Language of document : ECLI:EU:F:2014:188

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (samosudca)

z 10. júla 2014

Spojené veci F‑95/11 a F‑36/12

CG

proti

Európskej investičnej banke (EIB)

„Verejná služba – Zamestnanci EIB – Reorganizácia riaditeľstva – Vytvorenie nového oddelenia – Prenesenie právomocí vedúceho oddelenia – Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť – Akt spôsobujúci ujmu – Rovnocennosť pracovných miest – Skrytá sankcia – Zneužitie právomoci – Žaloba o náhradu škody – Prekážka začatého konania“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ktorou CG v podstate navrhuje, aby Súd pre verejnú službu zrušil rozhodnutie Európskej investičnej banky (EIB alebo ďalej len „Banka“), ktorým sa menia podmienky vykonávania ako aj povaha jej úloh, rozhodol, že Banka sa dopustila nesprávneho služobného postupu, za ktorý je voči nej zodpovedná, a zaviazal Banku na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorú údajne utrpela

Rozhodnutie: Žaloby vo veciach F‑95/11 a F‑36/12 sa zamietajú. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania v spojených veciach F‑95/11 a F‑36/12.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Lehoty – Požiadavka primeranej lehoty – Začiatok plynutia lehoty

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91; poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 41)

2.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov – Voľná úvaha administratívy – Hranice – Záujem služby – Rešpektovanie rovnocennosti pracovných miest – Zmena úloh, ktorá nie je disciplinárnym postihom

(Služobný poriadok úradníkov, článok 7 ods. 1; príloha IX)

3.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Práva a povinnosti – Povinnosť Banky oznámiť individuálne rozhodnutie – Rozsah

(Poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 42)

1.      V režime riešenia sporov Európskej investičnej existuje značná medzera, lebo tento režim nestanovuje lehotu na podanie žaloby. Spory medzi Bankou a jej zamestnancami tak musia byť predložené súdu Únie v primeranej lehote a uvedenú medzeru treba vyplniť na základe podmienok týkajúcich lehoty na podanie žaloby, ktoré sú definované v článkoch 90 a 91 služobného poriadku úradníkov Európskej únie.

Pokiaľ ide o začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby, ak zamestnanec Banky požiada o začatie nepovinného postupu urovnania sporu zmierom podľa článku 41 poriadku zamestnancov Banky, lehota na podanie žaloby na súd Únie začína plynúť až od okamihu, keď postup urovnania sporu zmierom skončil, avšak za podmienky, že zamestnanec požiadal o urovnanie sporu zmierom v primeranej lehote po tom, ako mu bol oznámený akt, ktorý mu spôsobuje ujmu, a že samotná dĺžka postupu urovnania sporu zmierom bola primeraná.

(pozri body 79 a 80)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: rozsudky Dunnett a i./EIB, T‑192/99, EU:T:2001:72, body 51 až 54 a 56, a De Nicola/EIB, T‑37/10 P, EU:T:2012:205, bod 75

2.      Inštitúcie disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri organizácii svojich služieb podľa úloh, ktoré sú im zverené, pri prideľovaní zamestnancov, ktorí sú im k dispozícii, avšak pod podmienkou, že toto pridelenie sa uskutoční v záujme služby a pri rešpektovaní rovnocennosti pracovných miest. Táto judikatúra sa uplatňuje aj na Európsku investičnú banku.

V prípade zmeny úloh pridelených úradníkovi pravidlo zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom znamená porovnanie medzi súčasnými povinnosťami dotknutej osoby a jej platovou triedou v rámci hierarchie, a nie medzi jej súčasnými a predchádzajúcimi povinnosťami. Nič teda nebráni tomu, aby boli rozhodnutím pridelené nové úlohy, ktoré sa síce odlišujú od úloh predtým vykonávaných a dotknutá osoba ich vníma ako zredukovanie svojich právomocí, ale sú v súlade s pracovným miestom zodpovedajúcim jej platovej triede. Skutočné zmenšenie právomocí úradníka tak porušuje pravidlo zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom len v prípade, ak jeho pracovné úlohy ako celok jednoznačne nedosahujú úroveň úloh, ktoré zodpovedajú jeho platovej triede a pracovnému miestu, berúc do úvahy ich povahu, dôležitosť a rozsah.

Keďže sa nepreukázalo, že rozhodnutie, ktorým sa menia pridelené úlohy úradníka narušuje rovnocennosť pracovných miest, nemôže ísť o skrytý disciplinárny postih alebo o zneužitie právomocí.

(pozri body 90, 92 a 105)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok De Nicola/EIB, T‑120/01 a T‑300/01, EU:T:2001:198, bod 84, a uznesenie Clotuche/Komisia, T‑339/03, EU:T:2003:312, body 47 a 91

Súd pre verejnú službu: rozsudok Kerstens/Komisia, F‑119/06, EU:F:2008:54, body 82 a 103 a tam citovaná judikatúra

3.      Článok 42 poriadku zamestnancov Európskej investičnej banky stanovuje len formálne pravidlo, a to povinnosť Banky oznámiť individuálne rozhodnutia dotknutému zamestnancovi. Takéto individuálne rozhodnutie však musí existovať.

V tejto súvislosti keď pred prijatím rozhodnutia Banky zmeniť povahu úloh zamestnanca, ako aj podmienky ich výkonu nadriadení ústne informujú uvedeného zamestnanca o organizačných zmenách, ktoré budú uskutočnené v rámci jeho generálneho riaditeľstva a ktoré nezahŕňajú preloženie uvedeného zamestnanca ani zmenu hierarchických vzťahov medzi generálnym riaditeľom daného riaditeľstva a zamestnancom, Banka nie je povinná prijať v tomto smere individuálne rozhodnutie vo vzťahu k zamestnancovi, ani mu ho oznámiť podľa uvedeného článku 42.

(pozri body 142 a 145)