dočasní zamestnanci,

–      pomocní zamestnanci,

–      miestni zamestnanci,

–      osobitní poradcovia.“

11      Podľa článku 2 skoršieho PZOZ:

„Na účely týchto podmienok zamestnávania ‚dočasní zamestnanci‘ sú:

a)      zamestnanci prijatí na pracovné miesto, ktoré je zahrnuté v zozname pracovných miest pripojenému ku kapitole rozpočtu, týkajúcej sa jednotlivého orgánu, a ktoré rozpočtové orgány označili ako dočasné;

b)      zamestnanci prijatí na trvalé pracovné miesto, ktoré je zahrnuté v zozname pracovných miest, pripojenému ku kapitole rozpočtu, týkajúcej sa jednotlivého orgánu;

c)      iní zamestnanci, ktorí nie sú úradníkmi spoločenstiev, ktorí boli prijatí, aby pomáhali osobe, ktorá zastáva funkciu ustanovenú v zmluvách o založení spoločenstiev alebo v Zmluve o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev, alebo zvolenému predsedovi jedného z orgánov alebo inštitúcií spoločenstiev alebo zvolenému predsedajúcemu politických skupín v Európskom parlamente;

zamestnanci dočasne prijatí na trvalé pracovné miesto, ktoré je platené z rozpočtových prostriedkov na výskum a investície a zahrnuté v zozname pracovných miest, pripojenom k rozpočtu týkajúcemu sa dotknutého orgánu.“

12      Podľa článku 3 skoršieho PZOZ:

„Na účely týchto podmienok zamestnávania ‚pomocní zamestnanci‘ sú:

a)      zamestnanci prijatí v rámci limitov stanovených v článku 52 na plnenie úloh v orgáne na plný alebo čiastočný úväzok, ktorí však nie sú zaradení na pracovné miesto uvedené v zozname pracovných miest, pripojenému ku kapitole rozpočtu, týkajúcej sa toho orgánu;

b)      zamestnanci prijatí v rámci limitov po preskúmaní možností dočasného preloženia úradníkov v rámci orgánu ako náhrada za určité osoby, ktoré nie sú dočasne schopné plniť svoje úlohy…“

13      Podľa znenia článku 4 skoršieho PZOZ:

„Na účely týchto podmienok zamestnávania ‚miestni zamestnanci‘ znamenajú zamestnancov prijatých podľa miestnych zvyklostí na vykonávanie manuálnych a pomocných činností, zaradených na pracovné miesto, ktoré nie je uvedené v zozname pracovných miest pripojenom ku kapitole rozpočtu týkajúcej sa jednotlivých orgánov, a sú platení z rozpočtových prostriedkov paušálne vyhradených v danej kapitole na tento účel. Formou výnimky sa za miestnych zamestnancov môžu považovať zamestnanci vykonávajúci výkonné úlohy v tlačových a informačných kanceláriách Komisie Európskych spoločenstiev.

Na miestach výkonu práce mimo krajín spoločenstva sa za miestnych zamestnancov môžu považovať pracovníci prijatí na výkon iných úloh, ako sú uvedené v prvom odseku, ktoré v záujme služby nemohli byť pridelené úradníkovi alebo zamestnancovi s iným postavením v zmysle článku 1.“

14      Podľa článku 5 skoršieho PZOZ:

„Na účely týchto podmienok zamestnávania ,osobitný poradca‘ znamená osobu, ktorá je z dôvodov osobitných spôsobilostí a bez ohľadu na zárobkovú činnosť v inej funkcii prijatá, aby pomáhala jednému z orgánov spoločenstva buď pravidelne, alebo počas určeného obdobia, a ktorá je platená z prostriedkov kapitoly rozpočtu týkajúcej sa daného orgánu, určených na tento účel.“

15      Článok 79 skoršieho PZOZ upravuje:

„V súlade s ustanoveniami tejto hlavy podmienky zamestnávania miestnych zamestnancov, najmä:

a)      spôsob ich prijatia a ukončenia ich zmluvy;

b)      ich dovolenka a pracovné voľno;

c)      ich odmena,

určí každý orgán v súlade s existujúcimi predpismi a zvyklosťami na mieste, kde majú plniť svoje povinnosti.“

16      Článok 81 skoršieho PZOZ stanovuje nasledujúce:

„1.      Všetky spory medzi orgánom a miestnym zamestnancom, slúžiacim v členskom štáte, budú predložené príslušnému súdu v súlade so zákonmi platnými na mieste, kde zamestnanec plní svoje povinnosti.

