ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 5. júla 2018 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie 2008/675/SVV – Zohľadnenie skoršieho odsúdenia vyhláseného v inom členskom štáte v rámci nového trestného konania – Osobitné konanie o uznanie odsudzujúceho rozsudku vyhláseného v inom členskom štáte – Opätovné preskúmanie skoršieho rozhodnutia a zmena právnej kvalifikácie – Zásada vzájomného uznávania – Článok 82 ods. 1 ZFEÚ“
Vo veci C‑390/16,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Szombathelyi Törvényszék (Obvodný súd Szombathely, Maďarsko) z 19. mája 2016 a doručený Súdnemu dvoru 13. júla 2016, ktorý súvisí s konaním začatým proti:
Dánielovi Bertoldovi Ladovi
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predseda druhej komory M. Ilešič, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia C. Toader, A. Prechal (spravodajkyňa) a E. Jarašiūnas,
generálny advokát: Y. Bot,
tajomník: I. Illéssy, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. decembra 2017,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a M. M. Tátrai, splnomocnení zástupcovia,
– česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a J. Vláčíl, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: A. Sipos, R. Troosters a S. Grünheid, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 6. februára 2018,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 67 a 82 ZFEÚ, článku 50 Charty základných práv Európskej únie a článku 54 dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985, uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (Ú. v. ES L 239, 2000, s. 19; Mim. vyd. 19/002, s. 9), podpísaného v Schengene (Luxembursko) 19. júna 1990 a rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 220, 2008, s. 32).
2 Tento návrh bol podaný v rámci konania začatého pred maďarským súdom na účely uznania právoplatného odsúdenia pána Dániela Bertolda Ladu vyhláseného v inom členskom štáte.
Právna úprava
Právo Únie
3 Odôvodnenia 2, 5 až 7 a 13 rámcového rozhodnutia 2008/675 stanovujú:
„(2) Rada 29. novembra 2000 v súlade so závermi zo zasadnutia Európskej rady v Tampere prijala program opatrení na vykonávanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach (2), ktorý vyžaduje, ‚aby sa prijal jeden alebo niekoľko nástrojov, ktoré ustanovia zásadu, že súd v jednom členskom štáte musí mať možnosť zohľadniť právoplatné trestné rozsudky vyhlásené súdmi v iných členských štátoch, aby mohol posúdiť trestnú minulosť páchateľa, zohľadniť recidívu a určiť druh uplatniteľného trestu a spôsob jeho vykonania‘.
…
(5) Mala by sa potvrdiť zásada, že členské štáty by mali odsúdeniu vyhlásenému v inom členskom štáte priznať rovnaké účinky, aké priznávajú odsúdeniu vyhlásenému ich vlastnými súdmi v súlade s vnútroštátnym právom, bez ohľadu na to, či ich vnútroštátne právo tieto účinky považuje za skutkovú otázku alebo za otázku procesného alebo hmotného práva. Cieľom tohto rámcového rozhodnutia však nie je zosúladiť účinky, ktoré rôzne vnútroštátne právne predpisy priznávajú predchádzajúcim odsúdeniam, a povinnosť zohľadňovať predchádzajúce odsúdenia vyhlásené v iných členských štátoch existuje iba v takom rozsahu, v akom sa podľa vnútroštátneho práva zohľadňujú predchádzajúce vnútroštátne odsúdenia.
(6) Na rozdiel od iných nástrojov cieľom tohto rámcového rozhodnutia nie je vykonávanie súdnych rozhodnutí, ktoré sa prijali v jednom členskom štáte, v inom členskom štáte, ale umožnenie priznania účinkov predchádzajúceho odsúdenia vydaného v jednom členskom štáte počas nového trestného konania v inom členskom štáte, a to v takom rozsahu, v akom sa podľa práva tohto iného členského štátu zohľadňujú predchádzajúce vnútroštátne odsúdenia.
Z toho dôvodu toto rámcové rozhodnutie neustanovuje povinnosť zohľadňovať predchádzajúce odsúdenia napríklad v prípadoch, keď informácie získané podľa uplatniteľných nástrojov nie sú postačujúce, keď by vnútroštátne odsúdenie za čin, za ktorý sa uložili predchádzajúce odsúdenia, nebolo možné, alebo keď je sankcia uložená predchádzajúcim odsúdením vo vnútroštátnom právnom systéme neznáma.
