Language of document : ECLI:EU:T:2019:432

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozšírená komora)

z 19. júna 2019 (*)

„Štátna pomoc – Individuálna pomoc pre komplex Nürburgring na vybudovanie zábavného parku, hotelov a reštaurácií a na organizovanie automobilových pretekov – Rozhodnutie, ktorým sa vyhlasuje pomoc za nezlučiteľnú s vnútorným trhom – Rozhodnutie, že vrátenie pomoci vyhlásenej za nezlučiteľnú sa netýka nového vlastníka komplexu Nürburgring – Žaloba o neplatnosť – Neexistencia podstatného zásahu do konkurenčného postavenia – Združenie – Postavenie vyjednávača – Neprípustnosť – Rozhodnutie, ktorým sa na konci fázy predbežného preskúmania konštatuje neexistencia štátnej pomoci – Žaloba o neplatnosť – Zainteresovaná (príslušná) strana – Záujem na konaní – Prípustnosť – Porušenie procesných práv zainteresovaných strán – Neexistencia ťažkostí, ktoré by vyžadovali začatie konania vo veci formálneho zisťovania – Sťažnosť – Predaj majetku príjemcov štátnej pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú – Otvorená, transparentná, nediskriminačná a nepodmienená verejná súťaž – Povinnosť odôvodnenia – Zásada riadnej správy vecí verejných“

Vo veci T‑373/15,

Ja zum Nürburgring eV, so sídlom v Nürburgu (Nemecko), v zastúpení pôvodne D. Frey, M. Rudolph a S. Eggerath, neskôr D. Frey a M. Rudolph, advokáti,

žalobca,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: L. Flynn, T. Maxian Rusche a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je žaloba na základe článku 263 ZFEÚ na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/151 z 1. októbra 2014 o štátnej pomoci Nemecka SA.31550 (2012/C) (ex 2012/NN) v prospech Nürburgringu (Ú. v. EÚ L 34, 2016, s. 1).

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora),

v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia V. Valančius, P. Nihoul, J. Svenningsen a U. Öberg (spravodajca),

tajomník: K. Guzdek, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 25. apríla 2018,

vyhlásil tento

Rozsudok

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Komplex Nürburgring (ďalej len „Nürburgring“) sa nachádza v Nemecku, v spolkovej krajine Porýnie‑Falcko, a pozostáva z automobilového pretekárskeho okruhu („okruh Nürburgring“), zábavného parku, hotelov a reštaurácií.

2        V rokoch 2002 až 2012 vlastníci Nürburgringu (ďalej len „predávajúci“), konkrétne verejnoprávne podniky Nürburgring GmbH, Motorsport Resort Nürburgring GmbH a Congress ‑ und Motorsport Hotel Nürburgring GmbH, boli príjemcami – predovšetkým zo strany spolkovej krajiny Porýnie‑Falcko – opatrení pomoci na účely výstavby zábavného parku, hotelov a reštaurácií a na účely organizácie pretekov Formuly 1.

A.      Správne konanie a predaj majetku Nürburgringu

3        Dňa 5. apríla 2011 žalobca Ja zum Nürburgring eV, nemecké združenie automobilového športu, ktorého cieľom bola obnova a podpora automobilového pretekárskeho okruhu Nürburgring, podala prvú sťažnosť Európskej komisii týkajúcu sa pomoci poskytnutej Spolkovou republikou Nemecko v prospech okruhu Nürburgring.

4        Listom z 21. marca 2012 Komisia oznámila Spolkovej republike Nemecko svoje rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o rôzne opatrenia pomoci vykonané v rokoch 2002 až 2012 v prospech Nürburgringu. Týmto rozhodnutím, ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 216, 2012, s. 14), Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k dotknutým opatreniam.

5        Z dôvodu poskytnutia dodatočných opatrení pomoci, ktoré Spolková republika Nemecko oznámila Komisii, Komisia rozhodla o rozšírení konania vo veci formálneho zisťovania na tieto nové opatrenia. Toto rozhodnutie bolo oznámené Spolkovej republike Nemecko listom zo 7. augusta 2012. Týmto rozhodnutím, ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku (Ú. v. ES C 333, 2012, s. 1), Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k dodatočným opatreniam.

6        Dňa 24. júla 2012 Amtsgericht Bad Neuenahr‑Ahrweiler (Okresný súd Bad Neuenahr‑Ahrweiler, Nemecko) dospel k záveru o platobnej neschopnosti predávajúcich. Tento súd začal 1. novembra 2012 konkurzné konanie bez toho, aby došlo k zbaveniu dispozičných práv k majetku. Rozhodlo sa o predaji majetku predávajúcich (ďalej len „predaj majetku Nürburgringu“). Predávajúci určili audítora KPMG AG ako právneho a finančného poradcu.

7        Dňa 1. novembra 2012 bolo riadenie Nürburgringu zverené spoločnosti Nürburgring Betriebsgesellschaft mbH, ktorá je 100 % dcérskou spoločnosťou podniku jedného z kupujúcich, Nürburgring, ktorú založili správcovia, ktorých vymenoval Amtsgericht Bad Neuenahr‑Ahrweiler (Okresný súd Bad Neuenahr‑Ahrweiler).

8        Dňa 15. mája 2013 sa začala verejná súťaž na účely predaja majetku Nürburgringu (ďalej len „verejná súťaž“).

9        Dňa 23. mája 2013 Komisia oznámila Spolkovej republike Nemecko a správcom kritériá, ktoré musí verejná súťaž spĺňať, aby sa vylúčili prvky štátnej pomoci, a informovala ich o povinnosti úspešného uchádzača nahradiť všetky výhody, ktoré by mu prípade boli poskytnuté. Diskusie medzi Komisiou, Spolkovou republikou Nemecko a správcami v tejto súvislosti prebiehali od októbra 2012.

10      Verejná súťaž prebehla takto:

–        dňa 14. mája 2013 bolo oznámené začatie verejnej súťaže tlačovým oznámením jedného zo správcov,

–        dňa 15. mája 2013 zverejnila spoločnosť KPMG v denníkoch Financial Times, Handelsblatt a na internetovej stránke Nürburgringu výzvu na vyjadrenie záujmu,

–        záujem prejavilo 70 potenciálnych kupujúcich vrátane žalobcu a nemeckého automobilového klubu ADAC eV,

–        listom z 19. júla 2013 boli zainteresovaným investorom doručené dokumenty týkajúce sa Nürburgringu a boli vyzvaní, aby predložili orientačnú ponuku, a to na celý majetok, na konkrétne súbory majetku alebo na jednotlivý majetok,

–        lehota na predloženie orientačnej ponuky bola postupne stanovená na 12. septembra 2013 v liste z 19. júla 2013, potom na 26. septembra 2013 v liste z 12. septembra 2013; v každom z týchto listov sa uvádzalo, že sa zohľadnia aj ponuky predložené po uplynutí tejto lehoty,

–        na začiatku februára 2014 predložilo orientačnú ponuku 24 potenciálnych kupujúcich vrátane ADAC; ponuka ADAC sa týkala samotného okruhu Nürburgring; 18 ponúk bolo vyhodnotených ako oprávnených na účely vykonania hĺbkovej analýzy (due diligence), pričom ponuka ADAC medzi nimi nebola,

–        v prípade potenciálnych kupujúcich, ktorí boli pozvaní do ďalšej fázy verejnej súťaže, bola lehota na predloženie potvrdzujúcich ponúk, ktoré mali byť plne financované a zahŕňať už prerokovanú dohodu o odkúpení majetku, postupne stanovená na 11. decembra 2013 listom zo 17. októbra 2013 a následne na 17. februára 2014 listom zo 17. decembra 2013; v druhom uvedenom liste sa uvádzalo, že ponuky predložené po uplynutí lehoty sa takisto zohľadnia, ale spresnilo sa, že predávajúci môžu už krátko po uplynutí lehoty na predloženie ponúk rozhodnúť o totožnosti vybraného kupujúceho,

–        trinásť potenciálnych kupujúcich predložilo potvrdzujúcu ponuku, pričom štyria predložili ponuku týkajúcu sa celého majetku, konkrétne Capricorn Nürburgring Besitzgesellschaft GmbH (ďalej len „Capricorn“ alebo „kupujúci“), druhý uchádzač (ďalej len „uchádzač 2“), tretí uchádzač (ďalej len „uchádzač 3“) a štvrtý potenciálny kupujúci,

–        podľa listov zaslaných zainteresovaným investorom 19. júla a 17. októbra 2013 museli byť investori vybraní tak, že sa zohľadnila potreba maximalizovať hodnotu celého majetku na jednej strane a zabezpečenia transakcie na strane druhej; na základe týchto kritérií sa v záverečnej fáze verejnej súťaže zohľadnili ponuky uchádzača 2 a spoločnosti Capricorn, ktoré na jednej strane navrhovali odkúpenie celého majetku Nürburgringu a na druhej strane poskytli dôkaz o finančnom krytí ich príslušných ponúk v dňoch 7. a 11. marca 2014. Návrhy zmlúv o prevode boli prerokované súbežne s týmito dvoma uchádzačmi,

–        dňa 11. marca 2014 výbor veriteľov predávajúcich v rámci konkurzného konania na predávajúcich schválil predaj majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn, ktorej ponuka predstavovala 77 miliónov eur, zatiaľ čo ponuka uchádzača 2 bola v rozmedzí od 47 do 52 miliónov eur.

11      Dňa 23. decembra 2013 žalobca podal Komisii druhú sťažnosť z dôvodu, že verejná súťaž nebola transparentná a nediskriminačná. Podľa žalobcu kupujúcemu, ktorý bude vybratý, by sa mala poskytnúť nová pomoc a mal by zabezpečiť kontinuitu hospodárskych činností predávajúcich, takže by sa naňho mal rozšíriť aj príkaz na vrátenie pomoci, ktorý dostal predávajúci.

B.      Napadnuté rozhodnutia

12      Dňa 1. októbra 2014 prijala Komisia rozhodnutie (EU) 2016/151 o štátnej pomoci Nemecka SA.31550 (2012/C) (ex 2012/NN) v prospech Nürburgringu (Ú. v. EÚ L 34, 2016, s. 1, ďalej len „konečné rozhodnutie“).

13      V článku 2 konečného rozhodnutia Komisia konštatovala, že niektoré opatrenia pomoci v prospech predávajúcich (ďalej len „pomoc predávajúcim“) sú nezákonné a nezlučiteľné s vnútorným trhom.

14      Komisia v článku 3 ods. 2 konečného rozhodnutia rozhodla, že Capricorn a jej dcérske spoločnosti neboli dotknuté prípadným vymáhaním pomoci od predávajúcich („prvé napadnuté rozhodnutie“).

15      V článku 1 poslednej zarážke konečného rozhodnutia Komisia stanovila, že predaj majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn nepredstavoval štátnu pomoc (ďalej len „druhé napadnuté rozhodnutie“).

16      Komisia totiž usúdila, že verejná súťaž bola realizovaná otvoreným, transparentným a nediskriminačným spôsobom, že tento postup viedol k trhovej predajnej cene a že medzi predávajúcimi a kupujúcim neexistovala žiadna hospodárska kontinuita.

II.    Konanie a návrhy účastníkov konania

17      Žalobca návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 10. júla 2015 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

18      Listom z 27. októbra 2015 Komisia predložila žiadosť o preklad prílohy k žalobe do jazyka konania.

19      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 3. novembra 2015 predávajúci podali návrh na vstup do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 18. apríla 2016 predseda ôsmej komory Všeobecného súdu povolil tento vstup vedľajších účastníkov do konania.

20      Listom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 3. mája 2016 predávajúci oznámili Všeobecnému súdu, že sa vzdávajú postavenia vedľajších účastníkov konania.

