Odvolanie podané 24. septembra 2018: Prysmian SpA, Prysmian Cavi e Sistemi Srl proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 12. júla 2018 vo veci T-475/17, Prysmian and Prysmian Cavi e Sistemi/Komisia

(vec C-601/18 P)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: Prysmian SpA, Prysmian Cavi e Sistemi Srl (v zastúpení: C. Tesauro, F. Russo, L. Armati, avvocati)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, The Goldman Sachs Group, Inc. Pirelli & C. SpA

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

zrušil napadnutý rozsudok,

vyhovel žalobným návrhom predloženým v prvostupňovom konaní,

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Subsidiárne odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

vrátil vec Všeobecnému súdu,

rozhodol, že o trovách prvostupňového a odvolacieho konania sa rozhodne neskôr.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že článok 20 nariadenia č. 1/2003¹ nebráni Komisii urobiť si klony celých pevných diskov jej zamestnancov bez toho, aby preskúmala ich obsah, a pokračovala v ich preskúmavaní v priestoroch Komisie v Bruseli. Správny výklad tohto ustanovenia je taký, že inšpekcie sa môžu vykonávať len v priestoroch podniku a Komisia si môže vyhotoviť kópie len tých záznamov, ktorých relevantnosť preskúmala. Keďže ide o zásah do základných práv spoločností a ich zamestnancov, postup ako klonovanie celých pevných diskov by sa nemal degradovať na vysvetľujúcu poznámku priznávajúcu Komisii neobmedzenú právomoc, ale mal by sa riadiť právnymi predpismi, a to v súlade so zásadou zákonnosti.

Všeobecný súd sa dopustil porušenia zásady osobnej zodpovednosti, právnej istoty a zásady rovnakého zaobchádzania, a navyše porušenia svojej povinnosti odôvodnenia tým, že nerozhodol, že pripísanie zodpovednosti podniku Prysmian Cavi e Sistemi na základe ekonomickej kontinuity predstavuje výnimku z pravidla, podľa ktorého zodpovednosť nasleduje právnickú osobu vykonávajúcu správu podniku v momente porušenia. Táto výnimka sa musí – rovnako ako všetky výnimky – uplatňovať úzko a môže byť odôvodnená len vtedy, keď je ohrozená účinnosť pravidiel hospodárskej súťaže. Všeobecný súd sa okrem toho dopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že v tomto prípade nedošlo k diskriminácii na základe toho, že nemôže existovať rovnosť v protiprávnosti a keďže rozhodovanie o priznaní zodpovednosti na základe hospodárskej kontinuity v skutočnosti prináleží Komisii.

Všeobecný súd sa nezaoberal hlavným tvrdením predloženým v žalobe, že zásada „domáceho územia“, aj keby existovala – quod non –, sa nemôže racionálne uplatňovať vo všetkých rôznorodých prípadoch uvedených v rozhodnutí a nemohla z právneho hľadiska preukazovať jediné a pokračujúce porušenie.

Všeobecný súd konal ultra petita a porušil právo odvolateliek na obhajobu podľa článku 48 Charty základných práv Európskej únie a článku 6 EDĽP pri preskúmaní siedmeho žalobného dôvodu, pokiaľ ide o dátum začatia kartelu. Všeobecný súd v rámci svojho preskúmania zjavne nesprávne pochopil dôkazy, ktoré mu boli predložené, a nevykonal ich dostatočné preskúmanie. Takéto zjavné skreslenie dôkazov viedlo k vyvodeniu chybných záverov a k nesprávnemu právnemu záveru, že Komisia mohla stanoviť dátum začatia porušenia ovplyvňujúceho obchod medzi členskými štátmi podľa článku 101 ZFEÚ na 18. február 1999.

Všeobecný súd porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, keď potvrdil posúdenie Komisie, že rozdeľovanie si projektov medzi európskymi výrobcami v súvislosti s „iba európskou (R)“ štruktúrou odôvodňovalo zvýšenie koeficientu závažnosti o 2 % (a teda „vstupný poplatok“) pre európskych výrobcov, zatiaľ čo žiadne takéto zvýšenie sa neuplatnilo na ázijských výrobcov. Nie je akceptovateľné, že na jednej strane sa v rozhodnutí Komisie dospelo ku konštatovaniu jediného a pokračujúceho porušovanie na základe pravidla domovského územia pozostávajúceho zo vzájomne závislých štruktúr, a zároveň sa akceptovalo, že aktívna účasť v jednej alebo v druhej štruktúre odôvodňuje rôzny stupeň závažnosti pre účastníkov. Hoci výrobcovia z Ázie neboli aktívne zapojení do údajného európskeho rozdelenia, prispeli k tomuto rozdeleniu v porovnateľnej miere ako európski výrobcovia.

____________

¹ Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).