(7) Účinky odsúdenia vyhláseného v inom členskom štáte by mali byť rovnocenné účinkom vnútroštátneho rozhodnutia v predsúdnom konaní, v súdnom konaní a vo vykonávacom konaní.
…
(13) Toto rámcové rozhodnutie rešpektuje rôzne vnútroštátne riešenia a postupy, ktoré sú potrebné na zohľadnenie predchádzajúceho odsúdenia vyhláseného v inom členskom štáte. Vylúčenie možnosti preskúmať predchádzajúce odsúdenie by nemalo členskému štátu brániť vydať v prípade potreby rozhodnutie, ktorým prizná predchádzajúcemu odsúdeniu rovnocenné právne účinky. Postupy spojené s vydaním takéhoto rozhodnutia by však vzhľadom na čas a požadované postupy alebo formality nemali znemožniť priznanie rovnocenných účinkov predchádzajúcemu odsúdeniu vyhlásenému v inom členskom štáte.“
4 Článok 1 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia stanovuje:
„Účelom tohto rámcového rozhodnutia je stanoviť podmienky, za ktorých sa v trestnom konaní proti osobe v členskom štáte zohľadňujú predchádzajúce odsúdenia vyhlásené proti tejto osobe za iné skutky v iných členských štátoch.“
5 Článok 3 uvedeného rámcového rozhodnutia s názvom „Zohľadnenie odsúdenia vyhláseného v inom členskom štáte v novom trestnom konaní“ stanovuje:
„1. Každý členský štát zabezpečí, aby sa v trestnom konaní proti osobe zohľadnili rovnako, ako sa zohľadňujú vnútroštátne odsúdenia, aj predchádzajúce odsúdenia vyhlásené proti tejto osobe za iné skutky v iných členských štátoch, o ktorých získal informácie v súlade s uplatniteľnými nástrojmi vzájomnej právnej pomoci alebo výmeny informácií z registrov trestov, a aby sa im v súlade s vnútroštátnym právom priznali rovnocenné právne účinky ako predchádzajúcim vnútroštátnym odsúdeniam.
2. Odsek 1 sa uplatňuje v predsúdnom konaní, súdnom konaní a vo vykonávacom konaní, najmä pokiaľ ide o uplatniteľné procesné pravidlá vrátane pravidiel uplatniteľných na predbežnú väzbu, kvalifikáciu trestného činu, druh a výšku trestu, ako aj pravidiel, ktorými sa riadi výkon rozhodnutia.
3. Zohľadnenie predchádzajúcich odsúdení vyhlásených v iných členských štátoch podľa odseku 1 nesmie ovplyvňovať predchádzajúce odsúdenia členského štátu, ktorý vedie nové konania, alebo jeho rozhodnutia o ich vykonaní ani ich rušiť alebo revidovať.
…“
Maďarské právo
6 § 46 a nemzetközi bűnügyi jogsegélyről szóló 1996. évi XXXVIII. törvény (zákon č. XXXVIII z roku 1996 o medzinárodnej právnej pomoci v trestných veciach, ďalej len „zákon o medzinárodnej právnej pomoci v trestných veciach“) znie:
„1. Ministrovi spravodlivosti sa doručujú oznámenia umožňujúce uznať účinky cudzieho rozsudku, ako aj žiadosti zahraničných orgánov týkajúce sa transmisie výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s pozbavením osobnej slobody… a… minister spravodlivosti ich zašle príslušnému súdu…
…
2. Konanie o uznanie rozsudku, ktorý ústrednému orgánu určenému na tento účel oznámil iný členský štát Európskej únie, sa začne najneskôr v okamihu, keď nastanú účinky výmazu záznamu z registra trestov uvedeného v informáciách o rozsudku, ktoré poskytol členský štát.
3. Pokiaľ tento zákon nestanovuje inak, konanie pred príslušným súdom sa spravuje všeobecnými ustanoveniami kapitoly XXIX a büntetőeljárásról szóló 1998 évi XIX. törvény [zákon č. XIX z roku 1998, ktorým sa stanovuje trestný poriadok], ktorá sa týka osobitných konaní…“
7 V kapitole IV oddiele 1 tohto zákona s názvom „Uznanie účinkov cudzích rozsudkov“ sa nachádzajú § 47 a § 48.
8 Podľa § 47 uvedeného zákona:
„1. Právoplatné rozsudky vydané cudzími súdmi majú rovnaké účinky ako rozsudky vydané maďarskými súdmi, pokiaľ konanie vedené v zahraničí proti páchateľovi a uložený trest alebo uplatnené opatrenie neodporujú maďarskému právnemu poriadku.