21      Uznesením predsedu ôsmej komory Všeobecného súdu z 27. júna 2016 boli predávajúci vymazaní z registra Všeobecného súdu ako vedľajší účastníci konania a bola im uložená povinnosť znášať ich vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s ich účasťou v konaní.

22      Osobitným podaním doručeným kancelárii Všeobecného súdu 17. júna 2016 Komisia navrhla Súdnemu dvoru, aby rozhodol, že prejednávaná žaloba je bezpredmetná a že o nej už nie je potrebné rozhodovať. Dňa 22. augusta 2016 žalobca podal pripomienky k tomuto návrhu na zastavenie konania.

23      Rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu z 11. októbra 2016 bol určený nový sudca spravodajca a vec bola pridelená prvej komore Všeobecného súdu.

24      Dňa 26. júla 2017 v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 89 svojho rokovacieho poriadku Všeobecný súd vyzval účastníkov konania, aby predložili určité dokumenty, a položil im písomné otázky, pričom ich vyzval, aby na ne písomne odpovedali. Účastníci konania predložili svoje vyjadrenia 8. septembra 2017.

25      Prvá komora Všeobecného súdu svojím uznesením zo 6. septembra 2017 rozhodla o spojení konania o návrhu Komisie na zastavenie konania s konaním vo veci samej.

26      Všeobecný súd podľa článku 28 rokovacieho poriadku na návrh prvej komory rozhodol o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

27      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 16. októbra 2017 žalobca požiadal o nariadenie pojednávania. Komisia v stanovenej lehote nezaujala stanovisko k uskutočneniu pojednávania.

28      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 23. novembra 2017 Komisia predložila návrh na vyňatie dokumentov predložených žalobcom v prílohe k jeho žiadosti o nariadenie pojednávania. Dňa 13. decembra 2017 žalobca podal pripomienky k tomuto návrhu na vyňatie dokumentov.

29      Dňa 23. januára 2018 Všeobecný súd (prvá komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania. Dňa 23. februára 2018 v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 89 svojho rokovacieho poriadku Všeobecný súd vyzval účastníkov konania, aby predložili určité dokumenty, a položil im písomné otázky, pričom ich vyzval, aby na ne písomne odpovedali. Na základe článku 24 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie Všeobecný súd tiež vyzval Spolkovú republiku Nemecko, aby predložila určité dokumenty, položil jej písomné otázky a vyzval ju, aby na ne písomne odpovedala. Účastníci konania a Spolková republika Nemecko predložili svoje vyjadrenia 12., 14. a 19. marca 2018.

30      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky položené Všeobecným súdom boli vypočuté na pojednávaní 25. apríla 2018, ktorým sa skončila ústna časť konania.

31      Dňa 18. mája 2018 žalobca podal návrh na opätovné začatie ústnej časti konania. Rozhodnutím z 11. apríla 2019 predseda prvej rozšírenej komory Všeobecného súdu tento návrh zamietol.

32      Dňa 20. júla 2018 aj Komisia podala návrh na opätovné začatie ústnej časti konania. Rozhodnutím z 30. júla 2018 predseda prvej rozšírenej komory Všeobecného súdu tento návrh zamietol.

33      Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol námietky neprípustnosti vznesené Komisiou,

–        zamietol návrh Komisie na zastavenie konania,

–        zrušil prvé a druhé napadnuté rozhodnutie,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

34      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        v prvom rade zamietol žalobu ako neprípustnú,

–        subsidiárne vyhlásil, že konanie sa zastavuje z dôvodu, že žalobca stratil záujem na konaní,

–        subsidiárne v druhom rade zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–        uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právny stav

A.      O prípustnosti návrhu na zrušenie prvého napadnutého rozhodnutia

35      Žalobca žiada o zrušenie prvého napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia konštatovala, že nedošlo k žiadnej hospodárskej kontinuite medzi predávajúcimi a kupujúcim, a rozhodla, že kupujúci nebol dotknutý prípadným vymáhaním pomoci od predávajúcich.

36      Žalobca totiž Komisii vytýka, a to v štvrtej časti prvého žalobného dôvodu založenej na neexistencii uplatňovania nového obchodného modelu spoločnosťou Capricorn a v prvých dvoch častiach tretieho žalobného dôvodu založených na nesprávnom posúdení existencie hospodárskej kontinuity medzi predávajúcimi a spoločnosťou Capricorn, že v rámci prvého napadnutého rozhodnutia nekonštatovala existenciu takejto hospodárskej kontinuity. Okrem toho žalobca v rámci svojho siedmeho žalobného dôvodu tvrdí, že Komisia pri prijatí prvého napadnutého rozhodnutia neposúdila jeho pripomienky.

37      Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí, že žaloba je neprípustná najmä v rozsahu, v akom smeruje proti prvému napadnutému rozhodnutiu. Domnieva sa, že žalobca nepreukázal ani svoj záujem na konaní alebo svoju aktívnu legitimáciu.

38      Ďalej Komisia navrhla, že Všeobecný súd by mal v každom prípade zastaviť konania o žalobe, vrátane návrhu na zrušenie prvého napadnutého rozhodnutia, a to z dôvodu, že žalobca stratil akýkoľvek záujem na konaní, ktorý prípadne mohol predtým mať.

39      Medzi účastníkmi konania je nesporné, že prvé napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v nadväznosti na konanie vo veci formálneho zisťovania.

40      V tejto súvislosti a v prvom rade treba pripomenúť, že Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia (C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 104) rozhodol, že rozhodnutie týkajúce sa hospodárskej kontinuity sa musí považovať za „súvisiace a doplňujúce“ vo vzťahu ku konečnému rozhodnutiu o predmetnej pomoci, ktoré mu predchádza, pokiaľ sa v ňom spresňuje rozsah postavenia príjemcu pomoci a následne aj postavenia dlžníka, čo sa týka povinnosti vrátiť takúto pomoc v nadväznosti na udalosť, ku ktorej došlo po prijatí tohto rozhodnutia, ako je napríklad kúpa majetku pôvodného príjemcu uvedenej pomoci treťou stranou.

41      V prejednávanej veci Komisia v prvom napadnutom rozhodnutí konštatovala, že neexistovala žiadna hospodárska kontinuita medzi predávajúcimi a kupujúcim, a rozhodla, že kupujúci nebol dotknutý prípadným vymáhaním pomoci od predávajúcich.

42      Preto treba dospieť k záveru, že prvé napadnuté rozhodnutie je „súvisiace a doplňujúce“ vo vzťahu k rozhodnutiu prijatému v nadväznosti na konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa pomoci poskytnutej predávajúcim.

43      V druhom rade je potrebné pripomenúť, že podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ „akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia“.

44      Keďže sa prvé napadnuté rozhodnutie týka pomoci predávajúcim, ktorá bola poskytnutá vo forme individuálnej pomoci a nie v rámci schémy pomoci, toto rozhodnutie nemožno považovať za regulačný akt v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

45      Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie určené, môžu tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, keď sa ich dotýka na základe ich určitých osobitných vlastností alebo na základe skutkovej okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, EU:C:1963:17, bod 223, a z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C‑198/91, EU:C:1993:197, bod 20).

1.      O zásahu do postavenia žalobcu ako konkurenta

46      Žalobca tvrdí, že do jeho postavenia na trhu bolo podstatne zasiahnuté z dôvodu po prvé jeho postavenia ako uchádzača o kúpu okruhu Nürburgring a po druhé jeho minulých investícií do okruhu Nürburgring, ktoré sa v dôsledku prvého napadnutého rozhodnutia stali zbytočné.

47      Komisia túto argumentáciu odmieta.

48      V tejto súvislosti boli v oblasti štátnej pomoci za osobne dotknuté rozhodnutím Komisie, ktorým skončilo konanie vo veci formálneho zisťovania, okrem podniku, ktorý bol príjemcom, uznané konkurenčné podniky posledného uvedeného podniku, ktoré mali aktívnu úlohu v rámci tohto konania, pokiaľ bolo ich postavenie na trhu závažne ovplyvnené predmetným opatrením pomoci (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 98 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 5. novembra 2014, Vtesse Networks/Komisia, T‑362/10, EU:T:2014:928, bod 53 a citovanú judikatúru).

49      Kritérium podstatného zásahu umožňuje identifikáciu konkurentov, ktorých pomoc individualizuje takým spôsobom, že spĺňajú podmienky prípustnosti uvedené v rozsudku z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia (25/62, EU:C:1963:17). Pomoc teda charakterizuje konkurentov, ktorí majú aktívnu legitimáciu vo vzťahu ku všetkým ostatným osobám a individualizuje ich obdobným spôsobom ako adresáta napadnutého rozhodnutia. Existencia podstatného zásahu do postavenia žalobcu na trhu teda nezávisí priamo od výšky spornej pomoci, ale od rozsahu narušenia uvedeného postavenia, ktoré môže byť spôsobené touto pomocou. Takéto narušenie sa v prípade pomocí v podobnej výške môže líšiť v závislosti od kritérií, ako sú veľkosť dotknutého trhu, osobitná povaha pomoci, dĺžka obdobia, na ktorú bola poskytnutá, hlavná alebo vedľajšia povaha dotknutej činnosti žalobcu a jeho možnosti vyhnúť sa negatívnym dôsledkom pomoci (pozri rozsudok z 5. novembra 2014, Vtesse Networks/Komisia, T‑362/10, EU:T:2014:928, bod 41 a citovanú judikatúru).

50      Samotné postavenie potenciálneho konkurenta nestačí na to, aby sa určitej osobe udelilo právo podať žalobu na súd Európskej únie s cieľom napadnúť rozhodnutie prijaté Komisiou v nadväznosti na konanie vo veci formálneho zisťovania.

51      V prejednávanej veci treba konštatovať, že na jednej strane okolnosť, že žalobca je združením, ktorého cieľom je morálna a materiálna podpora obnovy automobilového športu na Nürburgringu, nemusí nevyhnutne vylučovať, aby bol kvalifikovaný ako „podnik“ alebo aby niektoré z jeho činností mohli byť kvalifikované ako „hospodárske“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2008, MOTOE, C‑49/07, EU:C:2008:376, body 27 a 28). Na druhej strane žalobca zohrával aktívnu úlohu v konaní, ktoré predchádzalo prijatiu prvého napadnutého rozhodnutia, a to tým, že 23. decembra 2013 podal sťažnosť, keďže sa domnieval, že medzi predávajúcimi a kupujúcim existovala hospodárska kontinuita, ktorá by sa mohla uznať, takže príkaz na vrátenie pomoci od predávajúcich by sa mal rozšíriť na tohto kupujúceho.

52      Z judikatúry citovanej v bode 48 vyššie však vyplýva, že na to, aby bol žalobca aktívne legitimovaný, nestačí iba samotná účasť v správnom konaní. Žalobca musí v každom prípade preukázať, že pomoc poskytnutá predávajúcim mohla podstatne zasiahnuť do jeho postavenia na trhu.

53      V odôvodnení 20 konečného rozhodnutia Komisia uviedla, že opatrenia pomoci v prospech predávajúcich sa týkali financovania výstavby a prevádzky infraštruktúry Nürburgringu. Okrem toho v odôvodneniach 173 až 176 a 178 toho istého rozhodnutia uviedla, že trhy, na ktorých mohlo dôjsť k deformácii hospodárskej súťaže týmito opatreniami, boli trhy prevádzky automobilových okruhov, offroadových parkov, zábavných parkov, ubytovacích a reštauračných podnikov, centier bezpečnosti jazdenia, autoškôl, multifunkčných hál a bezhotovostných platobných systémov, ako trhy podpory cestovného ruchu, rozvoju projektov, výstavbu nehnuteľností, riadenia podnikov a obchodu s automobilmi alebo motocyklami (ďalej len „relevantné trhy“). Napokon v odôvodnení 180 uvedeného rozhodnutia Komisia spresnila, že relevantné trhy by sa mohli považovať za trhy s európskym rozmerom.

