ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)
zo 16. januára 2007 (*)
„Úradníci – Dôchodky – Práva na dôchodok nadobudnuté pred nástupom do služby Spoločenstiev – Prevod do režimu Spoločenstva – Späťvzatie žiadosti o prevod na účely uplatnenia nových výhodnejších ustanovení“
Vo veci F‑92/05,
ktorej predmetom je žaloba podaná podľa článkov 236 ES a 152 AE,
Emmanuel Genette, úradník Komisie Európskych spoločenstiev, bydliskom v Gorze (Francúzsko), v zastúpení: M.‑A. Lucas, advokát,
žalobca,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: V. Joris a D. Martin, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Belgické kráľovstvo, v zastúpení: L. Van den Broeck, splnomocnená zástupkyňa, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
vedľajší účastník konania,
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)
v zložení: predseda prvej komory H. Kreppel, sudcovia H. Tagaras a S. Gervasoni (spravodajca),
tajomník: W. Hakenberg,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. septembra 2006,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Žalobou doručenou do kancelárie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev 26. septembra 2005 faxom (originál žaloby bol podaný 28. septembra 2005) sa pán Genette domáha najmä zrušenia rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev z 25. januára 2005, ktorým sa zamietlo jednak povolenie späťvzatia žiadosti o prevod jeho práv na dôchodok, ktoré nadobudol v rámci belgických dôchodkových režimov, ktorú podal v roku 2001, a jednak povolenie opätovného podania žiadosti o prevod uvedených práv.
Právny rámec
2 Článok 11 ods. 2 prílohy VIII Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“) v znení, ktoré predchádzalo nadobudnutiu účinnosti nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004, ktorým sa mení uvedený služobný poriadok (Ú. v. EÚ L 124, s. 1; Mim. vyd. 01/002, s. 130) (ďalej len „nariadenie z 22. marca 2004“), ustanovuje:
„Úradník, ktorý vstúpi do služieb spoločenstiev po:
– odchode zo služieb štátnej správy alebo vnútroštátnej alebo medzinárodnej organizácie; alebo
– vykonávaní činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba,
má pri prijatí do trvalého služobného pomeru právo voči spoločenstvám na poistno-technický ekvivalent [poistno-matematický ekvivalent – neoficiálny preklad] alebo paušálnu nominálnu hodnotu práv na starobný dôchodok, ktoré získal na základe tejto služby alebo činnosti.
V tomto prípade orgán [inštitúcia – neoficiálny preklad], v ktorej je úradník zamestnaný, určí s ohľadom na jeho triedu pri prijatí do trvalého služobného pomeru počet rokov zamestnania potrebných na odchod do dôchodku, ktoré sa mu započítajú v rámci jeho vlastného systému dôchodkového zabezpečenia za predchádzajúce obdobie služby na základe čiastky poistno-technického ekvivalentu [poistno-matematického ekvivalentu – neoficiálny preklad] alebo čiastok vrátených spôsobom uvedeným vyššie.“
3 Článok 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku, v znení vyplývajúcom z nariadenia z 22. marca 2004, ktorý na základe svojho článku 2 nadobudol účinnosť 1. mája 2004, teraz stanovuje:
„Úradník, ktorý vstúpi do služieb spoločenstiev po:
– odchode zo služieb štátnej správy alebo vnútroštátnej alebo medzinárodnej organizácie; alebo
– vykonávaní činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba,
má po uvedení do funkcie, ale pred získaním nároku na výplatu starobného dôchodku v zmysle článku 77 Služobného poriadku právo voči Spoločenstvám na kapitálovú hodnotu, aktualizovanú ku dňu skutočného prevodu, práv na dôchodok, ktoré získal na základe tejto služby alebo týchto činností.
V takom prípade inštitúcia, v ktorej je zamestnanec [úradník – neoficiálny preklad] zamestnaný, určí s ohľadom na základnú mzdu zamestnanca [úradníka – neoficiálny preklad], jeho vek a kurz platný v deň žiadosti o prevod, pomocou všeobecných vykonávacích ustanovení, počet rokov zamestnania, potrebných pre odchod do dôchodku, ktoré sú mu započítané v rámci systému dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva za predchádzajúce obdobie služby, na základe prevedenej kapitálovej hodnoty, po odpočítaní čiastky predstavujúcej zhodnotenie kapitálovej hodnoty medzi dňom žiadosti o prevod a skutočným dňom prevodu.
Zamestnanci [Úradníci – neoficiálny preklad] môžu použiť tento postup len raz pre každý členský štát a príslušný penzijný fond.“
4 V súlade s článkom 107a služobného poriadku, ktorý bol vložený nariadením z 22. marca 2004, sú „prechodné ustanovenia“ stanovené v prílohe XIII uvedeného služobného poriadku. V zmysle článku 26 ods. 3 tejto prílohy:
„Zamestnanci [Úradníci – neoficiálny preklad], ktorí podali žiadosť o prevod v určených lehotách, ale odmietli ponuku, ktorá im bola predložená, ktorí nepodali žiadosť o prevod v predtým stanovených lehotách alebo ktorých žiadosť bola zamietnutá, pretože bola podaná po uplynutí týchto lehôt, môžu podať alebo znovu podať túto žiadosť najneskôr do 31. októbra 2004.“
5 Belgický zákon z 21. mája 1991, ktorým sa zakladajú určité vzťahy medzi belgickými dôchodkovými režimami a dôchodkovými režimami inštitúcií medzinárodného práva verejného, uverejnený v Moniteur belge z 20. júna 1991, s. 13871 (ďalej len „zákon z roku 1991“), ustanovoval v článku 3, že „každý úradník môže so súhlasom inštitúcie požiadať, aby bola inštitúcii zaplatená suma starobného dôchodku vzťahujúca sa na služby a obdobia, ktoré predchádzali jeho vstupu do služieb inštitúcie“. Akonáhle úradník požiadal o prevod svojich práv na dôchodok nadobudnutých v belgickom dôchodkovom režime a keď tejto žiadosti bolo vyhovené, na inštitúciu Spoločenstva na základe článku 11 toho istého zákona prešli práva úradníka. So zreteľom na mechanizmus takto založenej subrogácie nebola uskutočnená žiadna platba na účet inštitúcie belgickým dôchodkovým režimom predtým, než predmetný úradník získal nárok na dôchodok Spoločenstva. Článok 9 zákona z 1991 ustanovoval, že „kým sa nestane subrogácia upravená článkom 11 účinnou, úradník môže na základe dohody s inštitúciou vziať svoju žiadosť o prevod späť. Toto späťvzatie je konečné“.
6 Belgický zákon z 10. februára 2003 upravujúci prevod práv na dôchodok medzi belgickými dôchodkovými režimami a režimami inštitúcií medzinárodného práva verejného, uverejnený v Moniteur belge z 27. marca 2003, s. 14747 (ďalej len „zákon z roku 2003“), zmenil belgickú zákonnú právnu úpravu upravujúcu prevod práv na dôchodok nadobudnutých v belgických režimoch do Spoločenstiev. Na základe svojho článku 29 uplatniteľného na žiadosti o prevod podané od 1. januára 2002 tento zákon zakladá systém paušálnej nominálnej hodnoty poistného zaplateného do belgického dôchodkového režimu spolu so zloženými úrokmi. Jeho článok 4 stanovuje, že „úradník alebo dočasný zamestnanec, ktorý po tom, čo mu vznikol nárok na jeden alebo viacero dôchodkov uvedených v článku 3 [ods.] 1, 1° až 4°, vstúpil do služieb inštitúcie, môže s jej súhlasom požiadať, aby na účet tejto inštitúcie alebo na jej dôchodkový fond boli prevedené sumy vyčíslené v súlade s článkom 7 a to z dôvodu existencie jeho poistného vzťahu s týmito dôchodkovými režimami počas obdobia predchádzajúceho jeho vstupu do služieb inštitúcie…“. Podľa tohto nového právneho predpisu prevod práv na dôchodok zakladá nárok na okamžitú výplatu kapitálovej hodnoty do režimu Spoločenstva. Článok 9 ods. 1 zákona z roku 2003 stanovuje, že „žiadosť o prevod sa stáva neodvolateľnou ku dňu, ku ktorému je [Národnému dôchodkovému] úradu doručené od inštitúcie konečné potvrdenie žiadosti o prevod podanej úradníkom alebo dočasným zamestnancom“.
7 Belgický zákon z 20. júla 2006 o rôznych ustanoveniach, uverejnený v Moniteur belge z 28. júla 2006, s. 36940 (ďalej len „zákon z roku 2006“), zmenil článok 9 zákona z roku 1991 so spätným účinkom od 1. mája 2004. Tento článok teraz stanovuje, že „kým sa nestane subrogácia upravená článkom 11 účinnou, úradník, ktorý opúšťa inštitúciu bez toho, aby mu vznikol nárok na starobný dôchodok, môže na základe dohody s inštitúciou vziať svoju žiadosť o prevod späť. Toto späťvzatie je konečné“.
Skutkové okolnosti
8 Pred vstupom do služieb Komisie 1. apríla 2000 so zaradením do platovej triedy B 5, platového stupňa 3, žalobca narodený v roku 1968, pracoval v súkromnom sektore v Belgicku ako samostatne zárobkovo činná osoba od roku 1992 do roku 1996 a neskôr ako zamestnanec od roku 1996 do roku 2000.
9 Z týchto dôvodov bol poistencom Národného inštitútu sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činných osôb (Institut national d’assurance sociale des travailleurs indépendant, ďalej len „INASTI“) a neskôr poistencom Národného dôchodkového úradu (Office national des pensions, ďalej len „ONP“) v rámci dôchodkových režimov, do ktorých platil poistné a v ktorých mu vznikli práva na dôchodok.
10 Po vymenovaní za úradníka Spoločenstva do stálej služby 1. januára 2001 žalobca požiadal listom z 13. júla 2001 Komisiu o prevod práv na dôchodok získaných v rámci belgických dôchodkových režimov samostatne zárobkovo činných osôb a zamestnancov do dôchodkového režimu Spoločenstva. Táto žiadosť sa zakladala na článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení, ktoré predchádzalo nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004, ako aj na článku 3 už citovaného zákona z roku 1991.
