ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

zo 16. septembra 2013

Vec F‑92/11

Carla Faita

proti

Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru (EHSV)

„Verejná služba – Psychické obťažovanie – Žiadosť o pomoc – Dôvody rozhodnutia“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou C. Faita navrhuje jednak zrušiť rozhodnutie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) zo 14. júna 2011 o zamietnutí sťažnosti podanej 14. februára 2011 a jednak zaviazať EHSV na zaplatenie sumy vo výške 15 000 eur ako náhrady škody za nemajetkovú ujmu, ktorú údajne utrpela

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. C. Faita znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť tri štvrtiny trov konania, ktoré vznikli Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Európsky hospodársky a sociálny výbor znáša jednu štvrtinu vlastných trov konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Povinnosť správneho orgánu poskytnúť pomoc – Žiadosť o pomoc – Pojem – Žiadosť o prijatie rozhodnutia alebo o priznanie náhrady škody podľa článku 24 služobného poriadku – Skončenie konaní, ktorých sa žiadosť týka – Neexistencia vplyvu

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)

2.      Žaloby úradníkov – Záujem na konaní – Žaloba úradníka, ktorý sa údajne stal obeťou psychického obťažovania, smerujúca proti zamietnutiu žiadosti o pomoc – Odchod žalobcu do starobného dôchodku pred podaním žaloby – Zachovanie záujmu na konaní

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

3.      Žaloby úradníkov – Dôvody – Dôvod založený na existencii psychického obťažovania – Povinnosť zohľadniť všetky relevantné skutkové okolnosti

4.      Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený

5.      Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Rozhodnutie o zamietnutí – Neexistencia povinnosti administratívy nahradiť odôvodnenie napadnutého aktu

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90)

6.      Úradníci – Povinnosť správneho orgánu poskytnúť pomoc – Pôsobnosť – Rozsah – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)

7.      Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Povýšenie údajnej obete – Okolnosť nevylučujúca existenciu obťažovania

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a)

8.      Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Známky a hodnotenia obsiahnuté v hodnotiacej správe – Nerozhodné nepriame dôkazy o existencii obťažovania

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a)

9.      Úradníci – Povinnosť správneho orgánu poskytnúť pomoc – Vykonanie v oblasti psychického obťažovania – Povinnosť údajnej obete dodržať postup stanovený vnútornými pravidlami inštitúcie na podanie žiadosti o pomoc – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)

10.    Úradníci – Povinnosť správneho orgánu poskytnúť pomoc – Pôsobnosť – Rozsah – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)

11.    Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Úradník zbavený svojej funkcie zástupcu vedúceho oddelenia – Skutočnosť, ktorá nepredstavuje obťažovanie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a)

1.      Za žiadosť o pomoc treba považovať nielen žiadosť podanú úradníkom, ktorý tvrdí, že sa teraz z dôvodu svojho postavenia alebo služobných povinností on sám alebo jeho rodinní príslušníci stali obeťou vyhrážania, urážok alebo ohovárania či iného útoku na svoju osobu alebo na svoj majetok, ale aj každú žiadosť úradníka vyzývajúca menovací orgán na prijatie rozhodnutia alebo na náhradu škody z dôvodu súvisiaceho s článkom 24 služobného poriadku, aj keď chybné konania ustali.

(pozri bod 48)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 8. februára 2011, Skareby/Komisia, F‑95/09, body 25 a 26

2.      Úradník alebo bývalý úradník, ktorý tvrdí, že je obeťou psychického obťažovania, a ktorý súdnou cestou napadol odmietnutie inštitúcie vecne preskúmať jeho žiadosť o pomoc, v zásade zachoval záujem na konaní, aj keď uvedené skutočnosti ustali alebo žalobca nežiada o náhradu ujmy vyplývajúcej z údajného obťažovania ani o začatie disciplinárneho konania proti údajnému pôvodcovi ani o zrušenie jedného z aktov, ktorý podľa neho prispel k uvedenému obťažovaniu, pretože prípadné uznanie existencie psychického obťažovania zo strany administratívy môže mať samo osebe priaznivý účinok v rámci terapeutického procesu psychického zotavovania osoby, ktorá sa stala obeťou obťažovania. V tejto súvislosti okolnosť, že údajná obeť odišla na starobný dôchodok pred podaním žaloby, ju nezbavuje záujmu na konaní.

(pozri bod 55)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: Skareby/Komisia, už citovaný, bod 26

3.      V rámci žaloby týkajúcej sa údajného psychického obťažovania musí súd Únie na posúdenie existencie ponižujúceho konania zohľadniť všetky relevantné skutkové okolnosti. Rozhodnutie je skutková okolnosť, ktorá môže byť nepriamym dôkazom takého konania, ktoré treba popri iných skutočnostiach zohľadniť bez toho, aby sa znovu uskutočnilo preskúmanie zákonnosti konečného rozhodnutia alebo aby uplynutie lehôt na podanie žaloby proti nemu nepredstavovalo prekážku konštatovania existencie obťažovania súdom. To platí o to viac, ak je možné, že diskriminácia vyjde najavo až po uplynutí lehoty na podanie žaloby proti rozhodnutiu, v ktorom sa táto diskriminácia prejaví.

(pozri bod 57)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 15. februára 2011, Barbin/Parlament, F‑68/09, bod 109

4.      Na vyhlásenie žaloby za prípustnú postačuje, aby osoba konajúca s náležitou starostlivosťou mohla v argumentácii uvedenej žalobcom určiť aspoň jeden žalobný dôvod vznesený na podporu jedného zo žalobných návrhov. Ak možno jednoducho určiť niekoľko žalobných dôvodov vznesených na podporu žaloby, žalobu nemožno vyhlásiť za neprípustnú.