…
3. V prípade, že maďarský súd uznal účinky cudzieho rozsudku, možno sa domnievať, že o trestnom čine rozhodol právoplatným rozhodnutím maďarský súd.
…“
9 § 48 rovnakého zákona má toto znenie:
„1. Súd je pri rozhodovaní viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil cudzí súd.
2. Súd v konaní, ktoré vedie, určí, aké právne následky sa podľa maďarského práva spájajú s odsúdením. Ak trest alebo opatrenie uložené rozsudkom cudzieho súdu nie sú plne zlučiteľné s maďarským právom, súd vo svojom rozhodnutí určí, aký trest alebo aké opatrenie sa má uplatniť podľa maďarského práva, pričom zabezpečí, aby tento trest alebo toto opatrenie čo najviac zodpovedali trestu alebo opatreniu, ktoré uložil cudzí súd, a – v prípade žiadosti o výkon – rozhodne o výkone trestu alebo opatrenia.
3. Pri určovaní trestu alebo opatrenia, ktoré sa majú uplatniť, je potrebné vychádzať z práva platného v čase spáchania trestného činu. Ak z maďarského práva platného v čase určenia trestu alebo opatrenia, ktoré sa majú uplatniť, vyplýva, že daný skutok už nie je trestným činom alebo že zaň treba uložiť miernejší trest, použije sa táto nová právna úprava.
…
5. Ak trest odňatia slobody uložený cudzím súdom nie je zlučiteľný s maďarskými predpismi, pokiaľ ide o spôsob jeho výkonu alebo dĺžku jeho trvania, maďarský súd určí trest a dĺžku jeho trvania v súvislosti s trestným činom, ktorý podľa maďarských predpisov zodpovedá skutkovým okolnostiam, z ktorých vychádza tento rozsudok, v medziach určovania trestu, stanovených v maďarskom trestnom zákone a v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa ukladania trestu, pričom zohľadní aj predpisy týkajúce sa určovania spôsobu výkonu trestu a podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Ak je dĺžka trvania trestu odňatia slobody, ktorý uložil cudzí súd, kratšia, než aká by bola uložená podľa maďarských predpisov, a to aj vzhľadom na ustanovenia trestného zákona týkajúce sa zmiernenia trestu, dĺžka trvania trestu odňatia slobody určená maďarským súdom sa rovná dĺžke trvania určenej cudzím súdom. Maďarský súd nemôže uložiť trest v dlhšom trvaní, než je trest, ktorý uložil cudzí súd.
…
7. Maďarský súd upovedomí orgán poverený vedením registra trestov o uznaní účinkov cudzieho rozsudku.
…“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
10 Pán Lada, maďarský štátny príslušník, bol rozsudkom v trestnom konaní z 8. januára 2016, ktorý vydal Landesgericht Wiener Neustadt (Krajinský súd Wiener Neustadt, Rakúsko) odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní štrnástich mesiacov za pokus o krádež vlámaním vecí väčšej hodnoty. Tento súd nariadil výkon tohto trestu v trvaní jedenástich mesiacov a výkon trestu odňatia slobody v trvaní troch mesiacov odložil.
11 Uvedený súd vyhlásil tento rozsudok na verejnom hlavnom pojednávaní, na ktorom sa obvinený, ktorý sa nachádzal vo vyšetrovacej väzbe, osobne zúčastnil. Obvinenému bola poskytnutá právna pomoc, pričom sa mohol vyjadrovať vo svojom materinskom jazyku prostredníctvom tlmočníka.
12 Uvedený súd zaslal maďarskému ministerstvu spravodlivosti okrem iného rozsudok vydaný proti pánovi Ladovi.
13 Ministerstvo spravodlivosti poslalo dokumenty, vyhotovené v nemeckom jazyku, vnútroštátnemu súdu, ktorým je Szombathelyi Törvényszék (Obvodný súd Szombathely, Maďarsko) a ktorý je na základe § 46 zákona o medzinárodnej právnej pomoci v trestných veciach vecne a miestne príslušným na osobitné konanie o uznanie účinkov cudzieho rozsudku.