11 Dňa 11. júna 2002 žalobcovi oddelenie „Dôchodky a vzťahy s bývalými pracovníkmi“ riaditeľstva B Generálneho riaditeľstva (GR) správy a personálu Komisie doručilo oznámenie, v ktorom žalobcovi uviedlo počet dodatočných odpracovaných rokov v rámci belgického režimu samostatne zárobkovo činných osôb, ktorý bude zohľadnený v režime Spoločenstva na základe poistno-matematického ekvivalentu, vypočítaného Komisiou, vnútroštátneho dôchodku nadobudnutého v belgickom režime samostatne zárobkovo činných osôb. Ak by žalobca odišiel do dôchodku vo veku 65 rokov, poistno-matematický ekvivalent dôchodku v ročnej sume 1 431,29 eura vypočítaný INAST by dosiahol výšku 9 139,33 eura a započítanie odpracovaných rokov, ktoré treba vziať do úvahy v režime Spoločenstva, by bolo jeden rok a devätnásť dní. Ďalej ho Komisia informovala, že podľa článku 11 zákona z roku 1991 prejdú na ňu jeho práva na dôchodok, ktoré nadobudol v Belgicku, počínajúc dňom vyplácania jeho dôchodku Spoločenstva.
12 Dňa 26. augusta 2002 uvedená služba zaslala žalobcovi podobné oznámenie týkajúce sa práv na dôchodok, ktoré nadobudol ako zamestnanec, s tým, že mu oznámila, že vo veku 65 rokov poistno-matematický ekvivalent dôchodku v ročnej sume 1 952,48 eura vypočítaný ONP by dosiahol výšku 11 102,79 eura a že zodpovedajúce započítanie odpracovaných rokov do režimu Spoločenstva by bolo jeden rok päť mesiacov a päť dní.
13 Tieto oznámenia žalobcovi uvádzali, že od prijatia jeho súhlasu s návrhmi, ktoré obsahovali, jeho žiadosť o prevod nemôže byť už vzatá späť. Zmienené oznámenia však spresňovali, že žiadosť mohla byť výnimočne vzatá späť v prípade skončenia služobného pomeru v Komisii predtým, než boli splnené podmienky pre vznik nároku na dôchodok Spoločenstva v súlade s článkom 77 služobného poriadku.
14 V dňoch 17. júla a 29. augusta 2002 žalobca prejavil súhlas s návrhmi Komisie z 11. júna a z 26. augusta 2002.
15 Tak ako je uvedené v bode 6 vyššie, zákon z roku 2003 zmenil podmienky prevodu do Spoločenstiev práv nadobudnutých v belgických dôchodkových režimoch a to v prípade žiadostí podaných po 1. januári 2002.
16 Krátko pred októbrom 2004 sa žalobca dozvedel, že osobe, ktorú pozná a ktorá vstúpila do služieb Komisie v roku 2003, ktorá ako on ešte za účinnosti služobného poriadku predchádzajúceho účinnosti nariadenia z 22. marca 2004 požiadala o prevod do režimu Spoločenstva svojich práv na dôchodok, ktoré nadobudla v belgickom režime zamestnancov, bola Belgickom prevedená kapitálová hodnota zodpovedajúca rokom existencie poistno-právneho vzťahu a odmene porovnateľnej s jeho odmenami, ktorá založila nárok na započítanie dodatočných odpracovaných rokov v režime Spoločenstva v omnoho väčšom rozsahu, ako je rozsah, na ktorý on sám mal právo.
17 Dňa 31. októbra 2004 žalobca podal Komisii na základe článku 90 ods. l služobného poriadku žiadosť, ktorej cieľom bolo, aby Komisia:
– rozhodla povoliť, ako to stanovuje článok 9 zákona z roku 1991, späťvzatie žiadosti, ktorú podal 13. júla 2001 na základe tohto zákona a ktorej predmetom bol prevod práv na dôchodok, ktoré získal v belgických dôchodkových režimoch samostatne zárobkovo činných osôb a zamestnancov, do režimu Spoločenstva,
– rozhodla povoliť, ako to stanovuje článok 4 ods. 1 zákona z roku 2003, podanie žiadosti o prevod práv na dôchodok na základe tohto zákona.
18 Dňa 2. februára 2005 bolo žalobcovi doručené oznámenie rozhodnutia z 25. januára 2000, ktoré prijal vedúci oddelenia „Dôchodky“, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť z 31. októbra 2004 (ďalej len „sporné rozhodnutie“) s týmto textom:
19 „… Žiadate…, aby bolo po prvé na základe článku 11 ods. 2 prílohy VIII [služobného poriadku] povolené späťvzatie žiadosti o prevod Vašich práv na dôchodok nadobudnutých v belgických režimoch INASTI a ONP, ktorej vyhoveli tieto režimy podľa zákona [z] roku 1991, a po druhé povolené podanie novej žiadosti, ktorej majú vyhovieť uvedené režimy podľa ustanovení zákona [z] roku 2003.
20 Návrhy, ktoré Vám boli zaslané správou Komisie 11. júna 2002 a 26. augusta 2002 na základe oznámenia urobeného INASTI a ONP o sume prevoditeľného dôchodku, však pritom jasne uvádzali, že prevod sa stal nezrušiteľným akonáhle dotknutá služba prijala Váš súhlas s týmito návrhmi. V dôsledku Vášho súhlasu bol vykonaný prevod Vašich práv a spisové materiály vedené ONP a INASTI boli s konečnými účinkami uzavreté [menovacím orgánom].
21 Hoci zákon [z] roku 1991 upravuje možnosť ‚späťvzatia žiadosti o prevod na základe súhlasu inštitúcie‘ (článok 9 zákona [z] roku 1991), táto možnosť bola v praxi stanovená na úrovni inštitúcií len vo výnimočných prípadoch, uvedených okrem iného v návrhu urobenému dotknutej osobe: ‚Žiadosť možno výnimočne vziať späť v prípade, že dotknutá osoba skončí služobný pomer predtým, než boli splnené podmienky pre vznik nároku na dôchodok Spoločenstva v súlade s článkom 77 služobného poriadku‘. Teda v tomto prípade nemožno vôbec hovoriť o možnosti vziať žiadosť späť, ale o zrušení operácie vo veľmi osobitnom prípade.
22 Okrem toho vo svojom rozsudku z 9. novembra 1989 v spojených veciach 75/88, 146/88 a 147/88 Súdny dvor Európskych spoločenstiev jasne stanovil rozdiel medzi dvoma rôznymi právnymi poriadkami, do ktorých spadajú rozhodnutia týkajúce sa na jednej strane výpočtu prevoditeľnej sumy a na druhej strane premeny týchto aktív na odpracované roky, pričom každé z týchto rozhodnutí je predmetom súdneho preskúmania vlastného týmto poriadkom. Z toho vyplýva, že teoretická možnosť späťvzatia žiadosti o prevod upravená belgickým zákonom nemá žiadny právny účinok, pokiaľ ju právna úprava Spoločenstva neupravuje. To platí aj v tomto prípade.
23 Za týchto podmienok Vám nemôžem povoliť späťvzatie už vybavenej žiadosti a podanie novej žiadosti týkajúcej sa prevodu, ktorý bol správne vykonaný.“
24 Dňa 22. apríla 2005 žalobca prostredníctvom svojho poradcu podal Komisii sťažnosť založenú na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku proti spornému rozhodnutiu.
25 Dňa 10. júna 2005 generálny riaditeľ GR správy a personálu prijal, ako menovací orgán (ďalej len „MO“), rozhodnutie „o žiadostiach a sťažnostiach veľkého počtu úradníkov, ktoré sa týkajú prevodu práv na dôchodok z belgického režimu do režimu Spoločenstva“, doručené žalobcovi elektronickou poštou a faxom 14. júna 2005 (ďalej len „rozhodnutie z 10. júna 2005“).
Konanie a návrhy účastníkov konania
26 Táto žaloba bola pôvodne zapísaná v kancelárii Súdu prvého stupňa po číslom T‑361/05.
27 Uznesením z 15. decembra 2005 Súd prvého stupňa v súlade s článkom 3 ods. 3 Rozhodnutia Rady č. 2004/752/ES, Euratom z 2. novembra 2004, ktorým sa zriaďuje Súd pre verejnú službu Európskej únie (Ú. v. EÚ L 333, s. 7), postúpil túto vec Súdu pre verejnú službu. Žaloba bola zapísaná v kancelárii tohto súdu pod číslom F-92/05.
28 Návrhom doručeným do kancelárie Súdu pre verejnú službu 8. mája 2006 Belgické kráľovstvo požiadalo o vstup do tohto konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov žalovanej. V súlade s článkom 115 ods. 1 a článkom 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa uplatniteľného mutatis mutandis na Súd pre verejnú službu na základe článku 3 ods. 4 rozhodnutia 2004/752 až do nadobudnutia účinnosti Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu predseda prvej komory Súdu pre verejnú službu vyhovel tomuto návrhu na pojednávaní uznesením z 29. júna 2006. Správa pre pojednávanie bola doručená Belgickému kráľovstvu.
29 V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, upravených článkom 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, Súd pre verejnú službu požiadal Komisiu, aby mu oznámila všeobecné vykonávacie ustanovenia (ďalej len „VVU“) článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku účinné v čase prevodu žalobcových práv na dôchodok a pravidlá v súčasnosti účinné, ktoré prijala inštitúcia v rokoch 1993 a 2004, a vyzval účastníkov konania a vedľajšieho účastníka konania, aby odpovedali na písomné otázky. Týmto žiadostiam sa vyhovelo.
30 Žalobca navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– zrušil sporné rozhodnutie,
– zrušil rozhodnutie z 10. júna 2005,
– zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.
31 Komisia navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– vyslovil neprípustnosť žaloby,
– subsidiárne zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– rozhodol o trovách konania v súlade s právom.
32 Belgické kráľovstvo podporujúce Komisiu navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
O prípustnosti žaloby
Tvrdenia účastníkov konania
33 Komisia namieta neprípustnosť v dôsledku toho, že žaloba bola podaná po uplynutí lehoty stanovenej článkom 91 ods. 3 služobného poriadku. Tvrdí, že žalobca sa mýli, keď sa domnieva, že lehoty voči rozhodnutiu z 10. júna 2005 začali plynúť len 18. augusta 2005, v deň, keď mu MO iba potvrdil poštovou zásielkou zamietnutie jeho sťažnosti. V dôsledku toho bola žaloba podaná po uplynutí lehoty a musí byť zamietnutá ako neprípustná.
