UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE

z 19. apríla 2012

Vec F‑16/12 R

Eugène Émile Marie Kimman

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Zmena miesta pridelenia – Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Návrh na odklad výkonu – Naliehavosť – Neexistencia“

Predmet: Návrh podaný podľa článku 278 ZFEÚ a článku 157 AE, ako aj článku 279 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorým E. Émile Marie Kimman navrhuje pozastavenie rozhodnutia, ktorým generálny riaditeľ Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) vykonal zmenu jeho pridelenia od 1. februára 2012

Rozhodnutie: Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta. O trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej.

Abstrakt

1.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – Fumus boni iuris – Naliehavosť – Kumulatívna povaha – Zváženie všetkých dotknutých záujmov – Poradie preskúmania a spôsob overenia – Voľná úvaha sudcu rozhodujúceho o predbežnom opatrení

(Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)

2.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – Vážna a nenapraviteľná ujma – Dôkazné bremeno

(Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)

3.      Úradníci – Preloženie – Zmena miesta pridelenia – Rozlišovacie kritérium

(Služobný poriadok úradníkov, články 4 a 29)

4.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Odklad výkonu rozhodnutia o zmene miesta pridelenia – Podmienky nariadenia – Vážna a nenapraviteľná ujma – Pojem

(Článok 278 ZFEÚ)

1.      Podľa článku 102 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu návrhy týkajúce sa predbežných opatrení musia predovšetkým uvádzať okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných opatrení.

Podmienky týkajúce sa naliehavosti a podmienky, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú návrh (fumus boni iuris), sú kumulatívne, z čoho vyplýva, že návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý, ak jedna z týchto podmienok nie je splnená. Sudcovi rozhodujúcemu o predbežnom opatrení tiež prináleží, aby pristúpil k zváženiu dotknutých záujmov.

V rámci tohto celkového skúmania sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení disponuje širokou mierou voľnej úvahy a je oprávnený vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci voľne rozhodnúť o spôsobe, akým majú byť tieto rôzne podmienky overené, ako aj o poradí tohto skúmania, pretože žiadny právny predpis mu neukladá vopred stanovenú schému analýzy na posúdenie potreby rozhodnúť predbežne.

(pozri body 14 – 16)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 3. júla 2008, Plasa/Komisia, F‑52/08 R, body 21 a 22 a tam citovaná judikatúra; 15. februára 2011, de Pretis Cagnodo a Trampuz de Pretis Cagnodo/Komisia, F‑104/10 R, bod 16

2.      Účelom konania o nariadení predbežného opatrenia nie je zabezpečiť náhradu ujmy, ale zaručiť plnú účinnosť rozsudku vo veci samej. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby boli požadované opatrenia naliehavé v tom zmysle, že na to, aby sa zabránilo vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch žalobcu, je nevyhnutné, aby boli nariadené a aby ich účinky nastali už pred rozhodnutím vo veci samej. Je navyše na účastníkovi konania, ktorý navrhuje nariadenie predbežných opatrení, aby predložil dôkaz, že nie je možné čakať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby utrpel takú ujmu.

(pozri bod 18)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 19. decembra 2002, Esch‑Leonhardt a i./ECB, T‑320/02 R, bod 27

3.      Zo štruktúry služobného poriadku vyplýva, že o preloženie vo vlastnom zmysle slova ide len v prípade presunu úradníka na voľné pracovné miesto. V tomto prípade presun podlieha formálnym požiadavkám stanoveným v článkoch 4 a 29 služobného poriadku. Naopak tieto formálne požiadavky sa neuplatnia v prípade zmeny miesta pridelenia úradníka z dôvodu, že nejde o presun na voľné pracovné miesto.

(pozri bod 20)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 7. februára 2007, Clotuche/Komisia, T‑339/03, bod 31

4.      So zreteľom na širokú mieru voľnej úvahy inštitúcií, ktorou disponujú pri organizácii svojich služieb vzhľadom na úlohy, ktoré sú im zverené, a súčasne pri prideľovaní svojich zamestnancov rozhodnutie o zmene miesta pridelenia, aj keď prináša dotknutým úradníkom nevýhody, nepredstavuje nezvyčajnú a nepredvídateľnú udalosť v ich služobnom postupe. Za týchto okolností môže byť odklad výkonu odôvodnený len naliehavými a výnimočnými okolnosťami, ktoré by mohli dotknutému úradníkovi spôsobiť vážnu a nenapraviteľnú ujmu.

(pozri bod 23)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 12. júla 1996, Presle/Cedefop, T‑93/96 R, bod 45 a tam citovaná judikatúra