NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
NIILO JÄÄSKINEN
prednesené 30. apríla 2014 (1)
Vec C‑101/13
U
proti
Stadt Karlsruhe
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof Baden‑Württemberg (Nemecko)]
„Cestovné pasy – Nariadenie (ES) č. 2252/2004 – Minimálne bezpečnostné normy pre cestovné pasy a cestovné doklady vydané členskými štátmi – Právny účinok odkazu na časť 1 dokumentu Medzinárodnej organizácie civilného letectva č. 9303 (cestovné pasy snímateľné prístrojom) – Primárny identifikátor, sekundárny identifikátor a nepovinné osobné údaje – Právna úprava členského štátu, ktorá stanovuje, že rodné priezvisko držiteľa musí byť uvedené na strane cestovného pasu s osobnými údajmi v kolónke vyhradenej pre primárny identifikátor, hoci z právneho hľadiska nie je súčasťou mena dotknutej osoby – Uvedenie nepreloženej skratky v kolónke vyhradenej pre primárny identifikátor“
I – Úvod
1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý na Súdny dvor podal Verwaltungsgerichtshof Baden‑Württemberg (Nemecko), bol podaný v rámci sporu medzi nemeckým štátnym príslušníkom pánom U a Stadt Karlsruhe (Nemecko) v súvislosti so zamietnutím tohto mesta zmeniť spôsob uvedenia rodného priezviska pána „U“ v jeho nemeckom cestovnom pase.
2. Príslušná nemecká právna úprava totiž stanovuje, že cestovný pas obsahuje, pokiaľ ide o označenie jeho držiteľa, najmä jeho „priezvisko a rodné priezvisko“, „krstné mená“ a „titul doktor“. V prejednávanej veci z toho vyplýva, že rodné priezvisko žalobcu vo veci samej je v jeho cestovnom pase uvedené vedľa jeho priezviska, hoci podľa judikatúry a quo rodné priezvisko nie je z právneho hľadiska súčasťou mena.
3. V tomto kontexte sa vnútroštátny súd pýta na výklad nariadenia Rady (ES) č. 2252/2004 z 13. decembra 2004 o normách pre ochranné prvky a biometriu v cestovných pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi(2), zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 444/2009 zo 6. mája 2009(3) (ďalej len „nariadenie č. 2252/2004“). Uvedené nariadenie odkazuje na dokument Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) č. 9303 (cestovné doklady snímateľné prístrojom), konkrétne na jeho časť 1 týkajúcu sa cestovných pasov snímateľných prístrojom (ďalej len „časť 1 dokumentu ICAO č. 9303“)(4), ktorá stanovuje spôsoby uvádzania údajov.
4. Vnútroštátny súd vyzýva Súdny dvor, aby rozhodol najmä o tom, či možno rodné priezvisko, ktoré už nie je súčasťou mena osoby, zahrnúť do cestovného pasu a či ako primárny identifikátor (kolónka 6 cestovného pasu), ako sekundárny identifikátor (kolónka 7) alebo ako doplňujúcu informáciu (kolónka 13), a to aj vzhľadom na ustanovenia Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“).
II – Právny rámec
A – Právo Únie
5. Nariadenie č. 2252/2004 aktualizuje uznesenie zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli v rámci zasadnutia Rady 17. októbra 2000, ktorým boli zavedené minimálne bezpečnostné normy pre cestovné pasy. Cieľom uvedeného nariadenia je zlepšiť a harmonizovať bezpečnostné normy umožňujúce ochranu cestovných pasov a cestovných dokladov pred falšovaním.(5)
6. Odôvodnenia 8 a 9 znejú takto:
„(8) Na osobné údaje spracúvané na účely vydávania cestovných pasov a cestovných dokladov sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov. Malo by sa zabezpečiť, aby sa v cestovných pasoch neuvádzali ďalšie informácie, pokiaľ nie sú ustanovené týmto nariadením, jeho prílohou alebo pokiaľ nie sú uvedené v príslušnom cestovnom doklade.
(9) Na dosiahnutie základného cieľa zaviesť spoločné bezpečnostné normy a interoperabilné biometrické identifikátory je v súlade so zásadou proporcionality potrebné a vhodné stanoviť pravidlá pre všetky členské štáty uskutočňujúce dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985. Toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie cieľov sledovaných v súlade s článkom 5 ods. 3 zmluvy.“
7. Pokiaľ ide o prílohu uvedeného nariadenia, jej cieľom je stanoviť minimálnu úroveň bezpečnosti, ktorú musia cestovné pasy a cestovné doklady vydávané členskými štátmi spĺňať. Ustanovenia tejto prílohy sa týkajú hlavne strany cestovného pasu s osobnými údajmi.(6) Podľa prílohy sa časť 1 dokumentu ICAO č. 9303 uplatňuje nasledujúcim spôsobom.(7)
„Cestovný pas alebo cestovný doklad obsahuje stranu s prístrojom snímateľnými osobnými údajmi, ktorá je v súlade s [časťou 1 dokumentu ICAO č. 9303], a spôsob ich vydávania je v súlade so špecifikáciami pre prístrojom snímateľné cestovné pasy stanovenými v tomto dokumente.“
B – Časť 1 dokumentu ICAO č. 9303
8. Časť 1 dokumentu ICAO č. 9303 sa týka cestovných pasov snímateľných prístrojom.(8) Má štyri oddiely, pričom posledný z nich, oddiel IV, obsahuje technické špecifikácie, ktoré sa vzťahujú na tieto cestovné pasy. Oddiel IV obsahuje v podstate nasledujúce ustanovenia.