54      V rámci prejednávanej veci žalobca nikdy netvrdil, ani a fortiori nepreukázal, že v čase podania žaloby a pred týmto dátumom by pôsobil na relevantných trhoch. V dôsledku toho nemal nijaké postavenie na relevantných trhoch, do ktorého by poskytnutím pomoci predávajúcim mohlo byť zasiahnuté, a to a fortiori podstatným spôsobom. Žalobca však v podstate tvrdí, že je v postavení potenciálneho konkurenta spoločnosti Capricorn, vzhľadom na svoju účasť vo verejnej súťaži na nadobudnutie majetku Nürburgringu.

55      V každom prípade za okolností prejednávanej veci účasť žalobcu na verejnej súťaži nebola dostatočná na preukázanie skutočnej vôle vstúpiť na relevantné trhy. Hoci sa žalobca síce zúčastnil na úplne prvej fáze verejnej súťaže a prejavil svoj záujem o kúpu majetku Nürburgringu, čo mu umožnilo prístup ku všetkým dokumentom týkajúcim sa tohto majetku, sám však uznal, že nikdy nebol schopný predložiť orientačnú ponuku v nasledujúcich fázach tejto súťaže. Okrem toho, hoci žalobca uvádza, že sa pripojil k ponuke, ktorú predložil ADAC a ktorá sa týkala výlučne okruhu Nürburgring, vzhľadom na to, že sa stotožňoval s jeho koncepciami týkajúcimi sa zachovania a prevádzky okruhu Nürburgring, netvrdí, a a fortiori ani nepreukazuje, že by toto pripojenie sa bolo takej povahy, aby v prípade, keď by bola ponuka ADAC prijatá, vstúpil ako hospodársky subjekt na relevantné trhy.

56      Okrem toho v rozsahu, v akom žalobca tvrdí, že do jeho postavenia na trhu bolo podstatne zasiahnuté v dôsledku jeho minulých investícií do okruhu Nürburgring, je potrebné poznamenať, že samotná skutočnosť, že z nejakého dôvodu investoval do Nürburgringu, nestačí na konštatovanie, že by ako hospodársky subjekt pôsobil na relevantných trhoch, čo žalobca navyše ani netvrdí, ani a fortiori, že by do jeho postavenia hospodárskeho subjektu na takýchto trhoch bolo podstatne zasiahnuté pomocou poskytnutou predávajúcim, ktorá podľa žalobcu spôsobila, že sa tieto investície stali zbytočné. Žalobca v každom prípade nevysvetľuje, ako prvé napadnuté rozhodnutie, podľa ktorého kupujúci majetku Nürburgringu nebol povinný vrátiť pomoc poskytnutú kupujúcim, mohlo zasiahnuť užitočnosť investícií, ktoré žalobca vložil do Nürburgringu.

57      Z toho vyplýva, že nijaké z tvrdení predložených žalobcom z právneho hľadiska dostatočne nepreukazuje, že prvé napadnuté rozhodnutie podstatne zasiahlo do jeho konkurenčného postavenia na relevantných trhoch ovplyvnených poskytnutím pomoci predávajúcim, ktorých sa uvedené rozhodnutie týka.

2.      O zásahu do postavenia žalobcu ako profesijného združenia

58      Žalobca tvrdí, že bolo zasiahnuté do jeho postavenia profesijného združenia z toho dôvodu, že na jednej strane bolo podstatne zasiahnuté do postavenia na trhu jedného z jeho členov, konkrétne ADAC, uchádzača o kúpu majetku Nürburgringu, a na druhej strane z toho dôvodu, že rokoval o ochrane záujmov nemeckého automobilového športu, najmä pokiaľ ide o obnovu a podporu pretekárskeho okruhu Nürburgring, a zúčastnil sa na správnom konaní tak, že podal sťažnosť a predložil písomné vyjadrenia a dôkazy.

59      Komisia odmieta túto argumentáciu.

60      V tomto ohľade treba pripomenúť, že profesijné združenie poverené ochranou kolektívnych záujmov svojich členov je v zásade oprávnené podať žalobu o neplatnosť konečného rozhodnutia Komisie v oblasti štátnej pomoci len v dvoch prípadoch, a to po prvé, ak sú dotknuté podniky, ktoré zastupuje, alebo niektoré z nich oprávnené samostatne konať, a po druhé, ak toto združenie môže uplatňovať vlastný záujem na podaní žaloby najmä preto, lebo jeho postavenie vyjednávača bolo ovplyvnené aktom, ktorého neplatnosť sa navrhuje (pozri rozsudok z 15. januára 2013, Aiscat/Komisia, T‑182/10, EU:T:2013:9, bod 48 a citovanú judikatúru).

61      Pokiaľ ide o otázku, či je žalobca oprávnený odvolávať sa na individuálnu aktívnu legitimáciu jedného zo svojich členov, z pripomienok žalobcu z 8. septembra 2017 predložených v odpovedi na otázky Všeobecného súdu vyplýva, že ADAC ako taký nepatrí medzi jeho členov a že výlučne členovia ADAC, konkrétne regionálne kluby, organizujú športové podujatia na Nürburgringu, najmä ADAC Mittelrhein a ADAC Nordrhein eV. Tieto subjekty sú tiež členmi žalobcu.

62      Z informácií uvedených v bode 61 vyššie vyplýva, že žalobca sa ako združenie nemôže odvolávať na prípadnú individuálnu aktívnu legitimáciu ADAC, ktorý nepatrí medzi jeho členov a ktorého preto nemôže ako zástupca zastupovať v rámci konania o tejto žalobe.

63      Aj za predpokladu, že žalobca by sa v podstate chcel odvolávať na individuálnu aktívnu legitimáciu niektorých regionálnych klubov ADAC, ktoré sú aj jeho členmi, treba konštatovať, že z právneho hľadiska dostatočne nepreukázal, že prvé napadnuté rozhodnutie by predstavovalo podstatný zásah do konkurenčného postavenia, ktoré by tieto kluby mali na relevantných trhoch dotknutých poskytnutím pomoci predávajúcim, ktorých sa týka uvedené rozhodnutie, ako sa to vyžaduje v judikatúre citovanej v bode 48 vyššie.

64      Treba preto dospieť k záveru, že žalobca sa ako profesijné združenie nemôže odvolávať ani na individuálnu aktívnu legitimáciu ADAC, ani na aktívnu legitimáciu regionálnych klubov ADAC.

65      Pokiaľ ide o otázku, či sa žalobca môže odvolávať na aktívu legitimáciu ako vyjednávač, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry odkazujúcej najmä na rozsudky z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia (67/85, 68/85 a 70/85, EU:C:1988:38, body 21 a 22), a z 24. marca 1993 CIRFS a i./Komisia (C‑313/90, EU:C:1993:111, body 29 a 30), uznanie osobnej dotknutosti žalujúceho združenia predpokladá, že sa nachádza v osobitnej situácii, v ktorej vystupuje ako vyjednávač, ktorého postavenie je jasne vymedzené a úzko spojené so samotným účelom napadnutého rozhodnutia, čo ho stavia do faktickej situácie, ktorá ho odlišuje od všetkých ostatných osôb (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 2009, 3F/Komisia, C‑319/07 P, EU:C:2009:435, bod 87 a citovanú judikatúru, a uznesenie z 29. marca 2012, Asociación Española de Banca/Komisia, T‑236/10, EU:T:2012:176, bod 43 a citovanú judikatúru).

66      Vo svojom rozsudku z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia (67/85, 68/85 a 70/85, EU:C:1988:38, body 20 až 24), Súdny dvor uznal aktívnu legitimáciu profesijného orgánu všeobecného záujmu, ktorý sa nielen aktívne zúčastňoval dotknutého konania, najmä predložením písomných pripomienok Komisii, ale aj v záujme príslušných hospodárskych subjektov rokoval aj o poplatkoch za plyn, ktoré Komisia následne považovala za pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, pričom patril v tejto súvislosti medzi signatárov dohody, ktorou sa stanovili tarify spochybnené Komisiou.

67      V rozsudku z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia (C‑313/90, EU:C:1993:111, body 29 a 30), Súdny dvor tiež uznal aktívnu legitimáciu profesijného združenia, ktoré sa nielen aktívne zúčastnilo dotknutého konania, ale aj zohrávalo úlohu vyjednávača v rámci zavedenia „disciplíny“ s cieľom vytvoriť rámec pre poskytnutie pomoci dotknutému priemyselnému odvetviu, ktorá bola sporná v tejto veci.

68      Na účely uznania osobitného štatútu vyjednávača žalujúcemu profesijnému združeniu súd Únie rozhodol, že nepostačuje, aby žalujúce profesijné združenie predložilo pripomienky v rámci konania vo veci formálneho zisťovania (uznesenie z 29. marca 2012, Asociación Española de Banca/Komisia, T‑236/10, EU:T:2012:176, bod 46) alebo podalo sťažnosť, ktorá bola podnetom na začatie uvedeného konania (rozsudok z 9. júla 2009, 3F/Komisia, C‑319/07 P, EU:C:2009:435, body 94 a 95).

69      Vzhľadom na prísne podmienky stanovené v rozsudku z 13. decembra 2005 Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum (C‑78/03 P, EU:C:2005:761, body 53 až 59), je namieste konštatovať, že žalobca nepreukázal, že by v rámci konania vo veci formálneho zisťovania, ktoré predchádzalo prijatiu prvého napadnutého rozhodnutia, mal postavenie vyjednávača, ktoré bolo jasne vymedzené a úzko súviselo so samotným predmetom tohto rozhodnutia, a ktoré by mohlo byť základom jeho osobnej dotknutosti.

70      Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobca nepreukázal, že by bol on sám alebo niektorý z jeho členov osobne dotknutý prvým napadnutým rozhodnutím.

71      Treba pripomenúť, že podmienky prípustnosti žaloby sú kumulatívne (rozsudok z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia, T‑123/09, EU:T:2012:164, bod 199). Preto bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmať záujem žalobcu na zrušení prvého napadnutého rozhodnutia alebo a fortiori návrh Komisie na zastavenie konania založený na strate záujmu na zrušení tohto rozhodnutia zo strany žalobu, treba žalobu vyhlásiť za neprípustnú v rozsahu, v akom sa týka zrušenia uvedeného rozhodnutia, a to z dôvodu neexistencie osobnej dotknutosti žalobcu.

B.      O návrhu na zrušenie druhého napadnutého rozhodnutia

72      Žalobca sa takisto usiluje o zrušenie druhého napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia konštatovala, že predaj majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn nepredstavoval štátnu pomoc.

1.      O prípustnosti a o návrhu na zastavenie konania

73      Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí, že žaloba je neprípustná v rozsahu, v akom sa ňou navrhuje zrušenie druhého napadnutého rozhodnutia. Domnieva sa, že žalobca vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu nepreukázal ani svoj záujem na konaní, ani svoju aktívnu legitimáciu. Navyše toto rozhodnutie nie je aktom, ktorý možno napadnúť žalobou, v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

74      Subsidiárne Komisia následne navrhla zastaviť konanie z dôvodu, že žalobca v každom prípade stratil záujem o zrušenie druhého napadnutého rozhodnutia, ktorý prípadne predtým mohol mať.