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
34 Dňa 22. apríla 2005 žalobca podal sťažnosť proti spornému rozhodnutiu. MO zamietol túto sťažnosť rozhodnutím z 10. júna 2005, ktoré mu bolo doručené elektronickou poštou a faxom 14. júna 2005. Vo svojom liste z 18. augusta 2005 MO iba potvrdil, že odpovedal „podľa [svojho] názoru úplne“ – vo svojom rozhodnutí z 10. júna 2005 na sťažnosť žalobcu. Preto Komisia správne zdôraznila, že trojmesačná lehota na podanie žaloby v sporovom konaní, počas ktorej podanie žaloby proti rozhodnutiu z 25. januára 2005 bolo možné v súlade s článkom 91 ods. 3 služobného poriadku, začala plynúť odo dňa doručenia zamietnutia sťažnosti, teda 14. júna 2005.
35 Lehota troch mesiacov teda uplynula 14. septembra 2005. So zreteľom na dodatočnú lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť stanovenú článkom 102 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, ktorá je desať dní, lehota na podanie žaloby mala v prejednávanej veci uplynúť 24. septembra 2005 o polnoci.
36 Článok 101 ods. 2 prvý pododsek tohto rokovacieho poriadku však stanovuje, že „ak pripadne koniec lehoty na sobotu, nedeľu alebo na oficiálny sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň“. Dátum 24. september však pripadol na sobotu. Na základe už citovaných ustanovení teda lehota na podanie žaloby bola predĺžená v prejednávanej veci až do pondelka 26. septembra 2005 vrátane tohto dňa.
37 Preto táto žaloba z 26. septembra 2005 zaslaná faxom v ten istý deň do kancelárie Súdu prvého stupňa bola podaná v lehote. Z toho vyplýva, že neprípustnosť založená na zániku práva v dôsledku uplynutia lehoty musí byť ako námietka zamietnutá.
O návrhoch na zrušenie rozhodnutia z 10. júna 2005
38 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že návrhy smerujúce proti zamietnutiu sťažnosti majú za následok to, že súdu je predložený akt, proti ktorému sťažnosť bola podaná, a ako také nemajú samostatný obsah (rozsudok Súdneho dvora zo 17. januára 1989, Vainker/Parlament, 293/87, Zb. s. 23, bod 8). Treba sa teda domnievať, že spomínané návrhy smerujúce proti zamietnutiu sťažnosti z 10. júna 2005 boli zamerané len na zrušenie sporného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. marca 2004, Theodorakis/Rada, T‑310/02, Zb. VS s. I‑A‑95 a II‑427, bod 19).
O návrhoch proti spornému rozhodnutiu v rozsahu, v akom zamieta žalobcovi povoliť späťvzatie jeho žiadosti o prevod práv na dôchodok, ktoré nadobudol v belgických dôchodkových režimoch samostatne zárobkovo činných osôb a zamestnancov, do režimu Spoločenstva
1. O výklade návrhov
– Tvrdenia účastníkov konania
39 Komisia zastáva názor, že žalobca napáda v skutočnosti rozhodnutia z 11. júna a z 26. augusta 2002, ktorými bol stanovený počet odpracovaných rokov, ktoré sa vezmú do úvahy v režime Spoločenstva na základe práv na dôchodok, ktoré nadobudla dotknutá osoba v belgických režimoch samostatne zárobkovo činných osôb a zamestnancov.
40 Žalobca tvrdí, že aj keď je síce jeho zámerom to, aby Komisia zrušila svoje rozhodnutia z 11. júna a z 26. augusta 2002 a nahradila ich novými rozhodnutiami, predmetom jeho návrhu však nie je zrušenie týchto rozhodnutí, ale to, aby mu Komisia povolila späťvzatie jeho žiadosti podanej v roku 2001 o prevod práv na dôchodok nadobudnutých v belgických režimoch.
41 Rozhodnutia z 11. júna a z 26. augusta 2002 by zostali naďalej platné ako také, aj keby Komisia vyhovela jeho žiadosti, a len na základe splnenia súboru dodatočných podmienok by Komisia zmenila zmienené rozhodnutia. Takýto výsledok by sa totiž dosiahol len vtedy, ak by belgické úrady prípadne v dôsledku podania žaloby podanej na belgický súd po prvé pripustili späťvzatie žiadosti o prevod podanej 13. júla 2001 žalobcom na základe zákona z roku 1991, po druhé súhlasili s tým, aby podal novú žiadosť o prevod na základe zákona z roku 2003 a nakoniec prijali nové rozhodnutia, pokiaľ ide o sumy, ktoré majú byť prevedené do dôchodkového režimu Spoločenstva, ktoré by Komisia mala zohľadniť na základe článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení vyplývajúcom z nariadenia z 22. marca 2004 pri zmene svojich rozhodnutí o počte dodatočných odpracovaných rokov, ktoré sa majú uznať žalobcovi v režime Spoločenstva.
– Posúdenie Súdom pre verejnú službu
42 Otázka vyplývajúca z výkladu zmienených návrhov je otázkou, či žiadosť žalobcu o povolenie späťvzatia jeho žiadosti o prevod svojich práv na dôchodok je odlišná od žiadosti o zrušenie rozhodnutí, ktorými sa stanovuje počet rokov zohľadnených v dôchodkovom režime Spoločenstva, pokiaľ ide o práva na dôchodok nadobudnuté skôr.
43 Najskôr treba pripomenúť podmienky, ktoré musia byť splnené pre to, aby došlo k prevodu práv na dôchodok do dôchodkového režimu Spoločenstva.
44 Z rozsudku Súdneho dvora z 20. októbra 1981, Komisia/Belgicko (137/80, Zb. s. 2393, bod 13) vyplýva, že možnosť daná úradníkovi článkom 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004 previesť v čase svojho vymenovania do stálej služby poistno-matematický ekvivalent alebo paušálnu nominálnu hodnotu práv na starobný dôchodok nadobudnutých počas výkonu skorších funkcií v štátnej správe, vnútroštátnej alebo medzinárodnej organizácii alebo v podniku do dôchodkového režimu Spoločenstva, má za cieľ priznať mu právo, ktorého výkon závisí od jeho vlastnej voľby.
45 Keď žiadosť podaná na základe článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku tak v znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004, ako aj v znení vyplývajúcom z tohto nariadenia, spĺňa jeho podmienky, je organizácia spravujúca dôchodkový režim, v ktorej úradník skôr nadobudol práva na dôchodok, povinná najskôr vypočítať nadobudnuté práva a v nadväznosti na to je inštitúcia Spoločenstva povinná vyčísliť so zreteľom na tieto práva počet rokov, ktoré sa vezmú do úvahy v dôchodkovom režime Spoločenstva na základe skoršieho služobného obdobia.
46 Preto sa prevod práv na dôchodok javí ako operácia obsahujúca po sebe nasledujúce dve jednostranne prijaté rozhodnutia prijaté na základe žiadosti dotknutej osoby, pričom ide o súvisiacu právomoc na jednej strane organizácie spravujúcej vnútroštátny dôchodkový režim a na druhej strane inštitúcie Spoločenstva.
47 Podmienky, za ktorých prevod práv na dôchodok nadobudnutých v skúmaných belgických režimoch môže byť zrušený, sú tie isté ako podmienky, za ktorých môžu byť zrušené zmienené rozhodnutia tvoriace prevod.
48 Zákon z roku 1991, za účinnosti ktorého žalobca podal 13. júla 2001 žiadosť o prevod svojich práv na dôchodok nadobudnutých v belgických režimoch, stanovuje mechanizmus subrogácie inštitúcie Spoločenstva do práv na dôchodok nadobudnutých v Belgicku, počínajúc dňom vzniku nároku na dôchodok Spoločenstva. V článku 9 sa stanovuje, že „kým sa nestane subrogácia upravená článkom 11 účinnou, úradník môže na základe dohody s inštitúciou vziať svoju žiadosť o prevod späť. Toto späťvzatie je konečné“.
49 Formulácia už citovaných ustanovení zákona z roku 1991 umožňuje vysvetliť to, že žalobca podal na Komisiu žiadosť o povolenie späťvzatia jeho žiadosti o prevod. Keďže tieto ustanovenia stanovujú, že až kým nenastanú účinky subrogácie, môže dotknutá osoba požadovať zrušenie rozhodnutí, ktoré prijali organizácie spravujúce belgické dôchodkové režimy na účely prevodu, potom je prevod práv v celom rozsahu zrušený, ak rozhodnutie inštitúcie, ktorým sa stanovuje započítanie zodpovedajúce rokom v režime Spoločenstva, je tiež zrušené. Preto „súhlas inštitúcie“ uvedený v spomínaných ustanoveniach zákona z roku 1991 sa môže vzťahovať len na zrušenie rozhodnutia, ktoré prijala inštitúcia pri prevode práv na dôchodok.
50 Z uvedeného vyplýva, ako tvrdí Komisia, že spomínané návrhy musia byť vykladané tak, že smerujú k zrušeniu odmietnutia zo strany Komisie zrušiť rozhodnutia z 11. júna a z 26. augusta 2002, ktoré prijala pri prevode práv na dôchodok, ktoré nadobudla dotknutá osoba v dvoch belgických dôchodkových režimoch, do režimu Spoločenstva.
2. O prípustnosti návrhov
– Tvrdenia účastníkov konania
51 Komisia tvrdí, že jej rozhodnutia z 11. júna a z 26. augusta 2002 sú konečné, a preto nemôžu byť viac napadnuté.
52 Žalobca nesprávne tvrdí, že tieto dve rozhodnutia majú predbežný charakter z toho dôvodu, že na základe článku 11 ods. 1 zákona z roku 1991 konečné započítanie urobené inštitúciou pre výpočet jeho dôchodku závisí od veku, kedy mu vzniká nárok na dôchodok, a od indexu spotrebiteľských cien k tomuto dňu. Rozhodnutia z 11. júna a z 26. augusta 2002 sú bezpochyby konečné, keďže potvrdzujú súhlas žalobcu s návrhmi Komisie týkajúcimi sa prevodu jeho práv na dôchodok a so zložkami vyúčtovaní, ktoré k nim boli pripojené. Skutočnosť, že započítanie, ktoré sa má urobiť na účely skutočného výpočtu jeho dôchodku, môže byť zjavne stanovené len v nadväznosti na vek, keď v praxi dotknutá osoba odíde na dôchodok, nemá v tejto súvislosti nijaký vplyv.