9. Predná strana (recto) listu s informáciami cestovného pasu snímateľného prístrojom je rozdelená na oblasti I až V, ktoré spoločne tvoria jednu „oblasť pre zrakovú kontrolu“, a oblasť VII zodpovedajúcu „oblasti pre strojové čítanie“(9). Oblasť II obsahuje určité osobné údaje.(10)
10. „Meno“ sa v cestovnom pase uvádza na strane s osobnými údajmi v kolónkach 6 a 7 oblasti II.
11. Kolónka 6 je určená pre „primárny identifikátor“, zatiaľ čo kolónka 7 je určená pre „sekundárny identifikátor“.
12. Do kolónky 13 možno uviesť „nepovinné osobné údaje, ako napríklad osobné identifikačné číslo alebo odtlačok prsta, podľa uváženia vydávajúceho štátu alebo orgánu“(11).
C – Nemecká právna úprava
1. Právna úprava mien
13. Rodné priezvisko (Geburtsname), t. j. priezvisko, ktoré bolo zapísané do rodného listu osoby, je priezviskom rodičov alebo jedného z rodičov.
14. Priezvisko (Familienname) je buď rodné priezvisko, alebo priezvisko získané po zmene priezviska.
15. Priezvisko totiž možno zmeniť buď po uzavretí manželstva na základe občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch, ďalej len „BGB“)(12), alebo po žiadosti o zmenu priezviska podanej podľa zákona o zmene priezviska z 5. januára 1938 (Namensänderungsgesetz)(13). Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že pokiaľ nie je uvedené inak, z právneho hľadiska rodné priezvisko nie je po zmene súčasťou mena(14), na rozdiel od právnej úpravy platnej v iných členských štátoch(15). Zo znenia prejudiciálnych otázok vyplýva, že táto vec sa týka druhého uvedeného prípadu.
16. Treba tiež uviesť, že nemecké právo vyžaduje, aby každá osoba mala priezvisko a aspoň jedno krstné meno (Vorname) v súlade s § 21 ods. 1 bodom 1 zákona o osobnom stave z 19. februára 2007 (Personenstandsgesetz)(16). Okrem toho podľa ústavného práva Weimarskej republiky sú šľachtické tituly súčasťou mena.(17) Naopak, akademický titul, ako je „doktor“, nie je súčasťou mena ako takého, ale je vedľajším údajom, ktorý je zapísaný v matrike a uvádza sa v cestovnom pase vedľa priezviska. Právo na meno je chránené podľa § 12 BGB.
2. Právna úprava týkajúca sa cestovných pasov
17. Z § 1 ods. 1 prvej vety zákona o cestovných pasoch (Passgesetz) z 19. apríla 1986(18) vyplýva, že Nemci, ktorí vstupujú alebo opúšťajú územie, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, sú povinní mať pri sebe platný cestovný pas a týmto spôsobom uvádzať svoju totožnosť.
18. Podľa § 4 ods. 1 druhej vety zákona o cestovných pasoch „cestovný pas obsahuje spolu s fotografiou jeho držiteľa aj jeho podpis, názov vydávajúceho orgánu, dátum vydania cestovného pasu, dátum jeho platnosti a výlučne nasledujúce informácie o osobe jeho držiteľa:
1. priezvisko a rodné priezvisko;
2. krstné mená;
3. titul doktor;
4. rehoľné meno, umelecké meno. …“
19. Podľa poznámky 6 prílohy 11 vykonávacieho nariadenia k zákonu o cestovných pasoch (Passverordnung) z 19. októbra 2007(19), „ak existuje rodné priezvisko, vyhradí sa mu aspoň jeden celý riadok. Tento riadok sa potom začína piatimi znakmi ‚GEB.‘ alebo ‚geb.‘“. Tento výraz, ktorý v nemčine znamená „rodený[á]“, sa v iných jazykoch neuvádza.
III – Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom
20. V konaní vo veci samej žalobca pán U žiada o zmenu spôsobu, akým je jeho rodné priezvisko uvedené v jeho nemeckom cestovnom pase.(20) Jeho priezvisko je F. a jeho krstné mená sú S. P. Má titul doktor. Jeho rodné priezvisko je E. a nie je súčasťou jeho mena. Zápis v kolónke označenej v jeho pase „Name/Surname/Nom“, zreprodukovaný v dvoch riadkoch, uvádza:
„DR F.
