ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 29. januára 2009

Vec F‑98/07

Nicole Petrilli

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Zmluvní zamestnanci pre pomocné úlohy – Prípustnosť – Akt spôsobujúci ujmu – Článok 3b) a článok 88 PZOZ – Doba trvania zmluvy – Článok 3 ods. 1 rozhodnutia Komisie z 28. apríla 2004 o maximálnej dobe zamestnávania nestálych zamestnancov v službách Komisie – Zákonnosť“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou pani Petrilli navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie z 20. júla 2007, ktorým sa zamieta jej žiadosť o predĺženie jej pracovnej zmluvy ako zmluvnej zamestnankyne pre pomocné úlohy, ako aj zaviazanie Komisie na náhradu škody

Rozhodnutie: Rozhodnutie Komisie z 20. júla 2007, ktorým bola zamietnutá žiadosť o predĺženie pracovnej zmluvy žalobkyne ako zmluvnej zamestnankyne pre pomocné úlohy, sa zrušuje. Účastníci konania v lehote troch mesiacov od vyhlásenia tohto medzitýmneho rozsudku predložia Súdu pre verejnú službu buď spoločný návrh sumy peňažnej náhrady z dôvodu protiprávnosti rozhodnutia z 20. júla 2007, alebo v prípade nedosiahnutia dohody, svoje číselné návrhy tejto sumy. O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.

Abstrakt

1.      Úradníci – Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov – Zmluvný zamestnanec pre pomocné úlohy – Čas trvania pracovného pomeru

(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 88 prvý odsek)

2.      Úradníci – Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov – Zmluvný zamestnanec pre pomocné úlohy – Čas trvania pracovného pomeru

(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 88 prvý odsek)

1.      Článok 88 prvý odsek podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov umožňuje orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy uzatvoriť a predĺžiť zmluvy zmluvných zamestnancov pre pomocné úlohy na dobu určitú, pokiaľ „skutočný čas trvania pracovného pomeru v rámci inštitúcie, vrátane každého obdobia predĺženia, [nepresiahne] tri roky“. Význam slovného spojenia „skutočný čas trvania pracovného pomeru v rámci inštitúcie“ sa môže týkať iba času trvania zmluvy zmluvného zamestnanca v zmysle článku 3b) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, a nie času trvania akéhokoľvek pracovného pomeru v rámci inštitúcie.

(pozri body 47 a 48)

2.      Inštitúcia však nemôže bez porušenia článku 88 prvého odseku podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov všeobecne a neosobne obmedziť najmä všeobecnými vykonávacími ustanoveniami alebo interným rozhodnutím so všeobecnou pôsobnosťou maximálnu dobu zamestnania zmluvných zamestnancov podľa článku 3b) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov ako je stanovená samotným normotvorcom. Inštitúcie totiž nemajú právomoc odchýliť sa od výslovného pravidla služobného poriadku alebo uvedených podmienok prostredníctvom vykonávajúceho ustanovenia, pokiaľ na to nie sú výslovne splnomocnené.

Z článku 1 ods. 2 písm. a) tretej zarážky rozhodnutia Komisie z 28. apríla 2004 o maximálnej dobe zamestnávania nestálych zamestnancov v službách Komisie vyplýva, že toto rozhodnutie, a teda hranica šesť rokov poskytovania služieb, ktorá je ustanovená v jeho článku 3 ods. 1, sa uplatňuje na všetkých zmluvných zamestnancov pre pomocné úlohy s jedinou výnimkou, ktorú tvoria konferenční tlmočníci uvedení v článku 90 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

Je nesporné, že pravidlo šiestich rokov môže obmedziť dĺžku trvania zmluvy zmluvného zamestnanca pre pomocné úlohy na obdobie menej ako tri roky iba v prípade, ak dotknutá osoba bola predtým prijatá do zamestnania ako dočasný, pomocný, zmluvný, zastupujúci alebo iný zamestnanec. Článok 3 ods. 1 rozhodnutia z 28. apríla 2004 teda nemá za následok systematické skracovanie maximálneho obdobia troch rokov stanoveného v článku 88 prvom odseku podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

Frekvencia uplatňovania odchýlky, ktorej znenie je všeobecné a neosobné, na maximálny možný čas trvania pracovného pomeru zmluvných zamestnancov pre pomocné úlohy tak, ako je stanovený v článku 88 prvom odseku podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, však nemôže byť rozhodujúca, pokiaľ ide o otázku, či má Komisia právomoc odchýliť sa od výslovného pravidla podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

Článok 3 ods. 1 rozhodnutia Komisie z 28. apríla 2004 preto protiprávne obmedzuje pôsobnosť ustanovenia článku 88 prvého odseku podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

(pozri body 54 – 59)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 1. decembra 1994, Schneider/Komisia, T‑54/92, Zb. VS s. I‑A‑281, II‑887, bod 19

Súd pre verejnú službu: 26. júna 2008, Joseph/Komisia, F‑54/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑215, II‑A‑1‑1167, bod 69