NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
EVGENI TANČEV
prednesené 2. februára 2017(1)
Vec C‑102/16
Vaditrans BVBA
proti
Belgische Staat
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State (Štátna rada, Belgicko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Cestná doprava – Nariadenie (ES) č. 561/2006 – Doby odpočinku vodiča – Článok 8 ods. 6 – Článok 8 ods. 8 – Článok 19 – Okolnosti, za ktorých sa doba odpočinku môže čerpať vo vozidle – Charta základných práv Európskej únie – Článok 49“
1. Základnou otázkou, ktorú vyvoláva prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý Súdnemu dvoru predložila Raad van State (Štátna rada, Belgicko), je, či článok 8 ods. 6 a 8 nariadenia (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (ďalej len „nariadenie č. 561/2006“)(2), bráni vodičom v čerpaní dôb pravidelného týždenného odpočinku stanovených týmto nariadením vo vozidle. Vnútroštátny súd chce tiež vedieť, či určité ustanovenia nariadenia č. 561/2006 porušujú zásadu zákonnosti trestných činov a trestov, ktorá je zakotvená v článku 49 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2. Bolo by nesprávne predpokladať, že prejednávaná vec sa týka čisto technických otázok politiky EÚ v oblasti cestnej dopravy. Vyžaduje si posúdenie zložitých sociálnych otázok, ktoré majú veľký význam pre každodenný život občanov Únie a členské štáty, napríklad zaručenia bezpečnosti cestnej premávky v Európe a ochrany pracovníkov.
I. Právny rámec
A. Právo EÚ
3. Článok 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 stanovuje:
„6. V každých dvoch po sebe idúcich týždňoch vodič čerpá najmenej:
– dve doby pravidelného týždenného odpočinku alebo
– jednu dobu pravidelného týždenného odpočinku a jednu dobu skráteného týždenného odpočinku trvajúcu najmenej 24 hodín. Toto skrátenie sa však nahradí primeraným odpočinkom čerpaným vcelku pred ukončením tretieho týždňa nasledujúceho po predmetnom týždni.
Týždenná doba odpočinku sa začne najneskôr na konci šiestich 24‑hodinových období od ukončenia predchádzajúcej doby týždenného odpočinku.
…
8. Ak sa tak vodič rozhodne, môžu sa doby denného odpočinku a doby skráteného týždenného odpočinku mimo základne čerpať vo vozidle, pokiaľ je vybavené vhodnými zariadeniami na spanie pre každého vodiča a vozidlo nie je v pohybe.“
4. V článku 19 ods. 1 nariadenia č. 561/2006 sa uvádza:
„1. Členské štáty ustanovia predpisy o sankciách vzťahujúcich sa na porušenie tohto nariadenia a nariadenia (EHS) č. 3821/85 a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané, odrádzajúce a nediskriminačné. …“
B. Vnútroštátne právo
5. Relevantné ustanovenia vnútroštátneho práva sa nachádzajú v kráľovskom výnose z 19. apríla 2014, „ktorým sa mení a dopĺňa kráľovský výnos z 19. júla 2000 o úhrade a zložení peňažnej sumy pri zistení určitých priestupkov v osobnej a nákladnej cestnej doprave“(3) (ďalej len „sporný výnos“)(4).
6. Článok 2 sporného výnosu znie:
„V prílohe I dodatku 1 [kráľovského výnosu z 19. júla 2000] sa do písmena c) (‚Doby riadenia a odpočinku‘) dopĺňa tento bod 8:
‚8 | Doba pravidelného týždenného odpočinku, ktorá musí byť dodržaná v čase kontroly, sa čerpá vo vozidle | – nariadenie (ES) č. 561/2006, článok 8 ods. 6 a 8 – AETR, článok 8 | 1 800 eur‘“ |
II. Konanie vo veci samej a položené otázky
7. Vaditrans BVBA (ďalej len „žalobkyňa“) je belgická spoločnosť, ktorá podniká v oblasti cestnej dopravy.
8. Dňa 8. augusta 2014 podala žalobkyňa na Raad van State (Štátna rada, Belgicko) žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia sporného výnosu. Článok 2 sporného výnosu ukladá pokutu vo výške 1 800 eur za porušenie zákazu čerpania doby pravidelného týždenného odpočinku vodičov vo vozidle.
9. Na podporu svojej žaloby žalobkyňa spochybňuje výklad článku 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2016, ktorý je implicitne vyjadrený v článku 2 sporného výnosu. Toto ustanovenie sporného výnosu vychádza z predpokladu, že podľa nariadenia č. 561/2006 nemožno čerpať dobu pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle. Žalobkyňa tvrdí, že taký výklad je založený na argumentácii a contrario, ktorá odporuje trestnoprávnej zásade zákonnosti.