53 Žalobca výslovne vyjadril svoj súhlas s návrhmi Komisie, v dôsledku čoho tieto návrhy majú konečný charakter.
54 Iba vznik novej a podstatnej skutočnosti môže byť dôvodom pre napadnutie konečného rozhodnutia za podmienky, že sa táto nová skutočnosť uvedie v primeranej lehote. Aj za predpokladu, že nadobudnutie účinnosti zákona z roku 2003, ktorý bol uverejnený v Moniteur belge 27. marca 2003, môže byť považované za novú skutočnosť v zmysle judikatúry, žiadosť žalobcu z 31. októbra 2004 bola podaná po uplynutí takejto primeranej lehoty. Pokiaľ ide o subjektívne konštatovanie žalobcu v súvislosti s rozdielmi v zaobchádzaní medzi úradníkmi vyplývajúcimi z nadobudnutia účinnosti zákona z roku 2003, toto nemôže byť novou skutočnosťou odlišnou od nadobudnutia účinnosti zmieneného zákona.
– Posúdenie Súdom pre verejnú službu
55 Z toho, čo bolo uvedené v bodoch 45 až 47 vyššie, vyplýva, že listy z 11. júna a z 26. augusta 2002 nemožno považovať za návrhy dohody alebo zmluvy Komisie žalobcovi. Sú návrhmi jednostranných rozhodnutí vypracovaných Komisiou v prípade súvisiacej právomoci na žiadosť úradníka, ktoré sa stávajú po obsahovej stránke rozhodnutiami inštitúcie a ktoré nadobudnú účinnosť až po tom, čo potvrdí dotknutý subjekt svoje žiadosti o prevod. V prejednávanej veci žalobca potvrdil svoje žiadosti 17. júla a 29. augusta 2002. Netypický spôsob vyhotovenia a nadobudnutia účinnosti týchto aktov, ktoré sa viažu na súhlas dotknutej osoby, nemajú vplyv na ich jednostranný charakter. Pokiaľ ide o jednostranné rozhodnutia, ich konečná povaha nemôže vyplývať z výslovného súhlasu žalobcu, ktorý preto nemožno účinne voči nemu namietať. Konečná povaha rozhodnutí z 11. júna a z 26. augusta 2002 nevyplýva zo súhlasu, ktorý vyjadril žalobca s návrhmi Komisie.
56 Jednostranné rozhodnutia inštitúcií, ktoré sa týkajú úradníkov, sa stávajú konečnými, a tak nemôžu byť súdne preskúmané v dôsledku uplynutia lehôt na podanie sťažností a žalôb, ktoré stanovujú články 90 a 91 služobného poriadku. Žalobca však napáda rozhodnutia z 11. júna a z 26. augusta 2002 až na základe žiadosti zaslanej Komisii 31. októbra 2004 po uplynutí týchto lehôt.
57 Žalobca nemôže oprávnene tvrdiť, že tieto rozhodnutia, ktoré bezpochyby nevymedzujú všetky skutočnosti umožňujúce konečný výpočet započítania jeho práv na dôchodok, sú iba predbežné a orientačné a že uplynutie lehôt na podanie žalôb nemohlo v dôsledku toho spôsobiť to, že majú konečnú povahu. Ich cieľom a účinkom totiž bolo určenie spôsobov zohľadnenia práv, ktoré žalobca nadobudol v Belgicku, v dôchodkovom režime Spoločenstva so zreteľom na už známe skutočnosti.
58 Z predchádzajúceho vyplýva, že rozhodnutia z 11. júna a z 26. augusta 2002 sa v rozsahu skutočností, ktoré stanovujú, stali konečnými v dôsledku uplynutia lehôt na podanie žalôb voči nim.
59 Podľa judikatúry Spoločenstva však lehoty stanovené článkami 90 a 91 služobného poriadku, keďže sú určené na zabezpečenie istoty právnych situácií, majú povahu lehôt verejného poriadku a sú záväzné pre účastníkov konania aj pre súdy. Preto ak aj úradník podá žiadosť na MO v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku, na základe toho mu nevzniká znova právo na podanie žaloby proti rozhodnutiu, ktoré sa stalo konečným po uplynutí lehoty na podanie žaloby (rozsudky Súdu prvého stupňa z 22. septembra 1994, Carrer a i./Súdny dvor, T‑495/93, Zb. VS s. I‑A‑201 a II‑651, bod 20, a zo 14. júla 1998, Lebedef/Komisia, T‑42/97, Zb. VS s. I‑A‑371 a II‑1071, bod 25).
60 Existencia novej a zásadnej skutočnosti však môže odôvodniť podanie žiadosti o preskúmanie takéhoto rozhodnutia (pozri najmä rozsudok Súdneho dvora z 26. septembra 1985, Valentini/Komisia, 231/84, Zb. s. 3027, bod 14).
61 V súlade s požiadavkami judikatúry dotknutá skutočnosť musí byť schopná zmeniť podstatným spôsobom situáciu osoby, ktorá sa domáha preskúmania rozhodnutia, ktoré sa stalo konečné (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. novembra 1986, Becker/Komisia, 232/85, Zb. s. 3401, bod 10; rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. februára 2001, Inpesca/Komisia, T‑186/98, Zb. s. II‑557, s. 51).
62 Okrem toho preto, aby sa úradník mohol účinne dovolávať podstatnej a novej skutočnosti, je jeho povinnosťou podať svoju administratívnu žiadosť v primeranej lehote. Záujem úradníka žiadať o prispôsobenie svojej administratívnej situácie novej právnej úprave totiž musí byť v rovnováhe s požiadavkou právnej istoty (uznesenie Súdu prvého stupňa z 25. marca 1998, Koopman/Komisia, T‑202/97, Zb. VS s. I‑A‑163 a II‑511, bod 24; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2001, Dunnett a i./EIB, T‑192/99, Zb. s. II‑813, bod 52).
63 Po prvé treba skúmať, či skutočnosti, ktoré uvádza žalobca na podporu svojich návrhov, tvoria novú podstatnú skutočnosť odôvodňujúcu preskúmanie rozhodnutí z 11. júna a z 26. augusta 2002, a po druhé posúdiť, či žiadosť o preskúmanie zmienených rozhodnutí bola podaná v primeranej lehote.
O existencii novej podstatnej skutočnosti
64 V prejednávanej veci nadobudnutie účinnosti s retroaktívnym účinkom 1. januára 2002 zákona z roku 2003 zmenilo podmienky prevodu práv na dôchodok získaných v belgických dôchodkových režimoch do režimu Európskych spoločenstiev.
65 Zákon z roku 1991, uplatniteľný na žiadosti o prevod podané do 31. decembra 2001, spočíval na mechanizme subrogácie inštitúcie v súvislosti s nárokmi na dôchodok, ktoré získala dotknutá osoba v belgických dôchodkových režimoch, pričom uvedená subrogácia sa stala konečnou až od vyplácania dôchodku dotknutej osoby. Táto subrogácia nemala za následok úhradu kapitálovej hodnoty predstavujúcej práva na dôchodok, ktoré úradník nadobudol skôr v Belgicku, do dôchodkového režimu Spoločenstva. V čase, keď úradníkovi vznikol nárok na dôchodok Spoločenstva, práva na dôchodok, ktoré nadobudol v Belgicku, uhradili v mesačných splátkach Spoločenstvám príslušné belgické organizácie, tak ako by to bolo vtedy, keby sa vyplácali úradníkovi, pokiaľ by nedošlo k subrogácii.
66 Zákon z roku 2003 vytvoril úplne odlišný mechanizmus prevodu. Predovšetkým prevod práv na dôchodok nadobudnutých v Belgicku je okamžite konkretizovaný zaplatením kapitálovej hodnoty do režimu Spoločenstva. Ďalej zákon z roku 2003 nahrádza mechanizmus subrogácie sui generis, ktorý bol charakteristický pre Belgicko, mechanizmom prevodu zodpovedajúcim ustanoveniam článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004, to znamená prevodom paušálnej nominálnej hodnoty. Konečne spôsob výpočtu prevedených práv je zmenený. Zatiaľ čo subrogácia spočíva vo výpočte poistno-matematického ekvivalentu sumy práv na dôchodok, prevod paušálnej nominálnej hodnoty spočíva v zaplatení poistného, ktoré bolo odvedené do belgických dôchodkových režimov, spolu so zloženými úrokmi.
67 V tejto súvislosti účastníci zhodne uvádzajú, že zmena, ktorá nastala v belgických právnych predpisoch, má za následok vo všeobecnosti zvýšenie prevoditeľnej sumy práv na dôchodok pre danú osobu v porovnaní so sumou vyplývajúcou z výpočtu uskutočneného na základe zákona z roku 1991. Belgická vláda síce uviedla vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdu pre verejnú službu osobitné prípady, keď podmienky stanovené zákonom z roku 2003 sú menej výhodné ako podmienky stanovené zákonom z roku 1991. Tieto výhrady ale nestačia na spochybnenie výhodnejšieho charakteru novej belgickej právnej úpravy vo veľkom počte prípadov a osobitne v prípade žalobcu. Tento na pojednávaní tvrdil, bez toho, aby s tým druhý účastník konania vyjadril nesúhlas, že suma prevoditeľných práv nadobudnutých v Belgicku by bola vyššia približne o 300 % v prípade nového prevodu uskutočneného za podmienok stanovených zákonom z roku 2003.