GEB. E.“
21. Žalobca vo veci samej sa domnieva, že jeho meno je v jeho cestovnom pase uvedené nesprávne, pričom táto skutočnosť vedie k nedorozumeniam, keď z pracovných dôvodov cestuje do zahraničia. Žalobca uvádza, že uvedenie jeho rodného priezviska, ktorému predchádza skratka „GEB.“ a ktoré nie je súčasťou jeho mena, v jeho pase v kolónke používanej na priezvisko má za následok, že v obchodnom styku so súkromnými osobami a pri vydávaní víz ho pomenovali napr. ako „Mr. Geb E.“, „Mr. E. F.“, „DR. F. GEB E.“ alebo ako „S. E. Dr F.“.
22. Z tohto dôvodu požiadal o zmenu údajov vo svojom cestovnom pase s cieľom dosiahnuť odstránenie údajne chybného označenia, aby aj vo vzťahu k osobám mimo Nemecka bolo jednoznačne jasné, že jeho priezvisko je „Dr F.“. Neuvádza však, ako by to bolo možné vykonať, či odstránením rodného priezviska, vytvorením zodpovedajúcej kolónky („Geburtsname/Birthname/Nom de naissance“), alebo iným spôsobom. Nežiada tak o odstránenie jeho rodného priezviska samého osebe z jeho cestovného pasu, ale len o odstránenie chybného označenia v jeho cestovnom pase.
23. Za týchto okolností Verwaltungsgerichtshof Baden‑Württemberg rozhodnutím z 26. februára 2013, ktoré bolo doručené Súdnemu dvoru 28. februára 2013, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Musí spôsob vydania prístrojom snímateľnej strany s osobnými údajmi cestovných pasov vydaných členskými štátmi podľa prílohy [nariadenia č. 2252/2004] spĺňať všetky povinné špecifikácie [časti 1 dokumentu ICAO č. 9303]?
2. Ak sa podľa práva členského štátu upravujúceho mená skladá meno osoby z jej krstného mena a priezviska, je členský štát podľa prílohy nariadenia č. 2252/2004 v spojení s ustanoveniami v bode 8.6 oddielu IV [časti 1 dokumentu ICAO č. 9303] oprávnený v kolónke 6 na prístrojom snímateľnej strane cestovného pasu s osobnými údajmi uvádzať ako primárny identifikátor aj rodné priezvisko?
3. Ak sa podľa práva členského štátu upravujúceho mená skladá meno osoby z jej krstného mena a priezviska, je členský štát podľa prílohy nariadenia č. 2252/2004 v spojení s ustanoveniami v bode 8.6 oddielu IV [časti 1 dokumentu ICAO č. 9303] oprávnený v kolónke 7 na prístrojom snímateľnej strane cestovného pasu s osobnými údajmi uvádzať ako sekundárny identifikátor aj rodné priezvisko?
4. V prípade, že sa na druhú alebo tretiu otázku odpovie kladne, je členský štát, ktorého právo upravujúce mená stanovuje, že meno osoby sa skladá z jej krstného mena a priezviska, na základe ochrany mena podľa článku 7 [Charty] a podľa článku 8 [EDĽP] povinný v označení kolónky na prístrojom snímateľnej strane cestovného pasu s osobnými údajmi, v ktorom je uvedené rodné priezvisko, uviesť, že v tomto políčku sa uvádza aj rodné priezvisko?
5. V prípade, že sa na štvrtú otázku odpovie záporne, je členský štát, ktorého právo upravujúce mená stanovuje, že meno osoby sa skladá z jej krstného mena a priezviska, a ktorého právo o cestovných pasoch stanovuje, že označenie kolónok na údaje na prístrojom snímateľnej strane cestovného pasu s osobnými údajmi sa zobrazí aj v anglickom a vo francúzskom jazyku a v kolónke 6 na prístrojom snímateľnej strane cestovného pasu s osobnými údajmi sa v osobitnom riadku uvádza aj rodné priezvisko a pred ním skratka ‚geb.ʻ zo slova ‚geborenʻ (rodený), povinný na základe ochrany mena osoby podľa článku 7 Charty a podľa článku 8 EDĽP uvádzať aj preklad skratky ‚geb.ʻ zo slova ‚geborenʻ (rodený) v anglickom a vo francúzskom jazyku?
6. Ak sa podľa práva členského štátu upravujúceho mená skladá meno osoby z jej krstného mena a priezviska, je členský štát podľa prílohy nariadenia č. 2252/2004 v spojení s ustanoveniami v bode 8.6 oddiele IV [časti 1 dokumentu ICAO č. 9303] oprávnený uviesť v kolónke 13 na prístrojom snímateľnej strane cestovného pasu s osobnými údajmi rodné priezvisko ako nepovinný osobný údaj?“
24. Žalobca vo veci samej, nemecká vláda a Európska komisia predložili písomné pripomienky, pričom všetci boli zastúpení na pojednávaní 15. januára 2014.