10. Belgické kráľovstvo (ďalej len „žalovaný“) tvrdí, že článok 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2016 bráni čerpaniu doby pravidelného týždenného odpočinku stanovenej týmto nariadením vo vozidle a že článok 2 sporného výnosu neporušuje trestnoprávnu zásadu zákonnosti.
11. Za týchto okolností Raad van State (Štátna rada) položila Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 8 ods. 6 a 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85, vykladať v tom zmysle, že doby pravidelného týždenného odpočinku v zmysle článku 8 ods. 6 tohto nariadenia sa nemôžu čerpať vo vozidle?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku: Je článok 8 ods. 6 a 8 v spojení s článkom 19 nariadenia č. 561/2006 v tomto prípade v rozpore s trestnoprávnou zásadou zákonnosti, ktorá je zakotvená v článku 49 Charty základných práv Európskej únie, keďže citované ustanovenia nariadenia nestanovujú výslovný zákaz čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku v zmysle článku 8 ods. 6 uvedeného nariadenia vo vozidle?
3. V prípade zápornej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku: Dovoľuje nariadenie č. 561/2006 v tomto prípade členským štátom, aby vo svojom vnútroštátnom práve stanovili, že je zakázané čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku v zmysle článku 8 ods. 6 uvedeného nariadenia vo vozidle?“
12. Písomné pripomienky Súdnemu dvoru predložila žalobkyňa, rakúska, belgická, estónska, francúzska, nemecká a španielska vláda, ako aj Európsky parlament, Rada a Komisia.
III. Posúdenie
13. Dospel som k záveru, že článok 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že vodiči nemôžu čerpať doby týždenného odpočinku stanovené týmto nariadením vo vozidle. Tiež som dospel k záveru, že článok 8 ods. 6 a 8 v spojení s článkom 19 nariadenia č. 561/2006 neporušuje zásadu zákonnosti trestných činov a trestov, ktorá je zakotvená v článku 49 Charty. Na základe týchto záverov bude moja odpoveď na tretiu otázku relevantná len v prípade, ak Súdny dvor nebude súhlasiť s mojou odpoveďou na prvú otázku. Svoje úvahy podrobne opíšem nižšie, ale najprv sa budem zaoberať určitými predbežnými otázkami týkajúcimi sa prípustnosti, na ktoré poukázala Rada a žalobkyňa.
A. Prípustnosť
14. Rada spochybňuje prípustnosť druhej otázky na základe toho, že vnútroštátny súd – v súlade s článkom 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – nevysvetlil, prečo má pochybnosti o platnosti príslušných ustanovení nariadenia č. 561/2006 alebo prečo by prejudiciálne rozhodnutie týkajúce sa platnosti týchto ustanovení vyriešilo spor vo veci samej. Okrem toho žalobkyňa spochybňuje relevantnosť tretej otázky.
15. Zastávam názor, že položené otázky sú prípustné z nasledujúcich dôvodov.
16. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že výklad alebo posúdenie platnosti právnej normy Únie nijako nesúvisí s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi nevyhnutnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sa mu položili.(5)
17. Okrem toho je vhodné pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora vyjadrenej v článku 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora(6) z ducha spolupráce, v ktorom sa má niesť prejudiciálne konanie, vyplýva, že je nevyhnutné, aby vnútroštátny súd vo svojom rozhodnutí o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania uviedol presné dôvody, pre ktoré sa domnieva, že odpoveď na jeho otázky týkajúce sa výkladu alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie je nevyhnutná na vyriešenie sporu. Preto je dôležité, aby vnútroštátny súd najmä uviedol konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k otázke o platnosti určitých ustanovení práva Únie, a uviedol dôvody neplatnosti, ktoré možno podľa jeho názoru uplatniť.(7)
18. V prejednávanej veci vnútroštátny súd uvádza, že potrebuje výklad príslušných ustanovení nariadenia č. 561/2006, aby mohol rozhodnúť o jednom zo žalobných dôvodov, ktoré uviedla žalobkyňa.
19. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti poukazuje na článok 267 tretí odsek ZFEÚ, podľa ktorého je vnútroštátny súdny orgán, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva – ako je to v prípade Raad van State (Štátna rada) –, povinný položiť Súdnemu dvoru otázky týkajúce sa výkladu a platnosti práva EÚ, ak tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o týchto otázkach je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia.