14 Uvedený súd preskúmal dokumenty, ktoré mu boli doručené, a zaobstaral ich preklad do maďarského jazyka. Počas konania ustanovil pánovi Ladovi obhajcu a zistil, že jeho odsúdenie rakúskym súdom nebolo zapísané v maďarskom registri trestov, avšak bolo zapísané v Európskom informačnom systéme registrov trestov (ECRIS). Konštatoval tiež, že prebieha výkon trestu odňatia slobody.
15 Vnútroštátny súd uvádza, že na začiatku takéhoto konania je potrebné preskúmať, či boli v konaní vedenom v zahraničí dodržané základné práva a základné ustanovenia maďarského trestného poriadku.
16 Okrem toho podľa predmetného osobitného konania na to, aby boli v Maďarsku uznané účinky rozsudku vyneseného v zahraničí, v tomto prípade účinky rozsudku Landesgericht Wiener Neustadt (Krajinský súd Wiener Neustadt), je úlohou príslušného vnútroštátneho súdu posúdiť a v prípade potreby zmeniť na základe skutkových okolností, ktoré zohľadnil zahraničný súd, právnu kvalifikáciu trestného činu, ktorého sa dopustil odsúdený, a to podľa príslušných ustanovení maďarského trestného zákona účinného v čase, keď nastali skutkové okolnosti.
17 Vnútroštátny súd spresňuje, že v prípade, o aký ide vo veci samej, môže byť potrebné aj preformulovať body výroku cudzieho rozsudku v zmysle maďarského trestného zákona, vrátane pokiaľ ide o druh a sadzbu uloženého trestu, a to pod podmienkou, že tento trest nebude vyšší, než trest uložený v cudzom rozsudku.
18 Podľa tohto súdu teda osobitné konanie o uznanie účinkov cudzích rozsudkov v Maďarsku v praxi znamená jednak novú kvalifikáciu skutkového stavu, ktorú už posúdili zahraničné súdy a ktorá je uvedená v ich rozsudkoch, a jednak úpravu trestov, ktoré uložili zahraničné súdy, v zmysle uplatniteľného maďarského práva. Vnútroštátny súd sa domnieva, že toto osobitné uznávacie konanie pôsobí tak, ako keby išlo o nové trestné konanie proti obžalovanej osobe za tie isté skutky.
19 Po skončení uvedeného osobitného konania o uznanie sa odsúdenia vyhlásené týmito súdmi pridajú do maďarského registra trestov dotknutej osoby, takže tieto odsúdenia bude možné zohľadniť v Maďarsku pri prípadnom budúcom trestnom konaní za iné skutky proti tej istej osobe. Takto uznané rozsudky potom môžu napríklad odôvodniť to, aby sa takáto osoba považovala za recidivistu.
20 Vnútroštátny súd sa zamýšľa nad tým, či je také osobitné konanie o uznanie rozsudkov vydaných v zahraničí, aké stanovujú § 46 až 48 zákona o medzinárodnej právnej pomoci v trestných veciach v súlade s právom Únie, a to najmä vzhľadom na zásadu vzájomného uznávania v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach, ako aj na zásadu ne bis in idem, tak ako sú stanovené v primárnom práve Únie.
21 Vzhľadom na podobnosť vnútroštátnym súdom položených otázok s otázkou vo veci, ktorá viedla k rozsudku z 9. júna 2016, Balogh (C‑25/15, EU:C:2016:423), bol uvedený rozsudok oznámený tomuto súdu listom zo 14. septembra 2016. V tomto rozsudku Súdny dvor vyložil rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi (Ú. v. EU L 93, 2009, s. 23) a rozhodnutie Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315 (Ú. v. EÚ L 93, 2009, s. 33), v tom zmysle, že bránia uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorou sa zavádza osobitné vnútroštátne konanie, prostredníctvom ktorého súd jedného členského štátu uzná právoplatné súdne rozhodnutie vydané súdom iného členského štátu, ktorým sa odsudzuje osoba za spáchanie trestného činu.
22 Listom doručeným Súdnemu dvoru 12. októbra 2016 vnútroštátny súd rozhodol trvať na svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, pričom spresnil, že skutočnosti, ktoré viedli k rozsudku z 9. júna 2016, Balogh (C‑25/15, EU:C:2016:423), sa týkali len nákladov na preklad a tlmočenie rozhodnutia vydaného rakúskym súdom, ktoré mala v rámci osobitného konania o uznanie účinkov tohto rozhodnutia v Maďarsku znášať osoba odsúdená v Rakúsku, aby táto osoba mohla počas tohto osobitného uznávacieho konania používať svoj materinský jazyk.