IV – Analýza
A – Úvodné poznámky
25. Na úvod konštatujem, že meno osoby je základným prvkom jej identity a súkromného života, ktorých ochrana je zaručená článkom 7 Charty, ako aj článkom 8 EDĽP. Hoci to uvedený článok 8 výslovne neuvádza, meno osoby sa týka osobného a rodinného života tejto osoby ako prostriedok osobnej identifikácie a väzby na rodinu(21).
26. Uvedenie rodného priezviska v danom kontexte musí byť tiež objektívne odôvodnené podľa článku 8 Charty, ktorý priznáva základné právo ochrane osobných údajov, čo podľa mňa platí, ak je to potrebné na identifikáciu jednotlivca. V tejto súvislosti pripomínam, že v Nemecku neexistuje nijaký komplexný systém identifikácie osôb, založený na čísle sociálneho zabezpečenia alebo na rodnom čísle, pričom rodné priezvisko je jediným „trvalým“ prvkom mena, ktorý umožňuje rozlišovať osoby s rovnakým menom narodené v ten istý deň, v tom istom meste, ba dokonca v tej istej obci.
27. Pokiaľ ide o konkrétnu otázku, aké typy osobných údajov možno zahrnúť do cestovného pasu, Súdny dvor dospel vo veci Schwarz(22) k rozhodnutiu o platnosti článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2252/2004 o zahrnutí biometrických údajov do cestovného pasu so zreteľom na ustanovenia Charty.
28. V tomto prípade nie je preto potrebné podrobne skúmať všeobecnejšiu otázku, či Charta oprávňuje, alebo neoprávňuje uvedenie rodného priezviska osoby v jej cestovnom pase, ak toto rodné priezvisko nie je súčasťou mena osoby v zmysle pravidiel uplatniteľného práva. Vzhľadom na to pripomínam, že uvedenie tohto údaja môže byť v rozpore s cieľom umožniť dotknutej osobe vzdať sa svojho predchádzajúceho priezviska a môže prípadne zvýšiť riziko nepriamej diskriminácie na základe štátnej príslušnosti alebo etnického pôvodu.
29. Po druhé, pokiaľ ide o judikatúru Súdneho dvora, treba spresniť, že tento prípad sa líši od niektorých nedávnych vecí týkajúcich sa mien osôb, ktorými sa Súdny dvor zaoberal, najmä v cezhraničných situáciách, ako sú Garcia Avello(23), Grunkin a Paul(24), Sayn‑Wittgenstein(25) a Runevič‑Vardyn a Wardyn(26). Tieto veci, ktoré sa zaoberali všeobecnými otázkami týkajúcimi sa voľného pohybu osôb alebo európskeho občianstva, priamo neposkytujú odpoveď na otázky predložené v tejto veci. Problémy, ktorým pán U údajne čelí, však môžu vznikať v Európskej únii, keďže pán U používa svoj cestovný pas ako cestovný doklad v členských štátoch, ktoré nie sú súčasťou schengenského priestoru.
30. Po tretie, v tejto veci má Súdny dvor spresniť, či a prípadne akými spôsobmi možno zahrnúť informáciu požadovanú nemeckou právnou úpravou, a to rodné priezvisko, do cestovného pasu vzhľadom na ustanovenia nariadenia č. 2252/2004 a časť 1 dokumentu ICAO č. 9303, na ktorý toto nariadenie odkazuje.
31. Pripomínam, že pán U nenamieta proti uvedeniu jeho rodného priezviska v cestovnom pase, ale žiada, aby údaje uvedené v cestovnom pase boli jasné a jednoznačné.
32. Treba pripomenúť, že Súdny dvor bude musieť v prejednávanej veci rozhodnúť so zreteľom na dokument prijatý medzinárodnou organizáciou, ktorý sa stal uplatniteľným v Únii na základe odkazu uvedeného v nariadení č. 2252/2004. Dokumenty prijaté ICAO, akým je časť 1 dokumentu ICAO č. 9303, majú za cieľ určitým spôsobom zjednotiť vnútroštátne postupy. Pri výklade uvedeného dokumentu nemožno zabúdať na tento osobitný kontext.