75      V prejednávanej veci je potrebné začať preskúmaním, či má žalobca aktívnu legitimáciu navrhnúť zrušenie druhého napadnutého rozhodnutia ešte predtým, než sa bude skúmať, jednak či má a do akej miery si zachováva záujem na tomto zrušení a jednak či druhé napadnuté rozhodnutie je alebo nie je akt, ktorý možno napadnúť žalobou v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

76      Pokiaľ ide o jeho aktívnu legitimáciu, žalobca tvrdí, že je priamo a osobne dotknutý druhým napadnutým rozhodnutím. V tomto ohľade jeho osobitné postavenie „zainteresovanej strany“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ktoré sa viaže s osobitným predmetom žaloby, postačuje na jeho individualizáciu v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

77      Okrem toho žalobca tvrdí, že do jeho postavenia na trhu, ako aj do postavenia jedného z jeho členov, konkrétne ADAC, bolo podstatne zasiahnuté z dôvodu ich postavenia ako uchádzačov o kúpu majetku Nürburgringu.

78      Napokon žalobca tvrdí, že je osobne dotknutý ako profesijné združenie chrániace záujmy nemeckého automobilového športu.

79      Komisia odmieta túto argumentáciu. Tvrdí najmä, že žalobcu v rozsahu, v akom nepreukázal, že on sám alebo ADAC boli v konkurenčnom vzťahu so spoločnosťou Capricorn, nemožno považovať za „príslušnú stranu“ v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

80      V rámci postupu kontroly štátnej pomoci je potrebné rozlišovať jednak fázu predbežného preskúmania pomoci zavedenú článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, ktorej jediným cieľom je umožniť Komisii vytvoriť si prvotný názor o čiastočnej alebo úplnej zlučiteľnosti predmetnej pomoci, a jednak fázu preskúmania upravenú v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktorá má Komisii umožniť získanie úplnej informácie o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa dotknutej veci. Len v rámci tohto konania upraveného v poslednom uvedenom ustanovení teda ZFEÚ zakotvuje procesnú záruku spočívajúcu v povinnosti Komisie vyzvať príslušné strany, aby predložili svoje pripomienky (rozsudky z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C‑198/91, EU:C:1993:197, bod 22; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C‑225/91, EU:C:1993:239, bod 16, a zo 17. júla 2008, Athinaïki Techniki/Komisia, C‑521/06 P, EU:C:2008:422, bod 35).

81      Ak Komisia bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ konštatuje rozhodnutím založeným na odseku 3 tohto článku, že predmetné štátne opatrenie nie je pomocou nezlučiteľnou s vnútorným trhom, osoby, v ktorých prospech je táto procesná záruka stanovená, môžu presadiť jej dodržanie, len keď majú možnosť toto rozhodnutie napadnúť na súde Únie. Preto vyhlasuje súd Únie žalobu o zrušenie takéhoto rozhodnutia podanú príslušnou stranou v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ za prípustnú, keď chce žalobca podaním žaloby chrániť svoje procesné práva, ktoré mu vyplývajú z tohto posledného uvedeného ustanovenia (rozsudok zo 17. júla 2008, Athinaïki Techniki/Komisia, C‑521/06 P, EU:C:2008:422, bod 36).

82      Preto je namieste sa domnievať, že každá príslušná strana sa musí považovať za osobu priamo a osobne dotknutú rozhodnutím, ktorým sa rozhodlo o neexistencii pomoci na konci fázy predbežného preskúmania (rozsudok z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia, T‑123/09, EU:T:2012:164, bod 68), pričom treba pripomenúť, že ak takáto strana podala sťažnosť, odmietnutie Komisie vyhovieť tejto sťažnosti sa musí v každom prípade považovať za odmietnutie začatia konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ (rozsudok z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia, C‑322/09 P, EU:C:2010:701, body 51 až 54).

83      V prejednávanej veci sa účastníci konania zhodujú v tom, že druhým napadnutým rozhodnutím je rozhodnutie prijaté na konci fázy predbežného preskúmania pomoci zavedeného článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, a nie na konci konania vo veci formálneho zisťovania. Keďže sa nemožno domnievať, že žalobca alebo niektorý z jeho členov z dôvodov uvedených v bodoch 54 až 57, 61 až 64, 69 a 70 vyššie, ktoré platia aj pre žaloby proti druhému napadnutému rozhodnutiu, spĺňa podmienky prípustnosti stanovené v rozsudku vo veci Plaumann/Komisia (25/62, EU:C:1963:17), s cieľom určiť, či má aktívnu legitimáciu navrhnúť zrušenie druhého napadnutého rozhodnutia, je potrebné overiť, či z právneho hľadiska dostatočne preukázal, že je zainteresovanou stranou.

84      V zmysle článku 1 písm. h) nariadenia č. 659/1999 sa za „zainteresované strany“ považuje akýkoľvek členský štát a akákoľvek osoba, podnikateľ alebo združenie podnikateľov, ktorých záujmy možno ovplyvniť poskytnutím pomoci. Inými slovami, ide o neurčitý okruh osôb. Toto ustanovenie však nevylučuje, aby bol určitý podnik, ktorý nie je priamym konkurentom príjemcu pomoci, kvalifikovaný ako „zainteresovaná strana“, pokiaľ tvrdí, že do jeho záujmov môže byť zasiahnuté poskytnutím pomoci. Stačí, že tento podnik z právneho hľadiska dostatočne preukáže, že pomoc by mohla mať konkrétny dopad na jeho situáciu (pozri rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, body 63 až 65 a citovanú judikatúru).

85      Okrem toho Súdny dvor už mal príležitosť spresniť, že nie je vylúčené, že organizácia zastupujúca pracovníkov, vytvorená už na základe svojej povahy s cieľom podpory kolektívnych záujmov svojich členov, sa bude považovať za „príslušnú stranu“ v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ak preukáže, že poskytnutím pomoci sa prípadne zasiahlo do záujmov samotnej tejto organizácie alebo do záujmov jej členov. Táto organizácia však musí z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že pomoc by mohla mať konkrétny dopad na jej situáciu alebo na situáciu osôb, ktoré zastupuje (rozsudok z 9. júla 2009, 3F/Komisia, C‑319/07 P, EU:C:2009:435, bod 33).

86      V tejto súvislosti treba konštatovať, že vlastné záujmy žalobcu ako združenia, ktorého neziskovým cieľom je obnovenie a podpora automobilového pretekárskeho okruhu Nürburgring a podpora kolektívnych záujmov jeho členov, z ktorých niektorí organizujú športové podujatia na tomto okruhu, mohli byť konkrétne dotknuté poskytnutím pomoci, ktorej existencia mala byť podľa žalobcu konštatovaná v druhom napadnutom rozhodnutí, pretože verejná súťaž nebola otvorená, transparentná, nediskriminačná a nepodmienená a neviedla k predaju majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn za trhovú cenu.

87      Keďže Komisia pri svojom posúdení zlučiteľnosti štátnej pomoci vychádza z veľkého množstva skutočností rôznej povahy, nemožno vylúčiť, že organizácia zastupujúca kolektívne záujmy týkajúce sa týchto skutočností by mohla predložiť Komisii pripomienky, ktoré by ňou mohli byť zohľadnené v priebehu konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ [pozri v tomto zmysle uznesenie zo 6. októbra 2015, Comité d’entreprise SNCM/Komisia, C‑410/15 P(I), EU:C:2015:669, bod 12].

88      V prejednávanej veci nemožno vylúčiť, že žalobca vzhľadom na svoj cieľ, ktorým je konkrétne obnova a podpora automobilového pretekárskeho okruhu v Nürburgringu, a na skutočnosť, že sa zúčastnil na prvej fáze verejnej súťaže a v tejto súvislosti získal veľké množstvo informácií týkajúcich sa majetku Nürburgringu, bude spôsobilý predložiť Komisii v priebehu konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ pripomienky, ktoré Komisia bude schopná zahrnúť do svojho posúdenia otvoreného, transparentného, nediskriminačného a nepodmieneného charakteru verejnej súťaže a do posúdenia otázky, či bol majetok Nürburgringu predaný v tomto kontexte za trhovú cenu.

89      Preto vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 84 a 85 a posúdenia, ktoré im predchádzajú, je nutné žalobcovi priznať postavenie zainteresovanej strany, pokiaľ ide o druhé napadnuté rozhodnutie.

90      Pokiaľ ide o záujem žalobcu na konaní, Komisia vo svojom návrhu na zastavenie konania tvrdí, že žalobca tento záujem stratil najmä z dôvodu, že Capricorn zaplatila celú kúpnu cenu za majetok Nürburgringu a vzdala sa svojho práva vypovedať kúpnu zmluvu v prípade, že Komisia prijme rozhodnutie, že od nej bude vymáhať pomoc poskytnutú predávajúcim.

91      Treba však pripomenúť, že „príslušné strany“ v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ majú záujem na zrušení rozhodnutia prijatého na konci fázy predbežného preskúmania, pokiaľ by takéto zrušenie na základe ustanovení článku 108 ZFEÚ ukladalo Komisii povinnosť začať konanie vo veci formálneho zisťovania a umožnilo by im predložiť ich pripomienky a týmto spôsobom ovplyvniť nové rozhodnutie Komisie (rozsudok z 10. februára 2009, Deutsche Post a DHL International/Komisia, T‑388/03, EU:T:2009:30, body 62 a 64). V prejednávanej veci má žalobca záujem na zrušení druhého napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom piatym a ôsmym žalobným dôvodom napáda skutočnosť, že toto rozhodnutie, v ktorom sa konštatovalo, že spoločnosti Capricorn nebola poskytnutá žiadna pomoc v rámci verejnej súťaže, bolo prijaté bez toho, aby Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania a tým porušila procesné práva žalobcu ako zainteresovanej strany.

92      Pokiaľ by Všeobecný súd zrušil druhé napadnuté rozhodnutie pre porušenie procesných práv žalobcu, Komisia by v zásade mala začať konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa predaja majetku Nürburgringu a požiadať žalobcu ako zainteresovanú stranu, aby predložil svoje pripomienky. V dôsledku toho zrušenie druhého napadnutého rozhodnutia by mohlo ako také spôsobovať právne následky vo vzťahu k žalobcovi ako zainteresovanej strane.

93      Preto je namieste dospieť k záveru, že pokiaľ ide o druhé napadnuté rozhodnutie, žalobca je aktívne legitimovaný ako zainteresovaná strana a zachováva si záujem na konaní v súvislosti so zachovaní procesných práv, ktoré mu na základe tohto istého postavenia vyplývajú z článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

94      Z toho vyplýva, že námietka neprípustnosti a subsidiárne návrh na zastavenie konania predložený Komisiou sa musia zamietnuť a že táto žaloba je prípustná v časti týkajúcej sa druhého napadnutého rozhodnutia a smeruje k zachovaniu procesných práv, ktoré žalobcovi vyplývajú z článku 108 ods. 2 ZFEÚ. V rozsahu, v akom táto žaloba o neplatnosť presahuje tento cieľ, sa musí zamietnuť ako neprípustná bez toho, aby bolo potrebné, aby Všeobecný súd rozhodol o ďalších námietkach neprípustnosti predložených Komisiou.

2.      O prípustnosti príloh

a)      O prípustnosti príloh C.1 a C.6 až C.9

95      Komisia v duplike formálne namieta proti prípustnosti štyroch dôkazov predložených žalobcom v prílohe k replike, konkrétne proti prílohám C.1 a C.6 až C.8. V tomto ohľade uvádza, že vzhľadom na to, že žalobca neposkytol žiadne odôvodnenie, pokiaľ ide o neskoré predloženie týchto dôkazov, by sa tieto dôkazy mali vyhlásiť za neprípustné. Žalobca tvrdí, že cieľom týchto príloh je spochybniť tvrdenia Komisie uvedené v jej vyjadrení k žalobe.

96      Ďalej Komisia napáda prípustnosť článku právnej doktríny predloženého žalobcom v prílohe k replike, konkrétne prílohy C.9. V tejto súvislosti žalobca pripomína, že v žalobe poskytol úplný odkaz na tento článok.

