Language of document : ECLI:EU:F:2013:212

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 12. decembra 2013

Vec F‑133/12

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť Únie – Náhrada škody vzniknutej tým, že inštitúcia zaslala advokátovi žalobcu list o trovách na ťarchu žalobcu – Čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne zjavne nedôvodná žaloba – Článok 94 rokovacieho poriadku“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou L. Marcuccio jednak navrhuje zrušenie rozhodnutia, ktorým Európska komisia zamietla jeho žiadosť o náhradu škody, ktorá vznikla zaslaním listu týkajúceho sa zaplatenia trov konania v 24 veciach s právnou silou rozhodnutej veci, v ktorých bol zaviazaný na náhradu trov konania Komisie, advokátovi, ktorý ho od júna 2007 zastupoval pred súdmi Európskej únie (ďalej len „advokát žalobcu“ alebo „jeho advokát“), a jednak zaviazanie Komisie na náhradu škody

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta čiastočne ako zjavne neprípustná a čiastočne ako zjavne nedôvodná. L. Marcuccio znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. L. Marcuccio je povinný zaplatiť Súdu pre verejnú službu sumu vo výške 2 000 eur.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Žaloba o náhradu škody – Návrh na zrušenie rozhodnutia, prijatého v konaní pred podaním žaloby, ktorým bol zamietnutý návrh na náhradu škody – Návrh, ktorý nemá samostatnú povahu vo vzťahu k návrhom na náhradu škody

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

2.      Súdne konanie – Súdne výdavky – Výdavky spôsobené Súdu pre verejnú službu žalobou úradníka zneužívajúcou právo – Zaviazanie úradníka na náhradu týchto výdavkov

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 94)

1.      Návrhy smerujúce k zrušeniu aktu obsahujúceho stanovisko inštitúcie v oblasti náhrady škody vo fáze pred podaním žaloby nemožno posudzovať nezávisle vo vzťahu k návrhom na náhradu škody, pretože tento akt umožňuje iba obrátiť sa na Súd pre verejnú službu s uvedenými návrhmi.

(pozri bod 32)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 14. októbra 2004, I/Súdny dvor, T‑256/02, bod 47 a tam citovaná judikatúra

2.      Podľa článku 94 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, ak vznikli Súdu pre verejnú službu výdavky, ktorým bolo možné predísť, najmä ak žaloba predstavuje zjavné zneužitie práva, môže tento súd zaviazať účastníka konania, ktorý ich spôsobil, aby ich uhradil celkom alebo čiastočne, pričom výška tejto úhrady nesmie prekročiť sumu 2 000 eur.

Žaloba zjavne zneužíva právo v prípade, že si žalobca zvolí sporové konanie bez akéhokoľvek platného odôvodnenia a že už vo viacerých veciach uviedol podobné či dokonca identické žalobné dôvody a námietky ako v predmetnej žalobe, pričom tieto žalobné dôvody boli vo všetkých veciach začatých žalobcom zamietnuté uznesením ako zjavne neprípustné alebo zjavne bez akéhokoľvek právneho základu.

(pozri body 52 – 54)