Language of document : ECLI:EU:F:2014:3

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

z 21. januára 2014

Vec F‑114/12

Ewelina Jelenkowska‑Luca

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. b) prílohy VII služobného poriadku – Štátna príslušnosť štátu, na ktorého území sa nachádza miesto výkonu práce – Zvyčajné bydlisko“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou E. Jelenkowska‑Luca navrhuje zrušiť rozhodnutie z 11. júla 2012, ktorým Európska komisia zamietla jej sťažnosť podanú 25. marca 2012 proti rozhodnutiu nepriznať jej od 1. marca 2012 príspevok na expatriáciu

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. E. Jelenkowska‑Luca znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

Abstrakt

1.      Úradníci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Podmienky priznania – Dôkazné bremeno zaťažujúce úradníka

[Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 4 ods. 1 písm. b)]

2.      Úradníci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Podmienky priznania – Zvyčajné bydlisko mimo členského štátu, na ktorého území sa nachádza miesto výkonu práce počas referenčného obdobia – Pojem zvyčajného bydliska – Okolnosti umožňujúce domnievať sa, že zvyčajné bydlisko je v mieste výkonu práce

[Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 4 ods. 1 písm. b)]

1.      Pokiaľ ide o príspevok na expatriáciu prináleží dotknutému úradníkovi preukázať splnenie podmienok stanovených v článku 4 ods. 1 prílohe VII Služobného poriadku.

Preto nemožno prijať tvrdenie úradníka so štátnou príslušnosťou štátu, na ktorého území sa nachádza miesto výkonu práce, podľa ktorého vzhľadom na skutočnosť, že počas referenčného obdobia nemal túto štátnu príslušnosť, prináleží inštitúcii preukázať vytvorenie početných a úzkych väzieb s týmto členským štátom počas daného obdobia. Takýto výklad článku 4 ods. 1 písm. b) prílohy VII služobného poriadku by v prípade úradníka, ktorý býva alebo býval v štáte, na ktorého území sa nachádza miesto výkonu práce, bez toho, aby mal štátnu príslušnosť uvedeného štátu, zodpovedal predpokladu splnenia podmienok na priznania príspevku na expatriáciu v danom prípade. Takýto výklad byť však bol v rozpore s striktným charakterom podmienok stanovených v uvedenom ustanovení.

(pozri body 15 a 16)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 27. septembra 2000, Lemaître/Komisia, T‑317/99, bod 48; 13. decembra 2004, E/Komisia, T‑251/02, bod 84; 13. septembra 2005, Recalde Langarica/Komisia, T‑283/03, bod 142

Súd pre verejnú službu: 11. júla 2007, B/Komisia, F‑7/06, bod 39; 25. septembra 2007, Cavallaro/Komisia, F‑108/05, bod 78

2.      Okolnosť spadajúca pod článok 4 ods. 1 písm. b) prílohy VII služobného poriadku, že úradník si zriadil zvyčajné bydlisko, teda pojem, ktorý je potrebné chápať ako určujúci pre centrum záujmov, v krajine, na území ktorej sa nachádza miesto výkonu práce, hoci iba na veľmi krátky čas počas referenčného obdobia, ho automaticky pripravuje o príspevok na expatriáciu.

Pokiaľ ide o určenie zvyčajného bydliska zo skutočnosti, že zamestnanec sa presťahoval do členského štátu, na ktorého území sa nachádza miesto výkonu práce, s cieľom nasledovať svojho partnera, prenajať si v tomto štáte ubytovanie s úmyslom žiť v ňom s týmto partnerom, a vykonávať v ňom svoje zamestnanie, možno vyvodiť, že došlo k premiestneniu zvyčajného centra jeho záujmov do dotknutého štátu. Okrem toho, podanie žiadosti na získanie štátnej príslušnosti členského štátu, na území ktorého sa nachádza miesto výkonu práce, hneď po svadbe so štátnym príslušníkom uvedeného štátu len viac preukazuje zámer úradníka premiestniť centrum jeho záujmov do tohto členského štátu.

(pozri body 24 – 26)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: B/Komisia, už citovaný, body 38 a 39; 4. decembra 2008, Blais/ECB, F‑6/08, bod 91; 5. decembra 2012, Bourtembourg/Komisia, F‑6/12, body 26 a 28; 26. júna 2013, Achab/EHSV, F‑21/12, bod 34, rozhodnutie je predmetom odvolania pred Všeobecným súdom Európskej únie, vec T‑430/13 P