97      Článok 85 ods. 2 rokovacieho poriadku dopĺňa, že hlavní účastníci konania môžu tak v replike, ako aj v duplike predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré navrhujú vykonať na podporu svojich tvrdení, za predpokladu, že omeškanie s ich predložením je odôvodnené.

98      Podľa ustálenej judikatúry sa však na dôkaz opaku a doplnenie návrhov na vykonanie dôkazov v nadväznosti na dôkaz opaku druhého účastníka konania predložený v jeho vyjadrení k žalobe nevzťahuje pravidlo o vylúčení dôkazov uvedené v článku 85 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku. Toto ustanovenie sa totiž týka len návrhov na vykonanie nových dôkazov a je potrebné ho chápať vo vzťahu k článku 92 ods. 7 tohto poriadku, ktorý výslovne stanovuje, že právo na vykonanie dôkazu opaku a právo navrhnúť doplnenie vykonaného dokazovania ním nie sú dotknuté (rozsudok z 12. septembra 2007, Komisia/Trends a i., T‑448/04, neuverejnený, EU:T:2007:265, bod 52).

99      V prejednávanej veci treba poznamenať, že prílohy C.1 a C.6 až C.8 sú dôkazmi opaku a ich cieľom je spochybniť tvrdenia Komisie uvedené v jej vyjadrení k žalobe. S cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady kontradiktórnosti je preto namieste prijať tieto prílohy ako prípustné.

100    Pokiaľ ide o prílohu C.9, treba poznamenať, že išlo o verejne prístupný dokument, na ktorom žalobca zakladal svoje tvrdenie a ktorého dôkaznú silu už Komisia spochybňovala. Z tohto dôvodu je tiež potrebné prijať túto prílohu ako prípustnú.

b)      O prípustnosti príloh 7 a 8 k pripomienkam Komisie z 8. septembra 2017 v odpovedi na otázky Všeobecného súdu

101    Vo svojej žiadosti o nariadenie pojednávania žalobca formálne spochybňuje prípustnosť dvoch dôkazov predložených Komisiou v prílohe k jej pripomienkam z 8. septembra 2017 v odpovedi na otázky Všeobecného súdu, konkrétne prílohy 7 a 8. Poukazuje na skutočnosť, že tieto dôkazy boli predložené neskoro.

102    Komisia tvrdí, že predmetné dôkazy zodpovedajú dvom listom od Deutsche Bank AG zo 17. a 25. februára 2014, v ktorých sa podľa jej názoru zdôrazňuje záväznosť listu Deutsche Bank z 10. marca 2014, ktorým podporila ponuku spoločnosti Capricorn (ďalej len „list od Deutsche Bank z 10. marca 2014“). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že záväznosť uvedené listu bola predmetom jednej z otázok položených Všeobecným súdom Komisii v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania z 26. júla 2017.

103    Na základe článku 89 rokovacieho poriadku, ktorý Všeobecnému súdu umožňuje klásť otázky a žiadať od účastníkov konania dokumenty na účely objasnenia určitých aspektov sporu, je preto namieste prijať tieto prílohy ako prípustné.

c)      O prípustnosti prílohy G.13

104    Na pojednávaní Komisia formálne namietala proti prípustnosti dôkazov predložených žalobcom v prílohe k jeho pripomienkam z 8. septembra 2017 v odpovedi na otázky Všeobecného súdu, konkrétne prílohy G.13 a navrhovala ich vyňatie.

105    Žalobca tvrdí, že cieľom tohto dôkazu bolo podložiť jeho prepojenie s ponukou ADAC týkajúcou sa výlučne okruhu Nürburgring, ktoré sa spomína v žalobe. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že rozsah tohto prepojenia bol predmetom jednej z otázok položených Všeobecným súdom žalobcovi v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania z 26. júla 2017.

106    Na základe článku 89 rokovacieho poriadku, ktorý Všeobecnému súdu umožňuje klásť otázky a žiadať od účastníkov konania dokumenty na účely objasnenia určitých aspektov sporu, je preto namieste prijať túto prílohu ako prípustnú a zamietnuť návrh na vyňatie tejto prílohy predložený Komisiou.

d)      O prípustnosti príloh H.1 a H.2

107    Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 23. novembra 2017 (pozri bod 28 vyššie) Komisia formálne namieta proti prípustnosti dvoch dôkazov, ktoré žalobca predložil v prílohe k svojmu návrhu na nariadenie pojednávania zo 16. októbra 2017, konkrétne príloh H.1 a H.2, a navrhuje ich vyňatie.

108    Treba poznamenať, že ako uviedol žalobca, cieľom príloh H.1 a H.2 je vyvrátiť pripomienky Komisie z 8. septembra 2017 predložené v odpovedi Komisie na otázky položené Všeobecným súdom 26. júla 2017.

109    Za týchto podmienok je namieste prijať prílohy H.1 a H.2 ako prípustné a zamietnuť návrh na vyňatie týchto príloh predložený Komisiou.

3.      O veci samej

a)      Úvodné poznámky k rozsahu súdneho preskúmania týkajúceho sa rozhodnutia o neexistencii pomoci prijatého na konci fázy predbežného preskúmania

110    Najprv treba pripomenúť, že článok 108 ods. 3 ZFEÚ a článok 4 nariadenia č. 659/1999 upravujú fázu predbežného preskúmania oznámenej pomoci, ktorej cieľom je umožniť Komisii utvoriť si prvý názor na zlučiteľnosť sporného opatrenia s vnútorným trhom. Na záver tejto fázy Komisia konštatuje, že toto opatrenie buď nepredstavuje pomoc, alebo patrí do pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ. V tomto poslednom prípade opatrenie buď nevyvolá pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom, alebo ich naopak bude vyvolávať (rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 43).

111    Pokiaľ Komisia na konci fázy predbežného preskúmania prijme rozhodnutie, v ktorom konštatuje, že štátne opatrenie nepredstavuje pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, takisto implicitne odmieta začať konanie vo veci formálneho zisťovania. Táto zásada sa uplatňuje tak v prípade, ak sa rozhodnutie prijme z dôvodu, že Komisia považuje pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 4 ods. 3 nariadenia č. 659/1999, takzvané „rozhodnutie o nevznesení námietok“, ako aj v prípade, ak sa domnieva, že opatrenie nepatrí do pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a preto nepredstavuje pomoc podľa článku 4 ods. 2 nariadenia č. 659/1999 (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. júla 2008, Athinaïki Techniki/Komisia, C‑521/06 P, EU:C:2008:422, bod 52, a z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia, T‑123/09 P, EU:T:2012:164, bod 68).

112    Podľa judikatúry v prípade, že sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia, ktorým sa vyhlasuje, že dotknuté opatrenie nie je štátnou pomocou, alebo o rozhodnutia o nevznesení námietok, v podstate napáda skutočnosť, že rozhodnutie vydané Komisiou v súvislosti so spornou pomocou bolo prijaté bez toho, aby táto inštitúcia začala konanie vo veci formálneho zisťovania, čím porušila jeho procesné práva. S cieľom, aby sa vyhovelo jeho žalobe, žalobca môže na účely zachovania svojich procesných práv, ktoré mu prináležia v rámci konania vo veci formálneho zisťovania, uvádzať akékoľvek žalobné dôvody, ktoré môžu preukázať, že posúdenie informácií a dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii alebo mohla mať k dispozícii v štádiu predbežného preskúmania dotknutého opatrenia, malo vyvolať pochybnosti o jeho kvalifikácii ako štátnej pomoci alebo o jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom (rozsudky z 13. júna 2013, Ryanair/Komisia, C‑287/12 P, neuverejnený, EU:C:2013:395, bod 60, a z 25. novembra 2014, Ryanair/Komisia, T‑512/11, EU:T:2014:989, bod 31), pričom sa v tejto súvislosti pripomína, že informácie, ktoré Komisia „mohla mať k dispozícii“, boli tie informácie, ktoré sa javili ako relevantné na posúdenie, ktoré sa má vykonať, a ktorých predloženie mohla na základe svojej žiadosti dosiahnuť v priebehu fázy predbežného preskúmania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Košice, C‑300/16 P, EU:C:2017:706, bod 71).

113    Takýto dôkaz existencie pochybností možno vyvodiť najmä zo súboru zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, pričom existencia pochybnosti sa musí v súvislosti s rozhodnutím o tom, že dotknuté opatrenie nie je štátnou pomocou, hľadať tak medzi okolnosťami prijatia uvedeného rozhodnutia, najmä čo sa týka dĺžky predbežného preskúmania, ako aj v jeho obsahu, pričom treba porovnať úvahy, z ktorých vychádzala Komisia v uvedenom rozhodnutí, s dôkazmi, ktoré mala k dispozícii alebo mohla mať k dispozícii, keď rozhodla o kvalifikácii dotknutého opatrenia za štátnu pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2013, 3F/Komisia, C‑646/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:36, bod 31).

114    Komisia je teda povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania vtedy, ak má s prihliadnutím na informácie, ktoré získala alebo mohla mať k dispozícii počas predbežného preskúmania, naďalej vážne ťažkosti s posúdením preskúmavaného opatrenia. Keď Komisia po predbežnom preskúmaní konštatuje, že sporné opatrenie vzbudzuje pochybnosti, pokiaľ ide o jeho kvalifikáciu za štátnu pomoc alebo jeho zlučiteľnosť s vnútorným trhom, táto povinnosť vyplýva priamo z článku 108 ods. 3 ZFEÚ, tak ako ho vykladá judikatúra, a je potvrdená článkom 4 nariadenia č. 659/1999 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, C‑131/15 P, EU:C:2016:989, body 30 až 33, a z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, T‑289/03, EU:T:2008:29, bod 328). V takomto prípade Komisia nemôže odmietnuť začať konanie vo veci formálneho zisťovania s odvolaním sa na iné okolnosti, akými sú záujem tretích osôb, hospodárnosť konania alebo akýkoľvek iný administratívny alebo politický dôvod (rozsudok z 10. februára 2009, Deutsche Post a DHL International/Komisia, T‑388/03, EU:T:2009:30, bod 90).

115    V štádiu súdneho konania sa preskúmanie súdu Únie musí zamerať na otázku, či na základe uvedených argumentov a dôkazov predložených žalobcom v danom prípade posúdenia, o ktoré sa opiera Komisia v rozhodnutí o neexistencii pomoci, obsahovali ťažkosti, ktoré by mohli vyvolať pochybnosti, a teda odôvodniť začatie konania vo veci formálneho zisťovania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C‑198/91, EU:C:1993:197, bod 31, a z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C‑225/91, EU:C:1993:239, bod 34).

b)      Úvodné poznámky k predmetu žaloby

116    Podľa ustálenej judikatúry Všeobecnému súdu neprináleží, aby vykladal návrh žalobcu spochybňujúci výlučne dôvodnosť rozhodnutia o posúdení pomoci ako takého v tom zmysle, že v skutočnosti má za cieľ chrániť procesné práva, ktoré žalobcovi vyplývajú z článku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ žalobca výslovne neuviedol žalobný dôvod sledujúci tento cieľ. V takom prípade by totiž výklad žalobného dôvodu viedol k rekvalifikácii predmetu žaloby (pozri rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 55 a citovanú judikatúru).

117    Dôsledkom takéhoto obmedzenia právomoci vykladať žalobné dôvody návrhu však nie je brániť Všeobecnému súdu, aby preskúmal vecné tvrdenia predložené žalobcom s cieľom overiť, či neobsahujú aj skutočnosti na podporu žalobného dôvodu, rovnako uvedeného žalobcom, ktorý výslovne poukazuje na existenciu vážnych ťažkostí, ktoré odôvodňovali začatie konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ (rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, body 56 až 58).

