UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

zo 6. marca 2008

Vec F‑55/07

Giuseppe Tiralongo

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Bývalý dočasný zamestnanec – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Nepredĺženie zmluvy na dobu určitú – Zjavná neprípustnosť“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou G. Tiralongo navrhuje najmä zaviazať Komisiu na náhradu ujmy, ktorú žalobca údajne utrpel z dôvodu viacerých nezákonných postupov, ktorých sa Komisia podľa jeho tvrdenia dopustila pri predĺžení jeho zmluvy

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Konanie – Prípustnosť žaloby – Posúdenie s ohľadom na pravidlá účinné v čase podania žaloby

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 76)

2.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Dôvody

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

1.     Hoci pravidlo uvedené v článku 76 Rokovacie poriadku Súdu pre verejnú službu, podľa ktorého môže tento súd uznesením odmietnuť žalobu, ak existujú pre to zjavné dôvody, je procesným pravidlom, ktoré sa ako také uplatňuje od nadobudnutia svojej účinnosti na všetky spory prebiehajúcich pred Súdom pre verejnú službu, nie je to tak v prípade hmotno-právnych pravidiel, na základe ktorých môže súd podľa tohto článku považovať žalobu za zjavne neprípustnú, a ktorými môžu byť len hmotnoprávne pravidlá uplatniteľné v čase podania žaloby.

(pozri bod 26)

2.     Úradník, ktorý v lehotách stanovených v článkoch 90 a 91 služobného poriadku opomenul podať žalobu o neplatnosť aktu, ktorý mu údajne spôsobuje ujmu, nemôže prostredníctvom žiadosti o náhradu škody spôsobenej týmto aktom, bez ohľadu na to, či ide o majetkovú alebo nemajetkovú ujmu, napraviť toto opomenutie, a tak získať nové lehoty na podanie žaloby.

(pozri body 31, 33, 40 a 41)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 24. januára 1991, Latham/Komisia, T‑27/90, Zb. s. II‑35, bod 38; 13. júla 1993, Moat/Komisia, T‑20/92, Zb. s. II‑799, bod 46; 28. júna 2005, Ross/Komisia, T‑147/04, Zb. VS s. I‑A‑171, II‑771, bod 48