68 No ak aj zákon z roku 2003 zmenil podmienky prevodu práv na dôchodok získaných v Belgicku do režimu Spoločenstva, belgická vláda aj napriek tomu uviedla vo svojich písomných odpovediach na otázky Súdu pre verejnú službu, že tento zákon, ktorý je uplatniteľný len na žiadosti o prevod podané od 1. januára 2002, nijako nezmenili právnu situáciu úradníkov a zamestnancov Spoločenstiev, ktorí tak ako žalobca požiadali o prevod svojich práv na dôchodok pred týmto dňom, a preto uvedený zákon nemožno považovať za novú skutočnosť, ktorej by sa úradníci a zamestnanci mohli dovolávať.
69 Z judikatúry však vyplýva, obzvlášť z rozsudkov zo 6. októbra 1982, Williams/Dvor audítorov (9/81, Zb. s. 3301, bod 14) a z 11. januára 2001, Gevaert/Komisia (C‑389/98 P, Zb. s. I‑65, bod 49) vydaných Súdnym dvorom v súvislosti so všeobecnými rozhodnutiami, ktorými sa menia pravidlá o zaraďovaní pracovníkov, že prijatie novej právnej úpravy je novou podstatnou skutočnosťou a to aj v prípade úradníkov, na ktorých sa nevzťahuje jej pôsobnosť, ak táto právna úprava spôsobuje neodôvodnené nerovnosti v zaobchádzaní medzi poslednými uvedenými úradníkmi a úradníkmi, v prípade ktorých je uplatniteľná.
70 Takáto nová skutočnosť však vyplýva v prípade žalobcu z postupného nadobudnutia účinnosti zákona z roku 2003 a z článku 26 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku.
71 Ako súčasť prechodných opatrení upravených služobným poriadkom článok 26 ods. 3 jeho prílohy XIII priznal právo podať v lehote šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti služobného poriadku žiadosť o prevod alebo novú žiadosť o prevod trom druhom úradníkov: úradníkom, ktorí podali žiadosť o prevod v určených lehotách, ale odmietli predloženú ponuku, úradníkom, ktorí nepodali žiadosť o prevod v predtým stanovených lehotách, a tým úradníkom, ktorých žiadosť bola zamietnutá, pretože bola podaná po uplynutí týchto lehôt.
72 Tieto ustanovenia umožňujú úradníkom, na ktorých sa vzťahovali len podmienky vymedzené zákonom z roku 1991, a pokiaľ v súlade s článkom 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004 dosiahli prevod svojich práv v čase svojho vymenovania do stálej služby, využiť výhodnejšie podmienky zákona z roku 2003. Takto sa odlišne zaobchádza, pokiaľ ide o podmienky prevodu práv na dôchodok úradníkov, s tými, ktorí nadobudli svoje práva na dôchodok v Belgicku a ktorí vstúpili do služieb Spoločenstiev v tom istom čase, z toho dôvodu, že jedni dosiahli prevod svojich práv na dôchodok a druhí nie.
73 Po prvé sa však situácia žalobcu v tomto smere zásadne neodlišuje od situácie úradníkov uvedených v článku 26 ods. 3 prílohy VIII služobného poriadku. Ak sa aj totiž v prípade žalobcu uplatňuje mechanizmus subrogácie upravený zákonom z roku 1991, nedosiahol, tak ako všetky tri druhy zmienených úradníkov, prevod svojich práv na dôchodok v súlade s článkom 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004, keďže sa nepoužil žiaden z postupov presne vymedzených týmto ustanovením.
74 V znení, ktoré je v súčasnosti účinné, ako aj v skoršom znení priznávajú tieto ustanovenia úradníkovi právo dosiahnuť zaplatenie kapitálovej hodnoty predstavujúcej práva na dôchodok, ktoré získal skôr v iných dôchodkových režimoch, do režimu Spoločenstva. Ako bolo uvedené v bode 66 vyššie, mechanizmus subrogácie vytvorený zákonom z roku 1991 neurčoval zaplatenie uvedenej kapitálovej hodnoty. Práve zákon z roku 2003 umožnil prvýkrát úradníkom, ktorí nadobudli práva na dôchodok v Belgicku, uplatniť právo, ktoré im priznáva služobný poriadok, za podmienok uvedených v článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku tak v znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004, ako aj v znení tohto nariadenia.
75 Takto ku dňu, kedy požiadal o prevod svojich práv na dôchodok, žalobca mohol dosiahnuť na základe v tom čase uplatniteľného zákona z roku 1991 iba to, že na Komisiu prešli jeho práva na dôchodok, ktoré získal v Belgicku. Samotný text rozhodnutí z 11. júna a z 26. augusta 2002 uvádza, že Komisia uplatnila v prípade jeho žiadosti o prevod mechanizmus subrogácie zakotvený v zákone z roku 1991 a nie postupy prevodu uvedené v článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004.
76 Zo samotného znenia článku 26 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku pritom vyplýva, že tieto ustanovenia boli presne prijaté s cieľom umožniť úradníkom, ktorí ešte nedosiahli prevod svojich práv na dôchodok za podmienok stanovených článkom 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004, požiadať o použitie zodpovedajúcich nových ustanovení. V dôsledku toho sa žalobca z hľadiska cieľa sledovaného článkom 26 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku nachádza v situácii porovnateľnej so situáciou troch druhov úradníkov uvedených v tomto článku.
77 Keďže žalobca okrem toho nemohol mať výhody z práva stanoveného služobným poriadkom za podmienok uvedených v článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku, možno si klásť otázku, či nespadá do pôsobnosti článku 26 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku. Výklad článku 26 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, na základe ktorého je žalobca vylúčený z jeho pôsobnosti, totiž môže založiť v prípade prevodu práv na dôchodok nadobudnutých v Belgicku neodôvodnený rozdiel v zaobchádzaní vzhľadom na článok 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku.
78 Po druhé tento rozdiel v zaobchádzaní je ťažko odôvodniteľný, obzvlášť keď, ako v treťom prípade uvedenom v článku 26 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, nemožno dosiahnuť prevod práv na dôchodok z dôvodu, že žiadosť o prevod bola podaná po uplynutí lehoty na jej podanie, to znamená v dôsledku nedbanlivosti zo strany žiadateľa. Tak ako pripustil zástupca Komisie na pojednávaní, úradník vymenovaný do stálej služby v ten istý deň ako žalobca, ktorý nebol rovnako dôkladný ako žalobca, pretože podal svoju žiadosť o prevod na základe zákona z roku 1991 po uplynutí lehoty, má na rozdiel od žalobcu novú možnosť prevodu podľa výhodnejších podmienok zakotvených v zákone z roku 2003. Rovnako cieľom a účinkom článku 26 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku je umožniť úradníkom, ktorým bol s konečnými účinkami odmietnutý prevod na základe článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení pred nadobudnutím účinnosti nariadenia z 22. marca 2004 (pozri v tomto bode rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. októbra 2000, Drabbe/Komisia, T‑27/99, Zb. VS s. I‑A‑213 a II‑955), podať novú žiadosť opierajúcu sa o zmenené ustanovenia uvedeného článku 11 ods. 2, zatiaľ čo spisový materiál žalobcu do dnešného dňa nebol nikdy skúmaný na základe postupov upravených článkom 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v jeho znení pred i po 1. máji 2004.
79 Po tretie je ťažké sa domnievať, že voľba medzi podaním alebo nepodaním žiadosti o prevod uskutočnená v čase vymenovania do stálej služby dotknutými úradníkmi odôvodňuje neskorší rozdiel v zaobchádzaní a v dôsledku toho je nepredvídateľný v deň ich voľby.
80 Článok 26 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku totiž dvojako zmenil situáciu úradníkov, ktorí si zvolili nepodať žiadosť o prevod alebo nepotvrdiť svoju žiadosť, čím spochybňuje dôsledky takejto voľby. Na jednej strane zmienený článok umožňuje týmto úradníkom vrátiť sa k voľbe uskutočnenej v čase ich vymenovania do stálej služby, ktorej konečný charakter vyplýval z článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004 (pozri rozsudok Drabbe/Komisia, už citovaný). Na druhej strane článok 26 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku výslovne vyhradzuje týmto úradníkom možnosť dosiahnuť prevod ich práv na dôchodok získaných v Belgicku za výhodnejších podmienok upravených zákonom z roku 2003.
81 Tým, že sa podstatným spôsobom zmenili právne následky jednej z dvoch možností, ktoré úradníkovi poskytuje článok 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku vo svojom znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004 v čase jeho vymenovania do stálej služby, to znamená možnosti nevyužívať prevod, ustanovenia zákona z roku 2003 v spojení s ustanovením článku 26 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku nutne zmenili samotné podmienky tejto voľby.
82 Okrem toho táto zmena bola prijatá s retroaktívnymi účinkami, a preto nepredvídateľne pre úradníkov, ktorí sa skôr rozhodli požiadať o prevod svojich práv na dôchodok. Takto ku dňu, kedy sa žalobca rozhodol požiadať o prevod svojich práv na dôchodok, žalobca nemohol vedieť, že neskoršie ustanovenia služobného poriadku zrušia konečný charakter neexistencie prevodu, a už vôbec nie, že umožnia úradníkom, ktorí nenechali previesť svoje práva na dôchodok nadobudnuté v Belgicku, dosiahnuť tento prevod za výhodnejších podmienok.
83 Zásady právnej istoty a legitímnej dôvery vyvodené súdmi Spoločenstva však vyžadujú, aby právne predpisy Spoločenstva boli určité a ich uplatňovanie predvídateľné pre subjekty práva (rozsudky Súdneho dvora z 15. februára 1996, Duff a i., C‑63/93, Zb. s. I‑569, bod 20, a z 18. mája 2000, Rombi a Arkopharma, C‑107/97, Zb. s. I‑3367, bod 66; rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. septembra 1999, Partex/Komisia, T‑182/96, Zb. s. II‑2673, bod 191). Tieto zásady bránia tomu, aby úradník bol vyňatý s pôsobnosti výhodnejších právnych predpisov na základe voľby, ktorej dôsledky neboli predvídateľné, keď tak urobil.
84 Úvahy uvedené v predchádzajúcich piatich bodoch môžu vzbudiť vzhľadom na zásadu legitímnej dôvery pochybnosť o tom, či je v súlade s právom rozdielne zaobchádzanie vyplývajúce z článku 26 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku medzi žalobcom a druhmi úradníkov uvedenými v tomto ustanovení.