2.      Všetky spory medzi orgánom a miestnym zamestnancom, slúžiacim v tretej krajine, budú predložené rozhodcovskému súdu podľa podmienok, definovaných v rozhodcovskej doložke, obsiahnutej v zmluve zamestnanca.“

17      Podľa článku 122 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev v znení účinnom po 1. máji 2004 (ďalej len „nové PZOZ“ alebo „PZOZ“) všetky spory medzi inštitúciou a miestnym zamestnancom pracujúcim v tretej krajine sa predložia arbitrážnemu súdu za podmienok vymedzených v rozhodcovskej doložke obsiahnutej v pracovnej zmluve miestneho zamestnanca.

18      Podľa ustanovení článkov 46, 73 a 83 skoršieho PZOZ sa ustanovenia článkov 90 a 91 služobného poriadku uplatnia analogicky na dočasných zamestnancov, pomocných zamestnancov a osobitných poradcov. Z článkov 46, 73, 117 a 124 nového PZOZ vyplýva, že ustanovenia článkov 90 a 91 služobného poriadku sa uplatnia analogicky na dočasných zamestnancov, pomocných zamestnancov, zmluvných zamestnancov a osobitných poradcov.

19      Článok 3 všeobecných ustanovení uplatniteľných na pracovné zmluvy technických asistentov na dobu určitú pre opatrenia spolupráce v prospech tretích krajín a v rámci humanitárnej alebo potravinovej pomoci Európskeho spoločenstva (ďalej len „všeobecné ustanovenia uplatniteľných na pracovné zmluvy technických asistentov“) upresňuje najmä nasledujúce:

„Zmluvná strana je prijatá do zamestnania na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú v súlade s doložkami zmluvy.

Vzhľadom na kontext, do ktorého spadá úloha technickej pomoci, na početnosť zúčastnených osôb pri jej uskutočnení a financovaní, a na jej účelnosť – ktorá by mala byť časom nahradená zdrojmi a vlastným potenciálom prijímajúcej krajiny –, je všeobecne známe, že pracovné miesto technického asistenta má vymedzenú a neistú povahu, pokiaľ ide o jeho vývoj a dĺžku, ktoré ani zamestnávateľ, ani zmluvná strana nemôžu ovplyvniť. Toto miesto technického asistenta teda nespadá do bežného rámca zamestnania a umožňuje iba uzatvorenie zmluvy na dobu určitú, na obmedzenú dobu, ktorá nie je obnoviteľná na základe automatického predĺženia, pričom vyššie popísané okolnosti by mohli prípadne odôvodniť následné zmluvy na dobu určitú.

V prípade, keď vývoj potrieb technickej pomoci pre prijímajúcu krajinu a zdroje pomoci Spoločenstva umožnia uzatvorenie viacerých zmlúv pre rôzne činnosti bez ohľadu na tempo a/alebo detaily tejto následnosti a na dobu prípadných prerušení, zjavná plynulosť práce zmluvnej strany nebude mať za účinok zmenu povahy zmluvy na zmluvu na dobu neurčitú. Zmluvné strany uznávajú, že špeciálny charakter úlohy technickej pomoci a jej neistá povaha sú jej rovnako vlastné a výslovne uznávajú jej účinky na povahu ich zmluvných záväzkov.

Zmluvná strana zvlášť za týchto podmienok uznáva, že Komisia ako zamestnávateľ nie je schopná zaručiť jej zamestnanie trvalej povahy a že tento aspekt je zohľadnený v rámci odmeňovania.

Toto uznanie je základnou podmienkou zmluvy.

…“

20      Článok 8 všeobecných ustanovení uplatniteľných na pracovné zmluvy technických asistentov mal takéto znenie:

„Zmluvná strana je povinná podrobiť sa u lekárov schválených Komisiou lekárskym prehliadkam a očkovaniam, o ktorých Komisia môže rozhodnúť. …

Táto zmluva môže byť vypovedaná Komisiou, ak zmluvná strana je prehlásená za nespôsobilú plniť úlohy technického asistenta.“

 Skutkové okolnosti

21      Žalobca podpísal 30. júna 1999 s Európskym spoločenstvom, zastúpeným Komisiou, „pracovnú zmluvu“ na účel vykonávania funkcie „technického asistenta“ v Konžskej republike a Demokratickej republike Kongo v rámci humanitárnej pomoci uskutočnenej Úradom Európskeho spoločenstva pre humanitárnu pomoc (ECHO).

22      Od 1. júla 1998 do 30. júna 1999 pracoval žalobca v Kolumbii v rovnakom postavení technického asistenta.

23      K pracovnej zmluve žalobcu, uzatvorenej 30. júna 1999, boli pripojené tri prílohy. Príloha I obsahovala všeobecné ustanovenia uplatniteľné na pracovné zmluvy technických asistentov, ktoré boli uplatniteľné podľa článku 3 pracovnej zmluvy žalobcu. Príloha II stanovovala finančné podmienky týkajúce sa tejto pracovnej zmluvy, zatiaľ čo príloha III upresňovala rozsah činnosti, ktorá bola pridelená dotknutej osobe.