20. Vnútroštátny súd uvádza, že v závislosti od rozhodnutia Súdneho dvora o výklade príslušných ustanovení nariadenia č. 561/2006 „vzniká otázka“, či tieto ustanovenia porušujú trestnoprávnu zásadu zákonnosti, ktorá je uznaná v článku 49 Charty, keďže nestanovujú výslovný zákaz čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle.
21. Vnútroštátny súd teda dostatočne podrobne uviedol dôvody, ktoré ho viedli k otázke o platnosti príslušných ustanovení nariadenia č. 561/2006(8), a dôvody neplatnosti, ktoré možno podľa jeho názoru uplatniť, aby umožnil Súdnemu dvoru poskytnúť užitočnú odpoveď.
22. Okrem toho belgická, francúzska, nemecká a španielska vláda, ako aj Európsky parlament, Rada a Komisia sa účinne vyjadrili k otázke platnosti predloženej Súdnemu dvoru.
23. Napokon v rozhodnutí vnútroštátneho súdu sa nenachádza nič, čo by nasvedčovalo tomu, že položené otázky nijako nesúvisia s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej alebo že sa týkajú čisto hypotetického problému. Nie je teda dostatok dôvodov na vyvrátenie prezumpcie relevantnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy som dospel k záveru, že otázky, ktoré v prejednávanom prípade položila Raad van State (Štátna rada), sú prípustné.
B. Prvá otázka
25. Súdny dvor sa ešte priamo nezaoberal otázkou, či sa má článok 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 vykladať v tom zmysle, že doby pravidelného týždenného odpočinku vodičov uvedené v článku 8 ods. 6 možno čerpať vo vozidle.(9)
26. Rakúska, belgická, francúzska a nemecká vláda, ako aj Komisia tvrdia, že článok 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že vodič nemôže čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle(10), zatiaľ čo žalobkyňa a estónska a španielska vláda zastávajú opačný názor.
27. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora na účely výkladu určitého ustanovenia práva Únie treba zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.(11) Aj z vývoja ustanovenia práva Únie môžu vyplývať relevantné skutočnosti pre jeho výklad.(12)
28. Na základe toho som dospel k záveru, že článok 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že vodiči nesmú čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle. K tomuto záveru som dospel z nasledujúcich dôvodov.
1. Znenie
29. Ako vyplýva z bodu 3 týchto návrhov, článok 8 ods. 6 prvý pododsek nariadenia č. 561/2006 stanovuje pravidlo, že v každých dvoch po sebe idúcich týždňoch musí vodič čerpať najmenej dve doby pravidelného týždenného odpočinku alebo jednu dobu pravidelného týždenného odpočinku a jednu dobu skráteného týždenného odpočinku, pričom v takom prípade musia byť splnené určité požiadavky. V článku 8 ods. 6 druhom pododseku nariadenia č. 561/2006 sa ďalej uvádza: „Týždenná doba odpočinku sa začne najneskôr na konci šiestich 24‑hodinových období od ukončenia predchádzajúcej doby týždenného odpočinku.“
30. Článok 8 ods. 8 nariadenia č. 561/2006 stanovuje: „Ak sa tak vodič rozhodne, môžu sa doby denného odpočinku a doby skráteného týždenného odpočinku mimo základne čerpať vo vozidle, pokiaľ je vybavené vhodnými zariadeniami na spanie pre každého vodiča a vozidlo nie je v pohybe.“
31. Článok 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 treba vykladať z hľadiska článku 4 tohto nariadenia, v ktorom sa vymedzujú pojmy používané v tomto nariadení.
32. Článok 4 písm. f) nariadenia č. 561/2006 vymedzuje „odpočinok“ ako „akýkoľvek neprerušovaný časový úsek, počas ktorého môže vodič voľne disponovať svojím časom“.
33. Podľa definície uvedenej v článku 4 písm. g) nariadenia č. 561/2006 je „doba denného odpočinku“ „akákoľvek denná doba, počas ktorej môže vodič voľne disponovať svojím časom“, pričom je stanovené, že táto doba zahŕňa „dobu pravidelného denného odpočinku“ a „dobu skráteného denného odpočinku“, ktoré sú v tomto ustanovení osobitne vymedzené.
34. Článok 4 písm. h) nariadenia č. 561/2006 vymedzuje pojem „doba týždenného odpočinku“ ako „časový úsek jedného týždňa, počas ktorého môže vodič voľne disponovať svojím časom“, a stanovuje, že táto doba zahŕňa „dobu pravidelného týždenného odpočinku“ a „dobu skráteného týždenného odpočinku“. „Doba pravidelného týždenného odpočinku“ je konkrétne „akákoľvek doba odpočinku trvajúca najmenej 45 hodín“, zatiaľ čo „doba skráteného týždenného odpočinku“ je vymedzená ako „akákoľvek doba odpočinku trvajúca menej ako 45 hodín, ktorá sa môže, pokiaľ článok 8 ods. 6 neustanovuje inak, skrátiť na najmenej 24 po sebe idúcich hodín“.