85 Z predchádzajúceho vyplýva, že po sebe nasledujúce nadobudnutie účinnosti zákona z roku 2003 a článku 26 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku zmenilo právnu situáciu žalobcu vzhľadom na prevod jeho práv na dôchodok nadobudnutých v Belgicku a je tak novou podstatnou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje preskúmanie rozhodnutí z 11. júna a z 26. augusta 2002.
86 Ďalej vo svojom oznámení pracovníkom uverejnenom v č. 357 „Commission en direct“ z týždňa od 11. do 17. marca 2005 samotná Komisia uviedla svoj názor, že v dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona z roku 2003 by belgické úrady mali rozhodnúť o prehodnotení výpočtu sumy práv na dôchodok úradníkov, ktorí požiadali o prevod týchto práv na dôchodok v rámci zákona z roku 1991, a uviedla, že za tohto predpokladu by všetky spisové materiály mali byť automaticky prehodnotené.
O primeranosti lehoty
87 Žalovaná tvrdí, že žiadosť o preskúmanie rozhodnutí z 11. júna a z 26. augusta 2002 nebola podaná v primeranej lehote od uverejnenia zákona z roku 2003.
88 Ako už však bolo skôr vysvetlené, nová podstatná skutočnosť odôvodňujúca žiadosť o preskúmanie rozhodnutí z 11. júna a z 26. augusta 2002 vyplynula z po sebe nasledujúceho nadobudnutia účinnosti zákona z roku 2003 a článku 26 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku. Preto primeraná lehota, počas ktorej žalobca mohol opodstatnene uviesť uvedenú novú skutočnosť, začala plynúť len od nadobudnutia účinnosti služobného poriadku, teda od 1. mája 2004.
89 Napriek tomu treba skúmať, či tým, že žalobca podal 31. októbra 2004 svoju žiadosť o preskúmanie rozhodnutí z 11. júna a z 26. augusta 2002, teda presne šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti služobného poriadku, neprekročil primeranú lehotu nevyhnutnú pre vypracovanie svojej žiadosti a pre jej podanie MO.
90 Náležitá starostlivosť žalobcu musí byť posudzovaná odo dňa, kedy mohol mať presnú vedomosť o novej skutočnosti, na ktorú poukazuje. V tejto súvislosti treba priznať, že výhoda pre úradníkov paušálneho systému nominálnej hodnoty zavedeného zákonom z roku 2003 oproti systému subrogácie zavedenej zákonom z roku 1991 nevyplýva zjavne zo samého textu zákona z roku 2003. Ďalej, ako pripustila Komisia v zmienenom oznámení pracovníkom, zmena, ktorá nastala v belgickej právnej úprave, má za následok len „vo všeobecnosti“ zvýšenie prevoditeľnej sumy práv na dôchodok pre danú osobu. Zložitosť pravidiel výpočtu prevedených práv na dôchodok však len ťažko umožňuje samotnému úradníkovi určiť, či je jeho právna situácia zasiahnutá vo výhodnom alebo v nevýhodnom zmysle novou belgickou právnou úpravou. V tejto súvislosti žalobca tvrdí, bez vážnejšieho nesúhlasu druhého účastníka konania, že komparatívna výhoda paušálneho systému nominálnej hodnoty sa mu s istotou javila až na konci reťazca udalostí obsahujúcich porovnanie započítania odpracovaných rokov, ktoré mu bolo priznané na základe zákona z roku 1991, so započítaním, ktoré bolo priznané jednému z jeho kolegov na základe zákona z roku 2003, žiadosť o informáciu, ktorú podal Odborovému zväzu, pokiaľ ide o príčiny a súlad s právom tohto rozdielneho zaobchádzania, a právna analýza, ktorú si nechal vypracovať Odborový zväz jedným zo svojich poradcov v tejto súvislosti a ktorá mu bola oznámená 20. októbra 2004.
91 Najmä treba poznamenať, že žalobca 31. októbra 2004 podal svoju žiadosť o preskúmanie rozhodnutí z 11. júna a z 26. augusta 2002, teda v lehote šiestich mesiacov, ktorú na základe článku 26 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku zákonodarca poskytol úradníkom, ktorí nedosiahli prevod svojich práv na dôchodok, na podanie žiadosti na tento účel. Keďže podal žiadosť v lehote stanovenej týmto článkom úradníkom, voči ktorým sa cíti byť diskriminovaný, možno teda naň hľadieť len tak, že sa dovolával výhody uvedeného článku na podporu svojej žiadosti o preskúmanie v primeranej lehote.
92 Z predchádzajúceho vyplýva, že žiadosť o zrušenie rozhodnutí z 11. júna a z 26. augusta 2002, zaslaná Komisii 31. októbra 2004, bola odôvodnená podstatnou novou skutočnosťou a bola podaná v primeranej lehote, počínajúc dňom, kedy mal žalobca presnú vedomosť o tejto skutočnosti.
93 Návrhy na zrušenie odmietnutia Komisie preskúmať tieto konečné rozhodnutia sú preto prípustné.
3. O veci samej
94 Na podporu svojich návrhov na zrušenie uvádza žalobca sedem dôvodov:
– prvý dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení v súvislosti s odôvodnením sporného rozhodnutia, podľa ktorého nezrušiteľnosť prevodu vyplýva zo samotného súhlasu, ktorý vyjadrila dotknutá osoba,
– druhý dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení v súvislosti s odôvodnením sporného rozhodnutia, podľa ktorého prevod práv na dôchodok je nezrušiteľný, pretože bol uskutočnený a spisové materiály INASTI a ONP žalobcu boli uzavreté s konečnými účinkami,
– tretí dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení v súvislosti s odôvodnením sporného rozhodnutia, podľa ktorého prevod práv na dôchodok nemohol byť zrušený, pokiaľ neexistovalo ustanovenie v práve Spoločenstva, ktoré by to umožňovalo,
– štvrtý dôvod je založený na tom, že sporné rozhodnutie zasahuje do práva žalobcu napadnúť pred belgickými súdmi súlad rozhodnutí belgických úradov, ktoré v jeho prípade uplatňovali zákon z roku 1991 a v dôsledku toho porušili zásadu práva na účinné súdne preskúmanie, a to s právom Spoločenstva,
– piaty dôvod je založený na tom, že sporné rozhodnutie porušilo povinnosť poskytnutia pomoci zakotvenej v článku 24 služobného poriadku a ktorú podľa názoru žalobcu mala poskytnúť Komisia v prejednávanej veci z úradnej povinnosti,
– šiesty a siedmy dôvod sú založené na rozpornosti zákona z roku 1991 s právom Spoločenstva, to znamená na jednej strane s článkom 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004, a na druhej strane so zásadou rovnosti zaobchádzania.
95 Z odpovede na sťažnosť vyplýva, že sporné rozhodnutie bolo prijaté z dvoch právnych dôvodov: na jednej strane nezrušiteľnosti prevodu práv na dôchodok žalobcu vyplývajúcej z výslovného súhlasu, ktorý vyjadril s návrhmi Komisie, a na druhej strane neexistencie ustanovenia práva Spoločenstva, ktoré by Komisii umožňovalo vrátiť sa späť k uvedenému prevodu.
96 Preto treba skúmať najskôr prvý a tretí dôvod, ktoré sa týkajú týchto dvoch dôvodov.
O dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení v súvislosti s odôvodnením sporného rozhodnutia, podľa ktorého nezrušiteľnosť prevodu vyplýva zo samotného súhlasu dotknutej osoby
– Tvrdenia účastníkov konania
97 Žalobca tvrdí, že VVU článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku účinné v čase prevodu jeho práv na dôchodok, uverejnené v Informations administratives č. 789 zo 16. apríla 1993, ako aj VVU v súčasnosti účinné uverejnené v Informations administratives č. 60 z 9. júna 2004, zakotvujú len to, že prevod nadobúda konečné a nezrušiteľné účinky, keď dotknutá osoba vyjadrí svoj súhlas so započítaním odpracovaných rokov, ktoré jej navrhne jej inštitúcia na základe sumy, ktorá sa má previesť a ktorú stanovili vnútroštátne úrady.
98 Preto sú návrhy Komisie z 11. júna a z 26. augusta 2002 v rozpore s VVU článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku účinného v čase prevodu práv na dôchodok žalobcu, keďže stanovujú, že „od prijatia súhlasu správou je Vaša žiadosť o prevod práv na dôchodok nezrušiteľná“.
99 Sporným rozhodnutím sa teda uvedené návrhy nemohli voči žalobcovi uplatňovať.
100 Aj z predpokladu, že v danom čase existovala právna úprava Spoločenstva stanovujúca nezrušiteľnosť prevodu, keď dotknutá osoba vyjadrila svoj súhlas s návrhmi Komisie, táto právna úprava by bola v rozpore s článkom 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004 a so zásadou rovnosti zaobchádzania.
101 Tým, že MO odmietol zrušiť rozhodnutia z 11. júna a z 26. augusta 2002 z dôvodu, že sa stali nezrušiteľnými v dôsledku toho, že žalobca s nimi vyjadril súhlas, sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia vzťahujúceho sa na sporné rozhodnutie.
102 Komisia zdôrazňuje, že žalobca výslovne vyjadril svoj súhlas s návrhmi, ktoré mu boli predložené, a že z tohto výslovného súhlasu vyplynul ich konečný charakter. Tvrdiť, že tieto rozhodnutia nemali konečnú povahu a že úradník mal právo kedykoľvek spochybniť výslovný súhlas, ktorý dal, by znamenalo úplne zbaviť zmyslu a významu konanie upravené článkom 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004 a zbaviť súhlas, ktorý slobodne vyjadril úradník, akejkoľvek právnej hodnoty.
– Posúdenie Súdom pre verejnú službu
103 Tak ako bolo vysvetlené v bodoch 46 až 48 a v bode 56 vyššie, akty z 11. júna a z 26. augusta 2002, ktorých zrušenie žalobca žiada, treba chápať ako jednostranné rozhodnutia, ktoré nadobudli účinnosť po tom, ako ich potvrdil žalobca 17. júla a 29. augusta 2002.
104 Jednostranné rozhodnutia sa však v zásade stali konečnými po uplynutí lehôt stanovených článkami 90 a 91 služobného poriadku.
