Odvolanie podané 3. septembra 2018: Izba Gospodarcza Producentów i Operatorów Urządzeń Rozrywkowych proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 10. júla 2018 vo veci T-514/15, Izba Gospodarcza Producentów i Operatorów Urządzeń Rozrywkowych/Komisia

(vec C-560/18 P)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Izba Gospodarcza Producentów i Operatorów Urządzeń Rozrywkowych (v zastúpení: P. Hoffman, advokát)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Švédske kráľovstvo, Poľská republika

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka žiada, aby Súdny dvor:

zrušil uznesenie Všeobecného súdu Európskej únie z 10. júla 2018 vo veci T-514/15, Izba Gospodarcza Producentów i Operatorów Urządzeń Rozrywkowych/Komisia,

zrušil rozhodnutie Európskej komisie z 12. júna 2015, GESTDEM 2015/1291, ktorým sa odvolateľke zamietol prístup k podrobnému stanovisku, ktoré vydala Európska komisia v rámci oznamovacieho konania 2014/537/PL, a rozhodnutie Európskej komisie zo 17. júla 2015, GESTDEM 2015/1291, ktorým sa odvolateľke zamietol prístup k podrobnému stanovisku, ktoré vydala Maltská republika v rámci oznamovacieho konania 2014/537/PL, a uložil Európskej komisii povinnosť znášať jej vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania odvolateľky, alebo

alternatívne, ak Súdny dvor dospeje k záveru, že stav konania mu nedovoľuje vydať konečný rozsudok, vrátil vec Všeobecnému súdu Európskej únie a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolanie sa zakladá na týchto dôvodoch:

– Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, po prvé, keď rozhodol v bodoch 30 a 32 napadnutého uznesenia, že je nepravdepodobné, aby sa protiprávnosť, ktorú odvolateľka vytýkala v žalobe, opakovala v budúcnosti a že odvolateľka nemá žiadny právny záujem na podaní žaloby, a po druhé, keď rozhodol v tých istých bodoch, že je v tejto súvislosti relevantné, či v budúcnosti pravdepodobne nastane situácia, v ktorej sa návrh právneho predpisu predloží Komisii, ktorá vyjadrila svoje obavy v súvislosti s existujúcou právnou úpravou oznamujúceho členského štátu, voči ktorému sa vedie konanie pre porušenie povinnosti, a v ktorom Komisia zamietla prístup k podrobnému stanovisku vydanému na základe smernice 98/34¹ , ktoré sa vzťahuje na taký návrh právneho predpisu, s odôvodnením, ktoré sa zakladá na všeobecnej domnienke zákazu zverejnenia z dôvodu ochrany účelu konania o porušení povinnosti, zatiaľ čo z právneho hľadiska nie je relevantné, či takáto situácia pravdepodobne nastane, ale to, či Komisia v budúcnosti pravdepodobne použije výklad na riadenia 1049/2001² alebo smernice 98/34, na ktorý sa odvoláva a na ktorý sa odvolateľka sťažovala vo svojej žalobe.

– Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 33 napadnutého uznesenia rozhodol, že potreba rozhodnúť vo veci týkajúcej sa zamietnutia zverejniť dokumenty zo strany Komisie z dôvodu údajného „neoddeliteľného prepojenia“ medzi nimi a prebiehajúcim konaním o porušení povinnosti, v ktorom sa ukončilo ústne konanie, nemôže vyplývať z potreby poskytnúť odvolateľke účinnú súdnu ochranu a zo skutočnosti, že v prípade neexistencie rozhodnutia by sa Komisia mohla vyhnúť súdnemu preskúmaniu jej rozhodnutia, pretože inak by sa každý žiadateľ, ktorého žiadosť o prístup k dokumentom bola zamietnutá, mohol domáhať rozhodnutia voči Komisii, aj v prípade, že by sa jeho žiadosti vyhovelo po podaní žaloby na Všeobecný súd.

– Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 34 napadnutého uznesenia rozhodol, že aj napriek tomu, že konanie o žalobe podanej odvolateľkou proti sporným rozhodnutiam trvalo takmer tri roky a zahŕňalo viaceré podania a pojednávanie, skutočnosť, že sa ukončilo konanie a odvolateľke alebo jej členom sa znovu nariadilo – tento krát v rámci žaloby o náhradu škody voči Komisii – aby namietali voči protiprávnosti sporných rozhodnutí, nepredstavovala pre nich neodôvodnené bremeno.

– Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 34 napadnutého uznesenia rozhodol, že neexistencia potreby rozhodnúť sa zakladá na nárokoch odvolateľky alebo jej členov na náhradu škody spôsobenej spornými rozhodnutiami, len z toho dôvodu, po prvé, že odvolateľky nespresnila, či ona samotná alebo jej členovia majú skutočne v úmysle uplatniť si také nároky, po druhé, nepredložila presné, konkrétne a overiteľné dôkazy, pokiaľ ide o účinky sporných rozhodnutí, a po tretie, neuviedla podrobnosti dôsledkov, ktoré vyplývali zo zamietnutia prístupu k dokumentom, a hoci, po štvrté, Všeobecný súd zároveň uložil odvolateľke povinnosť znášať jej vlastné trovy konania, ktoré trovy tak spôsobili konkrétnu škodu odvolateľke v sporných rozhodnutiach.

–    Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 34 napadnutého uznesenia rozhodol, že odvolateľka nemá právny záujem na podaní žaloby, hoci na odstránenie nemajetkovej ujmy spôsobenej odvolateľke ako profesijnej organizácii je nevyhnutné zrušenie sporných rozhodnutí a neexistujú žiadne iné prostriedky nápravy.

____________

¹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (Ú. v. ES L 204, 1998, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337).

² Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).