Language of document : ECLI:EU:F:2008:83

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)

z 24. júna 2008

Vec F‑84/07

Agim Islamaj

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Bývalí dočasní zamestnanci, ktorí sú platení z rozpočtových prostriedkov vyhradených na výskum – Povýšenie – Zrušenie bodov z ‚bodového koša‘ – Prechod úradníka z časti pre výskum do časti pre prevádzku vo všeobecnom rozpočte“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou A. Islamaj navrhuje, aby Súd prvého stupňa vyhlásil za nezákonný článok 2 rozhodnutia Komisie zo 16. júna 2004, zmeneného a doplneného rozhodnutím z 20. júla 2005, o zmenách týkajúcich sa postupu povyšovania úradníkov platených z rozpočtových prostriedkov vyhradených pre výskum a zrušil rozhodnutie Komisie, ktorým sa ruší 38,5 bodov z jeho „bodového koša“, ktoré nazbieral ako dočasný zamestnanec a rozhodnutie nepovýšiť ho do platovej triedy AST 5 v rámci povyšovania za rok 2006, ako aj, pokiaľ to bude potrebné, zamietol odvolanie, ktoré adresoval výboru pre povýšenie

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša dve tretiny svojich vlastných trov konania. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a okrem toho je povinná nahradiť tretinu trov konania žalobcu.

Abstrakt

1.      Konanie – Lehoty na podanie žaloby – Preklúzia – Ospravedlniteľný omyl – Pojem

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Žaloba – Podmienky prípustnosti – Návrhy bez vlastných žalobných dôvodov alebo tvrdení, ale súvisiace s inými návrhmi – Prípustnosť

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 35)

3.      Úradníci – Voľné pracovné miesto – Obsadenie prostredníctvom povýšenia alebo preloženia – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste, ktoré neumožňuje vopred určiť uplatňovaný spôsob – Prihláška, ktorú treba chápať ako žiadosť o preloženie alebo povýšenie

[Služobný poriadok úradníkov, článok 29 ods. 1 písm. a) a článok 45]

4.      Konanie – Trovy konania – Náhrada – Výnimočné dôvody

(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 87 ods. 3 prvý pododsek; rozhodnutie Rady 2004/752, článok 3 ods. 4)

1.      Pojem ospravedlniteľný omyl, pokiaľ ide o lehoty na podanie žaloby, musí byť vykladaný reštriktívne a môže sa vzťahovať len na výnimočné okolnosti, najmä keď dotknutá inštitúcia konala takým spôsobom, že toto správanie, či už samotné, alebo v rozhodujúcej miere, mohlo vyvolať pochopiteľné zmätenie osoby podliehajúcej súdnej právomoci a konajúcej v dobrej viere, ktorá preukázala všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú od bežne informovanej osoby. V takom prípade sa totiž administratíva nemôže odvolávať na svoje vlastné nedodržanie zásad právnej istoty a legitímnej dôvery, ktoré vyvolali omyl dotknutej osoby.

Ospravedlniteľného omylu spôsobilého odôvodniť oneskorenie podania opravného prostriedku sa dopúšťa úradník, ktorý podľa údajov uvedených generálnym riaditeľom príslušným pre personálnu oblasť, namiesto toho, aby podal priamo sťažnosť menovaciemu orgánu proti aktu spôsobujúcemu jemu ujmu, podá odvolanie na výbor pre povýšenie, aj keď tento akt nie je nespadá pod povýšenie a ktorý po zamietnutí uvedeného odvolania oneskorene podá sťažnosť.

(pozri body 39 – 41 a 44)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 29. mája 1991, Bayer/Komisia, T‑12/90, Zb. s. II‑219, bod 29; 27. septembra 2007, Pelle a Konrad/Rada a Komisia, T‑8/95 a T‑9/95, zatiaľ neuverejnené v Zbierke, bod 93

2.      V rámci žaloby v oblasti tykajúcej sa úradníkov okolnosť, že návrhy nie sú doplnené nijakým žalobným dôvodom alebo tvrdením, nepostačuje na vyvodenie záveru o ich neprípustnosti, ak zo spisu vyplýva, že so zreteľom na ich súvislosť s inými žalobnými návrhmi im v dôsledku toho možno vyhovieť.

(pozri bod 47)

3.      Vzhľadom na rôzne možnosti, ktoré článok 29 ods. 1 písm. a) služobného poriadku ponúka menovaciemu orgánu na obsadenie voľného pracovného miesta, prihlášky na voľné miesta v rámci jednej inštitúcii podané úradníkmi tejto inštitúcie nemožno a priori považovať za žiadosti o preloženie. Prihláška podaná úradníkom na voľné pracovné miesto uvedenej inštitúcia sa má však považovať za žiadosť o preloženie alebo povýšenie, pokiaľ oznámenie o voľnom pracovnom mieste vylučujúce vymenovanie podľa článku 45a služobného poriadku neumožňuje určiť, či sa pracovné miesto obsadí jedným alebo druhým spôsobom a pokiaľ zaradenie uvedeného pracovného miesta neumožňuje vopred poskytnúť údaje rozhodujúce v tejto súvislosti.

Taká prihláška, ktorá zahŕňa žiadosť o preloženie, aj keď sa neobmedzuje iba na to, teda spadá pod ustanovenia rozhodnutia Komisie týkajúce sa podmienok postupov povyšovania úradníkov platených z rozpočtových prostriedkov vyhradených pre výskum, podľa ktorých si úradníci, predtým dočasní zamestnanci platení z rozpočtových prostriedkov vyhradených pre výskum, nezachovávajú body na povýšenie, ktoré získali v platovej triede pred ich vymenovaním za úradníkov v skúšobnej dobe, pokiaľ sú, na ich žiadosť, preložení na pracovné miesto patriace do časti pre prevádzku vo všeobecnom rozpočte do dvoch rokov odo dňa ich vymenovania.

(pozri body 53, 54, 74, 75 a 77 – 79)

4.      Inštitúcia, ktorá zneužívajúcim spôsobom spochybňuje prípustnosť žaloby, môže byť zaviazaná na náhradu časti trov konania žalobcu, aj keď bude v konaní úspešná.

(pozri body 87 a 88)