ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)
z 13. apríla 2011
Vec F‑38/10
Ioannis Vakalis
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Úradníci – Dôchodok – Prevod práv na dôchodok nadobudnutých v Grécku do dôchodkového systému úradníkov Únie – Výpočet započítaných rokov – Námietka nezákonnosti všeobecných vykonávacích ustanovení k článkom 11 a 12 prílohy VIII služobného poriadku – Zásada rovnosti zaobchádzania – Zásada neutrality eura“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou I. Vakalis navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie z 19. augusta 2009 stanovujúceho výpočet započítaných rokov na dôchodok Spoločenstva vyplývajúci z prevodu práv na dôchodok, ktoré nadobudol pred nástupom do služby Komisie, a rozhodnutia z 22. februára 2010 zamietajúceho jeho predchádzajúcu sťažnosť
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta čiastočne ako neprípustná a čiastočne ako nedôvodná. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania žalobcu. Žalobca znáša polovicu vlastných trov konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Žalobný dôvod založený na porušení pôsobnosti právneho predpisu – Určenie ex offo
(Rokovací poriadku Súdu pre verejnú službu, článok 77)
2. Úradníci – Dôchodky – Práva na dôchodok nadobudnuté pred nástupom do služieb Únie – Prechodné ustanovenia nariadenia č. 723/2004
(Služobný poriadok úradníkov, príloha XIII, článok 26 ods. 1)
3. Úradníci – Dôchodky – Práva na dôchodok nadobudnuté pred nástupom do služieb Únie – Prevod do systému Únie – Započítanie odpracovaných rokov
(Služobný poriadok úradníkov, príloha VIII, článok 11 ods. 2)
4. Úradníci – Dôchodky – Práva na dôchodok nadobudnuté pred nástupom do služieb Únie – Prevod do systému Únie – Započítanie odpracovaných rokov
(Služobný poriadok úradníkov, príloha VIII, článok 11 ods. 2; nariadenie Rady č. 1103/97, článok 3)
5. Úradníci – Dôchodky – Práva na dôchodok nadobudnuté pred nástupom do služieb Únie – Prevod do systému Únie – Započítanie odpracovaných rokov
(Služobný poriadok úradníkov, príloha VIII, článok 11 ods. 2)
6. Konanie – Trovy konania – Znášanie – Zohľadnenie požiadaviek spravodlivého zaobchádzania – Zaviazanie účastníka konania, ktorý mal vo veci úspech, na náhradu časti trov konania
(Rokovací poriadku Súdu pre verejnú službu, článok 87 ods. 2 a článok 88)
1. Súd Únie je oprávnený, a v prípade potreby povinný, ex offo posúdiť niektoré žalobné dôvody materiálnej zákonnosti. To platí aj pre žalobný dôvod týkajúci sa verejného poriadku založený na porušení pôsobnosti právneho predpisu rozhodnutím. Súd pre verejnú službu by totiž porušil svoju úlohu súdu posudzujúceho otázky zákonnosti, ak by nepoukázal, a to ani v prípade, že medzi účastníkmi konania je tento bod nesporný, na to, že rozhodnutie, ktoré je pred ním napadnuté, bolo prijaté na základe normy, ktorá sa nemôže uplatniť na prejednávanú vec, a ak by v dôsledku toho rozhodol v spore, ktorý mu bol predložený, pričom by sám uplatnil takúto normu.
Posúdenie žalobného dôvodu materiálnej zákonnosti ex offo nenarušuje kontradiktórnu povahu súdneho konania a zásadu rešpektovania práva na obranu. Článok 77 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu totiž stanovuje, že súd môže ex offo rozhodnúť o prekážke konania z dôvodu verejného záujmu pod podmienkou, že účastníci konania boli vopred vypočutí. Neexistuje pritom nijaký dôvod myslieť si, že ak táto podmienka predstavuje dostatočnú záruku zásad kontradiktórneho konania a rešpektovania práva na obranu v prípade posúdenia prekážky konania z dôvodu verejného záujmu ex offo, nie je to tak v prípade posúdenia ex offo žalobného dôvodu týkajúceho sa verejného poriadku, či už ide o materiálnu, alebo formálnu zákonnosť.
(pozri body 28, 29, 38 a 39)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 15. júla 1994, Browet a i./Komisia, T‑576/93 až T‑582/93, bod 35
Súd pre verejnú službu: 21. februára 2008, Putterie‑De‑Beukelaer/Komisia, F‑31/07, ktorému v tejto otázke neodporuje Všeobecný súd Európskej únie v rozsudku z 8. júla 2010, Komisia/Putterie‑De‑Beukelaer, T‑160/08 P
2. Prechodné ustanovenia článku 26 ods. 1 prílohy XIII služobného poriadku v znení nariadenia č. 723/2004, ktorým sa mení a dopĺňa služobný poriadok úradníkov, ako aj podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, a ustanovenia článku 11 všeobecných vykonávajúcich ustanovení k článkom 11 a 12 prílohy VIII služobného poriadku prijaté Komisiou sa majú vykladať v tom zmysle, že sa vzťahujú len na žiadosti o prevod práv na dôchodok predložené úradníkmi v stálej službe.
Účelom týchto ustanovení v súlade so zásadou právnej istoty je chrániť nadobudnuté práva. Úradník v skúšobnej dobe nemá nijaký nárok na prevod svojich práv na dôchodok. Dotknutá inštitúcia síce môže zaregistrovať žiadosť úradníka v skúšobnej dobe, aby nemusel podať novú žiadosť po svojom vymenovaní, taká žiadosť je však predčasná.
