Language of document : ECLI:EU:T:2018:962

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (samosudca)

z 13. decembra 2018 (*)

„Dizajn Spoločenstva – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Dizajn Spoločenstva č. 2371591‑0001 (Podložka na sedenie) – Neprípustnosť odvolania pred odvolacím senátom – Zaslanie dokumentu EUIPO prostredníctvom kontaktného formulára – Zaslanie dokumentu EUIPO elektronicky a prostredníctvom faxu“

Vo veci T‑30/18,

Yado s.r.o., so sídlom v Handlovej (Slovensko), v zastúpení: D. Futej, advokát,

žalobca,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: R. Cottrell a A. Folliard‑Monguiral, splnomocnení zástupcovia,

žalovanému,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom,

Dvectis CZ s.r.o., so sídlom v Brne (Česká republika), v zastúpení: L. Litváková, advokátka,

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu EUIPO zo 14. novembra 2017 (vec R 1017/2017‑3) týkajúcemu sa konania o výmaze medzi spoločnosťami Dvectis CZ a Yado,

VŠEOBECNÝ SÚD (samosudca)

Sudca: U. Öberg

tajomník: E. Coulon,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 23. januára 2018,

so zreteľom na vyjadrenie EUIPO k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 25. mája 2018,

so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 30. apríla 2018,

so zreteľom na rozhodnutie Všeobecného súdu na základe ustanovení článku 14 ods. 3 a článku 29 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu postúpiť vec U. Öbergovi, ktorý vo veci rozhoduje ako samosudca,

so zreteľom na to, že účastníci konania nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote troch týždňov od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, a vzhľadom na rozhodnutie podľa článku 106 ods. 3 rokovacieho poriadku o prejednaní žaloby bez ústnej časti konania,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Dňa 17. decembra 2013 podal žalobca, ktorým je spoločnosť Yado s.r.o., prihlášku na zápis dizajnu Spoločenstva na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142).

2        Dizajn, o ktorého zápis sa žiada (ďalej len „sporný dizajn“), je vyobrazený takto:

Image not foundImage not found

Image not found

3        Sporný dizajn bol zapísaný pod číslom 2371591‑0001. Jeho zápis bol uverejnený vo Vestníku dizajnov Spoločenstva č. 017/2014 z 28. januára 2014.

4        Dňa 15. septembra 2016 podal vedľajší účastník konania, ktorým je spoločnosť Dvectis CZ s.r.o., návrh na výmaz sporného dizajnu podľa článku 52 nariadenia č. 6/2002. Dôvod uvádzaný na podporu návrhu na výmaz sa opieral o článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002.

5        Vo svojom návrhu na výmaz vedľajší účastník konania uviedol okrem iného, že sporný dizajn nemá osobitý charakter a nespĺňa kritériá novosti v zmysle článkov 4 až 7 nariadenia č. 6/2002, pričom na podporu svojich tvrdení sa odvolal na viacero dokumentov, a to najmä na tlačené verzie viacerých webových stránok a sociálnych sietí, ktoré by mali preukazovať sprístupnenie skorších dizajnov verejnosti.

Image not found

6        Rozhodnutím zo 16. marca 2017 zrušovacie oddelenie vyhlásilo sporný dizajn za neplatný z dôvodu neexistencie jeho novosti.

7        Žalobca podal 15. mája 2017 proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia odvolanie.

8        Rozhodnutím zo 14. novembra 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tretí odvolací senát EUIPO toto odvolanie zamietol. Odvolací senát najprv konštatoval, že lehota na podanie odôvodnenia odvolania proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia (ďalej len „odôvodnenie odvolania“) uplynula 17. júla 2017. Následne odvolací senát uviedol, že „výpis z činnosti“ faxu, podľa ktorého bolo odôvodnenie odvolania zaslané 17. júla 2017, obsahuje len počet zaslaných strán, v predmetnom prípade päť strán, a žiadnym spôsobom neidentifikuje povahu a obsah týchto strán. Odvolací senát dodal, že má vedomosť aj o dokumente doručenom na oficiálne faxové číslo EUIPO o dva dni neskôr, ktorý rovnako pozostával z piatich strán, konštatoval však, že doručenie dokumentu sa nemôže zakladať na obyčajných domnienkach, takže zhodu v počte strán nemožno považovať za dôkaz, že päť strán zaslaných 17. júla 2017 zodpovedá dokumentu, ktorý bol doručený o dva dni neskôr. Odvolací senát preto dospel k záveru, že odôvodnenie odvolania bolo doručené po uplynutí stanovenej lehoty a že odvolanie je neprípustné.