35. Článok 4 písm. g) a h) nariadenia č. 561/2006 preto stanovuje rozlišovanie v súvislosti s používaním pojmov doby pravidelného a skráteného denného a týždenného odpočinku v tomto nariadení.
36. Jasne to vyplýva z článku 8 ods. 6 nariadenia č. 561/2006, kde je v prvom pododseku spomenutá tak doba pravidelného týždenného odpočinku, ako aj doba skráteného týždenného odpočinku. Naproti tomu v článku 8 ods. 6 druhom pododseku nariadenia č. 561/2006 je uvedená „týždenná doba odpočinku“, ktorá zahŕňa obe uvedené doby.
37. Tiež to jasne vyplýva z článku 8 ods. 8 nariadenia č. 561/2006. Vzhľadom na slovné spojenie „doby denného odpočinku“ uvedené v článku 8 ods. 8, ktoré zahŕňa tak doby pravidelného denného odpočinku, ako aj doby skráteného denného odpočinku, popri slovnom spojení „doby skráteného týždenného odpočinku“ znenie tohto ustanovenia v značnej miere nasvedčuje tomu, že doby pravidelného týždenného odpočinku sú vyňaté z jeho pôsobnosti. Ak by normotvorca Únie chcel upraviť v článku 8 ods. 8 tak doby pravidelného týždenného odpočinku, ako aj doby skráteného týždenného odpočinku, zrejme by použil pojem „týždenná doba odpočinku“ na označenie oboch týchto dôb.
38. Ak by sa teda článok 8 ods. 8 nariadenia č. 561/2006 vykladal tak, že zahŕňa dobu pravidelného týždenného odpočinku, znamenalo by to, že znenie článku 8 ods. 8 by bolo nelogické a nadbytočné. Tiež by bolo nelogické vykladať článok 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 tak, že dovoľuje vodičovi čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle za menej prísnych podmienok, než aké musia byť splnené v prípade dôb denného odpočinku a dôb skráteného týždenného odpočinku.
39. V rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, výklad článku 8 ods. 8 nariadenia č. 561/2006 v tom zmysle, že vodič nemôže čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle, neodporuje definícii pojmu „odpočinok“ uvedenej v článku 4 písm. f) tohto nariadenia tým, že obmedzuje prostriedky, pomocou ktorých môže vodič voľne disponovať svojím časom. Táto formulácia sa nachádza aj v definíciách pojmov „doba denného odpočinku“ a „doba týždenného odpočinku“ v písmenách g) a h) toho istého článku, ktorá je použitá aj v pravidlách stanovených v článku 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006.
40. Možno teda dospieť k záveru, že vzhľadom na to, že v znení článku 8 ods. 8 nariadenia č. 561/2006 sú upravené len doby denného odpočinku a doby skráteného týždenného odpočinku, článok 8 ods. 6 a 8 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že vodič nemôže čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku uvedené v článku 8 ods. 6 vo vozidle.
41. Inak povedané, keďže článok 8 ods. 8 nariadenia č. 561/2006 výslovne upravuje doby denného odpočinku a doby skráteného týždenného odpočinku, a contrario z toho vyplýva, že vodič nemôže čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle.
42. Taká argumentácia a contrario už bola použitá v judikatúre Súdneho dvora týkajúcej sa nariadenia č. 561/2006. Napríklad v rozsudku Eurospeed(13)Súdny dvor konštatoval, že vzhľadom na to, že článok 19 ods. 2 prvá veta tohto nariadenia jednoznačne stanovuje, že možnosť príslušných orgánov uložiť sankcie dopravnému podniku alebo vodičovi za porušenie tohto nariadenia existuje, „a to aj vtedy, ak k [tomuto] porušeniu došlo na území iného členského štátu alebo tretej krajiny“, znamená to a contrario, že členský štát je v každom prípade oprávnený uložiť sankciu buď dopravnému podniku, alebo vodičovi, alebo jednému aj druhému za porušenie, ku ktorému došlo na jeho území.
