Language of document : ECLI:EU:T:2018:761

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)

z 8. novembra 2018 (*)

„Smernica 2010/30/EÚ – Udávanie spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch – Delegované nariadenie Komisie, ktorým sa dopĺňa smernica – Označovanie vysávačov energetickými štítkami – Základný prvok splnomocňovacieho aktu“

Vo veci T‑544/13 RENV,

Dyson Ltd, so sídlom v Malmesbury (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: F. Carlin, barrister, E. Batchelor a M. Healy, solicitors, za právnej pomoci A. Patsa, advokát,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: L. Flynn, K. Herrmann a K. Talabér‑Ritz, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 665/2013 z 3. mája 2013, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie vysávačov štítkami (Ú. v. EÚ L 192, 2013, s. 1),

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),

v zložení: predseda komory D. Gratsias, sudcovia I. Labucka (spravodajkyňa) a I. Ulloa Rubio,

tajomník: N. Schall, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. marca 2018,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Predmetom tejto žaloby je návrh žalobkyne Dyson Ltd, spoločnosti založenej podľa anglického práva, ktorá celosvetovo zamestnáva 4 400 osôb a ktorá navrhuje, vyrába a uvádza na trh vo viac ako šesťdesiatich krajinách domáce vysávače, ktorých zachytávače prachu fungujú prostredníctvom odpadovej nádoby bez použitia vrecka, na zrušenie delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 665/2013 z 3. mája 2013, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie vysávačov štítkami (Ú. v. EÚ L 192, 2013, s. 1, ďalej len „napadnuté nariadenie“).

 Právny rámec

2        Napadnuté nariadenie bolo prijaté Európskou komisiou na účely doplnenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (Ú. v. EÚ L 153, 2010, s. 1), pokiaľ ide o označovanie vysávačov energetickými štítkami.

 Smernica 2010/30

3        Smernica 2010/30 podľa svojho článku 1 ods. 1 a 2 „ustanovuje rámec zosúladenia vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa informácií pre koncového užívateľa najmä pomocou označovania a pomocou štandardných informácií o výrobku, o spotrebe energie a prípadne aj iných podstatných zdrojov počas používania a doplňujúcich informácií týkajúcich sa energeticky významných výrobkov, čím sa koncovým užívateľom umožní, aby si vybrali účinnejšie výrobky“, pričom sa táto smernica uplatňuje na „energeticky významné výrobky, ktoré majú značný priamy alebo nepriamy vplyv na spotrebu energie a podľa potreby aj na iné podstatné zdroje počas používania“.

4        Podľa článku 5 písm. a) smernice 2010/30 členské štáty zabezpečujú, aby „dodávatelia, ktorí umiestňujú výrobky, na ktoré sa vzťahuje delegovaný akt, na trh alebo ich dávajú do prevádzky, priložili v súlade [so] smernicou a [s] delegovaným aktom štítok a informačný list“.

5        Článok 10 smernice 2010/30 s názvom „Delegované akty“ stanovuje:

„1.      Komisia stanoví podrobnosti týkajúce sa štítku a informačného listu prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkami 11, 12 a 13 v súvislosti s každým typom výrobku v súlade s týmto článkom.

Ak výrobok spĺňa kritériá uvedené v odseku 2, vzťahuje sa [naň] delegovaný akt v súlade s odsekom 4.

Ustanovenia v delegovaných aktoch týkajúce sa informácií o spotrebe energie a iných podstatných zdrojov počas používania uvedené na štítku a v informačnom liste umožňujú koncovým užívateľom, aby sa mohli pri nákupe kvalifikovanejšie rozhodovať, a takisto umožňujú orgánom trhového dohľadu, aby overili, či sú výrobky v súlade s poskytnutými informáciami.

Ak sa v delegovanom akte ustanovujú ustanovenia týkajúce sa energetickej účinnosti aj spotreby podstatných zdrojov výrobku, vo vyhotovení a obsahu štítku sa zdôrazní energetická účinnosť výrobku.