 Návrhy účastníkov konania

9        Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

10      EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

11      Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako neprípustnú.

 Právny stav

 O prípustnosti

12      Vedľajší účastník konania navrhuje vyhlásiť túto žalobu za neprípustnú.

13      V tejto súvislosti treba konštatovať, že ako vyplýva z vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania k žalobe, jeho skutočným úmyslom bolo navrhnúť, aby bolo odvolanie zamietnuté ako nedôvodné.

14      Preto je potrebné meritórne preskúmať vec samu.

 O veci samej

15      Žalobca na podporu svojej žaloby uvádza tri žalobné dôvody založené, po prvé, na porušení článku 57 nariadenia č. 6/2002 a článku 65 ods. 1 nariadenia č. 2245/2002, ako aj na porušení zásad právnej istoty a proporcionality, po druhé na porušení základného práva byť vypočutý a odňatí možnosti konať pred súdom a po tretie na porušení základných zásad vyplývajúcich z nariadenia č. 6/2002.

16      Na podporu prvého žalobného dôvodu žalobca v prvom rade tvrdí, že EUIPO zvolil fax ako formu komunikácie so žalobcom. Žalobca preto zaslal 14. júla 2017 konečné znenie odôvodnenia odvolania doporučenou poštovou zásielkou a snažil sa odoslať ho faxom na číslo faxu uvedené na internetovej stránke EUIPO (ďalej len „oficiálne číslo“), avšak bez úspechu. Dňa 16. júla 2017 žalobca dokument znovu zaslal EUIPO, a to prostredníctvom kontaktného formulára z internetovej stránky EUIPO, zaslaného elektronickou poštou, a následne ho 17. júla 2017 zaslal faxom na číslo faxu použité na doručenie rozhodnutia zrušovacieho oddelenia.

17      Žalobca tvrdí, že žiadny záväzný právny akt nestanovuje, že dokument sa považuje za doručený až po jeho zaslaní na oficiálne číslo. Zároveň ani žiadne právne ustanovenie nestanovuje oficiálne číslo. Podľa žalobcu nie je zaslanie odôvodnenia odvolania na faxové číslo, ktoré je odlišné od oficiálneho čísla, v rozpore s nariadením č. 6/2002.

18      Žalobca tiež tvrdí, že odvolací senát nemohol platne spochybniť obsah odôvodnenia odvolania len z toho dôvodu, že žalobca nemohol preukázať, že dokument zaslaný 17. júla 2017 je rovnaký ako dokument zaslaný po uplynutí stanovenej lehoty.

19      Napokon žalobca poukazuje na rozsudok z 8. júna 2016, Monster Energy/EUIPO (Vyobrazenie symbolu mieru) (T‑583/15, EU:T:2016:338), z ktorého vyplýva, že v danej veci EUIPO pripustil, že na preukázanie doručenia písomnosti zaslanej zo strany EUIPO postačuje hlásenie o prenose dokumentu, takže to isté by malo platiť aj v prípade, že odosielateľom je iná osoba ako EUIPO, lebo inak by mohlo dôjsť k porušeniu zásad právnej istoty a proporcionality.

20      EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobcu.

21      Na úvod je potrebné konštatovať, že lehota na podanie odôvodnenia odvolania na EUIPO proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia zo 16. marca 2017 sa skončila 17. júla 2017 o 23.59 hod.