24      Článok 5 prvý odsek pracovnej zmluvy žalobcu bol upravený nasledovne:

„Táto zmluva sa riadi belgickým právom a najmä zákonom z 3. júla 1978 o pracovnej zmluve, vrátane ustanovení o ukončení zmluvy jednou alebo druhou zmluvnou stranou.“

25      Článok 6 pracovnej zmluvy žalobcu obsahoval nasledujúcu doložku:

„Akýkoľvek spor medzi zmluvnými stranami alebo nárok jednej strany voči druhej, založený na tejto zmluve, ktorý by nemohol byť predmetom mimosúdneho urovnania medzi zmluvnými stranami, bude predložený súdom v Bruseli.“

26      Článok 7 pracovnej zmluvy žalobcu stanovoval najmä, že článok 8 všeobecných ustanovení platných pre pracovné zmluvy technických asistentov bol zmenený nasledovne:

„Lekárska prehliadka: Ak výsledkom lekárskej prehliadky u lekárov schválených Komisiou bude negatívne stanovisko, zmluva bude ukončená s okamžitým účinkom.“

27      Príloha III pracovnej zmluvy žalobcu stanovovala rozsah mu pridelenej činnosti. Podľa bodu 2.1 tejto prílohy, všeobecné úlohy zverené žalobcovi spočívali v hodnotení všeobecnej humanitárnej situácie v Konžskej republike a na západe Demokratickej republiky Kongo, v hodnotení potrieb obyvateľstva, v poradenstve ECHO pri zostavovaní programu jeho pomoci a v zaistení vhodného priebežného dohľadu nad uskutočnením programov financovaných Komisiou. Špecifické úlohy žalobcu zahrňovali analýzy, hodnotenie potrieb, ako aj zostavovanie programu (bod 2.2.1 prílohy III), výber, dohľad a koordináciu (bod 2.2.2 prílohy III), ako aj úlohy koordinácie s rozvojovými opatreniami (bod 2.2.3 prílohy III).

28      Žalobca sa 1. júla 1999 podrobil vstupnej lekárskej prehliadke u doktora G., lekára v „Medical Centre of Brussels“.

29      Doktor G. vydal 9. júla 1999 správu, v ktorej vyjadril veľmi jasné výhrady týkajúce sa možnosti žalobcu vykonávať stanovenú úlohu v Konžskej republike a v Demokratickej republike Kongo a posúdil žalobcu „za nespôsobilého z dôvodu povahy, dĺžky a miesta“ výkonu úlohy.

30      Žalobca pricestoval 15. júla 1999 do Kinshasy (Demokratická republika Kongo).

31      Žalobca mal 16. júla 1999 telefonát z Komisie, ktorým ho bez ďalšieho vysvetľovania informovali, že sa má urgentne vrátiť do Bruselu.

32      Žalobca sa do Bruselu vrátil 20. júla 1999. V ten istý deň mu Komisia doručila výpoveď jeho pracovnej zmluvy s okamžitým účinkom na základe článku 7 tejto zmluvy a článku 8 všeobecných ustanovení platných pre pracovné zmluvy technických asistentov.

33      Žalobca 5. augusta 1999 zaslal list riaditeľovi „Spoločnej služby Relex pre správu pomoci tretím krajinám“, v ktorom uviedol, že doktorovi G. omylom odovzdal nie svoj posledný elektrokardiogram z februára 1999, ktorý bol úplne normálny, ale elektrokardiogram z januára 1999, teda krátko po cievnej príhode, ktorá sa mu stala v decembri 1998. V súvislosti s týmto omylom požiadal žalobca o nové lekárske vyšetrenie, pri ktorom sa zaviazal dodať testy a hodnotenia, ktoré budú považované za potrebné.

34      Listom z 18. augusta 1999 žalobca poslal sťažnosť Európskemu ombudsmanovi. Ombudsman si s Komisiou zaslali niekoľko listov.

35      Rozhodnutím zo 14. júna 2001 o sťažnosti žalobcu dospel ombudsman k záveru, že skutočnosť, že dotknutá osoba nebola podrobená lekárskej prehliadke pred uzatvorením pracovnej zmluvy, predstavovala prípad nesprávneho úradného postupu. Taktiež uviedol, že z dôvodu, že Komisia odmietla zaplatiť žalobcovi akúkoľvek kompenzačnú čiastku a odmietla urovnať spor zmierom, bolo jedinou možnosťou predložiť spor príslušnému súdu. Podľa ombudsmana iba súd môže „vziať na vedomie vyhlásenia účastníkov konania, vypočuť ich tvrdenia, posúdiť ich vo vzťahu k relevantným vnútroštátnym zákonom a posúdiť rôzne skutočnosti vo všetkých skutkových otázkach sporu“.