2.      Kritériá uvedené v odseku 1:

a)      podľa najnovšie sprístupnených číselných údajov a vzhľadom na množstvá umiestnené na trhu Únie majú výrobky významný potenciál, pokiaľ ide o úsporu energie a prípadne aj iných podstatných zdrojov;

b)      pri výrobkoch ponúkajúcich rovnakú mieru funkčnosti, ktoré sú k dispozícii na trhu, sú veľké rozdiely v príslušných výkonnostných úrovniach;

c)      Komisia zohľadňuje príslušné právne predpisy Únie a samoreguláciu, ako napríklad dobrovoľné dohody, v prípade ktorých sa očakáva, že politické ciele sa dosiahnu rýchlejšie alebo s nižšími nákladmi ako povinné požiadavky.

3.      Pri príprave návrhu delegovaného aktu Komisia:

a)      zohľadňuje tie environmentálne parametre stanovené v časti 1 prílohy I k smernici 2009/125/ES, ktoré sú určené ako podstatné v príslušnom vykonávacom opatrení prijatom na základe smernice 2009/125/ES a ktoré sú počas používania významné pre koncového užívateľa;

b)      posudzuje vplyv aktu na životné prostredie, koncových užívateľov a výrobcov vrátane malých a stredných podnikov (MSP) z hľadiska konkurencieschopnosti aj na trhoch mimo Únie, inovácií, prístupu na trh a nákladov a prínosov;

c)      uskutočňuje vhodné konzultácie so zainteresovanými stranami;

d)      stanovuje dátum (dátumy) na vykonanie, akékoľvek etapové alebo prechodné opatrenia alebo obdobia, pričom zohľadňuje najmä možné vplyvy na MSP alebo na špecifické skupiny výrobkov vyrábaných predovšetkým MSP.

4.      Delegované akty špecifikujú najmä:

a)      presnú definíciu typu výrobku, ktorý má zahŕňať;

b)      normy a metódy merania, ktoré sa majú použiť pri získavaní informácií uvedených v článku 1 ods. 1;

c)      podrobnosti o technickej dokumentácii, ktorá sa požaduje podľa článku 5;

d)      vyhotovenie a obsah štítka uvedeného v článku 4, ktorý sa má vyznačovať podľa možnosti jednotnými znakmi vyhotovenia v jednotlivých skupinách výrobkov a je v každom prípade jasne viditeľný a čitateľný. Základom formátu štítku zostáva klasifikácia pomocou písmen od A po G; stupne klasifikácie zodpovedajú významným úsporám energie a nákladov z pohľadu koncového užívateľa.

Ak si to vyžaduje technický pokrok, možno do klasifikácie doplniť ďalšie tri triedy. Týmito doplňujúcimi triedami budú: A+, A++ a A+++ pre najúčinnejšiu triedu. V zásade sa celkový počet tried obmedzí na sedem, pokiaľ nebudú naďalej zastúpené viaceré triedy.

Paleta farieb pozostáva najviac zo siedmich rôznych farieb od tmavozelenej po červenú. Tmavozelený je vždy iba farebný kód najvyššej triedy. Ak je tried viac ako sedem, duplikovať možno iba červenú farbu.

Klasifikácia sa preskúma najmä v prípade, ak významná časť výrobkov na vnútornom trhu dosiahne dve najvyššie triedy energetickej účinnosti a ak ďalším rozdelením výrobkov možno dosiahnuť ďalšie úspory.

Podrobné kritériá možnej zmeny klasifikácie výrobkov sa určia vo vhodných prípadoch individuálne v príslušných delegovaných aktoch;

e)      …

f)      obsah, a v prípade potreby aj formát, a ďalšie podrobnosti týkajúce sa informačného listu alebo ďalších informácií špecifikovaných v článku 4 a článku 5 písm. c). Informácie na štítku majú byť uvedené aj v informačnom liste;

g)      špecifický obsah štítku na reklamné účely podľa potreby vrátane triedy energetickej účinnosti a iných príslušných výkonnostných úrovní daného výrobku v čitateľnej a viditeľnej podobe;

h)      podľa potreby trvanie klasifikácie(‑í) štítka v súlade s písmenom d);

i)      úroveň presnosti vo vyhláseniach na štítku a v informačnom liste;

j)      dátum hodnotenia a možnej revízie delegovaného aktu, pričom sa berie do úvahy rýchlosť technologického pokroku.“

6        Článok 11 smernice 2010/30 s názvom „Vykonávanie delegovania právomocí“ spresňuje:

„1.      Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 19. júna 2010. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovanej právomoci najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomocí sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia s výnimkou prípadov, keď ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 12 odvolajú.