2. Vývoj
43. Podľa judikatúry Súdneho dvora je vývoj právneho aktu EÚ alebo jeho ustanovenia nápomocný pri určení zámeru normotvorcu Únie, ktorý normotvorca Únie pri prijímaní tohto právneho aktu alebo konkrétneho ustanovenia sledoval, a teda pri potvrdení výkladu, ku ktorému sa dospelo.(14) Je to tak najmä vtedy, ak počas rozhodovacieho procesu došlo k zmene predmetného ustanovenia práva EÚ, z ktorej možno vyvodiť zámer normotvorcu Únie.(15)
44. V prejednávanej veci vývoj článku 8 ods. 8 nariadenia č. 561/2006 v značnej miere nasvedčuje tomu, že zámerom normotvorcu Únie bolo vyňať doby pravidelného týždenného odpočinku z pôsobnosti tohto ustanovenia.
45. V pôvodnom návrhu Komisie, na základe ktorého bolo prijaté nariadenie č. 561/2006(16), bolo uvedené: „Doby denného a týždenného odpočinku sa môžu čerpať vo vozidle, pokiaľ je vybavené vhodnými zariadeniami na spanie pre každého vodiča a vozidlo nie je v pohybe.“(17)
46. Európsky parlament v prvom čítaní v znení tohto ustanovenia vypustil zmienku o dobách týždenného odpočinku.(18) Odôvodnil to takto: „Vo vozidle, ktoré nie je v pohybe, sa môžu čerpať doby denného odpočinku, ale nie doby týždenného odpočinku. Ak by sa povolilo také čerpanie dôb týždenného odpočinku, predstavovalo by to zhoršenie v porovnaní so súčasným nariadením a bolo by to neprimerané z hľadiska hygieny a pohodlia vodičov.“(19)
47. Komisia vo svojom zmenenom a doplnenom návrhu prijala „kompromisné riešenie“ spočívajúce v tom, že navrhla, aby sa vo vozidle mohol čerpať len skrátený týždenný odpočinok mimo základne.(20)
48. Rada vo svojej spoločnej pozícii súhlasila s týmto prístupom, pričom uviedla: „ako kompromis prijala Rada ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že vo vozidle sa môžu čerpať len doby skráteného týždenného odpočinku“(21).
49. Parlament v druhom čítaní opäť zmenil predmetné ustanovenie tak, že sa týkalo len dôb denného odpočinku, pričom uviedol: „Možnosť, aby vodič čerpal skrátený týždenný odpočinok vo vozidle, sa vypúšťa.“(22)
50. Komisia sa vo svojom stanovisku k týmto zmenám a doplneniam naďalej „domnievala, že vo vhodne vybavenom vozidle je možné stráviť skrátený týždenný čas určený na odpočinok, keďže sa dizajn vozidiel za posledných dvadsať rokov výrazne zlepšil“(23).
51. V spoločnom texte schválenom Zmierovacím výborom bolo použité znenie, ktoré sa nachádza v súčasnom článku 8 ods. 8 nariadenia č. 561/2006.(24)
52. Z odmietnutia pôvodného návrhu Komisie a zo súhlasu s tým, aby boli uvedené len doby denného odpočinku a doby skráteného týždenného odpočinku mimo základne, možno vyvodiť záver, že zámerom normotvorcu Únie bolo vyňať doby pravidelného týždenného odpočinku z pôsobnosti článku 8 ods. 8 nariadenia č. 561/2006.
3. Všeobecná systematika a kontext
53. Ako som uviedol v návrhoch, ktoré som predniesol vo veci Pinckernelle(25), všeobecná systematika a kontext ustanovenia práva EÚ zahŕňa okrem iného preskúmanie kontextu predmetného ustanovenia vo vzťahu k iným ustanoveniam toho istého aktu EÚ alebo iným aktom EÚ, ktoré súvisia alebo sú určitým podstatným spôsobom prepojené s dotknutým aktom EÚ.
54. Po prvé preskúmanie iných odsekov článku 8 nariadenia č. 561/2006(26), a niektorých odôvodnení(27) tohto nariadenia svedčí o tom, že zámerom normotvorcu Únie bolo rozlíšiť pojmy „doba pravidelného týždenného odpočinku“ a „doba skráteného týždenného odpočinku“ a všeobecný pojem „týždenná doba odpočinku“.
55. Po druhé, pokiaľ ide o súvisiace akty, estónska vláda tvrdí, že výklad článku 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 v tom zmysle, že vodič môže čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle, podporuje smernica 2006/22/ES (ďalej len „smernica 2006/22“)(28) a niektoré akty prijaté Komisiou v súlade s touto smernicou. Podľa uvedenej vlády je to tak, lebo v prílohách týchto aktov nie je spomenuté porušenie článku 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 z dôvodu, že vodič čerpá doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle.