36      Žalobca požiadal 3. júla 2001 o radu belgického advokáta, pána N. Tento mu odpovedal, že žaloba založená na „pracovnej zmluve“ musí byť podaná do roka od ukončenia zmluvného vzťahu. V prejednávanom prípade mala byť podľa advokáta N. žaloba podaná najneskôr 19. júla 2000.

37      Žalobca sa 29. júla 2002 obrátil na Petičný výbor Európskeho parlamentu.

38      Predseda Petičného výboru Európskeho parlamentu poslal 9. októbra 2003 list ombudsmanovi, v ktorom uviedol, že členovia petičného výboru vyjadrili svoje prekvapenie nad skutočnosťou, že ombudsman dospel k záveru, že išlo o prípad nesprávneho úradného postupu, ale že Komisia nepostupovala podľa odporúčania ombudsmana spočívajúceho v hľadaní riešenia sporu zmierom a že riaditeľstvo ECHO následne neponúklo žiadateľovi žiadnu prácu.

39      Žalobca sa 20. mája 2005 obrátil na Európsky súd pre ľudské práva.

40      Kancelária Európskeho súdu pre ľudské práva 8. júna 2005 žalobcovi uviedla, že tento súd má právomoc iba pre rozhodovanie o žalobách vedených proti členským štátom Rady Európy a nie pre rozhodovanie o žalobách vedených proti inštitúciám Spoločenstva. V prejednávanom prípade odporučila kancelária Európskeho súdu pre ľudské práva žalobcovi obrátiť sa na Súdny dvor.

41      Na základe listu, ktorý žalobca zaslal do kancelárie Súdneho dvora v presne neurčený deň, informoval tento súd listom z 21. decembra 2005 dotknutú osobu, že súdom špecializovaným v oblasti verejnej služby Spoločenstva je Súd pre verejnú službu.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

42      Samostatným podaním doručeným do kancelárie Súdu pre verejnú službu 28. januára 2008 Komisia vzniesla proti tejto žalobe námietku nedostatku právomoci a neprípustnosti na základe článku 78 Rokovacieho poriadku.

43      Žalobca doručil svoje pripomienky k námietke nedostatku právomoci a neprípustnosti faxom 22. februára 2008 (originál bol následne predložený 25. februára).

44      Podľa článku 78 Rokovacieho poriadku, ak niektorý účastník konania žiada, aby Súd rozhodol o neprípustnosti, nepríslušnosti alebo nedostatku podmienok konania pred prejednaním veci samej, musí tak urobiť formou samostatného podania. Po podaní žiadosti určí predseda lehotu pre druhého účastníka konania na predloženie jeho návrhov a skutkových a právnych tvrdení. Ak Súd nerozhodne inak, žiadosť sa ďalej prejednáva v rámci ústnej časti konania.

45      V prejednávanom prípade sa Súd pre verejnú službu domnieval, že je potrebné stanoviť pojednávanie o žiadosti predloženej Komisiou na základe článku 78 Rokovacieho poriadku.

46      Žalobca navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:

–        zaviazal Komisiu, aby mu zaplatila náhradu spôsobenej ujmy vo výške 20 310,68 EUR, ktorá mu bola spôsobená zrušením jeho pracovnej zmluvy,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

47      Komisia navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:

–        zamietol žalobu ako neprípustnú,

–        zaviazal žalobcu, aby znášal svoje vlastné trovy konania.

 Právny stav

 Tvrdenia účastníkov konania

48      Komisia sa po prvé domnieva, že Súd pre verejnú službu nemá právomoc pre rozhodovanie o tejto žalobe. Pracovnoprávny vzťah medzi inštitúciou a žalobcom sa riadi belgickým právnym poriadkom a podlieha právomoci súdov v Bruseli. Komisia na pojednávaní predložila rozsudok z 23. apríla 2008 vo veci M./Komisia, vydaný 18. komorou Tribunal de travail de Bruxelles, v ktorom žalobkyňa, ktorá bola zamestnaná ako technická asistentka v rámci humanitárnej pomoci uskutočňovanej ECHO, požiadala o prekvalifikovanie svojej zmluvy technickej asistentky, uzatvorenej na dobu určitú, na zmluvu na dobu neurčitú. Tribunal de travail de Bruxelles preskúmal meritum veci tak, ako to už urobil v iných veciach podaných technickými asistentmi, čo preukazuje, že uznal svoju právomoc pre tento druh sporov.

49      Komisia sa po druhé domnieva, že žaloba je zjavne neprípustná z dôvodu omeškania preto, lebo pracovná zmluva žalobcu bola vypovedaná 20. júla 1999 a táto žaloba bola podaná 29. augusta 2007.