105 Od týchto ustanovení by sa bolo možné odchýliť len na základe osobitnej právnej úpravy, ktorá by stanovila osobitné podmienky, za ktorých sa rozhodnutia, ktoré prijala inštitúcia podľa článku 11 ods. 2 prílohy VIII, tak v znení účinnom pred nadobudnutím účinnosti nariadenia z 22. marca 2004, ako aj v znení vyplývajúcom z tohto nariadenia, stávajú konečnými.
106 V odpovedi na otázky Súdu pre verejnú službu však Komisia neuviedla, na základe akého textu sa domnieva, že rozhodnutia z 11. júna a z 26. augusta 2002 sa stali konečnými v dôsledku ich výslovného prijatia žalobcom.
107 Bezpochyby článok 1 ods. 2 VVU článku 11 ods. 1 prílohy VIII služobného poriadku uplatniteľných v roku 2002 stanovoval, že „voľba sa stala konečnou a neodvolateľnou, akonáhle úradník vyjadril súhlas…“.
108 Tieto VVU však neboli uplatniteľné v prípade, ako v prejednávanej veci, prevodu práv na dôchodok do režimu Spoločenstva, ale v opačnom prípade prevodu práv na dôchodok nadobudnutých v režime Spoločenstva do iného dôchodkového režimu. Naopak je významné, že VVU článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku, účinné v čase prevodu práv na dôchodok žalobcu, sa nezmieňujú o existencii súhlasu daného úradníkom s návrhmi inštitúcie a ani o to viac nespájajú s týmto súhlasom konečné účinky.
109 Z predchádzajúceho vyplýva, že ak aj výslovný súhlas žalobcu z 17. júla a z 29. augusta 2002 s jednostrannými rozhodnutiami z 11. júna a z 26. augusta 2002 umožnil nadobudnutie ich účinnosti, nemohol spôsobiť, že sa stali konečnými.
110 Preto tým, že MO odmietol zrušiť rozhodnutia z 11. júna a z 26. augusta 2002 z dôvodu, že výslovný súhlas s nimi, ktorý udelil žalobca, spôsobil, že sa stali konečnými, sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré sa vzťahuje na sporné rozhodnutie.
O dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení v súvislosti s odôvodnením sporného rozhodnutia, podľa ktorého prevod práv na dôchodok nemohol byť zrušený, pokiaľ neexistovalo ustanovenie v práve Spoločenstva, ktoré by to umožňovalo
– Tvrdenia účastníkov konania
111 Žalobca tvrdí, že v rozpore s názorom vedúceho oddelenia „Dôchodky“ uvedeným v spornom rozhodnutí možnosť späťvzatia žiadosti o prevod práv na dôchodok na základe súhlasu inštitúcie nevyplýva v prejednávanej veci len z článku 9 zákona z roku 1991, ale tiež z práva Spoločenstva.
112 Základom žiadosti z 31. októbra 2004 nie je článok 9 zákona z roku 1991, ani článok 4 zákona z roku 2003, ale článok 90 ods. 1 služobného poriadku, ktorý zakotvuje právo úradníka podať žiadosť MO, ktorou ho vyzve na prijatie rozhodnutia voči nemu.
113 Súd prvého stupňa totiž vo svojom rozsudku z 30. septembra 1998, Chvatal a i./Súdny dvor (T‑154/96, Zb. VS s. I‑A‑527 a II‑1579, bod 52) zaujal právny názor, že výkon práva priznaného článkom 90 ods. 1 služobného poriadku každej osobe, na ktorú sa vzťahuje zmienený služobný poriadok, podať žiadosť MO, ktorou ho vyzýva na prijatie rozhodnutia vzhľadom na ňu, sa neviaže na splnenie podmienky existencie vopred existujúceho zákonného základu, ktorý umožňuje správnemu orgánu prijať žiadané rozhodnutie, a ani mu nebráni okolnosť, že správny orgán nemá žiadnu mieru voľnej úvahy pre jeho prijatie.
114 Nakoniec Komisia vyvodzuje z článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku tak v znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004, ako aj v znení vyplývajúcom z tohto nariadenia svoju právomoc na udelenie súhlasu so späťvzatím žiadosti o prevod práv na dôchodok bez toho, aby tým bolo dotknuté jej právo nesúhlasiť s takýmto späťvzatím z dôvodu požiadaviek právnej istoty, ako aj riadneho administratívneho a rozpočtového riadenia, ktoré však zjavne neexistovali v prejednávanej veci.
115 Komisia tvrdí, že nemohla zrušiť svoje rozhodnutia z 11. júna a z 26. augusta 2002, keďže právo Spoločenstva neustanovuje späťvzatie žiadostí o prevod práv na dôchodok. V rozpore s tým, čo tvrdí žalobca, ustanovenie článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku tak v znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004, ako aj v znení vyplývajúcom z tohto nariadenia nedáva právomoc inštitúciám pre zrušenie prevodu práv na dôchodok.
116 Ani pôvodné znenie článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku, ani jeho nové znenie neumožňujú úradníkovi podávať viacero žiadostí o prevod práv na dôchodok nadobudnutých vo vnútroštátnom režime v závislosti od vývoja relevantných právnych predpisov dotknutého členského štátu. Článok 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004 totiž stanovuje, že žiadosť o prevod môže byť podaná len v čase vymenovania do stálej služby. Článok 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení vyplývajúcom z tohto nariadenia potvrdzuje konečný charakter rozhodnutia prijatého na základe žiadosti o prevod, keď stanovuje, že „zamestnanci [úradníci – neoficiálny preklad] môžu použiť tento postup len raz“.
117 Judikatúra Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa o neprípustnosti žiadostí o prevod práv na dôchodok nadobudnutých vo vnútroštátnom režime, od určitého okamihu po vymenovaní dotknutého úradníka do stálej služby, potvrdzuje tento výklad. Ak by kedykoľvek počas svojho aktívneho pracovného života mohol úradník vziať späť svoju žiadosť o prevod, potom by táto judikatúra bola zbavená akéhokoľvek potrebného účinku. Tým, že Súd prvého stupňa vo svojom už citovanom rozsudku Drabbe/Komisia (bod 74) uviedol, že žiadosť o prevod môže byť platne podaná len v krátkej lehote po vymenovaní do stálej služby, však potvrdil, že takáto žiadosť mohla vzhľadom na pôsobnosť článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2002 byť podaná len v čase vymenovania do stálej služby a že preto akonáhle bola žiadosť o prevod potvrdená, tak nastali jej konečné účinky.
– Posúdenie Súdom pre verejnú službu
118 Najskôr treba skúmať, či ustanovenia článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku tak v znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004, ako aj v znení vyplývajúcom z tohto nariadenia, môžu, ako tvrdí žalovaná, byť vykladané tak, že vylučujú zrušenie prevodu práv na dôchodok.
119 Súd prvého stupňa rozhodol vo svojom už citovanom rozsudku Drabbe/Komisia, že tieto ustanovenia v znení účinnom v čase, keď žalobca dosiahol prevod svojich práv na dôchodok, umožňovali úradníkovi nechať previesť do Spoločenstiev svoje práva na dôchodok, ktoré nadobudol skôr, až v okamihu jeho vymenovania do stálej služby. Výslovne článok 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení vyplývajúcom z nariadenia z 22. marca 2004 stanovuje, pokiaľ ide o možnosť prevodu skôr nadobudnutých práv na dôchodok do Spoločenstiev, že „zamestnanci [úradníci – neoficiálny preklad] môžu použiť tento postup len raz pre každý členský štát a príslušný penzijný fond“.
120 Po prvé ak aj ustanovenia článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004, ktorého význam objasňuje vyššie uvedená judikatúra, časovo obmedzovali možnosť úradníka žiadať prevod svojich práv na dôchodok na obdobie jeho vymenovania do stálej služby, neuvádzali však žiadne obmedzenie, pokiaľ ide o možnosť žiadať o zrušenie prevodu práv na dôchodok.
121 Po druhé za predpokladu, že rozhodnutia z 11. júna a z 26. augusta 2002 by boli zrušené, nová žiadosť o prevod by bola prípadne podaná v lehote teraz určenej na 10 rokov a za podmienok stanovených ustanoveniami článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení vyplývajúcom z nariadenia z 22. marca 2004. Preto ustanovenia článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004, obzvlášť keď stanovujú, že žiadosť o prevod môže byť podaná len v čase vymenovania do stálej služby, nemôžu byť prekážkou podania žiadosti o prevod po ich zrušení.
122 Po tretie nemožno použiť tvrdenie, že ustanovenia článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení vyplývajúcom z nariadenia z 22. marca 2004 oprávňujú úradníka len jedinýkrát využiť možnosti požiadať o prevod svojich skôr nadobudnutých práv na dôchodok, preto, aby sa vyvodil záver, že zmienené ustanovenia zakazujú späťvzatie žiadosti o prevod. Na jednej strane možnosť podať druhú žiadosť o prevod nemožno zamieňať s možnosťou vziať späť prvú. Na druhej strane vyššie uvedené ustanovenia, ktoré nadobudli účinnosť 1. mája 2004, nie sú uplatniteľné na žiadosť o prevod podanú pred týmto dňom, a nemôžu byť preto prekážkou toho, aby za predpokladu, že uvedená žiadosť o prevod je vzatá späť, ju žiadateľ mohol znova podať za podmienok účinných v súčasnosti.
123 Nakoniec vyplýva zo samotného textu rozhodnutí z 11. júna a z 26. augusta 2002, že vychádzajú z mechanizmu zohľadnenia práv na dôchodok v dôchodkovom režime Spoločenstva, ktorý je odlišný od mechanizmov výslovne stanovených pre prevod týchto práv článkom 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku v znení pred nadobudnutím účinnosti nariadenia z 22. marca 2004. Následne aj za predpokladu, že služobný poriadok a najmä toto ustanovenie môžu byť vykladané ako prekážka zrušenia prevodu, tieto isté ustanovenia by nemohli upravovať podmienky zrušenia rozhodnutia prijatého na základe mechanizmu sui generis subrogácie vyplývajúcej zo zákona z roku 1991 uplatniteľného v prípade žalobcu v roku 2002.