33. Pokiaľ ide o cestovné doklady, treba tiež zdôrazniť rozdiel medzi cestovnými pasmi a preukazmi totožnosti, pričom na cestovné pasy sa na rozdiel od občianskych preukazov vzťahuje právna úprava Únie. Hoci totiž tak na občianske preukazy, ako aj na cestovné pasy sa vzťahujú uznesenia Rady, záväzné ustanovenia boli prijaté len pre cestovné pasy, a to v rámci nariadenia č. 2252/2004. Na občianske preukazy sa vzťahuje len uznesenie z roku 2006 prijaté zástupcami členských štátov, ktorí sa zišli v rámci zasadnutia Rady(27). Naopak, článok 1 ods. 3 druhá veta nariadenia č. 2252/2004 výslovne uvádza, že na preukazy totožnosti sa toto nariadenie neuplatňuje. To vysvetľuje rozdiely v uvádzaní rodného priezviska v cestovných pasoch a preukazoch totožnosti, ktoré možno pozorovať na úrovni členských štátov.(28)
34. Napokon uvádzam, že tretia a šiesta prejudiciálna otázka sú v skutočnosti hypotetickej povahy, keďže odkazujú na legislatívne možnosti, ktoré si nemecký normotvorca nezvolil. Pre vnútroštátny súd však môže byť užitočné získať odpoveď na tieto otázky v prípade, že by potreboval vykladať relevantné predpisy práva Únie so zreteľom na konformný výklad zákona o cestovných pasoch. Z tohto dôvodu považujem uvedené otázky za prípustné.
B – O právnom účinku odkazu na časť 1 dokumentu ICAO č. 9303 v nariadení č. 2252/2004
35. Vnútroštátny súd chce svojou prvou prejudiciálnou otázkou v podstate zistiť, či podľa prílohy nariadenia č. 2252/2004 musí byť čiastočne prístrojom snímateľná strana s osobnými údajmi cestovných pasov vydaných členskými štátmi v súlade s časťou 1 dokumentu ICAO č. 9030 a či musí spĺňať všetky povinné špecifikácie stanovené v uvedenej časti.
36. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti správne pripomína, že cieľom nariadenia č. 2252/2004 je predovšetkým posilniť bezpečnosť cestovných dokladov v Únii tým, že zavádza biometrické údaje (biometrické zobrazenie fotografie tváre a odtlačkov prstov). Vnútroštátny súd sa domnieva, že podľa znenia prílohy uvedeného nariadenia sú členské štáty povinné zohľadniť všetky špecifikácie časti 1 dokumentu ICAO č. 9303.
37. Domnievam sa, že z uvedenej prílohy vyplýva, že prístrojom snímateľná strana s osobnými údajmi musí byť v súlade s časťou 1 dokumentu ICAO č. 9303. Okrem toho spôsob, akým je meno uvedené, má rozhodujúci význam pre zistenie totožnosti osoby, čo je hlavný cieľ cestovného pasu a podmienka bezpečnosti dokladu. K tomu sa pridáva aspekt týkajúci sa harmonizácie cestovných pasov v medzinárodných vzťahoch, ktorý má osobitný význam z hľadiska bezpečnosti. Priezvisko a krstné meno ako prvky jednotného formátu cestovných pasov tak boli uvedené v rôznych uzneseniach od roku 1981.(29)
38. Samozrejme, je pravda, že na medzinárodnej úrovni predstavuje časť 1 dokumentu ICAO č. 9303 len nezáväzné odporúčanie. Z článku 1 ods. 1 nariadenia č. 2252/2004 v spojení s jeho prílohou však vyplýva, že Únia sa s týmito odporúčaniami stotožnila a prijala ich v rámci sekundárneho práva vo forme záväzných ustanovení(30). Inými slovami, normotvorca Únie sa snažil dosiahnuť väčšiu jednotnosť, čo vyplýva z cieľov, ktoré nariadenie sleduje v rámci vytvárania vnútorného trhu a priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Tento cieľ jednotnosti sa tiež odráža v skutočnosti, že zvoleným nástrojom je nariadenie, a nie napríklad smernica alebo odporúčanie.
39. Z toho vyplýva, že špecifikácie týkajúce sa prístrojom snímateľných cestovných pasov, ktoré sú uvedené v časti 1 dokumentu ICAO č. 9303, sú záväznou súčasťou nariadenia č. 2252/2004, a teda povinnými pravidlami podľa práva Únie bez toho, aby boli ich súčasťou. Takýto prípad, v ktorom právo Únie dáva záväzný právny účinok ustanoveniam aktov medzinárodného práva alebo medzinárodných či európskych noriem, nie je ojedinelý.(31)
40. V dôsledku toho navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú prejudiciálnu otázku vnútroštátneho súdu v tom zmysle, že podľa prílohy nariadenia č. 2252/2004 musí byť prístrojom snímateľná strana s osobnými údajmi cestovných pasov vydaných členskými štátmi v súlade so špecifikáciami uplatniteľnými podľa časti 1 dokumentu ICAO č. 9303.