50      Žalovaný po prvé tvrdí, že má byť považovaný za zamestnanca v zmysle PZOZ. Domnieva sa, že doložka, že jeho zmluva sa bude riadiť belgickým právom, je „zneužívajúcou doložkou“. Domnieva sa, že jeho žaloba má byť považovaná za žalobu o mimozmluvnú zodpovednosť v rozsahu, v ktorom požaduje náhradu škody spôsobenej inštitúciou Spoločenstva. Súd pre verejnú službu má teda právomoc bez toho, aby bola dotknutá právomoc súdov v Bruseli, uvedená v jeho pracovnej zmluve z 30. júna 1999.

51      Po druhé, žalobca napáda tvrdenie Komisie, podľa ktorého bola žaloba podaná oneskorene. Tvrdí, že kroky, ktoré uskutočnil pred ombudsmanom, Petičným výborom Európskeho parlamentu, ako aj Európskym súdom pre ľudské práva, prerušili plynutie premlčacej doby. Teda jeho žaloba o mimozmluvnú zodpovednosť bola podaná v lehote piatich rokov stanovených článkom 46 štatútu Súdneho dvora.

 Posúdenie Súdom pre verejnú službu

52      Aj keď v prejednávanom prípade existujú vážne pochybnosti o prípustnosti žaloby, Súd pre verejnú službu nemôže preskúmať túto otázku bez toho, aby na úvod nepreskúmal, či má právomoc.

53      Z článkov 5 a 6 pracovnej zmluvy technického asistenta uzatvorenej medzi žalobcom a Komisiou v prejednávanom prípade vyplýva, že sa riadi belgickým právom a príslušnými sú súdy v Bruseli.

54      Avšak v rozsahu, v akom je právomoc Súdu pre verejnú službu kogentná (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. júna 1998, Svenska Journalistförbundet/Rada, T‑174/95, Zb. s. II‑2289, bod 80, uznesenie Súdu prvého stupňa z 10. júla 2002, Comitato organizzatore del convegno internazionale/Komisia, T‑387/00, Zb. s. II‑3031, bod 36), nemôže byť táto otázka preskúmaná iba na základe ustanovení dotknutej pracovnej zmluvy.

55      Právomoc Súdu pre verejnú službu musí byť okrem toho posúdená vo vzťahu k ustanoveniam účinným ku dňu, kedy rozhoduje.

56      Právomoc Súdu pre verejnú službu je stanovená a definovaná v článkoch 236 ES a 152 AE, v článku 1 prílohy štatútu Súdneho dvora, v článku 91 služobného poriadku úradníkov, ako aj v článkoch 46, 73, 117 a 124 nového PZOZ.

57      Článok 236 ES stanovuje, že Súdny dvor má právomoc rozhodovať všetky spory medzi Spoločenstvom a jeho zamestnancami v medziach a za podmienok stanovených služobným poriadkom alebo podmienkami zamestnávania.

58      Podľa článku 91 služobného poriadku, uvedeného v hlave VII tohto služobného poriadku, Súdny dvor má právomoc v každom spore medzi Spoločenstvami a ktoroukoľvek osobou, na ktorú sa vzťahuje tento služobný poriadok.

59      Podľa ustanovení článkov 46, 73 a 83 skoršieho PZOZ, ako aj článkov 46, 73 a 124 nového PZOZ, ustanovenia hlavy VII služobného poriadku týkajúce sa opravných prostriedkov sa analogicky uplatnia na iných ako miestnych zamestnancov.

60      Z článku 81 ods. 2 skoršieho PZOZ a článku 122 nového PZOZ vyplýva, že spory medzi inštitúciou a miestnym zamestnancom pracujúcim v tretej krajine sa predložia arbitrážnemu súdu za podmienok vymedzených v rozhodcovskej doložke obsiahnutej v pracovnej zmluve miestneho zamestnanca.

61      Je nepochybné, že žalobca nie je úradníkom alebo inou osobou uvedenou v služobnom poriadku a neuzavrel s Komisiou zamestnaneckú zmluvu.

62      Avšak na pojednávaní žalobca tvrdil, že podriadenie jeho zmluvy belgickému právnemu poriadku predstavuje „zneužívajúcu doložku“ a že bez ohľadu na túto doložku, má byť považovaný za zamestnanca v zmysle PZOZ.

63      Navzdory otázke, ktorá bola položená žalobcovi v prípravnej správe pre pojednávanie, tento neupresnil, do ktorej kategórie by mal byť podľa jeho názoru prijatý. Avšak je potrebné konštatovať, že nárok žalobcu sa môže týkať len iného ako miestneho zamestnanca, keďže postavenie miestneho zamestnanca neumožňuje založiť právomoc Súdu pre verejnú službu a požadovať uplatňovanie práva Spoločenstva na základe článku 81 ods. 2 skoršieho PZOZ a článku 122 nového PZOZ.

