UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

zo 17. októbra 2007

Vec F‑63/06

Luigi Mascheroni

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Článok 24 služobného poriadku – Morálne obťažovanie zo strany nadriadeného – Vyšetrovanie IDOC – Článok 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou L. Mascheroni najmä navrhuje zrušiť rozhodnutie menovacieho orgánu zo 14. júla 2005, ktorým sa zamieta jeho žiadosť o poskytnutie pomoci z 26. marca 2004 založená na údajnom týrajúcom a urážajúcom správaní jeho nadriadeného V. H.

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako čiastočne zjavne nedôvodná a čiastočne zjavne neprípustná. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Predmet – Príkaz administratíve – Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

2.      Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)

3.      Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti

[Štatút Súdneho dvora, článok 21; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 1 písm. c)]

1.      Súdu prvého stupňa neprislúcha v rámci žaloby podanej podľa článku 91 služobného poriadku udeľovať príkazy inštitúciám Spoločenstiev alebo robiť zásadné vyhlásenia.

(pozri bod 23)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 9. júna 1994, X/Komisia, T‑94/92, Zb. VS s. I‑A‑149, II‑481, bod 33; 2. júla 1997, Chew/Komisia, T‑28/96, Zb. VS s. I‑A‑165, II‑497, bod 17; 11. júla 2000, Skrzypek/Komisia, T‑134/99, Zb. VS s. I‑A‑139, II‑633, bod 16; 2. marca 2004, Di Marzio/Komisia, T‑14/03, Zb. VS s. I‑A‑43, II‑167, bod 63

2.      Na základe povinnosti poskytnúť pomoc, stanovenej v článku 24 prvom odseku služobného poriadku, administratíva musí v prípade udalosti, ktorá je nezlučiteľná s riadnym a nerušeným výkonom služby, zasiahnuť s potrebným nasadením a reagovať podľa okolností prípadu s potrebnou rýchlosťou a starostlivosťou s cieľom zistiť skutkový stav a so znalosťou veci vyvodiť vhodné dôsledky. Na to stačí, aby úradník, ktorý žiada o ochranu svoju inštitúciu, predložil neúplné dôkazy, že útoky, ktorým bol údajne vystavený, sa skutočne odohrali. V prípade, že existujú takéto skutočnosti, príslušná inštitúcia má prijať vhodné opatrenia, najmä uskutočniť vyšetrovanie v spolupráci so sťažovateľom na zistenie daného skutkového stavu, na ktorých je sťažnosť založená.

V tejto súvislosti konečná správa Úradu Komisie pre vyšetrovanie a disciplinárne opatrenia (IDOC), služby, ktorá je v rámci Komisie poverená vykonávaním administratívneho vyšetrovania na účely preukázania skutočností, na ktorých základe môže menovací orgán rozhodovať so znalosťou veci o žiadosti o poskytnutie pomoci, vôbec nepredstavuje prijatie rozhodnutia o žiadosti o poskytnutie pomoci, ale odpoveď na žiadosť o vykonanie vyšetrovania, ktorú mu tento orgán poslal.

(pozri body 36, 40 a 41)

Odkaz:

Súdny dvor: 26. januára 1989, Koutchoumoff/Komisia, 224/87, Zb. s. 99, body 15 a 16

Súd prvého stupňa: 21. apríla 1993, Tallarico/Parlament, T‑5/92, Zb. s. II‑477, bod 31; 5. decembra 2000, Campogrande/Komisia, T‑136/98, Zb. VS s. I‑A‑267, II‑1225, bod 42

3.      Podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora uplatniteľného na konanie na Súde pre verejnú službu v súlade s článkom 7 ods. 1 prílohy I uvedeného štatútu a podľa článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa musí návrh obsahovať predmet konania a stručné zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený. Tieto náležitosti musia byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnili žalovanému pripraviť svoju obranu a Súdu pre verejnú službu rozhodnúť o žalobe, prípadne bez ďalších informácií. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je preto, aby žaloba bola prípustná, potrebné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, aspoň stručne, ale súvislým a zrozumiteľným spôsobom vyplývali zo znenia samotnej žaloby.

Žalobca sa tak nemôže obmedziť na abstraktné uvedenie svojich žalobných dôvodov najmä tým, že sa obmedzí na tvrdenie, že napadnutý akt porušuje dané ustanovenia štatútu bez toho, aby podrobnejšie podložil toto tvrdenie vysvetlením, v čom spočíva žalobný dôvod, na ktorom je žaloba založená.

Aj keď obsah žaloby môže byť v tejto súvislosti v špecifických bodoch podopretý a doplnený odkazmi na výpisy z listín, ktoré sú k nej pripojené, globálny odkaz na iné písomnosti, aj keď pripojené k žalobe, nemôže napraviť nedostatok základných náležitostí právnej argumentácie, ktoré musia byť uvedené v žalobe. Nie je úlohou Súdu pre verejnú službu v prílohách vyhľadávať a identifikovať žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ žaloby.

(pozri body 52, 53, 56 a 57)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 18. novembra 1992, Rendo a i./Komisia, T‑16/91, Zb. s. II‑2417, bod 130; 16. marca1993, Blackman/Parlament, T‑33/89 a T‑74/89, Zb. s. II‑249, body 64 a 65; 28. apríla 1993, De Hoe/Komisia, T‑85/92, Zb. s. II‑523, bod 20; 17. marca 1994, Hoyer/Komisia, T‑43/91, Zb. VS s. I‑A‑91, II‑297, bod 22; 21. mája 1999, Asia Motor France a i./Komisia, T‑154/98, Zb. s. II‑1703, bod 49; 15. júna 1999, Ismeri Europa/Dvor audítorov, T‑277/97, Zb. s. II‑1825, bod 29; 8. decembra 2005, Just/Komisia, T‑91/04, Zb. VS s. I‑A‑395, II‑1801, bod 35; 8. decembra 2005, Moren Abat/Komisia, T‑92/04, Zb. VS s. I‑A‑399, II‑1817, bod 31; 5. decembra 2006, Angelidis/Parlament, T‑424/04, Zb. VS s. I‑A‑2-323, II‑A-2-1649, body 39 až 42