C – O možnosti členského štátu stanoviť zápis rodného priezviska v kolónke 6 (primárny identifikátor) alebo 7 (sekundárny identifikátor) cestovného pasu
41. Svojou druhou a treťou prejudiciálnou otázkou, ktorými sa treba zaoberať spoločne, chce vnútroštátny súd zistiť, či môže byť rodné priezvisko žalobcu uvedené v kolónke 6 na strane s osobnými údajmi ako primárny identifikátor (druhá otázka) alebo v kolónke 7 ako sekundárny identifikátor (tretia otázka) za predpokladu, že rodné priezvisko nie je podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva súčasťou oficiálneho mena osoby.
42. Časť 1 dokumentu ICAO č. 9303 zavádza štandardizovaný rámec týkajúci sa údajov, ktoré majú byť uvedené v cestovnom pase, ako aj formy ich uvádzania.
43. Meno osoby sa zapisuje do kolónok 6 a 7. Obsah kolónky 6 (primárny identifikátor)(32) a kolónky 7 (sekundárny identifikátor)(33) je opísaný v uvedenom dokumente.
44. V tejto súvislosti budem uvažovať na základe konkrétneho príkladu: v prípade osoby s menom Anna Maria Eriksson by sa v kolónke 6 uviedlo priezvisko (Eriksson) a v kolónke 7 krstné mená (Anna Maria). Treba však poznamenať, že uvedený dokument obsahuje ďalšie príklady odrážajúce veľké množstvo mien, ktoré môžu existovať v 191 štátoch ICAO a ktoré musia byť uvedené v cestovných pasoch podľa pokynov tohto dokumentu.(34)
45. Časť 1 dokumentu ICAO č. 9303 uvádza v tabuľke(35) údaje pre „oblasť pre zrakovú kontrolu“ strany s informáciami cestovného pasu snímateľného prístrojom. Táto tabuľka obsahuje ustanovenia týkajúce sa mena uvedeného v kolónkach „6/7/II“, „6/II“ a „7/II“. Pokiaľ je to možné, meno sa rozdelí na dve časti, pričom prvá časť predstavuje tú časť mena, ktorú vydávajúci štát definuje ako primárny identifikátor (napríklad priezvisko, rodné priezvisko a priezvisko po svadbe, rodové priezvisko), a druhá časť predstavuje ostatné prvky mena, ktoré vydávajúci štát považuje za sekundárny identifikátor (napríklad krstné mená, iniciály). Primárny identifikátor sa skladá z dominantných prvkov mena. Táto časť mena musí byť uvedená v kolónke 6. Sekundárny identifikátor sa skladá z ostatných prvkov mena a musí byť uvedený v kolónke 7.(36)
46. Podľa môjho názoru skutočným cieľom nariadenia č. 2252/2004 a časti 1 dokumentu ICAO č. 9303 je vytvoriť určitú jednotnosť uvádzania v oblasti mien, ktorého systém sa medzi jednotlivými krajinami výrazne odlišuje. Základnou funkciou cestovného pasu je totiž umožniť orgánom iných krajín identifikovať zahraničného štátneho príslušníka, hoci na vnútroštátnej úrovni sa často používa aj ako doklad totožnosti. Takáto identifikácia môže byť podstatná z viacerých dôvodov, najmä v prípade udelenia občianstva, prisťahovalectva alebo žiadosti o azyl.(37)
47. Je možné, že v členskom štáte je stanovené, že rodné priezvisko zostáva z právneho hľadiska súčasťou mena aj po získaní iného priezviska po uzavretí manželstva alebo zmene priezviska. Podľa vnútroštátneho súdu však Spolková republika Nemecko v takejto situácii nie je. Členský štát, ktorý neprijal ustanovenia v tomto zmysle, nemôže preto uvádzať rodné priezvisko v kolónke 6 vedľa priezviska a podľa môjho názoru tak nemôže urobiť ani v kolónke 7. Hoci štát má určitú mieru voľnej úvahy na účely klasifikácie prvkov oficiálneho mena ako primárneho identifikátora a sekundárnych identifikátorov, nemá možnosť uvádzať v rámci primárneho identifikátora a sekundárnych identifikátorov také prvky, ktoré nie sú súčasťou oficiálneho mena podľa jeho vlastného vnútroštátneho právneho poriadku. To sa prípadne týka tak rodného priezviska, ako aj skratky „GEB.“, ktoré sú podľa pravidiel nemeckého práva aktuálne uvedené v kolónke vyhradenej pre primárny identifikátor.
48. Tento výklad podporujú aj ustanovenia časti 1 dokumentu ICAO č. 9303, ktoré sa týkajú zahrnutia akademických titulov a iných porovnateľných údajov. Jedinou prípustnou výnimkou je totiž výnimka v prípade, keď „dotknutý štát považuje predponu alebo príponu za zákonnú súčasť mena“(38) (kurzívou zvýraznil generálny advokát).