64      Podľa ustálenej judikatúry, nie len osoby, ktoré majú postavenie úradníkov alebo iných zamestnancov, okrem miestnych zamestnancov, ale tiež osoby, ktoré si na toto postavenie robia nárok, môžu pred súdom Spoločenstva napadnúť rozhodnutie, ktoré im spôsobuje ujmu (rozsudky Súdneho dvora z 11. marca 1975, Porrini a i., 65/74, Zb. s. 319, bod 13, z 5. apríla 1979, Bellintani a i./Komisia, 116/78, Zb. s. 1585, bod 6 a z 20. júna 1985, Klein/Komisia, 123/84, Zb. s. 1907, bod 10, rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. júla 1999, Mammarella/Komisia, T‑74/98, Zb. VS s. I‑A-151 a II‑797, bod 16).

65      Význam tejto judikatúry spočíva v upresnení, že súd Spoločenstva má predovšetkým právomoc k preskúmaniu, či skutočne existuje jeho právomoc pre rozhodovanie o prípustnosti a dôvodnosti sporu.

66      Aby mohla byť preskúmaná táto právomoc, je teda potrebné overiť, či žalobca mohol byť skutočne považovaný za osobu uvedenú v služobnom poriadku alebo za iného zamestnanca ako miestny zamestnanec.

67      Ako bolo uvedené vyššie, žalobca sa domáha postavenia zamestnanca iného ako miestneho zamestnanca, aj keď nepopiera, že neuzavrel s Komisiou zamestnaneckú zmluvu.

68      V rozsahu, v akom by z dôvodu ustanovení článku 236 ES v spojení s článkom 1 prílohy štatútu Súdneho dvora, článkom 91 služobného poriadku úradníkov, článkami 46, 73 a 83 skoršieho PZOZ, ako aj článkami 46, 73 a 124 nového PZOZ, prípadné porušenie pôsobnosti článkov 1, 2, 3 a 5 skoršieho PZOZ zo strany žalovanej inštitúcie malo za následok vyňatie sporu z právomoci súdov Spoločenstva, zatiaľ čo, ako bolo pripomenuté vyššie, pravidlá pre súdnu právomoc majú kogentnú povahu, je potrebné ex offo overiť, či v prejednávanom prípade Komisia neporušila pôsobnosť týchto článkov.

69      V tejto súvislosti je potrebné na začiatok pripomenúť, že okrem veľmi špecifických a náležite odôvodnených predpokladov, sú pracovnoprávne vzťahy Európskych spoločenstiev s členmi ich personálu súčasťou služobného poriadku a PZOZ. Súdny dvor ohraničil obmedzujúcimi podmienkami možnosť prijať do zamestnania osoby inou zmluvou ako podľa PZOZ (pozri v tomto zmysle rozsudky Klein/Komisia, už citovaný a rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1985, Maag/Komisia, 43/84, Zb. s. 2581).

70      Okrem toho, judikatúra upresňuje, že služobný poriadok a PZOZ nepredstavujú úplnú právnu úpravu, ktorá by mohla zakázať prijatie do zamestnania osôb mimo už stanoveného právneho rámca. Naopak, spôsobilosť priznaná Spoločenstvu článkami 282 ES a 283 ES nadviazať zmluvné vzťahy, na ktoré sa vzťahuje právo členského štátu je rozšírená aj na uzatváranie pracovných zmlúv alebo zmlúv na poskytovanie služieb. Za týchto podmienok môže byť prijatie osoby do zamestnania na základe zmluvy s výslovným odkazom na vnútroštátny zákon považované za nezákonné iba za predpokladu, keď by žalovaná inštitúcia definovala podmienky zamestnávania dotknutej osoby nie na základe potrieb služby, ale s cieľom vyhnúť sa uplatneniu ustanovení služobného poriadku alebo PZOZ, čím by sa dopustila zneužitia konania (pozri rozsudok Mammarella/Komisia, už citovaný, body 39 a 40 a citovaná judikatúra).

71      Je teda potrebné po prvé určiť, či pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a Komisiou nemohol k dátumu podpisu zmluvy dotknutej osoby patriť do jednej z troch skupín zmlúv, na ktoré sa vzťahuje právo Spoločenstva a na ktorú sa vzťahuje právomoc súdov Spoločenstva podľa PZOZ (pozri v tomto zmysle rozsudok Maag/Komisia, už citovaný), teda po prvé, dočasných zamestnancov, po druhé, pomocných zamestnancov a po tretie, osobitných poradcov.

72      V tejto súvislosti sa musí prihliadnuť na skutočnosť, že ustanovenia služobného poriadku obsahujú presnú terminológiu, ktorej analogické rozšírenie na prípady, ktoré nie sú výslovne uvedené, je vylúčené, a že je tomu rovnako v prípade ustanovení PZOZ (rozsudok Klein/Komisia, už citovaný, bod 23 a citovaná judikatúra).

