Language of document :

Odvolanie podané 17. mája 2019: Talianska republika proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 12. marca 2019 vo veci T-135/15, Taliansko/Komisia

(vec C-390/19 P)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľka: Talianska republika (v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, C. Colelli, avvocato dello Stato)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Francúzska republika, Maďarsko

Návrhy odvolateľky

zrušiť v časti, ktorá je predmetom tohto odvolania, rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 12. marca 2019, vec T-135/15, Talianska republika/Komisia, oznámený 13. marca 2019, ktorým bola zamietnutá žaloba Talianskej republiky podaná podľa článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie proti vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie (EÚ) 2015/103 zo 16. januára 2015, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) [oznámené pod číslom C(2015) 53]1 .

uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

PORUŠENIE NARIADENIA Č. 320/2006 A 968/2006. PORUŠENIE ROZSUDKU SÚDNEHO DVORA ZO 14. NOVEMBRA 2013, SPOJENÉ VECI C-187/12 AŽ 189/12, SFIR A I.

Vo prvom odvolacom dôvode odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že v napadnutom rozsudku nesprávne určil okamih, keď sa malo overiť, či sily zachované v cukrovaroch, ktoré boli príjemcom podpory, musia byť považované za „výrobné zariadenia“, a teda, či je oprávnené ich zachovanie v prípade podania žiadostí o pomoc týkajúcich sa úplného ukončenia prevádzkovania zariadení.

DRUHÝ ODVOLACÍ DÔVOD: PORUŠENIE USMERNENÍ KOMISIE UVEDENÝCH V DOKUMENTE Č. VI/5330/97

V druhom odvolacom dôvode odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že napriek tomu, že zastával názor, že v prejednávanej veci sú splnené obe podmienky stanovené v prílohe 2 usmernení na určenie existencie „hraničných prípadov“, ktoré považoval normotvorca Únie za nevyhnutné na účely vylúčenia alebo zníženia finančnej opravy, dospel k záveru, že rozhodnutie Komisie neuplatniť „hraničný prípad“ je oprávnené.

____________

1 Ú. v. EÚ L 16, 2015, s. 33.