Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Giudice di pace di Bologna (Taliansko) 22. októbra 2018 – UX/Governo della Repubblica italiana
(vec C-658/18)
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Giudice di pace di Bologna
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: UX
Žalovaná: Governo della Repubblica italiana
Prejudiciálne otázky
Vzťahuje sa pojem riadny súd členského štátu, ktorý má právomoc podať návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, aj na zmierovacieho sudcu v postavení vnútroštátneho súdu predkladajúceho predmetný návrh v prejednávanej veci, hoci vnútroštátne právo zmierovaciemu sudcovi z dôvodu nestáleho charakteru jeho práce nepriznáva pracovné podmienky rovnocenné pracovným podmienkam profesionálnych sudcov, napriek tomu, že vykonávajú rovnaké súdne právomoci a sú súčasťou vnútroštátneho súdneho systému, v rozpore so zárukami nezávislosti a nestrannosti riadnych súdov členských štátov, ktoré Súdny dvor špecifikoval v rozsudkoch (EU:C:2006:587, body 47 až 53), Associaçâo Sindical dos Juizes Portugueses (EU:C:2018:117, bod 32 a body 41 až 45), Minister for Justice and Equality (EU:C:2018:586, body 50 až 54)?
V prípade kladnej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku, zahŕňa pojem „práca na dobu určitú“ podľa spoločných ustanovení článku 1 ods. 3 a článku 7 smernice 2003/881 , doložky 2 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá sa prebrala smernicou 1999/70/ES, a článku 31 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie službu zmierovacej sudkyne, ktorá je žalobkyňou vo veci samej, v súlade s výkladom, ktorý Súdny dvor poskytol v rozsudkoch O’ Brien (EU:C:2012:110) a King (EU:C:2017:914), a, v prípade kladnej odpovede, možno na účely uplatnenia rovnakých pracovných podmienok podľa doložky 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, prebratej smernicou 1999/70/ES2 , považovať riadneho alebo profesionálneho sudcu za porovnateľného stáleho pracovníka vo vzťahu k pracovníkovi na určitý čas, ktorým je „zmierovací sudca“?
V prípade kladnej odpovede na prvú a druhú prejudiciálnu otázku, bráni článok 47 Charty základných práv Európskej únie v spojení s článkom 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora EÚ v oblasti zodpovednosti Talianskej republiky za zjavné porušenie právnych predpisov Únie súdom poslednej inštancie, vyplývajúcu z rozsudkov Köbler (EU:C:2003:513), Traghetti del Mediterraneo (EU:C:2006:391) a Komisia proti Talianskej republike (EU:C:2011:775), ustanoveniam článku 2 ods. 3 a 3a zákona č. 117 z 13. apríla 1988 „sulla responsabilità civile dei magistrati“ (o občianskoprávnej zodpovednosti sudcov a prokurátorov), ktorými sa zavádza pojem zodpovednosti sudcu za úmyselné pochybenie alebo hrubú nedbanlivosť „v prípade zjavného porušenia zákona a tiež práva Európskej únie“ a ktoré stavajú vnútroštátny súd, tak, ako v prejednávanej veci, pred voľbu – pričom nech sa rozhodne akokoľvek, výsledok povedie k občianskoprávnej a disciplinárnej zodpovednosti voči štátu v konaniach, v ktorých hrá významnú úlohu samotná verejná správa, zvlášť ak je príslušným súdom v danej veci zmierovací sudca s pracovným pomerom na dobu určitú bez účinnej právnej, hospodárskej a sociálnej ochrany -, či postupovať v rozpore s vnútroštátnym právom, neuplatniť príslušné ustanovenia a uplatniť právo Európskej únie v súlade s výkladom Súdneho dvora, alebo naopak porušiť právo Európskej únie a uplatniť vnútroštátne predpisy, ktoré bránia priznaniu uvedenej ochrany, pričom sú v rozpore s článkom 1 ods. 3 a článkom 7 smernice 2003/88, doložkami 2 a 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá sa prebrala smernicou 1999/70, a článkom 31 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie?
Predstavuje postup Komisie, ktorá odmieta začať konanie o porušení povinnosti alebo obrátiť sa na Súdny dvor [omissis] so žalobou o nesplnení povinnosti z dôvodu konania členského štátu v rozpore s právom Únie, kvalifikované nezákonné konanie, ktoré môže byť podľa článku 2, článku 4 ods. 2 a 3, článku 6 ods. 1, článku 9, článku 10 ods. 1 a článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, dôvodom pre podanie žaloby vo veci vyvodenia nezmluvnej zodpovednosti Európskej únie v súlade s článkom 340 druhým odsekom ZFEÚ, a to v prípade, keď nastali, tak ako v prejednávanej veci, tieto situácie:
• oznámením DG EMPL/B2/DA-MAT/sk (2016), doručeným talianskym orgánom verejnej moci 10. júna 2016, dospela Komisia k negatívnemu stanovisku vo veci prípadu EU Pilot 7779/15/EMPL, čím avizovala začatie konania o porušení povinnosti, s tým, že konštatovala nezlučiteľnosť práva Európskej únie a vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa služby honorárnych sudcov, a to pokiaľ ide o nezákonné opakované uzatváranie zmlúv na dobu určitú, nerovné zaobchádzanie týkajúce sa odmeňovania v porovnaní s riadnymi alebo profesionálnymi sudcami, dovolenky a materskej dovolenky, pričom predmetné konanie o porušení povinnosti sa do dnešného dňa nezačalo;
• samotná Komisia v oznámení z 21. decembra 2016 C(2016) 8600 final uviedla, že na základe voľnej úvahy sa môže rozhodnúť, či a kedy začne konanie o porušení povinnosti alebo predloží vec Súdnemu dvoru, ktorý vo svojej judikatúre uznáva skutočnosť, že občania Únie nebudú úspešní v súdnych konaniach iniciovaných proti Komisii týkajúcich sa odmietnutia Komisie pristúpiť ku konaniu vo veci porušenia povinnosti?
Nezávisle od odpovedí na štyri predchádzajúce prejudiciálne otázky, možno články 268, 274 a 340 druhý odsek ZFEÚ vykladať s ohľadom na ustanovenia článku 2, článku 4 ods. 2 a 3, článku 6 ods. 1, článku 9, článku 10 ods. 1 a článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, v tom zmysle, že žalobu vo veci vyvodenia nezmluvnej zodpovednosti Únie nemožno vyňať z právomoci vnútroštátnych súdov v prípade, aký je predmetom prejednávanej veci, t. j. v situácii, keď je neuplatnenie práva Únie zaručujúceho zásadu nezávislosti súdov v rámci vnútroštátneho práva jednou zo sporných právnych otázok, a to v dôsledku kvalifikovaného porušenia úloh a povinností vyplývajúcich z funkcie strážkyne zmlúv zo strany Komisie, ako aj voľnej úvahy Komisie rozhodnúť, či a kedy začne konanie o porušení povinnosti alebo predloží vec Súdnemu dvoru, ktorý vo svojej judikatúre uznáva skutočnosť, že občania Únie nebudú úspešní v súdnych konaniach iniciovaných proti Komisii týkajúcich sa odmietnutia Komisie pristúpiť ku konaniu vo veci porušenia povinnosti, čo vedie k neúčinnosti právomoci Súdneho dvora výlučne rozhodovať vo veci nezmluvnej zodpovednosti voči Únii?
____________
1 Smernica 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, 2003, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381).
2 Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368).