73      Po prvé, postavenie dočasného zamestnanca je charakterizované najmä skutočnosťou, že má stále zamestnanie v službách administratívy Spoločenstva (rozsudok Maag/Komisia, už citovaný, bod 17 a citovaná judikatúra).

74      Ale ako to výslovne upresňuje článok 3 všeobecných ustanovení uplatniteľných na pracovné zmluvy technických asistentov, úlohy humanitárnej pomoci tretím krajinám sú vymedzené a neisté, pokiaľ ide o ich vývoj a ich dĺžku.

75      Komisia sa teda môže oprávnene domnievať, že zmluva s dočasným zamestnancom nepredstavuje vhodný právny rámec pre zamestnanie spolupracovníkov, ktorým zveruje vymedzené a neisté úlohy humanitárnej pomoci.

76      Po druhé, podľa článku 52 skoršieho PZOZ, skutočné obdobie zamestnania pomocných zamestnancov, vrátane všetkých obnovení, ak je zamestnanec prijatý, aby nahradil úradníka alebo dočasného zamestnanca, ktorý momentálne nie je schopný plniť svoje povinnosti, nemôže presiahnuť obdobie jeho poverenia na tento účel ani jeden rok vo všetkých ostatných prípadoch.

77      Judikatúra upresňuje, že charakteristika, ktorou sa odlišuje zmluva pomocného zamestnanca, spočíva v jej dočasnosti, vzhľadom na to, že táto zmluva môže byť využívaná iba na zabezpečenie dočasnej náhrady, alebo na umožnenie výkonu administratívnych úloh prechodnej alebo veľmi naliehavej povahy, alebo jasne nedefinovaných úloh. Ak je účelom týchto podmienok splnenie dočasných úloh príležitostným personálom, z dôvodu svojej povahy alebo z dôvodu absencie osoby, ktorá ich vykonáva, nemôže byť tento režim vyžívaný zneužívajúcim spôsobom s cieľom zveriť trvalé úlohy na dlhé obdobie jednej osobe (Maag/Komisia, už citovaný, body 18 a 19, ako aj citovaná judikatúra).

78      Jednak žalobca prechodne nezabezpečoval nahradenie úradníka alebo dočasného zamestnanca, ktorý nevykonával svoju funkciu, a tiež ak niektoré úlohy technickej pomoci tretím krajinám môžu mať prechodnú alebo veľmi naliehavú povahu, nemožno vylúčiť, že iné úlohy budú vyžadovať činnosť, ktorá presiahne obdobie jedného roka.

79      Komisia sa teda môže oprávnene domnievať, že zmluva s pomocným zamestnancom nepredstavuje vhodný právny rámec pre zamestnanie spolupracovníkov, ktorým zveruje určité úlohy humanitárnej pomoci.

80      Po tretie, hlava V skoršieho PZOZ stanovuje možnosť prijať do zamestnania osobitných poradcov.

81      Z názvu „osobitný poradca“ tiež vyplýva, že dotknutá osoba musí poskytovať poradenstvo.

82      Z popisu funkcie žalobcu vyplýva, že v prílohe III jeho pracovnej zmluvy je upravené, že úlohy zverené dotknutej osobe boli všeobecnejšie a išli nad rámec poskytovania poradenstva. Časť úloh prebratých dotknutou osobou spočívala v pozorovaní, koordinácii a v zostavovaní programov.

83      Okrem toho, článok 5 skoršieho PZOZ stanovuje, že osobitný poradca je prijatý do zamestnania „z dôvodov osobitných spôsobilostí a bez ohľadu na zárobkovú činnosť v inej funkcii“.

84      Zo spisu nevyplýva, že by žaloba mal osobitné spôsobilosti.

85      Komisii nemožno vytýkať, že sa domnievala, že právny rámec uplatňovaný na osobitných poradcov nebol vhodný pre prijatie do zamestnania žalobcu v rámci úloh humanitárnej pomoci.

86      Taktiež skorší PZOZ neposkytoval, medzi troma typmi zmlúv s inými ako miestnymi zamestnancami, žiadnu dostatočne pružnú možnosť pre splnenie personálnych potrieb Komisie pre výkon určitých úloh v rámci humanitárnej pomoci tretím krajinám.

87      Avšak, aby bolo možné overiť, že Komisia sa nedopustila zneužitia konania, nestačí konštatovať, že táto sa mohla oprávnene domnievať, že rôzne druhy zmlúv stanovených v PZOZ, na ktoré sa vzťahuje právomoc súdov Spoločenstva, neboli prispôsobené na situáciu spolupracovníkov, ktorým chce zveriť určité úlohy humanitárnej pomoci, ale je taktiež po druhé potrebné overiť, či pracovné podmienky ponúkané žalobcovi zodpovedali minimálnym sociálnym požiadavkám, ktoré existovali v každom právnom štáte.