(pozri bod 61)

5.      Vzhľadom na to, že administratíva nie je povinná zaujať stanovisko ku každému tvrdeniu uvedenému úradníkom v jeho žiadosti v prípade, že je toto rozhodnutie relevantným spôsobom odôvodnené, administratíva nemá dôvod odchýliť sa od tohto odôvodnenia pri rozhodovaní o sťažnosti podanej proti tomuto rozhodnutiu tým, že by ho nahradila novým odôvodením, ktoré sa od toho predchádzajúceho líši.

(pozri bod 66)

6.      Preskúmanie opatrení prijatých administratívou, ktorá rozhoduje o žiadosti o pomoc, súdom Únie sa obmedzuje na otázku, či dotknutá inštitúcia vychádzala z platného dôvodu, predovšetkým či sa pohybovala v rámci primeraných hraníc a či neuplatnila svoju voľnú úvahu zjavne nesprávnym spôsobom. V tejto súvislosti postačuje, že jeden z dôvodov vznesených menovacím orgánom je platný a dostatočný na to, aby rozhodnutie bolo zákonné.

Pokiaľ ide o zákonnosť rozhodnutia zamietajúceho žiadosť o pomoc bez toho, aby bolo začaté administratívne vyšetrovanie, musí súd preskúmať dôvodnosť tohto rozhodnutia s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré dotknutá osoba vo svojej žiadosti o pomoc oznámila administratíve počas jej rozhodovania.

(pozri body 85 a 98)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 25. októbra 2007, Lo Giudice/Komisia, T‑154/05, bod 137 a tam citovanú judikatúru

Súd pre verejnú službu: 14. apríla 2011, Šimonis/Komisia, F‑113/07, body 69 a 70

7.      Okolnosť, že bol úradník povýšený, nevylučuje, že sa stal obeťou obťažovania alebo ponižujúceho konania zo strany nadriadeného, najmä ak sa o povýšení rozhodlo v rozpore s názorom priameho nadriadeného.

(pozri bod 89)

8.      Skutočnosť, že hodnotiace správy úradníka nie sú negatívne, neumožňuje vylúčiť existenciu obťažovania alebo ponižujúceho správania voči nemu, pretože takéto správanie sa môže prejaviť mimo hodnotenia. Rovnako známky ani posúdenie, tak negatívne, ako aj pozitívne, uvedené v hodnotiacej správe nemožno samy osebe považovať za dôkazy toho, že posudok bol vyhotovený s cieľom psychicky obťažovať.

(pozri bod 90)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 2. decembra 2008, K/Parlament, F‑15/07, bod 39

9.      Okolnosť, že úradník nevyužil konanie o obťažovaní stanovené vo vnútorných pravidlách inštitúcie, nebráni tomu, aby menovací orgán preskúmal pravdivosť tvrdení uvedených v rámci žiadosti o pomoc adresovanej administratíve. Vykonávacie opatrenie môže iba poskytnúť rámec výkonu práva úradníka, ktoré je stanovené v služobnom poriadku, ale nemôže obmedziť jeho dosah, takže dotknutá inštitúcia nemôže podriadiť výkon práva uvedeného úradníka podať žiadosť o pomoc predchádzajúcemu využitiu vnútorného postupu, ktorý nie je stanovený v služobnom poriadku. Hoci je žiaduce predovšetkým použiť vnútorné postupy zavedené všeobecnými vykonávacími ustanoveniami, existencia takýchto postupov nemôže úradníkom brániť v tom, aby podali proti aktu žalobu alebo sťažnosť na súd Únie bez predchádzajúceho vyčerpania existujúcich vnútorných postupov.

(pozri bod 91)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 18. mája 2009, Meister/ÚHVT, F‑138/06 a F‑37/08, body 138 až 140

10.    Pokiaľ musí menovací orgán zasiahnuť v prípade udalosti nezlučiteľnej s riadnym a nerušeným priebehom služby, nemôže byť povinný viesť vyšetrovanie na základe jednoduchých tvrdení bez dôkazov alebo prinajmenšom neúplných dôkazov. Na účely ochrany práv osôb, ktoré môžu byť dotknuté, sa totiž uvedená inštitúcia pred začatím vyšetrovania musí uistiť, že má k dispozícii nepriame dôkazy, ktoré môžu podporiť jej prípadné podozrenia. Úradníkovi, ktorý podal žiadosť založenú na článku 24 služobného poriadku, v dôsledku toho prináleží poskytnúť neúplný dôkaz o existencii útokov, o ktorých tvrdí, že sa stal ich obeťou. Len v prípade existencie týchto skutočností musí inštitúcia prijať vhodné opatrenia.

(pozri bod 97)

Odkaz:

Súdny dvor: 26. januára 1989, Koutchoumoff/Komisia, 224/87, body 15 a 16

Všeobecný súd Európskej únie: 12. júla 2012, Komisia/Nanopoulos, T‑308/10 P, bod 152

11.    Okolnosť, že vedúci oddelenia rozhodne, že úradník ho nebude naďalej zastupovať v čase jeho neprítomnosti, nemôže predstavovať dôkaz o psychickom obťažovaní alebo o ponižujúcom správaní z jeho strany, pretože vedúci oddelenia si môže úradníka alebo zamestnanca, ktorý ho v čase jeho neprítomnosti zastupuje, voľne zvoliť vzhľadom na to, že podľa predpisov ostáva osobou primárne zodpovednou za chod oddelenia. V tejto súvislosti okolnosť, že úradník má určitý počet odpracovaných rokov na tomto oddelení alebo má dokonca vyššiu platovú triedu, mu nepriznáva právo na výkon funkcie personálneho riadenia ani úloh súvisiacich s vedením.

(pozri bod 100)