22      Je potrebné tiež pripomenúť, že podľa článku 65 ods. 1 nariadenia č. 2245/2002 môžu byť všetky žiadosti uvedené v nariadení č. 6/2002 a všetky ostatné oznámenia adresované EUIPO, predložené poštou, faxom alebo elektronicky. Strany majú teda k dispozícii viacero komunikačných prostriedkov na doručenie dokumentov EUIPO v stanovenej lehote.

23      Preto, ako okrem iného uvádza EUIPO, žalobca mal na výber spôsob predloženia odôvodnenia odvolania, pričom mu prináležalo zabezpečiť, že uvedený dokument bude podaný v lehote stanovenej v článku 57 nariadenia č. 6/2002, to znamená najneskôr do 17. júla 2017.

24      V tejto súvislosti z informácií v spise vyplýva, že žalobca 16. júla 2017 zaslal odôvodnenie odvolania elektronicky prostredníctvom kontaktného formulára EUIPO, čo ani EUIPO nespochybňuje.

25      Okrem toho EUIPO nespochybňuje ani to, že 17. júla 2017 mu bol na číslo faxu použitého na doručenie rozhodnutia zrušovacieho oddelenia doručený dokument pozostávajúci z piatich strán. Obmedzuje sa na tvrdenie, že vzhľadom na to, že tento fax nemá pamäťovú jednotku na zaznamenávanie jeho činnosti, nie je možné získať výpis prijatých dokumentov.

26      Pokiaľ ide o doručovanie dokumentu na EUIPO elektronicky, stačí poznamenať, že článok 67 ods. 2 nariadenia č. 2245/2002 stanovuje, že podmienky takéhoto doručovania určí predseda EUIPO. Zo žiadnej informácie v spise však nevyplýva, že by predseda EUIPO zakázal používanie elektronického formulára ako elektronického prostriedku na doručovanie dokumentov na EUIPO.

27      Pokiaľ ide o doručenie faxom, je potrebné pripomenúť, že na to, aby niektorá inštancia EUIPO, akou je predmetný odvolací senát, mohla v rámci konania, ktoré pred ňou prebieha, nezohľadniť faxovú správu, ktorá jej bola doručená priamo, a nie na číslo osobitne určené na tento účel, takéto pravidlo by muselo byť výslovne stanovené [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. februára 2013, Bopp/ÚHVT (Vyobrazenie päťuholníka), T‑263/11, neuverejnený, EU:T:2013:61, bod 42].

28      V prejednávanej veci EUIPO vo svojom vyjadrení k žalobe uznal, že neexistuje záväzné pravidlo, ktoré by, hoci aj implicitne, stanovovalo neprípustnosť procesných písomností doručených faxovou správou na iné faxové číslo, než je číslo osobitne určené na tento účel.

29      Žalobca sa preto mohol oprávnene domnievať, že má právo poslať odôvodnenie odvolania elektronicky prostredníctvom kontaktného formulára, ako aj na číslo faxu použitého na doručenie rozhodnutia zrušovacieho oddelenia.

30      Okrem toho už Všeobecný súd rozhodol, že predloženie hlásení o prenose faxovej správy obsahujúcich skutočnosti, ktoré im priznávajú dôkaznú povahu, postačuje na preukázanie prijatia uvedenej faxovej správy jej adresátom. Faxové prístroje sú totiž skonštruované tak, že každý problém pri prenose, ale aj pri prijatí, je signalizovaný správou o chybe, ktorá odosielateľovi presne uvádza dôvod neprijatia oznámený faxovým prístrojom príjemcu, pričom keď nie je oznámený takýto problém, vygeneruje prístroj správu o uskutočnenom prenose. Ak teda nie je doručená správa o chybe a hlásenie o prenose obsahuje poznámku „OK“, možno sa domnievať, že zaslaná faxová správa bola prijatá príjemcom [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 2017, Renfe‑Operadora/EUIPO (AVE), T‑367/15, neuverejnený, EU:T:2017:255, bod 19 a citovanú judikatúru].