49. Treba dodať, že nariadenie č. 2252/2004 nebráni členskému štátu v tom, aby pripustil viacero pojmov oficiálneho mena, napríklad rozlíšením medzi menom v zmysle občianskeho práva a menom v zmysle správneho práva. Tým sa môže zvýšiť jeho miera voľnej úvahy týkajúca sa voľby primárneho identifikátora. Myslím, že to však nie je prípad Spolkovej republiky Nemecka.
50. Pokiaľ ide o kolónku 6, otázka miery voľnej úvahy členských štátov v súvislosti s určením primárneho identifikátora tak vzniká v situácii, keď sa priezvisko skladá z viacerých slov tak, že sa nezmestí do určenej kolónky v cestovnom pase.
51. Okrem toho treba v tomto kontexte spomenúť aj uvádzanie rodného priezviska u vydatých žien, ak vnútroštátna právna úprava umožňuje ponechať si rodné priezvisko a pridať k nemu priezvisko manžela, čím vznikne zložené meno, alebo ak stanovuje, že priezvisko vydatej ženy sa z právneho hľadiska skladá z jej rodného priezviska a priezviska po svadbe. Naopak, tento prístup nemôže odôvodniť zahrnutie prvku, ktorý z právneho hľadiska nie je súčasťou mena.
52. Pokiaľ ide o kolónku 7, tá je podľa môjho názoru vyhradená pre prvky, ktoré sú súčasťou oficiálneho mena, konkrétne pre krstné mená alebo v prípade veľmi dlhých mien pre ich iniciály, ako sa výslovne uvádza v časti 1 dokumentu ICAO č. 9303.
53. Dodávam, že reštriktívny prístup k prvkom, ktoré môžu byť zahrnuté do kolónok 6 a 7, je tiež odôvodnený skutočnosťou, že obsah týchto dvoch kolónok musí byť zreprodukovaný v oblasti pre strojové čítanie v spodnej časti strany cestovného pasu, s výhradou prepisu v samotnom dokumente podľa štandardizovaných pravidiel. Zdá sa mi, že nemecká právna úprava stanovuje rozdielny obsah pre kolónky 6 a 7 na jednej strane a pre oblasť pre strojové čítanie na druhej strane, a to spôsobom, ktorý nespĺňa požiadavky časti 1 dokumentu ICAO č. 9303.(39)
Predbežný záver
54. S ohľadom na tieto úvahy navrhujem odpovedať na druhú a tretiu otázku tak, že príloha nariadenia č. 2252/2004 v spojení s ustanoveniami bodu 8.6 oddielu IV časti 1 dokumentu ICAO č. 9303 sa má vykladať v tom zmysle, že ak právo členského štátu stanovuje, že meno osoby sa skladá z jej krstného mena a priezviska, nie je tento členský štát oprávnený stanoviť zápis rodného priezviska ani ako primárny identifikátor v kolónke 6, ani ako sekundárny identifikátor v kolónke 7 na prístrojom snímateľnej strane cestovného pasu s osobnými údajmi.
55. Vzhľadom na to pripomínam, že vnútroštátny súd položil štvrtú otázku len pre prípad, ak by sa na druhú alebo tretiu otázku odpovedalo kladne. Keďže to tak nie je, na štvrtú otázku nie je nutné odpovedať.
56. Rovnako tak aj piatu otázku položil vnútroštátny súd len pre prípad, ak by sa na štvrtú otázku odpovedalo záporne. Keďže navrhujem neodpovedať na štvrtú otázku, nie je potrebné odpovedať ani na piatu otázku.
D – O možnosti členského štátu stanoviť zápis rodného priezviska v kolónke 13 cestovného pasu
57. Svojou šiestou prejudiciálnou otázkou chce vnútroštátny súd zistiť, či je možné, ak sa podľa práva členského štátu upravujúceho mená skladá meno osoby z jej krstného mena a priezviska, uviesť rodné priezvisko žalobcu v kolónke 13 na strane cestovného pasu s osobnými údajmi ako „nepovinný osobný údaj“(40).
58. Komisia správne uvádza, že túto prejudiciálnu otázku treba chápať tak, že vnútroštátny súd zaujíma odpoveď len v prípade, ak rodné priezvisko nie je súčasťou celého mena dotknutej osoby, a nemožno ho teda uviesť v kolónke 7 ako prvok „sekundárneho identifikátora“.(41)
59. Z časti 1 dokumentu ICAO č. 9303 vyplýva, že obsah kolónky 13 sa vo veľkej miere ponecháva na posúdení vydávajúceho štátu(42), s výhradou ustanovení 8 a 9 nariadenia č. 2252/2004, ktoré vymedzujú informácie, ktoré možno uvádzať v cestovnom pase. V rámci príkladov citovaných v časti 1 dokumentu ICAO č. 9303 ide najmä o údaje, na ktoré sa vzťahuje naliehavý všeobecný záujem s cieľom identifikácie jednotlivca.(43)
60. Rovnako ako Komisia sa domnievam, že rodné priezvisko, ktoré nie je súčasťou celého mena osoby, môže byť pri existencii naliehavého všeobecného záujmu uvedené ako nepovinný osobný údaj v kolónke 13 na strane cestovného pasu s osobnými údajmi, pričom spresňujem, že uvedená kolónka musí byť identifikovaná označením vo viacerých jazykoch.