2.      Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

…“

 Napadnuté nariadenie

7        Komisia s cieľom doplnenia smernice 2010/33, pokiaľ ide o označovanie vysávačov energetickými štítkami, prijala 3. mája 2013 napadnuté nariadenie.

8        Napadnutým nariadením sa podľa jeho článku 1 ods. 1 „ustanovujú požiadavky na označovanie štítkami a poskytovanie dodatočných informácií o elektrických vysávačoch napájaných zo siete vrátane hybridných vysávačov“.

9        Článok 3 napadnutého nariadenia s názvom „Povinnosti dodávateľov a časový rozvrh“ stanovuje:

„1.      Dodávatelia zabezpečia, aby sa od 1. septembra 2014:

a)      každý vysávač dodával s vytlačeným štítkom vo formáte a s obsahom informácií stanovený[ch] v prílohe II;

b)      sprístupnil informačný list výrobku stanovený v prílohe III;

c)      orgánom členských štátov a Komisii na požiadanie sprístupnila technická dokumentácia stanovená v prílohe IV;

d)      v každom reklamnom materiáli pre konkrétny model vysávača uvádzala trieda energetickej účinnosti, ak sa v ňom uvádzajú informácie týkajúce sa energie alebo ceny;

e)      v každom technickom propagačnom materiáli pre konkrétny model vysávača, v ktorom sa opisujú jeho špecifické technické parametre, uvádzala trieda energetickej účinnosti daného modelu.

2.      Formát štítka stanovený v prílohe II sa uplatňuje v súlade s týmto harmonogramom:

a)      v prípade vysávačov uvedených na trh od 1. septembra 2014 musia byť štítky v súlade so štítkom 1 v prílohe II;

b)      v prípade vysávačov uvedených na trh od 1. septembra 2017 musia byť štítky v súlade so štítkom 2 v prílohe II.“

10      Článok 5 napadnutého nariadenia s názvom „Metódy merania“ spresňuje, že „informácie, ktoré sa majú poskytnúť podľa článkov 3 a 4, sa získavajú spoľahlivými, presnými a reprodukovateľnými metódami merania a výpočtov, pri ktorých sa zohľadňujú uznávané najmodernejšie metódy merania a výpočtov, ako sa stanovuje v prílohe VI“.

11      Článok 7 napadnutého nariadenia s názvom „Preskúmanie“ stanovuje:

„Komisia preskúma toto nariadenie z hľadiska technického pokroku najneskôr päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. V rámci preskúmania sa posúdia najmä prípustné odchýlky pri overovaní stanovené v prílohe VII, či by mali byť do pôsobnosti nariadenia zahrnuté vysávače plne napájané batériou a či je možné používať pri meraní ročnej spotreby energie, zachytávania prachu a reemisií prachu metódy, pri ktorých sa uprednostňuje skôr meranie s čiastočne zaplnenou, ako prázdnou nádobou na zachytávanie prachu.“

12      Bod 1 prílohy VI napadnutého nariadenia spresňuje:

„Na účely súladu a overovania súladu s požiadavkami tohto nariadenia sa merania a výpočty vykonávajú použitím spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód, pri ktorých sa zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie metódy merania a výpočtu vrátane harmonizovaných noriem, ktorých referenčné čísla boli uverejnené na tento účel v Úradnom vestníku Európskej únie. Tieto metódy spĺňajú technické vymedzenie pojmov, podmienky, rovnice a parametre uvedené v tejto prílohe.“

13      Napadnuté nariadenie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 13. júla 2013.

 Konanie pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom

14      Žalobou doručenou 7. októbra 2013 do kancelárie Všeobecného súdu žalobkyňa navrhovala, aby Všeobecný súd zrušil napadnuté nariadenie.

15      Na podporu svojej žaloby uvádzala žalobkyňa tri žalobné dôvody, pričom prvý bol založený na nedostatku právomoci Komisie, druhý na nedostatku odôvodnenia napadnutého nariadenia a tretí na porušení zásady rovnosti zaobchádzania.

