ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)
z 12. decembra 2013
Vec F‑129/12
CH
proti
Európskemu parlamentu
„Verejná služba – Akreditovaní asistenti poslancov – Predčasné ukončenie zmluvy – Žiadosť o pomoc – Psychické obťažovanie“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou CH navrhuje zrušenie rozhodnutia Európskeho parlamentu z 19. januára 2012, ktorým sa vypovedá jej zmluva akreditovaného asistenta poslanca, zrušenie rozhodnutia z 15. marca 2012, ktorým sa zamieta jej žiadosť o pomoc a v prípade potreby zrušenie rozhodnutí, ktorými sa zamietajú sťažnosti proti týmto rozhodnutiam, ako aj zaviazanie Parlamentu zaplatiť jej sumu vo výške 120 000 eur ako náhradu spôsobenej ujmy
Rozhodnutie: Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 19. januára 2012, ktorým sa vypovedá zmluva CH, akreditovanej asistentky poslanca, sa zrušuje. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 15. marca 2012, ktorým sa zamieta žiadosť CH o pomoc z 22. decembra 2011 sa zrušuje. Európsky parlament je povinný zaplatiť CH sumu 50 000 eur. Európsky parlament znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli CH.
Abstrakt
1. Úradníci – Akreditovaní asistenti poslancov – Prepustenie z dôvodu straty vzájomného vzťahu dôvery – Rešpektovanie práva na obranu – Povinnosť vypočuť dotknutú osobu
[Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2 písm. a); podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 5a a článok 139 ods. 1 písm. d)]
2. Úradníci – Akreditovaní asistenti poslancov – Prepustenie z dôvodu straty vzájomného vzťahu dôvery – Povinnosť odôvodnenia – Voľná úvaha orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy – Rozsah
[Charta základných práv Európskej únie, článok 31 ods. 1; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 5a a článok 139 ods. 1 písm. d)]
3. Úradníci – Psychické obťažovanie – Zdroj obťažovania – Údajný obťažovateľ – Člen Európskeho parlamentu – Zahrnutie
(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 1 a 2)
4. Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Vykonanie v oblasti psychického obťažovania – Podanie žiadosti o pomoc – Prepustenie následne po podaní žiadosti o pomoc – Žiadosť, ktorá sa nestane bezpredmetnou v dôsledku výpovede zmluvy žiadateľa
(Charta základných práv Európskej únie, článok 31 ods. 1; služobný poriadok úradníkov, články 12a a 24)
5. Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Vykonanie v oblasti psychického obťažovania – Identifikácia obťažovateľa – Rozsah povinnosti poskytnúť pomoc
(Služobný poriadok úradníkov, články 12a a 24; Rokovací poriadok Parlamentu, článok 9 ods. 2)
6. Žaloby úradníkov – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého aktu neposkytujúceho primeranú náhradu nemajetkovej ujmy – Priznanie peňažnej náhrady
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
1. Pokiaľ ide o rozhodnutie o prepustení akreditovaného asistenta poslanca z dôvodu straty dôvery prijaté bez toho, aby orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy vypočul dotknutú osobu, treba uviesť, že podľa článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie každý má právo byť vypočutý pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať. Rozhodnutie o prepustení predstavuje individuálne opatrenie, ktoré sa nepriaznivo dotýka žalobcu, ktorý má preto právo byť vypočutý.
(pozri body 33 a 34)
2. Pokiaľ ide o otázku určenia, či v prípade, že orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy dostane od poslanca žiadosť o ukončenie zmluvy akreditovaného asistenta poslanca pred jej uplynutím z dôvodu narušenia dôvery, môže iba toto narušenie vziať na vedomie a vyhovieť žiadosti o prepustenie, pretože nemá žiadnu diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o vykonanie tejto žiadosti, je potrebné pripomenúť, že podľa článku 20 ods. 2 vykonávacích opatrení k hlave VII podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov prijatých Predsedníctvom Parlamentu poslanec, ktorý požaduje vypovedanie zmluvy akreditovaného asistenta poslanca je povinný spresniť dôvod alebo dôvody a že podľa druhého pododseku uvedený orgán skončí zmluvu po preskúmaní žiadosti. Z tohto ustanovenia teda vyplýva, že orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy je prinajmenšom povinný preskúmať zákonnosť žiadosti o výpoveď. V opačnom prípade by povinnosť, na základe ktorej poslanec musí spresniť dôvod alebo dôvody a povinnosť tohto orgánu preskúmať žiadosť nemala žiadny zmysel.
Bez toho, aby bolo potrebné vyjadriť sa k rozsahu preskúmania žiadosti orgánom oprávneným uzatvárať pracovné zmluvy podľa článku 20 ods. 2 vykonávacích opatrení, znenie tohto článku vyžaduje, aby tento orgán preskúmal, či prípadný dôvod uvedený v tejto súvislosti neporušuje svojou podstatou základné práva a ustanovenia upravujúce pracovné vzťahy medzi Úniou a jej zamestnancami, vykladané so zreteľom na tieto práva.