56. Nariadenie č. 561/2006 je jedným zo štyroch navzájom prepojených legislatívnych aktov EÚ, ktorými sa zavádzajú sociálne pravidlá v oblasti cestnej dopravy a ich režim vynucovania.(29) Smernica 2002/15/ES(30) stanovuje doplňujúce ustanovenia o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave, nariadenie (EÚ) č. 165/2014 (ďalej len „nariadenie č. 165/2014“)(31) sa týka tachografov (záznamových zariadení) v cestnej doprave a smernica 2006/22(32) určuje minimálne podmienky vykonávania týchto pravidiel.
57. Smernica 2006/22 obsahovala prílohu III s „neúplným“ zoznamom toho, čo sa malo považovať za porušenie predpisov, ktorými sú v súčasnosti nariadenia č. 561/2006 a 165/2014. Táto príloha III bola následne nahradená novou prílohou v smernici Komisie 2009/5/ES(33), ktorá stanovovala „usmernenia o spoločnom súbore porušení“ týchto dvoch nariadení, ktoré boli rozdelené do kategórií podľa ich závažnosti.(34) Nariadením Komisie (EÚ) 2016/403(35) bola príloha III smernice 2006/22 ďalej zmenená tým, že sa zmenila úroveň závažnosti určitých porušení.(36)
58. Z vyššie uvedeného vyplýva, že smernica 2006/22 ani neskoršie právne akty, ktoré boli doteraz prijaté na základe tejto smernice, nemajú za cieľ komplexne alebo taxatívne upraviť všetky možné porušenia nariadenia č. 561/2006. Preto zastávam názor, že tvrdenie založené na tom, že v týchto právnych aktoch sa nenachádza zmienka o porušení článku 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 z dôvodu, že vodič nemôže čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle, nie je presvedčivé.
4. Účel
59. Podľa odôvodnenia 17 a článku 1 nariadenia č. 561/2006 má toto nariadenie za cieľ zlepšiť pracovné podmienky zamestnancov v odvetví cestnej dopravy, zlepšiť celkovú bezpečnosť na cestách a harmonizovať podmienky hospodárskej súťaže v cestnej doprave.(37)
60. Ako sa uvádza v pripomienkach belgickej, francúzskej a nemeckej vlády, ako aj Komisie, výklad článku 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 v tom zmysle, že toto ustanovenie vylučuje, aby vodič čerpal doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle, prispieva k dosahovaniu cieľov tohto nariadenia spočívajúcich v zlepšení pracovných podmienok vodičov a bezpečnosti na cestách. Svedčí o tom odôvodnenie vypustenia dôb týždenného odpočinku v pôvodnom návrhu, ktoré uviedol Parlament, aby nedošlo k zhoršeniu pracovných podmienok.(38)
61. Žalobkyňa a estónska vláda tvrdia, že z takého výkladu článku 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 vyplýva, že vodič môže mať horšie podmienky, než aké by mal v prípade, ak by mohol čerpať doby pravidelného odpočinku vo vozidle, a že taká požiadavka sa ťažko dokazuje.
62. Nariadenie č. 561/2006 výslovne nestanovuje pravidlá týkajúce sa spôsobu, akým vodič môže čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku. Také otázky, aké boli spomenuté vyššie, môžu vyriešiť členské štáty alebo ich prípadne možno vyriešiť v kontexte rozhodovacieho procesu EÚ. Tieto otázky však neposkytujú dôvod na nedodržanie pravidiel upravujúcich doby odpočinku vodičov, ktoré sú stanovené v nariadení č. 561/2006.
63. Otázka, ktorú v tomto konaní prejednáva Súdny dvor, bola totiž prezentovaná ako súčasť verejnej konzultácie týkajúcej sa zdokonalenia predpisov EÚ v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorú uskutočnila Komisia od 5. septembra 2016 do 11. decembra 2016.(39)
64. V štúdii o následnom hodnotení právnych predpisov EÚ v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a ich uplatňovania(40) sa posudzovalo uplatňovanie článku 8 ods. 8 nariadenia č. 561/2006 zo strany členských štátov(41). V prílohe(42) tejto štúdie bolo uvedené, že z 24 skúmaných členských štátov(43) v 19 členských štátoch vodiči nemôžu čerpať pravidelný týždenný odpočinok vo vozidle(44), zatiaľ čo v ôsmich členských štátoch ho môžu čerpať vo vozidle(45) (v troch členských štátoch však platia obe odpovede)(46).
65. Tento porovnávací prieskum svedčí o tom, že výklad článku 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 v tom zmysle, že vodič nemôže čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle, zodpovedá prístupu uplatňovanému vo väčšine členských štátov.