16      Komisia podala 18. novembra 2013 do kancelárie Všeobecného súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom žiadala Všeobecný súd, aby žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť trovy konania.

17      Rozsudkom z 11. novembra 2015, Dyson/Komisia (T‑544/13, ďalej len „pôvodný rozsudok“, EU:T:2015:836), Všeobecný súd zamietol žalobu a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

18      Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 25. januára 2016 žalobkyňa podala odvolanie proti pôvodnému rozsudku.

19      Rozsudkom z 11. mája 2017, Dyson/Komisia (C‑44/16 P, ďalej len „rozsudok o odvolaní“, EU:C:2017:357), Súdny dvor zrušil pôvodný rozsudok v rozsahu, v akom ním bola zamietnutá prvá časť prvého žalobného dôvodu a tretí žalobný dôvod uvedené v konaní na prvom stupni, a vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol o prvej časti prvého žalobného dôvodu a treťom žalobnom dôvode uvedeným v prvostupňovom konaní, s tým, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

 Konanie a návrhy účastníkov konania po vrátení veci na ďalšie konanie

20      Po vydaní rozsudku o odvolaní a v súlade s článkom 215 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu bola vec pridelená piatej komore Všeobecného súdu.

21      V súlade s článkom 217 ods. 1 rokovacieho poriadku žalobkyňa a Komisia v stanovených lehotách predložili svoje písomné pripomienky k záverom, ktoré treba z rozsudku o odvolaní vyvodiť pre vyriešenie sporu.

22      V súlade s článkom 217 ods. 3 rokovacieho poriadku žalobkyňa podala žiadosť, aby jej bolo umožnené podať doplňujúce vyjadrenie k písomným pripomienkam Komisie.

23      Rozhodnutím predsedu piatej komory Všeobecného súdu z 9. augusta 2017 Všeobecný súd zamietol žiadosť žalobkyne.

24      V súlade s článkom 67 ods. 2 rokovacieho poriadku žalobkyňa požiadala Všeobecný súd, aby o predmetnej veci rozhodol prednostne.

25      Rozhodnutím predsedu piatej komory Všeobecného súdu z 9. augusta 2017 Všeobecný súd rozhodol, že o tejto veci bude rozhodovať prednostne.

26      Na základe článku 106 ods. 2 rokovacieho poriadku žalobkyňa 29. augusta a Komisia 30. augusta 2017 podali žiadosť o vypočutie v priebehu pojednávania.

27      Listom z 21. februára 2018 žalobkyňa požiadala o možnosť využiť na pojednávaní technické prostriedky, aby mohla prednes svojich vyjadrení doplniť o prezentáciu v programe PowerPoint.

28      Rozhodnutím predsedu piatej komory Všeobecného súdu z 26. februára 2018 Všeobecný súd povolil žalobkyni využiť požadované technické prostriedky.

29      Komisia nevzniesla formálne námietky k využitiu technických prostriedkov na pojednávaní, ale požiadala Všeobecný súd, aby nariadil žalobkyni, aby vo svojej prezentácii v PowerPointe pod sankciou neprípustnosti jasne identifikovala body spisu, na ktoré sa odkazuje.

30      Komisia okrem toho požiadala Všeobecný súd, aby žalobkyni uložil povinnosť poskytnúť kópiu prezentácie v PowerPointe dva pracovné dni pred uskutočnením pojednávania.

31      Opatrením na zabezpečenie priebehu konania zo 7. marca 2018 Všeobecný súd (piata komora) požiadal žalobkyňu, aby pred uskutočnením pojednávania predložila vytlačenú verziu svojej prezentácie v PowerPointe.

32      Dňa 12. marca 2018 žalobkyňa doručila kancelárii Všeobecného súdu vytlačenú verziu svojej prezentácie v PowerPointe.

33      Na pojednávaní 13. marca 2018 boli účastníci konania vypočutí.

34      Komisia na pojednávaní uviedla, že diagramy týkajúce sa tretieho žalobného dôvodu, uvedené v prezentácii PowerPointu, nezodpovedajú spisom vo veci T‑544/13 a v prejednávanej veci a požiadala, aby ich Všeobecný súd vyhlásil za neprípustné.