(pozri body 42, 44 a 46)
3. Na úkon prepočítania prevádzaných aktív na počet odpracovaných rokov započítaných do dôchodku Únie sú príslušné administratívne orgány Únie. Z okolnosti, že pri určení počtu započítaných odpracovaných rokov musí zohľadniť prípadne menové výkyvy dotknutá inštitúcia, a nie vnútroštátne orgány, nutne nevyplýva, že by zrušenie mechanizmu priemerného výmenného kurzu všeobecnými vykonávajúcimi ustanoveniami k článkom 11 a 12 prílohy VIII služobného poriadku bolo protiprávne.
Aj keď inštitúcia musí zohľadniť výmenné kurzy na určenie počtu započítaných odpracovaných rokov do dôchodkového systému Únie, zachováva si predsa určitú voľnosť na posúdenie, či je v prípade potreby vhodné korigovať účinky menových výkyvov. Príslušnosť inštitúcie v tejto oblasti má za následok len to, že súdy Únie vykonávajú súdne preskúmanie možnosti inštitúcie nezachovať mechanizmus priemerného výmenného kurzu.
(pozri body 53 a 55 – 57)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 15. decembra 1998, Bang‑Hansen/Komisia, T‑233/97, bod 38; 18. marca 2004, Radauer/Rada, T‑67/02, body 28 až 31
4. Zrušenie mechanizmu priemerného výmenného kurzu na výpočet započítaných odpracovaných rokov všeobecnými vykonávacími ustanoveniami k článkom 11 a 12 prílohy VIII služobného poriadku prijatými Komisiou v rámci prevodu práv na dôchodok nie je v rozpore so zásadou neutrality eura a článku 3 nariadenia č. 1103/97 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura. Zásada neutrality eura stanovená týmto nariadením sama osebe nezakazuje inštitúcii zmeniť uplatniteľnú právnu úpravu. Rozhodnutie zrušiť mechanizmus priemerného výmenného kurzu vyplynulo z rozpočtových dôvodov a z politického rozhodnutia neuplatňovať viac tento mechanizmus výhodný pre úradníkov, ktorí nadobudli práva na dôchodok v určitých členských štátoch, ale nie je dôsledkom zavedenia eura. Uvedený mechanizmus bol zrušený okrem iného aj pri započítaní odpracovaných rokov na dôchodok nadobudnutých v členských štátoch, ktoré neprijali euro.
(pozri body 64 a 65)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 11. decembra 2007, Kolountzios/Komisia, F‑117/07, body 32 až 35
5. V oblasti prevodu práv na dôchodok je normotvorca Únie oprávnený kedykoľvek prijať zmeny pravidiel služobného poriadku, ktoré sú podľa neho v súlade so záujmom služby, a do budúcnosti prijať ustanovenia služobného poriadku, ktoré sú pre dotknutých úradníkov alebo zamestnancov menej výhodné, pod podmienkou, že bude stanovená dostatočne dlhá prechodná doba na zabránenie tomu, aby zmeny vo vyplácaní nadobudnutých dôchodkov boli neočakávané, že ostanú zachované práva riadne nadobudnuté úradníkmi alebo zamestnancami a že sa s osobami, ktoré sú konkrétne dotknuté novou právnou úpravou, bude zaobchádzať rovnako. Rovnako to je aj v prípade všeobecných vykonávajúcich ustanovení prijatých inštitúciami, pokiaľ sa neodchýlia od ustanovení, ktoré sú hierarchicky nadradené.
V oblasti personálnej politiky sa súd Únie, pokiaľ ide o zásadu rovnosti, ako aj zákazu diskriminácie, obmedzuje na overenie, že dotknutá inštitúcia nevykonala svojvoľné alebo zjavne neprimerané rozlišovanie vzhľadom na sledovaný cieľ. V oblasti uplatňovania vzorcov na prepočet práv na dôchodok má Únia širokú mieru voľnej úvahy pri definovaní prvkov systému prepočtu prevádzaných aktív na započítanie odpracovaných rokov na dôchodok Únie.
(pozri body 70 a 71)
Odkaz:
Súdny dvor: 19. marca 1975, Gillet/Komisia, 28/74, body 5 a 6; 11. septembra 2007, Lindorfer/Rada, C‑227/04 P, bod 78
Súd prvého stupňa: 29. novembra 2006, Campoli/Komisia, T‑135/05, bod 85; 20. novembra 2007, Ianniello/Komisia, T‑308/04, bod 38
Súd pre verejnú službu: 11. decembra 2007, Martin Bermejo/Komisia, F‑60/07, body 55 a 56; 24. apríla 2008, Dalmasso/Komisia, F‑61/05, bod 78; 30. novembra 2009, Ridolfi/Komisia, F‑3/09, body 53 a 54
6. V prípade, keď sú dva dôvody zamietnutia sťažnosti úradníka postihnuté nesprávnym právnym posúdením, takže tento úradník sa mohol domnievať, že je oprávnený podať žalobu proti spornému rozhodnutiu, okolnosti prípadu na základe uplatnenia ustanovení článku 87 ods. 2 a článku 88 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu odôvodňujú, aby žalovaná inštitúcia znášala polovicu trov konania vynaložených žalobcom.
(pozri bod 81)