124 Z predchádzajúceho vyplýva, že ani ustanovenia článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku tak v znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004, ako aj v znení vyplývajúcom z tohto nariadenia, ani žiadne iné ustanovenie služobného poriadku nemôžu byť vykladané tak, že vylučujú zrušenie rozhodnutí z 11. júna a z 26. augusta 2002.
125 Pokiaľ neexistuje osobitné ustanovenie upravujúce v práve Spoločenstva zrušenie rozhodnutí z 11. júna a z 26. augusta 2002, podmienkami na ich zrušenie sú všeobecné podmienky vyvodené judikatúrou Súdneho dvora pre individuálne konštitutívne rozhodnutia zakladajúce práva. Orgán, ktorý vydal tieto rozhodnutia, ich nemôže jednostranne zrušiť, ak sú v súlade s právom (rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 1957, Algera a i./Spoločné zhromaždenie ESUO, 7/56, 3/57 až 7/57, Zb. s. 81, 114 a 115). Nevyhnutnosť zachovať dôveru v stabilitu takto vytvorenej situácie zakazuje správnemu orgánu za tohto predpokladu odvolať svoje rozhodnutie.
126 Takýto zákaz, ktorý sa zameriava na ochranu práv oprávnenej osoby, však nie je z dôvodu svojho samotného účelu uplatniteľný voči nej. Na žiadosť tejto osoby správny orgán, ktorý prijal rozhodnutie zakladajúce práva, ho môže zrušiť a nahradiť ho rozhodnutím, ktoré je výhodnejšie pre žiadateľa za tej podmienky, že zrušenie nepoškodzuje práva tretích osôb. Ak je zrušenie správneho aktu v zásade dovolené, tak je tomu tak za prísneho dodržiavania požiadaviek zásady právnej istoty.
127 V prejednávanej veci treba skúmať, či zrušenie rozhodnutí Komisie z 11. júna a z 26. augusta 2002 môže zasiahnuť do práv belgických dôchodkových režimov.
128 Po prvé osobitosťou mechanizmu subrogácie založeného zákonom z roku 1991 je to, aby sa nezmenili ani práva a ani povinnosti belgických dôchodkových režimov v čase prevodu práv, ktoré nadobudol úradník v týchto režimoch, do dôchodkového režimu Spoločenstva. Tento prevod totiž nesprevádza zaplatenie žiadnej sumy z uvedených režimov do dôchodkového režimu Spoločenstva. Tieto režimy zostávajú dlžníkmi práv na dôchodok úradníka a ich povinnosť spočíva vo vyplácaní zodpovedajúceho dôchodku v mesačných splátkach počínajúc dňom, kedy vznikne úradníkovi nárok na dôchodok Spoločenstva. Jediná zmena sa týka vzťahov úradníka a inštitúcie, ktorá priznáva úradníkovi v režime Spoločenstva poistno-matematický ekvivalent jeho belgických práv na dôchodok a ako protihodnota na ňu prechádzajú práva na dôchodok, ktoré úradník nadobudol v belgických dôchodkových režimoch.
129 Keďže práva belgických dôchodkových režimov nie sú ovplyvnené prevodom práv na dôchodok podľa mechanizmu subrogácie, nemôžu byť ani ovplyvnené zrušením rozhodnutí prijatých na účely zabezpečenia tohto prevodu.
130 Po druhé ku dňu sporného rozhodnutia oprávňoval článok 9 zákona z roku 1991 úradníka Spoločenstva, len za splnenia podmienky získania súhlasu jeho inštitúcie, vziať späť svoju žiadosť o prevod, pokiaľ sa subrogácia nestala účinnou. Keď zákon z roku 1991 priznal úradníkovi právo vziať späť túto žiadosť o prevod predtým, ako sa subrogácia stala účinnou, Komisia nemôže platne tvrdiť, že zrušenie rozhodnutí prijatých podľa tohto zákona predtým, ako subrogácia nadobudne akékoľvek účinky, zasahuje do práv belgických dôchodkových režimov. Okrem toho, ako bolo vysvetlené v predchádzajúcom bode, dôvodom, pre ktorý článok 9 zákona z roku 1991 v širokej miere priznal úradníkovi právo vziať späť svoju žiadosť, je bezpochyby to, že prevod práv na dôchodok do režimu Spoločenstva podľa mechanizmu subrogácie okamžite nespôsobil zaplatenie dôchodku alebo kapitálovej hodnoty, ktorá ho predstavuje.
131 Belgické kráľovstvo tvrdilo na pojednávaní, ako aj v písomných odpovediach na otázky Súdu pre verejnú službu, že možnosť späťvzatia ustanovenú článkom 9 zákona z roku 1991 belgický zákonodarca zaviedol len preto, aby umožnil úradníkovi, ktorý opúšťa službu Spoločenstiev predtým, ako mu vznikne nárok na starobný dôchodok v režime Spoločenstva, zachovať si svoje práva na dôchodok nadobudnuté v belgickom režime. Zmena uvedeného článku 9, ktorú priniesol článok 194 zákona z roku 2006, s retroaktívnym účinkom k 1. máju 2004 potvrdzuje, že takýto bol zámer zákonodarcu v roku 1991. S týmto tvrdením sa však nemožno stotožniť. Tento výklad totiž nemá oporu v texte článku 9 v pôvodnom znení zákona z roku 1991. Okrem toho okolnosť, ktorú uvádza Belgické kráľovstvo, že Komisia navrhla belgickým úradom počas legislatívnych prác na zákone z roku 1991 obmedziť možnosť späťvzatia žiadosti o prevod v prípade odstúpenia z funkcie, núti k úvahe, že belgický zákonodarca sa vedome odchýlil od tohto návrhu v samotnom znení článku 9 zákona z roku 1991 tým, že umožnil úradníkom vziať svoje žiadosti o prevod späť iba za splnenia podmienky získania súhlasu ich inštitúcie. Okrem toho belgický zákonodarca tým, že ohraničil retroaktívny účinok článku 194 zákona z roku 2006 k 1. máju 2004, implicitne pripustil, že tento článok nemal výkladový, ale novelizačný charakter a že preto skoršie znenie článku 9 zákona z roku 1991 neobmedzovalo späťvzatie iba na predpoklad, že úradníkovi nevznikol nárok na starobný dôchodok Spoločenstva.
132 Po tretie aj za predpokladu, že nové znenie článku 9 zákona z roku 1991 musí byť vzaté do úvahy na účely posúdenia, či ku dňu sporného rozhodnutia mohli byť práva belgických dôchodkových režimov dotknuté zrušením rozhodnutí z 11. júna a z 26. augusta 2002, je nutné konštatovať, že s výhradou námietok, ktorých predmetom by prípadne boli ustanovenia článku 194 zákona z roku 2006 pred príslušnými súdmi, článok 9 zákona z roku 1991 vo svojom novom znení je prekážkou, ako to uvádza belgická vláda, toho, aby žalobca dosiahol zrušenie rozhodnutí, na základe ktorých belgické režimy určili sumu jeho práv na dôchodok, ktoré majú byť prevedené.
133 Z predchádzajúceho vyplýva, že zrušenie rozhodnutí z 11. júna a z 26. augusta 2002 nemôže samo osebe ovplyvniť práva belgických dôchodkových režimov a že preto Komisia nemusela, v rozpore s tým čo tvrdí, zamietnuť žiadosť o zrušenie zmienených rozhodnutí, ktorú jej podala oprávnená osoba.
134 Za týchto podmienok všeobecné pravidlá uplatniteľné na zrušenie administratívnych aktov, nie sú prekážkou toho, aby Komisia zrušila tieto rozhodnutia.
135 V dôsledku toho, že sa Komisia domnievala, že v prípade neexistencie výslovných ustanovení práva Spoločenstva, ktoré ju na to oprávňujú, nemohla zrušiť rozhodnutia z 11. júna a z 26. augusta 2002 na žiadosť ich adresáta, išla nad rámec právomocí, ktoré jej zveruje článok 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku tak v znení predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti nariadenia z 22. marca 2004, ako aj v znení vyplývajúcom z tohto nariadenia, a tak sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia vzťahujúceho sa na sporné rozhodnutie.
136 Z predchádzajúceho vyplýva, že odmietnutie zrušiť rozhodnutia z 11. júna a z 26. augusta 2002, uplatnené Komisiou voči žalobcovi v spornom rozhodnutí, sa musí bez toho, aby bolo treba rozhodnúť o ďalších žalobných dôvodoch, zrušiť, keďže uvedené odmietnutie sa opiera o dva dôvody, v prípade ktorých došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu.
O žalobných návrhoch na zrušenie odmietnutia Komisie povoliť žalobcovi podať novú žiadosť o prevod
137 Žalobca neuplatňuje voči zmienenému rozhodnutiu nijaký osobitný dôvod, takže sa treba možno domnievať, že má v úmysle dosiahnuť zrušenie tohto rozhodnutia len v dôsledku zrušenia odmietnutia zrušiť rozhodnutia z 11. júna a z 26. augusta 2002.
138 Komisia zamietla žiadosť žalobcu o povolenie podať novú žiadosť o prevod svojich práv na dôchodok z tých istých dôvodov, pre ktoré zamietla jeho žiadosť o zrušenie rozhodnutí z 11. júna a z 26. augusta 2002. Z tohto rozsudku vyplýva, že v prípade uvedených dôvodov došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Z toho vyplýva, že odmietnutie Komisie povoliť žalobcovi podanie novej žiadosti o prevod, sa musí tiež zrušiť.
O trovách
139 Tak ako už Súd pre verejnú službu rozhodol vo svojom rozsudku z 26. apríla 2006, Falcione/Komisia (F‑16/05, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 77 až 86), pokiaľ Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu a najmä osobitné ustanovenia týkajúce sa trov konania nenadobudnú účinnosť, treba uplatňovať Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa.
140 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu okrem svojich vlastných trov konania, aj trov konania, ktoré vznikli žalobcovi.
141 Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku tohto istého rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Belgické kráľovstvo ako vedľajší účastník konania preto znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie Komisie Európskych spoločenstiev z 25. januára 2005 sa zrušuje.
2. Komisia Európskych spoločenstiev znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli pánovi Genettovi.
3. Belgické kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. januára 2007.