35      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté nariadenie,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

36      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

 O rozsahu žaloby po vrátení veci

37      Na podporu svojej žaloby v prvostupňovom konaní žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody. Prvý z nich sa zakladá na nedostatku právomoci Komisie, druhý na nedostatku odôvodnenia napadnutého nariadenia a tretí na porušení zásady rovnosti zaobchádzania.

38      Súdny dvor však v rozsudku o odvolaní zrušil pôvodný rozsudok v rozsahu, v akom Všeobecný súd zamietol prvú časť prvého žalobného dôvodu a tretí žalobný dôvod uvedené v konaní na prvom stupni, a vrátil vec Všeobecnému súdu, aby znovu rozhodol o prvej časti prvého žalobného dôvodu a treťom žalobnom dôvode uvedených v prvostupňovom konaní (rozsudok o odvolaní, body 1 a 2 výroku).

39      Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod, zrušenie pôvodného rozsudku sa obmedzuje na prvú časť tohto dôvodu.

40      Podľa Súdneho dvora sa odvolanie podané žalobkyňou netýkalo spochybnenia uvažovania Všeobecného súdu, na základe ktorého dospel k zamietnutiu druhej časti tohto žalobného dôvodu (rozsudok o odvolaní, bod 48).

41      Preto je v prejednávanej veci potrebné preskúmať zákonnosť napadnutého nariadenia len so zreteľom na prvú časť prvého žalobného dôvodu a tretí žalobný dôvod.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na nedostatku právomoci Komisie

 O kvalifikácii prvého žalobného dôvodu

42      Vo svojom rozsudku o odvolaní Súdny dvor konštatoval, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nerozhodol o jednom z dôvodov žaloby (rozsudok o odvolaní, bod 54).

43      Toto právne pochybenie podľa Súdneho dvora vyplýva z toho že Všeobecný súd rekvalifikoval prvý dôvod žaloby, v ktorom žalobkyňa, pokiaľ ide o prijatie napadnutého nariadenia, podľa Všeobecného súdu nenamietala nedostatok právomoci Komisie ako taký, ale spochybnila v podstate skôr výkon tejto právomoci. Všeobecný súd sa domnieval, že prvý žalobný dôvod bol v podstate založený na zjavne nesprávnom posúdení (rozsudok o odvolaní, bod 51).

44      Podľa Súdneho dvora však zo žaloby nepopierateľne vyplýva, že prvý dôvod žaloby o neplatnosť sa zakladal na tom, že Komisia nemala právomoc prijať napadnuté nariadenie (rozsudok o odvolaní, bod 50).

45      Presnejšie, podľa Súdneho dvora žalobkyňa Komisii v podstate vytýka, že prijatím napadnutého nariadenia porušila podstatný prvok splnomocňovacieho aktu, keď si ako metódu výpočtu energetickej výkonnosti vysávačov vybrala metódu založenú na testoch s prázdnou odpadovou nádobou, hoci podľa článku 10 smernice 2010/30 sa vyžadovalo, aby uvedená metóda zodpovedala bežným podmienkam používania (rozsudok o odvolaní, bod 50).

46      Súdny dvor dodáva, že rozsah diskrečnej právomoci priznanej splnomocňovacím aktom je právnou otázkou, ktorá je odlišná od otázky týkajúcej sa dodržiavania rozsahu splnomocnenia priznaného splnomocňovacím aktom (rozsudok o odvolaní, bod 52).

47      Preto sa v súlade s rozsudkom o odvolaní treba domnievať, že prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia porušila podstatný prvok splnomocňovacieho aktu, ktorým je smernica 2010/30, a nie na zjavne nesprávnom posúdení Komisie pri prijatí napadnutého nariadenia.

 O prvej časti prvého žalobného dôvodu založenej na tom, že Komisia porušila podstatný prvok splnomocňovacieho aktu, ktorým je smernica 2010/30

48      Prvou časťou prvého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že napadnuté nariadenie uvádza spotrebiteľov do omylu, pokiaľ ide o energetickú efektívnosť vysávačov, pretože čistiaci výkon sa testuje s prázdnymi odpadovými nádobami, teda nie „počas používania“, čím napadnuté nariadenie porušuje obsah, ciele aj všeobecnú štruktúru smernice 2010/30, pokiaľ ide o energetickú efektívnosť vysávačov.

