ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 13. februára 2007

Vec F‑62/06

Daniela Guarneri

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Úradníci – Odmena – Rodinné prídavky – Príspevok na nezaopatrené dieťa – Pravidlo na zamedzenie súbehu uplatniteľné na vnútroštátne dávky“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou pani Guarneri navrhuje jednak zrušenie rozhodnutia Komisie z 5. augusta 2005 o odpočítaní sumy belgických sirotských rodinných prídavkov od sumy príspevku na nezaopatrené dieťa podľa článku 67 ods. 2 služobného poriadku a jednak zrušenie rozhodnutia menovacieho orgánu zo 14. februára 2006, ktorým sa zamieta sťažnosť podaná žalobkyňou proti rozhodnutiu z 5. augusta 2005

Rozhodnutie: Rozhodnutie Komisie z 5. augusta 2005 sa zrušuje v rozsahu, v akom uskutočňuje odpočet sumy belgického sirotského dôchodku poberaného žalobkyňou od príspevku na nezaopatrené dieťa, ktorý jej je vyplácaný. V zostávajúcej časti sa návrhy zamietajú. Komisia je povinná nahradiť trovy konania. Rada, vedľajší účastník konania, znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

Úradníci – Odmena – Rodinné prídavky – Príspevok na nezaopatrené dieťa

(Služobný poriadok úradníkov, článok 67 ods. 2)

Iba príspevky, ktoré sú porovnateľné a plnia rovnaký účel, majú podobný charakter v zmysle tohto pravidla na zamedzenie súbehu podľa článku 67 ods. 2 služobného poriadku v oblasti rodinných prídavkov. Rozhodujúcim kritériom pre kvalifikáciu príspevku podobného charakteru je kritérium cieľa, ktorý sledujú predmetné príspevky.

Belgický sirotský dôchodok nemá rovnaký účel ako príspevok na nezaopatrené dieťa stanovený v článku 67 ods. 1 písm. b) služobného poriadku. Účelom belgickej dávky je totiž nekompenzovať výdavky, ktoré sú bežne spojené s výživou a vzdelávaním detí, ale osobitné výdavky pre pozostalého rodiča spôsobené úmrtím druhého rodiča, ktorý za svojho života prispieval na túto výživu a vzdelanie. Táto dávka tiež uspokojuje osobitné potreby osirotených detí a predstavuje finančnú pomoc osobe, ktorá musí sama znášať rodinné zaťaženie. Skutočnosť, ktorá je základom pre jej priznanie, nie je skutočná výživa dieťaťa, ale iná okolnosť súvisiaca s tým, že došlo k úmrtiu jedného z rodičov dieťaťa.

(pozri body 34, 42, 45 a 46)

Odkaz:

Súdny dvor: 13. októbra 1977, Deboeck/Komisia, 106/76, Zb. s. 1623, bod 16; 13. októbra 1977, Emer/Komisia, 14/77, Zb. s. 1683, bod 15

Súd prvého stupňa: 11. júna 1996, Pavan/Parlament, T‑147/95, Zb. VS s. I‑A‑291, II‑861, bod 41; 25. januára 2006, Weißenfels/Parlament, T‑33/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑1, II‑A‑2‑1, bod 47