ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)
zo 16. apríla 2008
Vec F‑73/07
František Doktor
proti
Rade Európskej únie
„Verejná služba – Úradníci – Prijímanie – Prepustenie na konci skúšobnej doby“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou F. Doktor navrhuje najmä zrušiť rozhodnutie Rady z 24. októbra 2006 o jeho prepustení po skončení skúšobnej doby a zaviazať inštitúciu na náhradu profesijnej, majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola týmto prepustením spôsobená
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Prijímanie – Skúšobná doba – Predmet
(Služobný poriadok úradníkov, článok 34)
2. Úradníci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Zásada riadnej správy vecí verejných
(Služobný poriadok úradníkov, článok 34 ods. 3)
3. Úradníci – Prijímanie – Skúšobná doba – Individuálny plán zaradenia – Priebežná správa o skúšobnej dobe – Správa o skúšobnej dobe – Vypracovanie s omeškaním
(Služobný poriadok úradníkov, článok 34)
4. Úradníci – Rovnosť zaobchádzania – Úradníci prijatí do trvalého služobného pomeru a úradníci v skúšobnej dobe
(Služobný poriadok úradníkov, článok 34)
1. Hoci skúšobná doba podľa článku 34 služobného poriadku sa nemôže považovať za rovnocennú s dobou vzdelávania, predsa dotknutá osoba musí byť spôsobilá počas tohto obdobia preukázať svoje schopnosti. Táto podmienka zodpovedá požiadavkám riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania, ako aj povinnosti starostlivosti, ktorá vyjadruje rovnováhu medzi vzájomnými právami a povinnosťami stanovenými služobným poriadkom vo vzťahoch medzi verejným orgánom a zamestnancami verejnej služby. V praxi to znamená, že úradník v skúšobnej dobe má nárok nielen na primerané materiálne pracovné podmienky, ale aj na vhodné pokyny a rady so zreteľom na povahu vykonávaných úloh, aby sa mohol prispôsobiť špecifickým požiadavkám pracovného miesta, ktoré zastáva.
(pozri bod 31)
Odkaz:
Súdny dvor: 12. decembra 1956, Mirossevich/Vysoký úrad, 10/55, Zb. s. 365, 387 a nasl.; 15. mája 1985, Patrinos/HSV, 3/84, Zb. s. 1421, body20 a 21
Súd prvého stupňa: 5. marca 1997, Rozand‑Lambiotte/Komisia, T‑96/95, Zb. VS s. I‑A‑35, II‑97, bod 95
Súd pre verejnú službu: 18. októbra 2007, Krčová/Súdny dvor, F‑112/06, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 48
2. Povinnosť starostlivosti administratívy voči svojim zamestnancom vyjadruje rovnováhu vzájomných práv a povinností, ktoré služobný poriadok vytvoril vo vzťahoch medzi verejným orgánom a zamestnancami vo verejnej službe. Táto povinnosť, ako aj zásada riadnej správy vecí verejných, znamená najmä to, že verejný orgán pri rozhodovaní o postavení úradníka prihliada na všetky skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie, a pritom zohľadňuje nielen záujem služby, ale aj záujem dotknutého úradníka. Z článku 34 ods. 3 tretieho pododseku služobného poriadku jednoznačne vyplýva, že administratíva má možnosť a nie povinnosť prideliť úradníka v skúšobnej dobe po rozhodnutí o predĺžení jeho skúšobnej doby na iné pracovné miesto. Ak by sa v dôsledku povinnosti starostlivosti mala táto možnosť administratívy zmeniť na povinnosť, uvedená povinnosť by zmenila rovnováhu medzi vzájomnými právami a povinnosťami stanovenými služobným poriadkom pre vzťahy medzi verejným orgánom a zamestnancami verejnej služby, hoci jej cieľom je práve vyjadrovať túto rovnováhu.
(pozri body 41 a 42)
Odkaz:
Súdny dvor: 4. februára 1987, Maurissen/Dvor audítorov, 417/85, Zb. s. 551, bod 12
3. Procesný nedostatok môže viesť k zrušeniu aktu len vtedy, ak sa preukáže, že v prípade neexistencie tohto nedostatku by uvedený akt mal iný obsah. To nie je prípad omeškania niekoľko týždňov pri vypracovaní individuálneho plánu zaradenia úradníka v skúšobnej dobe, ani priebežnej správy o skúšobnej dobe údajne predloženej s omeškaním jeden a pol mesiaca, ktorá navyše nemá ani právnu záväznosť a ktorej vypracovanie nie je povinnosťou menovacieho orgánu vyplývajúcou zo služobného poriadku, ako ani omeškanie pri vypracovaní správy o skúšobnej dobe, hoci taká nezrovnalosť je poľutovaniahodná, nie je s ohľadom na požiadavky výslovne vyplývajúce zo služobného poriadku takej povahy, že by mohla spochybniť platnosť danej správy.
(pozri body 47, 48, 50, 51 a 53)
Odkaz:
Súdny dvor: 30. mája 1973, De Greef/Komisia, 46/72, Zb. s. 543, body 21 až 25; 25. marca 1982, Munk/Komisia, 98/81; Zb. s. 1155, bod 8; Patrinos/HSV, už citovaný, bod 19
Súd prvého stupňa: 5. marca 2003, Staelen/Parlament, T‑24/01, Zb. VS s. I‑A‑79, II‑423, bod 53
4. Zásada rovnosti zaobchádzania bráni tomu, aby sa s dvoma kategóriami osôb, ktorých skutková a právna situácia nie je v zásade rozdielna, zaobchádzalo rozdielne. Právna a skutková situácia úradníkov v trvalom služobnom pomere a úradníkov v skúšobnej dobe sa značne odlišujú. Predovšetkým faktická situácia úradníka v skúšobnej dobe nie je porovnateľná so situáciou úradníka vykonávajúceho službu už niekoľko rokov. Navyše hodnotiaca správa úradníkov v trvalom služobnom pomere a správa o skúšobnej dobe majú rozdielne úlohy, pretože kým správa o skúšobnej dobe má predovšetkým hodnotiť spôsobilosť úradníka v skúšobnej dobe plniť povinnosti spojené s jeho pracovným miestom a byť vymenovaný, prvoradou úlohou hodnotiacej správy je zabezpečiť administratíve pravidelnú a čo najúplnejšiu informáciu o podmienkach vykonávania jej služby príslušným úradníkom.
(pozri bod 86)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 15. mája 1996, Dimitriadis/Dvor audítorov, T‑326/94, Zb. VS s. I‑A‑217, II‑613, body 83 a 84; 21. februára 2006, V/Komisia, T‑200/03 a T‑313/03, Zb. VS s. I‑A‑2‑15, II‑A‑2‑57, bod 176