118    V prejednávanej veci žalobca uvádza na podporu svojej žaloby deväť žalobných dôvodov, ktorými sa domáha zrušenia druhého napadnutého rozhodnutia. Je potrebné pripomenúť, že siedmy žalobný dôvod, na základe ktorého žalobca tvrdí, že Komisia prijatím prvého napadnutého rozhodnutia opomenula posúdiť jeho pripomienky, smeroval len proti prvému napadnutému rozhodnutiu, v súvislosti s ktorým sa žalobca nepovažoval za aktívne legitimovaného.

119    Piaty a ôsmy žalobný dôvod sa výslovne zakladajú na porušení procesných práv žalobcu v tom, že Komisia nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ napriek skutočnosti, že predaj majetku Nürburgringu za nižšiu cenu, ako je trhová cena, ju mal viesť k domnienke, že kupujúcemu bola poskytnutá pomoc.

120    Navyše prvý žalobný dôvod je založený na nesprávnych posúdeniach, ktorých sa mala dopustiť Komisia pri zistení relevantných skutočností, najmä v súvislosti s verejnou súťažou. Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom posúdení Komisie pri potvrdení financovania ponuky kupujúceho. Tretí žalobný dôvod je založený na nesprávnom posúdení Komisie, najmä čo sa týka existencie novej pomoci v prospech spoločnosti Capricorn vo forme predaja majetku Nürburgringu. V rámci tohto žalobného dôvodu žalobca výslovne tvrdí, že Komisia mala začať konanie vo veci formálneho zisťovania. Okrem toho v rámci piateho a ôsmeho žalobného dôvodu, ktoré sú založené na porušení procesných práv žalobcu, tento žalobca výslovne odkazuje na tretiu časť tretieho žalobného dôvodu, ktorá by mala umožniť preukázať, že na konci fázy predbežného vyšetrovania mala mať Komisia pochybnosti o zlučiteľnosti predajnej ceny zaplatenej kupujúcim s vnútorným trhom. Napokon štvrtý žalobný dôvod je založený na nesprávnych posúdeniach, ktorých sa Komisia dopustila pri posúdení transparentného a nediskriminačného charakteru verejnej súťaže.

121    S cieľom rozhodnúť o piatom a ôsmom žalobnom dôvode je preto vhodné, v súlade s judikatúrou citovanou v bode 117 vyššie, preskúmať všetky ostatné žalobné dôvody na zrušenie druhého napadnutého rozhodnutia, ktoré by bolo možné považovať za preukazujúce ťažkosti, pri ktorých bola Komisia povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

122    V tomto ohľade treba najskôr preskúmať tvrdenia týkajúce sa transparentného a nediskriminačného charakteru verejnej súťaže, konkrétne druhú časť prvého žalobného dôvodu a štvrtý žalobný dôvod, a tiež tvrdenia týkajúce sa financovania ponuky spoločnosti Capricorn, konkrétne prvú a tretiu časť prvého žalobného dôvodu a druhý žalobný dôvod.

123    Napokon treba preskúmať piatu časť prvého žalobného dôvodu založenú na pokračovaní v procese predaja nad rámec rozhodnutia o predaji majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn, k čomu došlo 11. marcu 2014, a tretiu časť tretieho žalobného dôvodu založenú na skutočnosti, že predaj majetku Nürburgringu predstavuje novú štátnu pomoc v prospech spoločnosti Capricorn.

124    Napokon treba preskúmať šiesty a deviaty žalobný dôvod, ktoré sú založené na porušení procesných práv žalobcu, čo môže mať tiež vplyv na konštatovanie Komisie uvedené v druhom napadnutom rozhodnutí a týkajúce sa neexistencie vážnych ťažkostí pri posúdení dotknutého opatrenia, ktoré by odôvodňovali začatie konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia. Deviaty a posledný žalobný dôvod je založený na porušení práva na riadnu správu vecí verejných.

c)      O spoločnom posúdení piateho a ôsmeho žalobného dôvodu, ktoré sú založené na porušení článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 4 ods. 4 nariadenia č. 659/1999, ako aj na porušení procesných práv žalobcu, a tiež prvého, druhého, tretieho a štvrtého žalobného dôvodu

125    Vo svojom piatom žalobnom dôvode žalobca tvrdí, že Komisia porušila článok 108 ods. 2 ZFEÚ a článok 4 ods. 4 nariadenia č. 659/1999 tým, že konštatovala, že verejná súťaž neviedla k poskytnutiu novej štátnej pomoci kupujúcemu, a tým implicitne odmietla začať konanie vo veci formálneho zisťovania.

126    Vo svojom ôsmom žalobnom dôvode žalobca tvrdí, že tým, že Komisia prostredníctvom druhého napadnutého rozhodnutia implicitne odmietla začať konanie vo veci formálneho zisťovania, porušila právo predložiť námietky stanovené v článku 20 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 a tiež podstatné formálne náležitosti.

127    Podľa žalobcu Komisia mala mať pochybnosti o zlučiteľnosti kúpnej ceny zaplatenej kupujúcim s vnútorným trhom.

128    Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

129    Ako sa uvádza v bodoch 121 až 123 vyššie, na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o piatom a ôsmom žalobnom dôvode, je potrebné preskúmať, či prvý, druhý, tretí a štvrtý žalobný dôvod umožňujú preukázať, že na konci fázy predbežného preskúmania Komisia čelila ťažkostiam, ktoré si vyžadovali začatie konania vo veci formálneho zisťovania.

1)      O prvých troch častiach prvého žalobného dôvodu a druhom a štvrtom žalobnom dôvode, ktoré sú založené na existencii pomoci poskytnutej spoločnosti Capricorn pri predaji Nürburgringu

130    V prvých troch častiach prvého žalobného dôvodu a v druhom a štvrtom žalobnom dôvode žalobca v podstate tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že konštatovala, že verejná súťaž bola otvorená, transparentná, nediskriminačná a nepodmienená.

131    Žalobca navyše tvrdí, že sa neuplatnila požiadavka na zabezpečenie transakcie, keďže list Deutsche Bank z 10. marca 2014 nepredstavoval záruku financovania ponuky spoločnosti Capricorn.

132    Vzhľadom na tieto dve hlavné výhrady je potrebné určiť, či preskúmanie uskutočnené Komisiou, pokiaľ ide o zákonnosť verejnej súťaže, bolo takej povahy, že vylúčilo existenciu závažných ťažkostí pri posudzovaní dotknutého opatrenia, ktoré by odôvodňovali začatie konania vo veci formálneho zisťovania.

133    Podľa ustálenej judikatúry, ak sa podnik, ktorý získal štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, kúpi za trhovú cenu, teda za najvyššiu cenu, ktorú bol ochotný súkromný investor zaplatiť za bežných podmienok hospodárskej súťaže za túto spoločnosť v situácii, v ktorej sa – najmä po prijatí štátnej pomoci – nachádza, zložka pomoci sa ocení za trhovú cenu a zahrnie sa do obstarávacej ceny. Za týchto podmienok sa nemožno domnievať, že kupujúci mal prospech z výhody oproti iným hospodárskym subjektom na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, C‑277/00, EU:C:2004:238, bod 80 a citovanú judikatúru).

134    Pokiaľ sa naopak predaj majetku príjemcov štátne pomoci uskutoční za cenu, ktorá je nižšia ako trhová cena, neoprávnená výhoda sa môže preniesť na kupujúceho (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia, T‑123/09, EU:T:2012:164, bod 161).

135    Na účely overenia trhovej ceny sa môže zohľadniť najmä použitá forma prevodu spoločnosti, napríklad forma verejnej súťaže, ktorá by mala zaručiť predaj za trhových podmienok. Z toho vyplýva, že pokiaľ sa pristúpi k predaju podniku formou otvorenej, transparentnej a nepodmienenej verejnej súťaže, predpokladá sa, že trhová cena zodpovedá najvyššej ponuke, a to za predpokladu, že sa preukáže po prvé, že táto ponuka má charakter záväzku a je dôveryhodná, a po druhé, že zohľadnenie iných ekonomických faktorov než cena nie je dôvodné (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 24. októbra 2013, Land Burgenland a i./Komisia, C‑214/12 P, C‑215/12 P a C‑223/12 P, EU:C:2013:682, body 93 a 94, a zo 16. júla 2015, BVVG, C‑39/14, EU:C:2015:470, bod 32).

136    Podľa judikatúry sa otvorený a transparentný charakter verejnej súťaže má posúdiť na základe súboru indícií vlastných okolnostiam každého prípadu (pozri rozsudok zo 7. marca 2018, SNCF Mobilités/Komisia, C‑127/16 P, EU:C:2018:165, bod 68 a citovanú judikatúru).

137    Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 133 až 136 vyššie je potrebné v prejednávanej veci preskúmať dôvodnosť dvoch výhrad žalobcu a zároveň zohľadniť skutočnosť, že Všeobecný súd v tomto rámci nemôže priamo rozhodovať o samotnej zákonnosti verejnej súťaže.

i)      O výhrade týkajúcej sa netransparetnosti a diskriminačného charakteru verejnej súťaže

138    Vo svojom štvrtom žalobnom dôvode žalobca tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že konštatovala, že verejná súťaž bola otvorená, transparentná, nediskriminačná a nepodmienená, a to najmä vzhľadom na netransparentnosť finančných údajov, netransparentnosť a diskriminačný charakter hodnotiacich kritérií a ich uplatňovanie a pokračovanie procesu predaja po prevedení majetku Nürburgringu kupujúcemu.

139    Tvrdí najmä, že v rámci verejnej súťaže neboli stanovené konkrétne hodnotiace kritériá uplatňujúce sa na porovnávanie ponúk, najmä pokiaľ ide o porovnanie medzi ponukami na celý majetok a ponukami na jednotlivý majetok alebo na konkrétny súbor majetku.

140    V druhej časti prvého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že investori, ktorí prejavili záujem, neboli pred predložením svojej ponuky informovaní o tom, že táto ponuka by mala predstavovať najmenej 25 % z celkovej najvyššej ponuky na to, aby sa mohla zohľadniť v nasledujúcich štádiách súťaže.

141    Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

142    Treba poznamenať, že v zmysle listu spoločnosti KPMG z 19. júla 2013 zaslaného zainteresovaným investorom boli títo investori vyzvaní, aby predložili orientačnú ponuku na celý majetok, na konkrétne súbory majetku alebo na jednotlivý majetok (pozri vyššie bod 10 štvrtú zarážku). Na základe tohto istého listu sa ponuky mali posudzovať najmä na základe ceny ponúknutej za majetok v závislosti od rozsahu ponuky.

143    Na základe listov zaslaných spoločnosťou KPMG zainteresovaným investorom 19. júla a 17. októbra 2013 sa mali ponuky vybrať najmä s prihliadnutím na kritérium maximalizácie hodnoty celého majetku (pozri vyššie bod 10 deviatu zarážku). Uplatnenie tohto kritéria v praxi viedlo predávajúcich k tomu, aby v konečnej fáze verejnej súťaže zohľadnili len ponuky týkajúce sa celého majetku, ako to vyplýva z odôvodnenia 50 konečného rozhodnutia. Podľa Komisie dôvodom bola skutočnosť, že vzhľadom na predložené ponuky predaj Nürburgringu ako celku umožňoval dosiahnuť vyššiu cenu ako oddelený predaj jednotlivých častí majetku.

144    V poznámke pod čiarou č. 65, ktorá bola zahrnutá do odôvodnenia 50 konečného rozhodnutia, sa uvádza, že bolo predložených šesť orientačných ponúk na celý majetok, ktoré ponúkali viac ako 25 % najlepšej ponuky, že ponuky na celý majetok, ktoré nedosiahli 25 % najlepšej ponuky, boli najskôr zamietnuté z dôvodu sumy navrhnutej ako kúpnej ceny a že žiadna ďalšia pozornosť sa nevenovala ponukám týkajúcim sa len okruhu Nürburgring, ktoré spolu s jednotlivými ponukami na ďalší majetok nedosiahli prahovú hodnotu 25 % najlepšej ponuky.

