Language of document : ECLI:EU:C:2014:2145

Vec C‑157/13

Nickel & Goeldner Spedition GmbH

proti

„Kintra“ UAB

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal
Lietuvos Aukščiausiasis Teismas)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v občianskych veciach – Nariadenie (ES) č. 1346/2000 – Článok 3 ods. 1 – Pojem ‚žaloba, ktorá súvisí s konkurzným konaním a je s ním úzko spätá‘ – Nariadenie (ES) č. 44/2001 – Článok 1 ods. 2 písm. b) – Pojem ‚konkurz‘ – Žaloba o zaplatenie pohľadávky, ktorú podal správca konkurznej podstaty – Pohľadávka, ktorá vznikla v medzinárodnej nákladnej doprave – Vzťahy medzi nariadeniami č. 1346/2000 a 44/2001 a Dohovorom o medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR)“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 4. septembra 2014

1.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Pôsobnosť – Občianske a obchodné veci – Pojem – Žaloba o zaplatenie pohľadávky založenej na poskytnutí dopravných služieb, ktorú podal správca konkurznej podstaty podniku vymenovaný v rámci konkurzného konania začatého v členskom štáte a ktorá smeruje proti príjemcovi týchto služieb so sídlom v inom členskom štáte – Zahrnutie – Neuplatniteľnosť nariadenia č. 1346/2000

[Nariadenie Rady č. 1346/2000, článok 3 ods. 1, a nariadenie Rady č.º 44/2001, článok 1 ods. 1 a článok 1 ods. 2 písm. b)]

2.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Vzťahy medzi dohovormi týkajúcimi sa konkrétnej oblasti – Dohovor o medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) – Uplatniteľnosť dohovoru – Posúdenie vnútroštátnym súdom

(Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 71)

1.        Článok 1 ods. 1 nariadenia Rady č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že pod pojem „občianske a obchodné veci“ v zmysle tohto ustanovenia patrí žaloba o zaplatenie pohľadávky založenej na poskytnutí dopravných služieb, ktorú podal správca konkurznej podstaty podniku vymenovaný v rámci konkurzného konania začatého v členskom štáte a ktorá smeruje proti príjemcovi týchto služieb so sídlom v inom členskom štáte.

Rozhodujúcim kritériom, ktoré Súdny dvor použil na stanovenie oblasti, do ktorej patrí určitá žaloba, totiž nie je procesný kontext, do ktorého táto žaloba patrí, ale jej právny základ. Podľa tohto prístupu treba preskúmať, či právo alebo povinnosť, ktoré sú základom žaloby, majú svoj pôvod vo všeobecných pravidlách občianskeho alebo obchodného práva, alebo v odchylných pravidlách, ktoré sú osobitné pre konkurzné konania.

Žalobu o zaplatenie pohľadávky, ktorá vznikla pri poskytovaní služieb podľa prepravnej zmluvy, by mohol podať samotný veriteľ predtým, než ho začatie konkurzného konania tohto práva pozbavilo, a v takom prípade by sa spravovala pravidlami súdnej právomoci, ktoré sa uplatňujú v občianskych alebo obchodných veciach. Skutočnosť, že po začatí konkurzného konania voči poskytovateľovi služieb podal žalobu o zaplatenie správca konkurznej podstaty vymenovaný v rámci tohto konania a že tento správca koná v záujme veriteľov, nemení podstatne povahu uplatňovanej pohľadávky, ktorá meritórne naďalej podlieha tým istým právnym predpisom. Takáto žaloba teda priamo nesúvisí s konkurzným konaním začatým voči navrhovateľovi. Preto bez toho, aby bolo potrebné skúmať, či je uvedená žaloba úzko spätá s konkurzným konaním, treba konštatovať, že nepatrí do pôsobnosti článku 3 ods. 1 nariadenia č. 1346/2000 a symetricky sa na ňu nevzťahuje pojem konkurz v zmysle článku 1 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 44/2001.

(pozri body 27 – 32, bod 1 výroku)

2.        Článok 71 nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, že spor patrí do pôsobnosti tohto nariadenia i Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave podpísaného 19. mája 1956 v Ženeve, zmeneného a doplneného protokolom podpísaným v Ženeve 5. júla 1978, členský štát môže v súlade s článkom 71 ods. 1 tohto nariadenia uplatniť pravidlá v oblasti súdnej právomoci stanovené v článku 31 ods. 1 tohto dohovoru.

Je vecou vnútroštátneho súdu, aby overil, či dopravné služby, ktorých sa týka návrh na zaplatenie, o ktorom rozhoduje, zodpovedajú podmienkam uplatnenia CMR, ako sú uvedené v jeho článku 1.

(pozri body 36, 42, bod 2 výroku)