66. So zreteľom na všetky vyššie uvedené úvahy som dospel k záveru, že článok 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že vodič nemôže čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku uvedené v článku 8 ods. 6 vo vozidle.
C. Druhá otázka
67. Pre prípad, ak Súdny dvor odpovie na prvú otázku tak, že článok 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že vodič nemôže čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle, vnútroštátny súd sa svojou druhou otázkou v podstate pýta, či je článok 8 ods. 6 a 8 v spojení s článkom 19 nariadenia č. 561/2006 neplatný z dôvodu, že porušuje zásadu zákonnosti trestných činov a trestov, ktorá je vyjadrená v článku 49 Charty, keďže tieto ustanovenia výslovne nestanovujú, že vodič nemôže čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle.
68. Žalobkyňa a španielska vláda tvrdia, že na druhú otázku treba odpovedať kladne. Žalobkyňa konkrétne tvrdí, že pokiaľ neexistujú výslovné pravidlá v tomto zmysle, výklad nariadenia č. 561/2006, ktorý bráni tomu, aby vodič čerpal doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle, predstavuje výklad a contrario, ktorý odporuje zásade zákonnosti.
69. Belgická, francúzska a nemecká vláda, ako aj Európsky parlament, Rada a Komisia tvrdia, že vyššie uvedené ustanovenia nie sú z tohto dôvodu neplatné, lebo prináleží členským štátom stanoviť príslušné sankcie za porušenie nariadenia č. 561/2006. Túto otázku musí preto upraviť vnútroštátne právo, a nie právo EÚ.
70. Domnievam sa, že tvrdenia, ktoré spochybňujú platnosť článku 8 ods. 6 a 8 v spojení s článkom 19 nariadenia č. 561/2006 vzhľadom na zásadu zákonnosti trestných činov a trestov, ktorá je zakotvená v článku 49 Charty, treba zamietnuť, a to z nasledujúcich dôvodov.
71. Článok 49 ods. 1 prvá veta Charty stanovuje: „Nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom.“(47)
72. Podľa judikatúry Súdneho dvora zásada zákonnosti trestných činov a trestov (nullum crimen, nulla poena sine lege), ktorú zaručuje článok 49 Charty a ktorá je osobitným vyjadrením všeobecnej zásady právnej istoty, vyžaduje, aby predpisy EÚ jasne definovali porušenia a sankcie za ne. Táto podmienka je splnená, pokiaľ osoba podliehajúca súdnej právomoci môže zo znenia relevantného ustanovenia a za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdne orgány, zistiť, aké konania alebo opomenutia zakladajú jej trestnú zodpovednosť.(48)
73. Zásadu zákonnosti trestných činov a trestov preto nemožno vykladať tak, že vylučuje postupné objasňovanie pravidiel trestnej zodpovednosti prostredníctvom súdneho výkladu každého jednotlivého prípadu pod podmienkou, že výsledok je primerane predvídateľný v čase, keď došlo k porušeniu, najmä vzhľadom na výklad, ktorého sa v danom čase pridŕžala judikatúra týkajúca sa dotknutého právneho ustanovenia.(49) Domnievam sa, že výklad článku 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 v tom zmysle, že vodič nemôže čerpať dobu pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle, spĺňa tieto parametre.
74. Ďalej, v každom prípade sa domnievam, že je potrebná jasnosť, pokiaľ ide o napadnuté opatrenie a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú vzhľadom na uplatnenie Charty.
75. V tejto veci nariadenie č. 561/2006 nezaväzuje členské štáty, aby uložili trestnoprávne sankcie v prípade jeho porušenia. Členské štáty majú skôr možnosť potrestať porušenia nariadenia č. 561/2006 odkazom na trestnoprávnu sankciu.(50)
76. Ďalej, vzhľadom na skutkové okolnosti v tejto veci článok 49 Charty nemožno použiť ako pomoc na účely napadnutia platnosti článku 8 ods. 6 a 8, v spojení s článkom 19 nariadenia č. 561/2006.(51) Za okolností, v ktorých si členský štát zvolil implementovať nariadenie č. 561/2006 s trestnoprávnymi sankciami, článok 51 ods. 1 Charty nevyhnutne zaväzuje dotknutý členský štát, aby zabezpečil súlad so všetkými ustanoveniami Charty, vrátane článku 49 a zásady zákonnosti trestných činov a trestov, ktorá je tam zakotvená.