49      Žalobkyňa na účely vyvodenia záveru o nedostatku právomoci Komisie najskôr pripomína, že cieľom smernice 2010/30 je podporiť energetickú efektívnosť tým, že sa konečným užívateľom poskytnú presné informácie týkajúce sa spotreby energie a iných podstatných zdrojov „počas používania“.

50      Podľa nej je teda účelom smernice 2010/30 jednak umožniť konečným užívateľom vybrať si účinnejšie výrobky a jednak podnietiť výrobcov vysávačov, aby prijali opatrenia na znižovanie spotreby energie.

51      Žalobkyňa ďalej tvrdí, že napadnuté nariadenie nezodpovedá obsahu, cieľom, ani všeobecnej štruktúre smernice 2010/30.

52      Napadnuté nariadenie podľa žalobkyne neumožňuje poskytnúť spotrebiteľom presnú informáciu o energetickej účinnosti vzhľadom na to, že testy na určenie energetickej výkonnosti vysávačov stanovené v napadnutom nariadení vedú k nesprávnym výsledkom, keďže sa vykonávajú s prázdnou, a nie plnou odpadovou nádobou, a zároveň testy uskutočňované s prázdnou odpadovou nádobou presne nereflektujú energetickú výkonnosť vysávačov, keďže tieto testy sa nevykonávajú v podmienkach skutočného používania.

53      Napadnuté nariadenie okrem toho nepodnecuje výrobcov, aby sa správne rozhodovali pri vývoji vysávačov, keďže ich nič nenabáda k tomu, aby investovali s cieľom preklenutia straty sacieho výkonu, a tým aby znížili nárast spotreby energie, ktorý súvisí s plnou odpadovou nádobou.

54      Žalobkyňa napokon tvrdí, že napadnuté nariadenie by mohlo viesť k zvýšeniu spotreby energie, hoci cieľom smernice 2010/30 je naopak zníženie tejto spotreby.

55      Vo svojich pripomienkach k rozsudku o odvolaní žalobkyňa tento rozsudok vykladá v tom zmysle, že Všeobecný súd je povinný overiť, či Komisia môže preukázať, že pri prijatí napadnutého nariadenia nemohla byť použitá žiadna vedecky platná metóda na určenie energetickej výkonnosti vysávača s plnou odpadovou nádobou, inak možno vyvodiť záver, že Komisia „prekročila svoju právomoc“.

56      Žalobkyňa dodáva, že Komisia uznáva, že test vykonaný s plnou odpadovou nádobou je dostatočne spoľahlivý, presný a reprodukovateľný, že táto metóda bola overená mnohými laboratórnymi skúškami, ktoré dosvedčujú jej reprodukovateľnosť, že vnútroštátne orgány a súdy uznali, že testy vykonané s plnou odpadovou nádobou boli vedecky platné a že Komisia mala nástojiť na vypracovaní metódy výpočtu založenej na testoch uskutočnených s plnou odpadovou nádobou.

57      Komisia vo svojich pripomienkach k rozsudku o odvolaní vykladá tento rozsudok v tom zmysle, že Všeobecný súd bol povinný posúdiť, či metóda prijatá v napadnutom nariadení bola čo najbližšia skutočným podmienkam používania, a to v čase prijatia napadnutého nariadenia.

58      Komisia tvrdí, že konala v medziach svojej právomoci, pokiaľ ide o základný prvok smernice 2010/30, ktorým je prijatie skúšobnej metódy, ktorá bude čo najbližšia reálnym podmienkam používania.

59      Vyplýva to podľa nej z mandátu zvereného Európskemu výboru pre elektrotechnickú normalizáciu (Cenelec), z dohody o grante, ktorá s ním bola uzavretá, a z neskorších štúdií, keďže bez toho, aby bola vopred stanovená akákoľvek špecifická metóda, všetky štúdie Cenelecu by viedli k záveru, podľa ktorého len test s prázdnou odpadovou nádobou môže viesť k vedecky porovnateľným výsledkom medzi viacerými laboratóriami.