31      Je však potrebné zdôrazniť, že judikatúru citovanú v bode 30 vyššie nemožno chápať tak, že vylučuje možnosť adresáta preukázať, že napriek tomu, že na hláseniach o prenose faxovej správy, ktorá mu je adresovaná, je uvedená poznámka „OK“, v skutočnosti sa s ňou nemohol oboznámiť [rozsudok zo 4. mája 2017, Kasztantowicz/EUIPO – Gbb Group (GEOTEK), T‑97/16, neuverejnený, EU:T:2017:298, bod 43].

32      V prejednávanej veci z „výpisu z činnosti“ zo 17. júla 2017, na ktorý odvolací senát odkazuje v bode 13 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že k uvedenému dátumu bol dokument pozostávajúci z piatich strán úspešne odoslaný na faxové číslo 0034965137707, pričom EUIPO pripustil, že toto číslo použil na doručenie rozhodnutia zrušovacieho oddelenia. Ako uviedol odvolací senát v bode 15 napadnutého rozhodnutia, tento počet strán zodpovedá počtu strán odôvodnenia odvolania, ktoré bolo o dva dni neskôr doručené na oficiálne číslo.

33      Pritom je potrebné poukázať na to, že EUIPO neuvádza žiadnu okolnosť, ktorá by mohla spochybniť, že mal možnosť oboznámiť sa s odôvodnením odvolania. Nanajvýš uvádza, že dotknutý fax nemá pamäťovú jednotku umožňujúcu zaznamenávanie jeho činnosti, takže nemôže získať výpis prijatých dokumentov. Takéto tvrdenie však nemôže postačovať na založenie domnienky, že odôvodnenie odvolania, ktoré žalobca zaslal na číslo tohto faxu, nebolo doručené EUIPO, takže by žalobcovi prislúchalo predložiť dodatočný dôkaz o jeho odoslaní.

34      Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné dospieť k záveru, že „výpis z činnosti“ zo 17. júla 2017 v dostatočnej miere preukazuje, že žalobca predložil odôvodnenie odvolania v stanovenej lehote. Dátumom odoslania tohto dokumentu je 17. júl 2017, číslo faxu príjemcu bolo použité na doručenie rozhodnutia zrušovacieho oddelenia, počet odoslaných strán je päť, čo zodpovedá počtu strán odôvodnenia odvolania, a výsledok prenosu bol oznámený ako „OK“, bez akéhokoľvek hlásenia o chybe.

35      Hoci teda z právneho hľadiska dôkazné bremeno o tom, že EUIPO mal možnosť oboznámiť sa s dokumentom doručeným 16. a 17. júla 2017 v prejednávanej veci znáša žalobca, ním uvádzané skutkové okolnosti sú takej povahy, že z nich vyplýva povinnosť EUIPO predložiť vysvetlenie alebo odôvodnenie toho, že mu nebol uvedený dokument doručený, bez čoho je možné dospieť k záveru, že žalobca splnil svoje povinnosti týkajúce sa dôkazného bremena (v tomto zmysle pozri rozsudok zo 4. mája 2017, GEOTEK, T‑97/16, neuverejnený, EU:T:2017:298, bod 47 a citovanú judikatúru).

36      V dôsledku toho bolo odôvodnenie odvolania doručené v stanovenej lehote, takže odvolací senát nesprávne dospel k záveru o neprípustnosti odvolania.

37      Preto treba vyhovieť prvému žalobnému dôvodu a zrušiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody predložené žalobcom.

 O trovách

38      Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

39      Keďže EUIPO nemal vo veci úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je potrebné mu uložiť povinnosť nahradiť trovy konania žalobcu v súlade s jeho návrhmi.

40      Podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (samosudca)

rozhodol takto:

1.      Rozhodnutie tretieho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo 14. novembra 2017 (vec R 1017/20173) sa zrušuje.

2.      EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania spoločnosti Yado s.r.o.

3.      Dvectis CZ s.r.o. znáša svoje vlastné trovy konania.


 

      Öberg      

 


Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. decembra 2018.


Tajomník

 

Predsedníčka komory

E. Coulon

 

I. Pelikánová


*      Jazyk konania: slovenčina.