88      Z finančných podmienok uplatňovaných na pracovnú zmluvu v tejto súvislosti najmä vyplýva, že úroveň odmeny žalobcu môže byť považovaná za relatívne vysokú preto, lebo ak by sa plnila zmluva, dotknutá osoba by dostala základnú mesačnú odmenu 5 442,98 EUR. Článok 3 všeobecných ustanovení uplatniteľných na pracovné zmluvy technických asistentov okrem toho výslovne upresňuje, že s prihliadnutím na povahu úlohy technickej pomoci nemôže byť Komisia schopná zabezpečiť druhej zmluvnej strane zamestnanie trvalej povahy a tento aspekt je zohľadnený na úrovni odmeňovania. Ak by sa zmluva žalobcu plnila, žalobca by okrem toho dostal rodinné prídavky, prídavky na dieťa, náhradu z dôvodu životných podmienok, ako aj denný paušálny príspevok na dočasné ubytovanie. Mal by zdravotné, ako aj dôchodkové poistenie. Mohol by uplatniť svoje práva pred vnútroštátnym súdom preto, lebo jeho zmluva obsahovala doložku o právomoci súdov v Bruseli. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, ak to tvrdila Komisia na pojednávaní, že pri existencii takejto doložky Tribunal de travail de Bruxelles vyhlási, že má právomoc pre rozhodovanie v sporoch podaných technickými asistentmi týkajúcich sa plnenia ich pracovnej zmluvy technického asistenta. Pracovná zmluva žalobcu, ako aj všeobecné ustanovenia uplatniteľných na pracovné zmluvy technických asistentov, ukladajú technickému asistentovi, aby sa podrobil vstupnej lekárskej prehliadke, čo predstavuje nevyhnutnú záruku, aby dotknutá osoba mohla vykonávať svoju úlohu v tretej krajine.

89      V tomto kontexte pracovná zmluva žalobcu, ktorá sa riadi belgickým právom a ktorá spadá do právomoci súdov v Bruseli, nemôže byť analyzovaná ako zmluva uzatvorená nie na základe potrieb služby, ale s cieľom vyhnúť sa uplatnenia ustanovení služobného poriadku alebo PZOZ. Prijatie do zamestnania žalobcu na základe pracovnej zmluvy, ktorá sa riadi belgickým právom, nemôže teda byť považované za zneužitie konania, ktoré by malo za následok porušenie pravidiel súdnej príslušnosti.

90      Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že so zreteľom na ustanovenia článku 236 ES, článku 1 štatútu Súdneho dvora, článku 91 služobného poriadku úradníkov, článkov 46, 73 a 83 skoršieho PZOZ, ako aj článkov 46, 73 a 124 nového PZOZ, nemá Súd pre verejnú službu právomoc pre rozhodovanie o tejto žalobe.

 O trovách

91      Podľa článku 122 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, ustanovenia ôsmej kapitoly hlavy II tohto poriadku o trovách konania a súdnych výdavkoch sa uplatnia až na konania začaté na Súde pre verejnú službu po nadobudnutí účinnosti tohto poriadku, a to od 1. novembra 2007. Na konania prebiehajúce na Súde pre verejnú službu pred nadobudnutím účinnosti tohto poriadku sa budú uplatňovať mutatis mutandis príslušné ustanovenia Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.

92      Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Avšak podľa článku 88 toho istého rokovacieho poriadku v sporoch medzi Spoločenstvami a ich zamestnancami, znášajú inštitúcie vlastné trovy konania.

93      V rozsahu, v akom judikatúra upresňuje, že nie iba osoby, ktoré majú postavenie úradníkov alebo zamestnancov iných ako miestnych zamestnancov, ale tiež osoby, ktoré si na toto postavenie robia nárok, môžu pred súdom Spoločenstva napadnúť rozhodnutie, ktoré im spôsobuje ujmu, je potrebné konštatovať, že článok 88 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa sa musí uplatňovať na uvedené osoby.

94      Keďže žalobca nemal úspech vo svojej žalobe, je opodstatnené rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)

nariadil:

1.      Súd pre verejnú službu nemá právomoc pre rozhodovanie o tejto žalobe.

2.      Každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.

V Luxemburgu 12. novembra 2008

Tajomník

 

      Predseda komory

W. Hakenberg

 

      P. Mahoney

Znenie tohto rozhodnutia, ako aj znenia v ňom citovaných rozhodnutí súdnych orgánov Spoločenstva zatiaľ neuverejnených v Zbierke sú k dispozícii na internetovej stránke Súdneho dvora www.curia.europa.eu


* Jazyk konania: španielčina.