77. Vnútroštátny súd nepoložil otázku týkajúcu sa zlučiteľnosti článku 2 sporného výnosu so zásadou zákonnosti trestných činov a trestov, ktorá je vyjadrená v článku 49 Charty. Táto problematika preto vybočuje z rámca návrhu na začatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci. O tom, či sú príslušné vnútroštátne predpisy v súlade so zásadou zákonnosti trestných činov a trestov, musí rozhodnúť vnútroštátny súd. Tento súd je teda oprávnený podať ďalší návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 TFEU.
D. Tretia otázka
78. Pre prípad, ak Súdny dvor odpovie na prvú otázku tak, že článok 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že vodič môže čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle, sa vnútroštátny súd svojou treťou otázkou v podstate pýta, či nariadenie č. 561/2006 pripúšťa vnútroštátne predpisy, ako napríklad článok 2 sporného výnosu, ktoré zakazujú vodičom čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle.
79. V oddiele III písm. B týchto návrhov som dospel k záveru, že článok 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že vodič nemôže čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle. Ak teda Súdny dvor odpovie na prvú otázku takto, nebude potrebné, aby odpovedal na tretiu otázku.
80. Napriek tomu sa subsidiárne vyjadrím k tretej otázke.
81. Žalobkyňa, estónska a španielska vláda, ako aj Komisia tvrdia, že na túto otázku treba odpovedať záporne. Španielska vláda sa domnieva, že prináleží normotvorcovi Únie stanoviť taký zákaz a že členské štáty ho nemôžu uložiť samostatne. Estónska vláda a Komisia konkrétne zdôrazňujú, že taký zákaz nespadá pod obmedzené možnosti poskytované členským štátom podľa nariadenia č. 561/2006, a ak by sa každému členskému štátu dovolilo prijať osobitné predpisy v tejto oblasti, odporovalo by to cieľu harmonizovať podmienky hospodárskej súťaže v oblasti cestnej dopravy, ktorý sleduje toto nariadenie.
82. Belgická a nemecká vláda tvrdia, že na túto otázku treba odpovedať kladne. Belgická vláda konkrétne zdôrazňuje, že má naďalej právomoc uložiť taký zákaz, ktorý je odôvodnený tým, že slúži dôležitým záujmom týkajúcim sa ochrany pracovníkov, napríklad ako opatrenie proti sociálnemu dampingu, a zabezpečenia bezpečnosti na cestách. Nemecká vláda poukazuje na to, že členské štáty majú právomoc prijať predpisy s cieľom zabrániť nebezpečným situáciám a zneužívaniu, napríklad v súvislosti s odpočívadlami a parkoviskami pre vodičov, a že taký zákaz predstavuje užitočný doplnok na dosiahnutie cieľov spočívajúcich v ochrane vodičov a zlepšení bezpečnosti na cestách, ktoré sleduje predmetné nariadenie.
83. Zastávam názor, že pokiaľ sa článok 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 vykladá v tom zmysle, že ak sa tak vodič rozhodne, môže čerpať doby týždenného (ako aj denného) odpočinku vo vozidle, členské štáty nemôžu vo svojom vnútroštátnom práve stanoviť, že vodič má zakázané čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle. Za týchto okolností by bol taký zákaz v priamom rozpore s týmto pravidlom, ako ho vyložil Súdny dvor, najmä preto, že by bránil vodičovi v konaní, ktoré je podľa pravidiel stanovených v článku 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 dovolené.(52)
84. Preto som dospel k záveru, že ak Súdny dvor rozhodne, že článok 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že vodič môže čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle, vnútroštátne predpisy, ktoré zakazujú vodičovi, aby čerpal doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle, ako napríklad článok 2 sporného výnosu, odporujú nariadeniu č. 561/2006.
IV. Návrh
85. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položila Raad van State (Štátna rada, Belgicko), takto:
1. Článok 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že vodič nemôže čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku uvedené v článku 8 ods. 6 tohto nariadenia vo vozidle.
2. Preskúmanie druhej otázky neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 8 ods. 6 a 8 v spojení s článkom 19 nariadenia č. 561/2006 z hľadiska zásady zákonnosti trestných činov a trestov, ktorá je vyjadrená v článku 49 Charty.
3. Na tretiu otázku netreba odpovedať.
Subsidiárne, v prípade, že sa má článok 8 ods. 6 a 8 nariadenia č. 561/2006 vykladať v tom zmysle, že vodič môže čerpať dobu pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle, nariadeniu č. 561/2006 odporujú vnútroštátne predpisy, ako napríklad článok 2 sporného výnosu, ktoré zakazujú vodičovi čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku uvedené v článku 8 ods. 6 tohto nariadenia vo vozidle.