60      Tento záver nemôže podľa Komisie spochybniť skutočnosť, že na účely preskúmania životnosti motora pripúšťa test s plnou odpadovou nádobou stanovený nariadením Komisie (EÚ) č. 666/2013 z 8. júla 2013, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn vysávačov (Ú. v. EÚ L 192, 2013, s. 24).

61      V rámci prvého žalobného dôvodu, pokiaľ ide o nedostatok právomoci Komisie, žalobkyňa v prvej časti tvrdí, že Komisia porušila delegovanú právomoc, ktorá jej vyplýva z článku 10 ods. 1 smernice 2010/30.

62      Treba tiež preskúmať, či napadnuté nariadenie porušilo základné prvky smernice 2010/30 so zreteľom na jej obsah, a v prípade, že to tak je, následne preskúmať rozsah tohto porušenia.

63      V prvom rade je potrebné konštatovať, že v rozsudku o odvolaní Súdny dvor konkrétne konštatoval, že informovanie spotrebiteľa o energetickej účinnosti prístrojov počas ich používania, ako vyplýva z článku 1 a článku 10 ods. 1 tretieho pododseku smernice 2010/30, predstavuje podstatný cieľ tejto smernice a odráža politické rozhodnutia spadajúce do vlastnej zodpovednosti normotvorcu Európskej únie (rozsudok o odvolaní, bod 64).

64      Na jednej strane totiž z odôvodnení 5 a 8 smernice 2010/30 vyplýva, že „zabezpečenie presných, odborných a porovnateľných informácií o energetickej spotrebe“ výrobkov „zohráv[a] kľúčovú rolu pri pôsobení trhového mechanizmu“, a teda v schopnosti orientovať spotrebu na výrobky, „ktoré spotrebujú menej energie… počas používania“ (rozsudok o odvolaní, bod 64).

65      Na druhej strane článok 1 ods. 1 smernice 2010/30 stanovuje, že sa usiluje o harmonizáciu vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa informácií pre koncového užívateľa o spotrebe energie „počas používania“, čím sa koncovým užívateľom umožní, aby si vybrali „účinnejšie výrobky“ (rozsudok o odvolaní, bod 64).

66      Okrem toho, ako vyplýva z rozsudku o odvolaní, výklad pojmu „počas používania“ uvedeného v článku 10 ods. 1 treťom pododseku smernice 2010/30 v tom zmysle, že sa týka skutočných podmienok používania, nepredstavuje „príliš široký“ výklad článku 10 tejto smernice, ale samotný zmysel tohto spresnenia (rozsudok o odvolaní, bod 66).

67      Toto tvrdenie nemôže podľa rozsudku o odvolaní spochybniť skutočnosť, že cieľom napadnutého nariadenia je len doplnenie smernice, a nie jej zmena (rozsudok o odvolaní, bod 65).

68      Podľa Súdneho dvora preto z vyššie uvedeného vyplýva, že na účely neporušenia základného prvku smernice 2010/30 Komisii prináležala povinnosť zohľadniť metódu výpočtu, ktorá by umožnila zmerať energetickú výkonnosť vysávačov v čo najreálnejších podmienkach používania, ktoré si vyžadujú, aby odpadová nádoba bola naplnená do určitej miery, a zároveň brať ohľad na požiadavky spojené s vedeckou platnosťou získaných výsledkov a správnosťou informácií poskytnutých spotrebiteľom, ako sú uvedené predovšetkým v odôvodnení 5 a článku 5 písm. b) tejto smernice (rozsudok o odvolaní, bod 68).

69      V tejto súvislosti z bodu 68 rozsudku o odvolaní vyplýva, že na to, aby bola metóda zvolená Komisiou v súlade so základnými prvkami smernice 2010/30, musia byť splnené dve kumulatívne podmienky.

70      Na jednej strane na účely merania energetickej výkonnosti vysávačov v čo najreálnejších podmienkach používania musí byť odpadová nádoba vysávača naplnená do určitej miery.

71      Na druhej strane musí zvolená metóda spĺňať určité požiadavky spojené s vedeckou platnosťou získaných výsledkov a presnosťou informácií poskytovaných spotrebiteľom.