23 Okrem toho Szombathelyi Törvényszék (Obvodný súd Szombathely) uvádza, že v dôsledku tohto rozsudku maďarské súdy vyvinuli odlišné postupy. V niektorých jurisdikciách sa aj naďalej uplatňuje osobitný postup uznávania, zatiaľ čo iné súdy bezodkladne zastavili dotknuté prípady alebo čakajú na zmenu právnych predpisov ustanovujúcich osobitné konanie o uznanie.
24 Napokon vnútroštátny súd podotýka, že v rozsudku z 9. júna 2016, Balogh (C‑25/15, EU:C:2016:423), Súdny dvor nerozhodoval o rámcovom rozhodnutí 2008/675, hoci toto rámcové rozhodnutie je relevantné pre vec samu z dôvodu, že v Maďarsku je zohľadnenie predchádzajúcich odsúdení, ktoré boli vyhlásené v iných členských štátoch proti danej osobe, v trestnom konaní proti rovnakej osobe vedenom pre iné skutky podmienené predchádzajúcim uznaním účinkov cudzích odsudzujúcich rozsudkov podľa vnútroštátneho práva, pričom tieto rozsudky v prípade neexistencie takéhoto uznania nemajú žiadne právne účinky.
25 Za týchto podmienok Szombathelyi Törvényszék (Obvodný súd Szombathely) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1. Majú sa články 67 a 82 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia vedeniu vnútroštátneho trestného konania alebo iného konania, ktoré je upravené vo vnútroštátnych právnych predpisoch a ktorého účelom je ‚uznanie‘ alebo premena účinnosti cudzieho rozsudku v niektorom členskom štáte – a na základe ktorého sa má na cudzí rozsudok hľadieť tak, ako keby ho vydal vnútroštátny súd – v súvislosti s odsúdeným, v ktorého trestnej veci sa už definitívne a právoplatne rozhodlo cudzím rozsudkom, ktorý vydal vnútroštátny súd iného členského štátu Európskej únie?
2. Je konanie upravené v § 46 až § 48 zákona [o medzinárodnej právnej pomoci v trestných veciach] ‚na uznanie účinnosti‘ cudzích rozhodnutí v Maďarsku v súvislosti s trestným konaním, ktoré sa viedlo a skončilo právoplatným rozhodnutím (týkajúcim sa tej istej osoby a toho istého skutku) v inom členskom štáte, aj keď v skutočnosti účelom tohto konania nie je vykonať také rozhodnutie, ale vytvoriť základ na zohľadnenie tohto rozhodnutia v trestných konaniach, ktoré sa budú viesť v budúcnosti, zlučiteľné so zásadou ne bis in idem zakotvenou v článku 50 Charty základných práv Európske únie a v článku 54 [dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda], a to vzhľadom na [rámcové rozhodnutie 2008/675]?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
26 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má rámcové rozhodnutie 2008/675 vzhľadom na článok 82 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v rámci nového trestného konania začatého v členskom štáte proti danej osobe podliehalo zohľadnenie skoršieho konečného odsudzujúceho rozsudku, ktorý vydal súd iného členského štátu proti rovnakej osobe za iné skutky, osobitnému predchádzajúcemu konaniu o uznanie, o aké ide vo veci samej, zo strany súdov tohto prvého členského štátu.
27 Na úvod je potrebné uviesť, že článok 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2008/675 stanovuje, že jeho účelom je stanoviť podmienky, za ktorých sa predchádzajúce odsúdenia vyhlásené v členskom štáte proti osobe zohľadňujú v novom trestnom konaní v inom členskom štáte proti tej istej osobe a pre iné skutky (rozsudok z 21. septembra 2017, Beškov, C‑171/16, EU:C:2017:710, bod 25).
28 S týmto cieľom článok 3 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia v spojení s odôvodnením 5 stanovuje, že členské štáty sú v tejto súvislosti povinné zabezpečiť, aby sa predchádzajúce odsúdenia vyhlásené v iných členských štátoch, o ktorých získali informácie v súlade s uplatniteľnými nástrojmi vzájomnej právnej pomoci alebo výmeny informácií z registrov trestov, jednak zohľadnili rovnako, ako sa zohľadňujú skoršie vnútroštátne odsúdenia podľa vnútroštátneho práva, a jednak, aby sa im v súlade s vnútroštátnym právom priznali rovnocenné právne účinky, aké vnútroštátne právo v tejto súvislosti priznáva vnútroštátnym odsúdeniam, pokiaľ ide o skutkové okolnosti, alebo hmotnoprávne, či procesnoprávne účinky (rozsudok z 21. septembra 2017, Beškov, C‑171/16, EU:C:2017:710, bod 26).