61. Ako som už vysvetlil, vzhľadom na možnosti zmeny priezviska, ktoré majú nemeckí štátni príslušníci, a vzhľadom na neexistenciu komplexného systému identifikácie osôb môže byť takýmto naliehavým všeobecným záujmom umožnenie vyhľadávania v databáze (napríklad register dlžníkov alebo register trestov) s použitím rodného priezviska ako kritéria vyhľadávania vzhľadom na jeho relatívnu stabilitu.(44)
62. Vzhľadom na druhú vetu odôvodnenia 8 nariadenia č. 2252/2004 v spojení so záujmom, aby bol cestovný pas zrozumiteľný na celom svete, však musí akékoľvek uvedenie rodného priezviska v kolónke 13 dodržiavať formálne požiadavky týkajúce sa označenia a viacjazyčnosti v súlade s časťou 1 dokumentu ICAO č. 9303. Tento dokument však vyžaduje, aby kolónky určené na povinné osobné údaje v oblasti pre zrakovú kontrolu boli identifikované označením vo francúzskom, anglickom alebo španielskom jazyku.(45)
63. Ako som už uviedol v bode 26 týchto návrhov, uvedenie rodného priezviska v kolónke 13 je prípustné za predpokladu, že je to odôvodnené podľa článkov 7 a 8 Charty.(46) V tomto prípade však názov kolónky musí vo francúzskom, anglickom alebo španielskom jazyku vysvetliť, že sa v tejto kolónke uvádza rodné priezvisko držiteľa. Toto vysvetlenie nemôže byť uvedené v samotnej kolónke, lebo by to viedlo k pravdepodobnosti zámeny.
64. V dôsledku toho navrhujem odpovedať na šiestu prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že aj keď rodné priezvisko nemôže byť uvedené v kolónkach 6 alebo 7 cestovného pasu, členský štát má možnosť stanoviť zápis rodného priezviska ako nepovinný osobný údaj v kolónke 13 na strane cestovného pasu s osobnými údajmi, snímateľnej prístrojom, ak existuje naliehavý všeobecný záujem a ak je uvedenie takéhoto zápisu vysvetlené označením v názve kolónky 13 v anglickom, francúzskom alebo španielskom jazyku.
65. Pre úplnosť treba uviesť, že okrem strany určenej na osobné údaje existuje aj ďalšie miesto, kde je možné túto informáciu uviesť, ak je to odôvodnené. Zadná strana listu s osobnými údajmi alebo susedná strana obsahuje oblasť VI s kolónkou 20 určenou na „doplňujúce nepovinné údaje“, ktorá poskytuje vhodný priestor na prípadné uvedenie rodného priezviska spolu s označením tohto prvku vo viacerých jazykoch. Rodné priezvisko by sa tak považovalo za „doplňujúci nepovinný údaj“.(47) V prejednávanej veci však nebola v tejto súvislosti položená nijaká prejudiciálna otázka.
V – Návrh
66. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Verwaltungsgerichtshof Baden‑Württemberg (Nemecko), takto:
1. Nariadenie Rady (ES) č. 2252/2004 z 13. decembra 2004 o normách pre ochranné prvky a biometriu v cestovných pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi a jeho príloha sa majú vykladať v tom zmysle, že prístrojom snímateľná strana s osobnými údajmi cestovných pasov vydaných členskými štátmi musí byť v súlade s príslušnými špecifikáciami časti 1 dokumentu Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) č. 9303 (cestovné pasy snímateľné prístrojom).
2. Príloha nariadenia č. 2252/2004 v spojení s ustanoveniami bodu 8.6 oddielu IV časti 1 dokumentu ICAO č. 9303 (cestovné pasy snímateľné prístrojom) sa má vykladať v tom zmysle, že:
– ak právo členského štátu stanovuje, že meno osoby sa skladá z jej krstného mena a priezviska, nie je tento štát oprávnený stanoviť zápis rodného priezviska ani ako primárny identifikátor v kolónke 6, ani ako sekundárny identifikátor v kolónke 7 na prístrojom snímateľnej strane cestovného pasu s osobnými údajmi,
– aj keď rodné priezvisko nemôže byť uvedené v kolónkach 6 alebo 7 cestovného pasu, členský štát má možnosť stanoviť zápis rodného priezviska ako nepovinný osobný údaj v kolónke 13 na strane cestovného pasu s osobnými údajmi, snímateľnej prístrojom, ak existuje naliehavý všeobecný záujem a ak je uvedenie takéhoto zápisu vysvetlené označením v názve kolónky 13 v anglickom, francúzskom alebo španielskom jazyku.