145    Z toho vyplýva, že zainteresovaní investori mohli slobodne vymedziť predmet svojej ponuky na základe informácií, ktoré im boli poskytnuté o kritériu maximalizácie hodnoty celého majetku. Pokiaľ ide o kritérium 25 %, Komisia tvrdí, že jeho cieľom bolo len poskytnutie konkrétneho obsahu kritériu maximalizácie hodnoty celého majetku, a keďže bolo stanovené na základe hodnoty skutočne predložených ponúk, bolo možné ho konkrétne určiť až ex post.

146    Tvrdenia žalobcu na podporu uvedenej výhrady preto neumožnili preukázať, že by Komisia mala mať pochybnosti o transparentnom a nediskriminačnom charaktere verejnej súťaže.

ii)    O výhrade týkajúcej sa financovania ponuky spoločnosti Capricorn

147    V prvej časti prvého žalobného dôvodu a v rámci druhého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že na rozdiel od toho, čo vyplýva z konečného rozhodnutia, list spoločnosti Deutsche Bank z 10. marca 2014, ktorý podporil ponuku spoločnosti Capricorn, schválenú 11. marca 2014, nepredstavuje záväznú záruku financovania.

148    Okrem toho posúdenie Komisie v tejto súvislosti by bolo v rozpore so záverom uvedeným v odôvodnení 272 konečného rozhodnutia, podľa ktorého ponuka uchádzača 3 neobsahovala potrebný dôkaz o financovaní.

149    V tretej časti prvého žalobného dôvodu žalobca všeobecnejším spôsobom spochybňuje záver Komisie uvedený v konečnom rozhodnutí, podľa ktorého sa ponuka spoločnosti Capricorn mohla odvolávať na „zabezpečené financovanie“.

150    Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

151    V tejto súvislosti treba poznamenať, že v liste spoločnosti KPMG zo 17. októbra 2013 zaslanom zainteresovaným investorom sa uvádzalo, že budú vybraní s prihliadnutím na pravdepodobnosť uzatvorenia transakcie, ktorá sa bude skúmať okrem iného aj na základe zabezpečenia financovania ich ponuky potvrdeného vyhlásením finančných partnerov o jej financovaní (pozri vyššie bod 10 deviatu zarážku). Je preto potrebné overiť, či preskúmanie uskutočnené Komisiou, ktoré sa zhoduje s analýzou nemeckých orgánov, mohlo vylúčiť existenciu pochybností o záväznosti listu Deutsche Bank z 10. marca 2014.

152    Najskôr sa v liste Deutsche Bank z 10. marca 2014 uvádza, že Deutsche Bank je ochotná poskytnúť kupujúcemu úver vo výške 45 miliónov eur. Podmienky tohto financovania sú podrobne opísané, čo zdá sa, ako správne tvrdí Komisia, naznačuje, že Deutsche Bank uskutočnila podrobnú analýzu a došlo k výmene informácií medzi ňou a nadobúdateľom.

153    Ďalej list Deutsche Bank opakovane odkazuje na záväzok spoločnosti Deutsche Bank vo vzťahu k spoločnosti Capricorn na základe tohto listu. Deutsche Bank sa preto domnievala, že je viazaná týmto listom.

154    V tomto ohľade, ako správne uvádza Komisia, porovnanie listu Deutsche Bank z 10. marca 2014 s dvoma prípravnými a nezáväznými listami od spoločnosti Deutsche Bank zo 17. a z 25. februára 2014 potvrdzuje záväznosť listu Deutsche Bank z 10. marca 2014. V liste zo 17. februára 2014 sa teda uvádza, že nepredstavuje záväzok zo strany Deutsche Bank, na rozdiel od listu Deutsche Bank z 10. marca 2014, ktorý odkazuje na záväzok Deutsche Bank vo vzťahu k spoločnosti Capricorn na základe tohto listu.

155    Napokon v liste Deutsche Bank z 10. marca 2014 sa spresňuje, že jej záväzok podlieha trom podmienkam. Tieto podmienky (vykonanie transakcie, neexistencia významnej zmeny, pokiaľ ide o nadobúdaný majetok, neexistencia protiprávneho konania) však Deutsche Bank umožňujú vymaniť sa z jej záväzku len v prípade, že by k nadobudnutiu majetku nedošlo za stanovených podmienok.

156    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa nezdá, že by Komisia mala pochybnosti o záväznosti listu Deutsche Bank z 10. marca 2014.

157    Naopak, a ako Komisia uviedla v odôvodnení 272 konečného rozhodnutia, ani orientačná ponuka ani konečná ponuka uchádzača 3 neobsahovali dôkaz o financovaní. V tomto istom odôvodnení Komisia konštatovala, že predávajúci na to upozornili uchádzača 3 v listoch spoločnosti KPMG zo 17. októbra a z 11., zo 17. a z 18. decembra 2013, ako aj v e‑mailoch, ktoré mu spoločnosť KPMG zaslala 18. februára a 9. apríla 2014, avšak uchádzač 3 nepredložil ani pred schválením predaja majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn výborom veriteľov, ku ktorému došlo 11. marca 2014, ani po tomto schválení, žiadny dôkaz o financovaní svojej ponuky. Žalobca nepredložil nijaký dôkaz, ktorý by naznačoval, že tieto zistenia sú nesprávne.

158    Z uvedeného vyplýva, že kupujúci, ktorého ponuka bola prijatá, mal k dispozícii najskôr dva prípravné listy od Deutsche Bank zo 17. a z 25. februára 2014, ďalej list od Deutsche Bank z 10. marca 2014, o ktorého záväznosti Komisia, zdá sa, nemala pochybnosti, zatiaľ čo uchádzač 3, ktorého ponuka nebola prijatá, nikdy nepredložil žiadny dôkaz o financovaní. V dôsledku toho ani tvrdenia žalobcu na podporu uvedenej výhrady neumožnili preukázať, že by Komisia mala mať pochybnosti o nediskriminačnom charaktere verejnej súťaže, pokiaľ ide najmä o požiadavku záväznej záruky financovania.

159    Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je namieste domnievať sa, že by Komisia vzhľadom na skutkové a právne skutočnosti, na ktoré sa odvoláva žalobca, mala mať pochybnosti, pokiaľ ide o existenciu výhody poskytnutej kupujúcemu v rámci verejnej súťaže z dôvodu jej netransparentnosti a diskriminačného charakteru.

160    V súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 133 až 136 vyššie bolo preto preskúmanie uskutočnené Komisiou takej povahy, že sa vylúčili akékoľvek pochybnosti, pokiaľ ide o existenciu nenáležitej výhody v prospech kupujúceho, a teda aj existenciu štátnej pomoci. Preto nie je namieste domnievať sa, že tvrdenia predložené na podporu prvých troch častí prvého žalobného dôvodu a druhého a štvrtého žalobného dôvodu poukazujú na vážne ťažkosti pri posudzovaní dotknutého opatrenia, čo si vyžadovalo, aby Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

161    Z toho vyplýva, že tri prvé časti prvého žalobného dôvodu a druhý a štvrtý žalobný dôvod s prihliadnutím na piaty a ôsmy žalobný dôvod sa musia zamietnuť.

2)      O piatej časti prvého žalobného dôvodu založenej na pokračovaní v procese predaja nad rámec rozhodnutia o predaji majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn, ku ktorému došlo 11. marcu 2014

162    Žalobca tvrdí, že Komisia mala rozhodnúť o pokračovaní v procese predaja nad rámec rozhodnutia o predaji majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn, ku ktorému došlo 11. marcu 2014.

163    Žalobca tvrdí, že Capricorn bola v rámci netransparentného postupu ďalšieho predaja majetku Nürburgringu nahradená ďalším kupujúcim. Domnieva sa, že predávajúci a správca majetku v skutočnosti 13. augusta 2014 uzavreli so spoločnosťou Capricorn dohodu o zárukách, na základe ktorej mala táto spoločnosť postúpiť všetky svoje práva a nároky vyplývajúce zo zmluvy o predaji aktív Nürburgringu z 11. marca 2014. Z toho vyplýva, že verejná súťaž nebola otvorená, transparentná, nediskriminačná a nepodmienená.

164    Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

165    V tomto ohľade je potrebné uviesť, že na základe judikatúry citovanej v bode 133 až 136 vyššie a ako uviedla Komisia, cieľom jej preskúmania na účely overenia, či sa majetok Nürburgringu predal za trhovú cenu, bolo zistiť, či verejná súťaž bola otvorená, transparentná, nediskriminačná a nepodmienená. V opačnom prípade by sa uvedený predaj mohol uskutočniť za cenu nižšiu, ako je trhová cena, a neoprávnená výhoda by mohla byť prevedená na kupujúceho.

166    V dôsledku toho treba usúdiť, že pomoc, ktorej existenciu mala podľa žalobcu (pozri bod 11 vyššie) konštatovať Komisia v druhom napádanom rozhodnutí a ktorá mala zodpovedať rozdielu medzi cenou zaplatenou spoločnosťou Capricorn za majetok Nürburgringu a trhovou cenou toho majetku, bola spoločnosti Capricorn poskytnutá 11. marca 2014, teda v deň schválenia predaja tohto majetku tejto spoločnosti a podpisu zmluvy o predaji, v ktorej sa stanovila kúpna cena uvedeného majetku, ktorú mala Capricorn zaplatiť. Z toho vyplýva, že skutočnosti, ku ktorým došlo po tomto dátume, ako je prevod spoločnosti Capricorn v nástroji určenom na nadobudnutie majetku Nürburgringu na ďalšieho kupujúceho, neboli relevantné pre preskúmanie otázky, či bola spoločnosti Capricorn poskytnutá prípadná pomoc v rámci verejnej súťaže.

167    Napokon, ako správne uviedla Komisia vo svojich pripomienkach z 12. marca 2018 v reakcii na otázky Všeobecného súdu, ak by žalobca požadoval, aby preskúmala aj existenciu novej pomoci vyplývajúcej z údajného pokračovania procesu predaja po prijatí druhého napadnutého rozhodnutia, mal v tejto súvislosti podať novú sťažnosť.

168    Z toho vyplýva, že na základe tvrdení predložených na podporu piatej časti prvého žalobného dôvodu nemožno preukázať, že na konci fázy predbežného preskúmania Komisia čelila takým ťažkostiam pri posudzovaní predaja majetku Nürburgringu, ktoré by si vyžadovali začatie konania vo veci formálneho zisťovania.

169    Piata časť prvého žalobného dôvodu s prihliadnutím na piaty a ôsmy žalobný dôvod sa teda musí zamietnuť.

3)      O tretej časti tretieho žalobného dôvodu založenej na skutočnosti, že predaj majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn predstavoval novú štátnu pomoc

170    Podľa žalobcu tak dohodnutá cena, ako aj podmienky jej úhrady obsahovali prvky pomoci, pretože po prvé 6 miliónov eur z hrubého prevádzkového prebytku prevádzkovateľa Nürburgringu (pozri bod 7 vyššie) bolo odpočítaných od kúpnej ceny, hoci tento prevádzkovateľ v roku 2013 uviedol, že očakávané výnosy z majetku Nürburgringu boli nulové, po druhé platba druhej splátky kúpnej ceny bola odložená, po tretie, sankcia vo výške 25 miliónov eur, ktorá bola stanovená v kúpnej zmluve v prípade nezaplatenia, nebola vymáhaná, a po štvrté majetok Nürburgringu bol prevedený ďalšiemu kupujúcemu v rámci netransparentného postupu.