29 Článok 3 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia spresňuje, že táto povinnosť sa uplatňuje v predsúdnom konaní, v súdnom konaní a vo vykonávacom konaní, najmä pokiaľ ide o uplatniteľné procesné pravidlá vrátane pravidiel uplatniteľných na kvalifikáciu trestného činu, druh a výšku trestu, ako aj pravidiel, ktorými sa riadi výkon rozhodnutia. Aj odôvodnenia 2 a 7 tohto rámcového rozhodnutia stanovujú, že vnútroštátny súd musí mať možnosť zohľadniť odsúdenia vyhlásené v iných členských štátoch vrátane určenia toho, ako sa môžu realizovať spôsoby výkonu, a že účinky takého odsúdenia by mali byť rovnocenné účinkom vnútroštátneho rozhodnutia v každej fáze konania (rozsudok z 21. septembra 2017, Beškov, C‑171/16, EU:C:2017:710, bod 27).
30 Z toho, čo bolo uvedené, vyplýva, že toto rámcové rozhodnutie sa v zásade týka situácií, keď bolo začaté nové trestné konanie proti osobe, ktorá bola už predtým odsúdená v inom členskom štáte. Tento pojem „nové trestné konanie“ zahŕňa tak predsúdne konanie, samotné súdne konanie, ako aj výkon uloženého trestu.
31 Ako však vyplýva zo spisu predloženého Súdnemu dvoru, vo veci samej nie je osoba pána Ladu predmetom nového trestného konania v Maďarsku v tom zmysle, v akom sa to uvádza v predchádzajúcom bode, keď by pre príslušný vnútroštátny súd vznikala otázka zohľadnenia rozhodnutia, ktoré vydal rakúsky súd.
32 Ako však zároveň uviedol generálny advokát v bode 73 svojich návrhov, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že osobitné konanie o uznanie účinkov rozsudku vydaného v zahraničí podľa § 46 až § 48 zákona o medzinárodnej právnej pomoci v trestných veciach predstavuje etapu, ktorú je nevyhnutné splniť vopred, aby bolo v rámci nového trestného konania proti osobe v Maďarsku možné zohľadniť skoršie odsúdenie tejto osoby, ktoré vyhlásil súd iného členského štátu za iné skutky. Keďže predmetné osobitné konanie o uznanie je nevyhnutné na zohľadnenie odsúdení osoby v zahraničí, ktoré by jej mohli priťažiť v prípade, že by proti nej bolo začaté nové trestné konanie, zdá sa, že tento osobitný postup uznávania je neoddeliteľne spojený s vykonávaním rámcového rozhodnutia 2008/675.
33 Preto s cieľom poskytnúť užitočnú odpoveď vnútroštátnemu súdu je relevantné podať výklad rámcového rozhodnutia 2008/675, aby bolo možné overiť, či osobitné konanie o uznanie cudzieho rozsudku, o aké ide vo veci samej, toto rámcové rozhodnutie nezbavuje potrebného účinku.
34 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že prostredníctvom § 46 až § 48 zákona o medzinárodnej právnej pomoci v trestných veciach sa zavádza osobitné konanie, v ktorom príslušné maďarské súdy predbežne uznávajú právoplatné odsúdenia vyhlásené zahraničnými súdmi a ktorého cieľom je priznať rozhodnutiu, ktorým sa tieto odsúdenia uznávajú, účinok odsúdenia vyhláseného maďarským súdom.
35 Podľa vnútroštátneho súdu tento postup zahŕňa preskúmanie príslušného zahraničného odsúdenia s cieľom v prvom rade overiť najmä to, či boli počas zahraničného konania dodržané základné práva. Následne, ako bolo uvedené v bode 18 tohto rozsudku, prináleží príslušnému vnútroštátnemu súdu prípadne zmeniť kvalifikáciu trestného činu v zmysle maďarského trestného zákona v znení účinnom v čase skutkových okolností a zmeniť druh alebo výšku trestu alebo opatrenie uložené súdom iného členského štátu, ak tieto nie sú v plnom súlade s tým, čo stanovuje maďarské právo.