(pozri body 39 – 41)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 17. októbra 2006, Bonnet/Súdny dvor, T‑406/04, bod 52
3. Práva vyplývajúce z článku 12a služobného poriadku sú uplatniteľné, pokiaľ obťažovateľ je členom Európskeho parlamentu. Aj keď je pravda, že článok 12a ods. 1 služobného poriadku sa uplatňuje len na úradníkov, je tiež pravda, že druhý odsek tohto ustanovenia sa týka úradníka, ktorý je obeťou psychického obťažovania bez nejakého spresnenia, pokiaľ ide o zdroj tohto obťažovania. Z toho vyplýva, že prvý odsek tohto ustanovenia nezakazuje ako taký Parlamentu konať, ak je osoba, ktorá sa dopustila údajného psychického obťažovania členom tejto inštitúcie.
(pozri bod 51)
4. Žiadosť o pomoc podaná 22. decembra 2011 sa nestane bezpredmetnou v dôsledku výpovede zmluvy žiadateľa. Pokiaľ pred dňom vypovedania zmluvy by žiadateľ o pomoc skutočne bol obeťou psychického obťažovania, táto skutočnosť by nastala a výpoveď zmluvy by ju za týchto okolností nemohla odstrániť. Povinnosť poskytnúť pomoc neprestane existovať v momente skončenia funkcie dotknutého úradníka, takýto výklad je zjavne nekompatibilný s cieľom a zámerom uvedenej povinnosti. So zreteľom na článok 31 ods. 1 Charty, podľa ktorého každý pracovník má právo na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť, je potrebné zdôrazniť, že podstatou povinnosti poskytnúť pomoc nie je iba záujem služby, ale aj, ako to vyplýva zo znenia tohto článku, záujem dotknutej osoby.
(pozri body 52 a 53)
5. Článok 24 služobného poriadku sa má uplatniť, ak osoba, ktorá sa dopustila údajného psychického obťažovania, je poslancom. Podľa znenia tohto článku je jeho cieľom ochrana úradníka proti konaniu tretích osôb. Poslanci, ktorí nepatria medzi zamestnancov Parlamentu majú vo vzťahu k obeti ich údajného psychického obťažovania postavenie tretej osoby. Uplatniteľnosť článku 24 služobného poriadku nemožno vopred vylúčiť z dôvodu že Parlament nedisponuje žiadnym donucovacím prostriedkom voči svojim členom Keďže je potrebné chrániť úradníka proti konaniu tretích osôb a pretože inštitúcie v zásade nedisponujú donucovacími prostriedkami voči tretím osobám, upravuje služobný poriadok povinnosť poskytnúť pomoc dovoľujúcu administratíve pomôcť úradníkovi v jeho snahe o ochranu právnymi prostriedkami členského štátu, kde došlo k inkriminovaným skutočnostiam.
Okrem toho je potrebné pripomenúť, že podľa článku 9 ods. 2 uplatniteľného Rokovacieho poriadku Parlamentu správanie poslancov je založené na vzájomnej úcte, hodnotách a princípoch ustanovených v základných zmluvách Európskej únie, rešpektuje dôstojnosť Parlamentu. Nič teda nebráni Parlamentu, odvolávajúc sa na uvedené ustanovenie, aby vyzval poslanca k spolupráci na administratívnom vyšetrovaní na účely overenia údajného psychického obťažovania týmto poslancom.
Navyše treba zdôrazniť, že výklad článkov 12a a 24 služobného poriadku vo vzťahu k právnej úprave zmlúv akreditovaných asistentov poslancov, podľa ktorej orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy nemôže ani začať administratívne vyšetrovanie na preskúmanie prípadu psychického obťažovania, ktorého sa údajne dopustil poslanec, ani pomáhať tomuto asistentovi proti činom takéhoto poslanca, by znamenalo zbaviť uvedené ustanovenia potrebného účinku a vylúčiť v prejednávanom prípade každú formu preskúmania, hoci obmedzenú, zákonnosti žiadosti o pomoc. Takýto výklad je v zjavnom rozpore s článkom 31 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, ktorý výslovne upravuje, že každý pracovník má právo na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť.
(pozri body 55 a 57 – 59)
6. Podľa ustálenej judikatúry samotné zrušenie protiprávneho aktu môže predstavovať primeranú a v zásade dostatočnú náhradu celej nemajetkovej ujmy, ktorú tento akt mohol spôsobiť, pokiaľ žalobca nepreukáže, že mu vznikla nemajetková ujma, ktorú možno oddeliť od protiprávnosti odôvodňujúcej zrušenie a ktorá nemôže byť v plnom rozsahu napravená týmto zrušením.
Je nesporné, že pocit nespravodlivosti a utrpenie, ktoré sprevádza skutočnosť, že osoba musí viesť konanie pred začatím samotného súdneho konania na účely uznania svojich práv, predstavuje ujmu, ktorú je možné vyvodiť zo samotnej skutočnosti, že administratíva sa dopustila nezákonnosti. Táto ujma je nahraditeľná, ak nedôjde k jej vyrovnaniu zadosťučinením vyplývajúcim zo zrušenia napadnutých rozhodnutí.
(pozri body 64 a 65)
Odkaz:
Súdny dvor: 9. júla 1987, Hochbaum a Rawes/Komisia, 44/85, 77/85, 294/85 a 295/85, bod 22; 7. februára 1990, Culin/Komisia, C‑343/87, body 27 až 28
Súd prvého stupňa: 9. novembra 2004, Montalto/Rada, T‑116/03, bod 127; 6. júna 2006, Girardot/Komisia, T‑10/02, bod 131
Súd pre verejnú službu: 8. mája 2008, Suvikas/Rada, F‑6/07, bod 151