UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU

zo 16. novembra 2011

Vec F‑61/11 R

Daniele Possanzini

proti

Európskej agentúre pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex)

„Verejná služba – Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Návrh na odklad výkonu – Neprípustnosť žaloby vo veci samej – Zváženie záujmov“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 278 ZFEÚ a článku 157 AE, ako aj článku 279 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou D. Possanzini v podstate navrhuje odklad výkonu rozhodnutí, ktorými Frontex zamietla obnovenie jeho zmluvy dočasného zamestnanca

Rozhodnutie:      Návrh žalobcu na nariadenie predbežných opatrení sa zamieta. O trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej.

Abstrakt

1.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Podmienky prípustnosti – Prípustnosť žaloby vo veci samej – Nedostatok relevantnosti – Hranice

(Článok 278 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)

2.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – Fumus boni iuris – Naliehavosť – Kumulatívna povaha – Zváženie všetkých dotknutých záujmov – Poradie a spôsob preskúmania – Voľná úvaha sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení – Dočasná povaha opatrenia

(Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102)

1.      Otázka prípustnosti žaloby vo veci samej v zásade nesmie byť skúmaná v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia, ale je vyhradená analýze tejto žaloby, okrem prípadu, ak by sa na prvý pohľad javila ako zjavne neprípustná. Rozhodnutie o prípustnosti v štádiu konania o nariadení predbežného opatrenia, ak ju nemožno prima facie úplne vylúčiť, by sa totiž rovnalo prejudikovaniu rozhodnutia súdu rozhodujúceho vo veci samej.

Okrem toho, hoci zjavná neprípustnosť žaloby vo veci samej nebola vznesená žalovaným účastníkom konania, nemožno vylúčiť, že sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení o tejto otázke rozhodne, pretože neprípustnosť žaloby smerujúcej k súdnemu preskúmaniu aktu predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý môže, dokonca musí byť vznesený súdom Únie ex offo.

(pozri body 17 a 18)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 4. februára 1999, Peña Abizanda a i./Komisia, T‑196/98 R, bod 10 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 14. decembra 2006, Dálnoky/Komisia, F‑120/06 R, bod 41

2.      Podmienky týkajúce sa naliehavosti a podmienky, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú návrh (fumus boni iuris), sú kumulatívne, a teda návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý, ak jedna z týchto podmienok nie je splnená. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení v prípade potreby tiež pristúpi k zváženiu dotknutých záujmov.

V rámci tohto celkového preskúmania sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach disponuje širokou mierou voľnej úvahy a je oprávnený vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci voľne rozhodnúť o spôsobe, akým majú byť tieto rôzne podmienky overené, ako aj o poradí tohto skúmania, pretože žiadny právny predpis mu neukladá vopred stanovenú schému analýzy na posúdenie potreby nariadiť predbežné opatrenia.

Ak v rámci návrhu na nariadenie predbežných opatrení sudca rozhodujúci o ich nariadení, pred ktorým navrhovateľ poukazuje na nebezpečenstvo toho, že mu vznikne vážna a nenapraviteľná ujma, zvažuje rôzne proti sebe stojace dotknuté záujmy, musí najmä preskúmať, či prípadné zrušenie sporného rozhodnutia súdom rozhodujúcim vo veci samej umožní zvrátenie situácie, ktorá by nastala, ak by sa rozhodnutie okamžite vykonalo, a naopak, či odloženie výkonu tohto rozhodnutia môže zabrániť jeho úplnej účinnosti v prípade, že sa žaloba vo veci samej zamietne.

Pokiaľ ide o dôsledky nariadenia odkladu výkonu zamietnutia obnoviť zmluvu zamestnanca, samotný odklad výkonu takéhoto zamietnutia nezmení situáciu dotknutej osoby, pretože jej sám osebe nemôže umožniť domáhať sa akékoľvek práva na obnovu jej zmluvy, dokonca ani umožniť opätovné preskúmanie jej situácie. Takýto odklad výkonu by preto sám osebe bol pozbavený účinku, a teda absentuje záujem.

(pozri body 41, 42, 50 a 51)

Odkaz:

Súdny dvor: 31. júla 1989, S./Komisia, 206/89 R, body 14 a 15

Súd prvého stupňa: 10. septembra 1999, Elkaïm a Mazuel/Komisia, T‑173/99 R, bod 18; 9. augusta 2001, De Nicola/EIB, T‑120/01 R, bod 12; 30. apríla 2008, Španielsko/Komisia, T‑65/08 R, bod 82 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 31. mája 2006, Bianchi/ETF, F‑38/06 R, bod 20