36 Ako zdôraznil generálny advokát v bode 75 svojich návrhov, rámcové rozhodnutie 2008/675 prispieva k posilňovaniu vzájomnej dôvery v európskom priestore spravodlivosti, keďže podporuje justičnú kultúru, v ktorej sa v zásade zohľadňujú predchádzajúce odsúdenia vyhlásené v inom členskom štáte.
37 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že osobitné konanie o uznanie zavedené členským štátom, o aké ide vo veci samej, ktoré vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu vyhlásenému súdom iného členského štátu ukladá povinnosť overiť, či tento súd dodržal základné práva dotknutej osoby, predstavuje, pokiaľ neexistujú výnimočné okolnosti, spochybnenie zásady vzájomnej dôvery, a teda jeden z cieľov stanovených v rámcovom rozhodnutí 2008/675 [pozri v tomto zmysle stanovisko 2/13 (Pristúpenie Únie k EDĽP) z 18. decembra 2014, EU:C:2014:2454, bod 191, a rozsudok z 5. apríla 2016, Aranyosi a Căldăraru, C‑404/15 a C‑659/15 PPU, EU:C:2016:198, bod 78].
38 Presnejšie, cieľom tohto rámcového rozhodnutia v súlade s jeho odôvodnením 2 je vykonávanie zásady vzájomného uznávania rozsudkov a rozhodnutí v trestných veciach, ktorá je zakotvená v článku 82 ods. 1 ZFEÚ, ktorý nahradil článok 31 ZEÚ, na základe ktorého bolo toto rámcové rozhodnutie prijaté. Táto zásada bráni tomu, aby sa v rámci tohto rámcového rozhodnutia pred zohľadnením skoršieho rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte muselo uskutočniť predchádzajúce vnútroštátne konanie o uznanie, a tomu, aby toto rozhodnutie bolo z tohto dôvodu predmetom preskúmania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2017, Beškov, C‑171/16, EU:C:2017:710, bod 26 a citovanú judikatúru).
39 Článok 3 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2008/675 teda výslovne zakazuje také preskúmanie, o aké ide vo veci samej, keďže odsudzujúce rozhodnutia vydané v iných členských štátoch sa musia zohľadniť tak, ako boli vyhlásené (pozri analogicky rozsudok z 21. septembra 2017, Beškov, C‑171/16, EU:C:2017:710, bod 37).
40 Vzhľadom na to, hoci rámcové rozhodnutie 2008/675 bráni opätovnému preskúmaniu, o aké ide vo veci samej, ktoré môže viesť k zmene kvalifikácie trestného činu a zmenu trestu uloženého v inom členskom štáte, je potrebné konštatovať, že toto rámcové rozhodnutie nebráni tomu, aby členský štát, v ktorom prebieha nové trestné konanie, mohol spresniť podmienky, za akých budú zohľadnené predchádzajúce odsúdenia vyhlásené v tomto inom členskom štáte, pričom jediným cieľom týchto spresnení je určiť, či je možné týmto odsúdeniam priznať právne účinky rovnocenné účinkom, ktoré sú priznané predchádzajúcim vnútroštátnym odsúdeniam podľa vnútroštátneho práva.
41 Takéto konštatovanie podporuje aj odôvodnenie 13 tohto rámcového rozhodnutia, podľa ktorého by vylúčenie možnosti preskúmať predchádzajúce odsúdenie nemalo členskému štátu brániť vydať v prípade potreby rozhodnutie, ktorým prizná predchádzajúcemu odsúdeniu rovnocenné právne účinky.
42 Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 5 tohto rámcového rozhodnutia, jeho cieľom nie je zosúladiť účinky, ktoré rôzne vnútroštátne právne predpisy priznávajú predchádzajúcim odsúdeniam, a povinnosť zohľadňovať predchádzajúce odsúdenia vyhlásené v iných členských štátoch existuje iba v takom rozsahu, v akom sa podľa vnútroštátneho práva zohľadňujú predchádzajúce vnútroštátne odsúdenia.
43 Odôvodnenie 6 tohto rámcového rozhodnutia v tejto súvislosti uvádza, že toto rámcové rozhodnutie „neustanovuje povinnosť zohľadňovať predchádzajúce odsúdenia napríklad v prípadoch, keď informácie získané podľa uplatniteľných nástrojov nie sú postačujúce, keď by vnútroštátne odsúdenie za čin, za ktorý sa uložili predchádzajúce odsúdenia, nebolo možné, alebo keď je sankcia uložená predchádzajúcim odsúdením vo vnútroštátnom právnom systéme neznáma“.