72      V prejednávanej veci však z článku 7 napadnutého nariadenia, ako aj z celého spisu v danej veci vyplýva, že Komisia si zvolila metódu výpočtu energetickej výkonnosti vysávačov založenú na prázdnej odpadovej nádobe.

73      Preto treba konštatovať, že prvá podmienka stanovená splnomocňovacím aktom, ako ho vykladá rozsudok o odvolaní, nie je splnená.

74      Toto konštatovanie postačuje na vyvodenie záveru, že Komisia porušila základný prvok splnomocňovacieho aktu.

75      Vzhľadom na to, že metóda zvolená Komisiou nespĺňa prvú podmienku, nie je totiž potrebné vyjadrovať sa k otázke, či táto metóda spĺňa druhú podmienku stanovenú splnomocňovacím aktom, ktorý predstavuje smernica 2010/30.

76      Navyše ak žiadna metóda výpočtu uskutočňovaná s odpadovou nádobou naplnenou do určitej miery nespĺňa požiadavky spojené s vedeckou platnosťou získaných výsledkov a správnosťou informácií poskytovaných spotrebiteľom, Komisia môže naďalej vykonávať svoje právo legislatívnej iniciatívy v súlade s článkom 289 ods. 1 ZFEÚ s cieľom navrhnúť normotvorcovi Únie zmenu splnomocňovacieho aktu.

77      V dôsledku toho treba prvej časti prvého žalobného dôvodu vyhovieť.

78      V druhom rade z judikatúry vyplýva, že samotná skutočnosť, že Všeobecný súd považuje dôvod uvedený žalobcom na podporu jeho žaloby o neplatnosť za dôvodný, mu neumožňuje automaticky zrušiť napadnutý akt v celom rozsahu. Nemožno totiž rozhodnúť o celkovom zrušení, ak sa zdá úplne zjavné, že tento dôvod, ktorý sa týka výlučne osobitného aspektu spochybneného aktu, môže odôvodniť iba čiastočné zrušenie (rozsudok z 11. decembra 2008, Komisia/Département du Loiret, C‑295/07 P, EU:C:2008:707, bod 104).

79      Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že čiastočné zrušenie právneho aktu Únie je možné len vtedy, ak sú časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, oddeliteľné od zvyšku aktu. Táto podmienka oddeliteľnosti nie je splnená, ak by čiastočné zrušenie aktu spôsobilo zmenu jeho podstaty (pozri rozsudok z 11. decembra 2008, Komisia/Département du Loiret, C‑295/07 P, EU:C:2008:707, body 105 a 106 a citovanú judikatúru).

80      V prejednávanej veci treba konštatovať, že nemožno rozhodnúť len o čiastočnom zrušení napadnutého nariadenia, teda len v rozsahu, v akom si Komisia prostredníctvom tohto nariadenia zvolila metódu výpočtu založenú na prázdnej odpadovej nádobe.

81      Táto posledná časť totiž nie je oddeliteľná od zvyšku aktu, keďže všetky informácie, ktoré musí obsahovať označovanie vysávačov energetickými štítkami, majú byť získavané na základe takejto metódy výpočtu.

82      Preto musí byť napadnuté nariadenie zrušené v celom rozsahu, pričom nie je potrebné rozhodnúť o treťom žalobnom dôvode, ani o návrhoch na neprípustnosť diagramov týkajúcich sa tretieho žalobného dôvodu, ktoré boli predložené na pojednávaní.

 O trovách

83      V súlade s článkom 219 rokovacieho poriadku v rozhodnutiach Všeobecného súdu vydaných po zrušení a vrátení veci Všeobecný súd rozhodne jednak o trovách konania na Všeobecnom súde a jednak o trovách odvolacieho konania na Súdnom dvore.

84      Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo veci, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobkyni, v súlade s jej návrhmi, vrátane trov týkajúcich sa odvolacieho konania na Súdnom dvore.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

rozhodol takto:

1.      Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 665/2013 z 3. mája 2013, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie vysávačov štítkami, sa zrušuje.

2.      Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania, vrátane trov vzniknutých v odvolacom konaní na Súdnom dvore.

Gratsias

Labucka

Ulloa Rubio

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. novembra 2018.

Podpisy


* Jazyk konania: angličtina.