171    Navyše nájomná zmluva týkajúca sa majetku Nürburgringu nebola predmetom otvoreného, transparentného, nediskriminačného a nepodmieneného postupu verejnej súťaže, takže nájomné vyplývajúce z tohto nájmu nezodpovedalo trhovej cene a obsahovalo nové prvky pomoci. Z odôvodnenia 56 konečného rozhodnutia vyplýva, že táto nájomná zmluva bola uzatvorená medzi spoločnosťou nezávislou od predávajúcich, ktorá konkrétne pôsobila ako holdingová spoločnosť, pokiaľ ide o uvedený majetok, a prevádzkovou spoločnosťou, ktorú vytvorila Capricorn na obdobie od 1. januára 2015, s cieľom upraviť prechodnú situáciu zodpovedajúcu prípadnému splneniu podmienky, ktorá bola do predaja majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn zahrnutá, a to konkrétne prijatia rozhodnutia Komisie, ktorým sa vylúči akékoľvek riziko, aby bola kupujúcemu uvedeného majetku uložená povinnosť vyplatiť predávajúcim pomoc. V tomto ohľade bola kúpna cena majetku Nürburgringu znížená o nájomné na základe tejto nájomnej zmluvy, ktoré sa odpočítavalo od kúpnej ceny až do dňa, keď sa predaj uzavrie.

172    Komisia spochybňuje túto argumentáciu, pričom najmä tvrdí, že sumy zaplatené ako nájomné týkajúce sa majetku Nürburgringu predstavovali preddavky znižujúce zostávajúcu kúpnu cenu za tento majetok a tým aj riziko platobnej neschopnosti nadobúdateľa. Navyše podmienky úhrady kúpnej ceny za majetok Nürburgringu nemali vplyv na hodnotu tohto majetku, ktorá zodpovedala cene stanovenej v predmetnej zmluve.

173    Z dôvodov uvedených v bodoch 138 až 158 vyššie nie je namieste prijať záver, že Komisia mala mať pochybnosti v súvislosti s transparentnosťou a nediskriminačnou povahou verejnej súťaže.

174    Z týchto istých dôvodov tiež vyplýva, že preskúmanie vykonané Komisiou, ktoré viedlo k prijatiu druhého napadnutého rozhodnutia, bolo takej povahy, že vylúčilo akékoľvek pochybnosti, pokiaľ ide o existenciu poskytnutia výhody kupujúcemu v rámci nájomnej zmluvy týkajúcej sa majetku Nürburgringu alebo ďalších podmienok úhrady kúpnej ceny za tento majetok.

175    Preto je namieste tretí žalobný dôvod s prihliadnutím na piaty a ôsmy žalobný dôvod zamietnuť.

176    Z vyššie uvedeného vyplýva, že piaty a ôsmy žalobný dôvod, preskúmané so zreteľom na tvrdenia predložené žalobcom v rámci prvého, druhého, tretieho a štvrtého žalobného dôvodu, neumožňujú preukázať, že na konci fázy predbežného preskúmania Komisia čelila takým ťažkostiam, ktoré by si vyžadovali začatie konania vo veci formálneho zisťovania. Preto je namieste piaty a ôsmy žalobný dôvod zamietnuť.

d)      O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

177    Podľa žalobcu Komisia porušila povinnosť odôvodnenia v zmysle článku 296 druhého odseku ZFEÚ a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie tým, že dostatočne neodôvodnila zásadné zistenia, na ktorých je založené druhé napadnuté rozhodnutie.

178    Žalobca si tiež kladie najmä otázku týkajúcu sa základu zistenia Komisie uvedeného v odôvodnení 240 konečného rozhodnutia, podľa ktorého Spolková republika Nemecko predala majetok Nürburgringu „uchádzačovi, ktorý predložil najlepšiu ponuku so zabezpečeným financovaním, prostredníctvom otvorenej, transparentnej, nediskriminačnej a nepodmienenej verejnej súťaže“.

179    Ďalej si žalobca kladie otázku týkajúcu sa základu rozhodnutia, podľa ktorého predaj majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn nepredstavuje štátnu pomoc, ako aj otázku týkajúcu sa dôvodu, pre ktorý je toto rozhodnutie síce zahrnuté do odôvodnenia 285 konečného rozhodnutia, avšak nie je prebraté do jeho výroku.

180    Napokon žalobca tvrdí, že Komisia založila väčšinu svojich zistení na informáciách poskytnutých konateľom a správcom majetku predávajúcich, ktoré jej poskytla Spolková republika Nemecko.

181    Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

182    V súlade s judikatúrou musí byť odôvodnenie aktu dostatočné na to, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého opatrenia a súd Únie mohol vykonať svoje preskúmanie (pozri, pokiaľ ide o štátnu pomoc, rozsudky zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, C‑88/03, EU:C:2006:511, body 88 a 89, z 22. apríla 2008, Komisia/Salzgitter, C‑408/04 P, EU:C:2008:236, bod 56, a z 30. apríla 2009, Komisia/Taliansko a Wam, C‑494/06 P, EU:C:2009:272, body 48 a 49). Pokiaľ ide o zamietnutie sťažnosti v oblasti štátnej pomoci, bolo najmä spresnené, že jeho odôvodnenie by malo sťažovateľovi vysvetliť dôvody, pre ktoré skutkové a právne okolnosti, ktoré uvádza vo svojej sťažnosti, nestačili na preukázanie existencie štátnej pomoci (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, EU:C:1998:154, bod 64, a z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., C‑341/06 P a C‑342/06 P, EU:C:2008:375, bod 89).

183    V prejednávanej veci odôvodnenia 266 až 281 konečného rozhodnutia pod názvom „Sťažnosti k predaju aktív [Nürburgringu]“ obsahujú podrobné odôvodnenie, ktoré viedlo Komisiu k tomu, aby rozhodla, že majetok Nürburgringu bol predaný uchádzačovi, ktorý predložil najlepšiu ponuku so zárukou financovania v rámci otvorenej, transparentnej, nediskriminačnej a nepodmienenej verejnej súťaže, a preto predaj majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn nebol uskutočnený za cenu nižšiu, ako je jeho trhová cena, takže nepredstavoval štátnu pomoc.

184    Toto odôvodnenie je dostatočné na splnenie požiadaviek judikatúry citovanej v bode 182 vyššie.

185    Ďalej druhé napadnuté rozhodnutie, podľa ktorého predaj majetku Nürburgringu nepredstavuje štátnu pomoc, je uvedené nielen v odôvodnení 285 prvej zarážke konečného rozhodnutia, ale je prebraté aj v článku 1 poslednej zarážke konečného rozhodnutia. Výhrada žalobcu v tomto ohľade preto nemá skutkový základ.

186    Napokon treba pripomenúť, že v rámci preskúmania štátnej pomoci Komisia podlieha povinnosti nestranného a náležite starostlivého skúmania, ktorá predovšetkým vyžaduje, aby Komisia starostlivo preskúmala informácie, ktoré jej poskytne členský štát a ktoré jej umožnia rozhodnúť, či má dotknuté opatrenie povahu štátnej pomoci (pozri rozsudok z 22. októbra 2008, TV2/Dánsko a i./Komisia, T‑309/04, T‑317/04, T‑329/04 a T‑336/04, EU:T:2008:457, bod 183 a citovanú judikatúru).

187    Komisia musí svoje posúdenie v rámci predbežného preskúmania podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ založiť na týchto informáciách oznámených dotknutým štátom, ako aj na informáciách poskytnutých prípadnými sťažovateľmi (rozsudok z 3. mája 2001, Portugalsko/Komisia, C‑204/97, EU:C:2001:233, bod 35).

188    V odôvodneniach 266 až 271 konečného rozhodnutia Komisia preskúmala a konfrontovala pripomienky žalobcu uvedené v odôvodneniach 97 až 101 tohto rozhodnutia a pripomienky správcov, ktoré predložili nemecké orgány, uvedené v odôvodneniach 102 až 110 toho istého rozhodnutia. Komisia tam uviedla svoje vlastné zistenia a pripomienky, pokiaľ ide o relevantné skutočnosti, a to najmä pokiaľ ide o transparentnosť a nediskriminačný charakter verejnej súťaže.

189    Komisia v tomto prípade teda vykonala preskúmanie a posúdenie informácií poskytnutých zo strany tak žalobcu, ako aj nemeckých orgánov.

190    V dôsledku toho treba zamietnuť výhradu žalobcu v tomto ohľade a preto aj šiesty žalobný dôvod ako celok.

e)      O deviatom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na riadnu správu vecí verejných

191    Vo svojom deviatom žalobnom dôvode žalobca tvrdí, že Komisia porušila jeho právo na riadnu správu vecí verejných, ako vyplýva z článku 41 Charty základných práv. Komisia totiž primeraným spôsobom nezohľadnila všetky relevantné dôkazy a tvrdenia predložené žalobcom, ani neoverila vysvetlenia konateľa a správcu majetku predávajúcich. Žalobca sa domnieva, že zásada riadnej správy vecí verejných je vyjadrením jeho práva predložiť pripomienky a jeho práva na to, aby tieto pripomienky boli posúdené, teda práva, proti ktorého porušeniu namieta v rámci siedmeho a ôsmeho žalobného dôvodu.

192    Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

193    Pokiaľ ide o výhradu, ktorá vyplýva z porušenia zásady riadnej správy vecí verejných a zakladá sa na absencii posúdenia pripomienok žalobcu, prekrýva sa so siedmym žalobným dôvodom, v rámci ktorého žalobca tvrdí, že pri prijímaní prvého napadnutého rozhodnutia Komisia opomenula posúdiť jeho pripomienky. Keďže žaloba bola vyhlásená za neprípustnú, pokiaľ ide o zrušenie prvého napadnutého rozhodnutia, siedmy žalobný dôvod, ako aj táto výhrada, sú neprípustné.

194    Pokiaľ ide o výhradu, ktorá vyplýva z porušenia zásady riadnej správy vecí verejných, založenú na porušení práva žalobcu predložiť pripomienky, prekrýva sa s ôsmym žalobným dôvodom založeným na porušení procesných práv žalobcu z dôvodu nezačatia konania vo veci formálneho zisťovania, ktorý už bol preskúmaný a zamietnutý v bode 176 vyššie.

195    Z toho vyplýva, že deviaty žalobný dôvod sa musí zamietnuť ako sčasti neprípustný a v zostávajúcej časti ako nedôvodný.

196    Keďže všetky žalobné dôvody a výhrady na zrušenie druhého napadnutého rozhodnutia, ktoré sa priamo zakladali na porušení procesných práv žalobcu, a všetky žalobné dôvody a výhrady na zrušenie druhého napadnutého rozhodnutia obsahujúce tvrdenia, ktoré mohli byť spojené s týmito žalobnými dôvodmi a výhradami, boli zamietnuté, je namieste zamietnuť návrh na zrušenie uvedeného rozhodnutia.

197    V rozsahu, v akom žalobca označil viaceré dôkazy vo forme svedeckých výpovedí, je potrebné konštatovať, že tieto výpovede sa nejavia ako nevyhnutné pre vyriešenie sporu a najmä na overenie, že skutočnosti alebo nepriame dôkazy, na ktoré žalobca poukázal, mali vzbudiť u Komisii pochybnosti. V dôsledku toho sa tieto dôkazy zamietajú.

198    Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je namieste zamietnuť žalobu ako sčasti neprípustnú a v zostávajúcej časti ako nedôvodnú.

IV.    O trovách

199    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Návrh na zastavenie konania o žalobe sa zamieta.

2.      Žaloba sa zamieta.

3.      Ja zum Nürburgring eV znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

Pelikánová

Valančius

Nihoul

Svenningsen

 

      Öberg

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. júna 2019.

Podpisy


Obsah



* Jazyk konania: nemčina.