44 Preto aj keď toto rámcové rozhodnutie nebráni členskému štátu v prípade potreby vydať rozhodnutie, ktorým prizná predchádzajúcemu odsúdeniu vyhlásenému v inom členskom štáte rovnocenné právne účinky, vydanie takého rozhodnutia v žiadnom prípade nezahŕňa vykonanie predchádzajúceho osobitného vnútroštátneho konania o uznanie, o aké ide vo veci samej (pozri analogicky rozsudok z 21. septembra 2017, Beškov, C‑171/16, EU:C:2017:710, bod 38).
45 Okrem toho, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 86 svojich návrhov, prijatie rozhodnutia umožňujúceho priznať rovnocenné právne účinky predchádzajúcemu odsúdeniu vyhlásenému v inom členskom štáte, ako sa uvádza v odôvodnení 13 rámcového rozhodnutia 2008/675, si vyžaduje preskúmanie v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnej situácie. Táto možnosť nemôže odôvodniť zavedenie osobitného postupu uznávania odsúdení vynesených v inom členskom štáte, ktorý by bol jednak nevyhnutný na zohľadnenie uvedených odsúdení v rámci nového trestného konania a jednak by mohol viesť k zmene kvalifikácie trestného činu a uloženého trestu.
46 Okrem toho v rozsudku z 9. júna 2016, Balogh (C‑25/15, EU:C:2016:423, body 53 a 55), Súdny dvor už konštatoval, že rámcové rozhodnutie 2009/315 a rozhodnutie 2009/316 sa majú vykladať tak, že bránia uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorou sa zavádza osobitné konanie o uznanie cudzích rozsudkov, aké stanovujú § 46 až § 48 maďarského zákona o medzinárodnej právnej pomoci v trestných veciach, a to okrem iného z dôvodu, že takéto predchádzajúce konanie pred zápisom odsúdení do registra trestov, ktoré predpokladá aj poskytnutie a preklad týchto rozhodnutí, môže výrazne spomaliť tento zápis, skomplikovať výmenu informácií medzi členskými štátmi, zbaviť účinnosti mechanizmus strojového prekladu stanovený rozhodnutím 2009/316, a tým ohroziť dosiahnutie cieľov, ktoré sleduje rámcové rozhodnutie 2009/315 a toto rozhodnutie.
47 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že rámcové rozhodnutie 2009/315 a rámcové rozhodnutie 2008/675 sú neoddeliteľne spojené. Je totiž potrebné, aby príslušné orgány členských štátov spolupracovali s náležitou starostlivosťou a jednotne, pokiaľ ide o výmenu informácií o odsúdeniach za trestné činy, aby sa zabránilo tomu, že vnútroštátne súdne orgány rozhodujúce v novom trestnom konaní proti osobe, ktorá už bola odsúdená súdmi iných členských štátov na základe iných skutočností, budú rozhodovať bez toho, aby zohľadnili tieto predchádzajúce odsudzujúce rozhodnutia. Vnútroštátne postupy, ktoré by mohli ohroziť túto obozretnú výmenu informácií, by teda odporovali tak rámcovému rozhodnutiu 2009/315 v spojení s rozhodnutím 2009/316, ako aj rámcovému rozhodnutiu 2008/675.
48 Z toho vyplýva, že rámcové rozhodnutie 2008/675 v spojení s článkom 82 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v rámci nového trestného konania začatého v členskom štáte proti danej osobe podliehalo zohľadnenie skoršieho konečného odsudzujúceho rozsudku, ktorý vydal súd iného členského štátu proti rovnakej osobe za iné skutky, osobitnému predchádzajúcemu konaniu o uznanie, o aké ide vo veci samej, zo strany súdov tohto prvého členského štátu.
O druhej prejudiciálnej otázke
49 Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.
O trovách
50 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
Rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní v spojení s článkom 82 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v rámci nového trestného konania začatého v členskom štáte proti danej osobe podliehalo zohľadnenie skoršieho konečného odsudzujúceho rozsudku, ktorý vydal súd iného členského štátu proti rovnakej osobe za iné skutky, osobitnému predchádzajúcemu konaniu o uznanie, o aké ide vo veci samej, zo strany súdov tohto prvého členského štátu.
Podpisy