Language of document : ECLI:EU:C:2019:351

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

z 2. mája 2019 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Energetická efektívnosť – Smernica 2012/27/EÚ – Článok 11 ods. 1 – Náklady na prístup k meraniu a informáciám o vyúčtovaní – Právo koncových odberateľov bezplatne dostať všetky svoje vyúčtovania a informácie o vyúčtovaní ich spotreby energie – Poplatok za distribúciu elektrickej energie – Zníženie poplatku za distribúciu elektrickej energie poskytované dodávateľom elektrickej energie odberateľom, ktorí si zvolili vyúčtovanie v elektronickej forme“

Vo veci C‑294/18,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Markkinaoikeus (Súd pre hospodárske veci, Fínsko) z 19. apríla 2018 a doručený Súdnemu dvoru 27. apríla 2018, ktorý súvisí s konaním začatým na návrh

Oulun Sähkönmyynti Oy


SÚDNY DVOR (desiata komora),

v zložení: predseda desiatej komory C. Lycourgos, sudcovia E. Juhász a I. Jarukaitis (spravodajca),

generálny advokát: N. Wahl,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Energiavirasto, v zastúpení: P. Malén, lakimies,

–        fínska vláda, v zastúpení: H. Leppo, splnomocnená zástupkyňa,

–        talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. G. Marrone, avvocato dello Stato,

–        Európska komisia, v zastúpení: M. Huttunen a K. Talabér‑Ritz, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 11 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 2012, s. 1).

2        Tento návrh bol podaný v rámci konania začatého na návrh spoločnosti Oulun Sähkönmyynti Oy, maloobchodným dodávateľom elektrickej energie, vo veci rozhodnutia Energiavirasto (energetická agentúra, Fínsko) týkajúceho sa mesačného zníženia poplatku za distribúciu elektrickej energie poskytovaného koncovým odberateľom, ktorí si zvolili vyúčtovanie v elektronickej forme.

 Právny rámec

 Právo Únie

3        Odôvodnenia 32 a 33 smernice 2012/27 znejú:

„(32)      Vplyv ustanovení o meraní a vyúčtovaní uvedených v smerniciach [Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS (Ú. v. EÚ L 114, 2006, s. 64), Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55), a Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 94),] na úsporu energie je obmedzený. Tieto ustanovenia vo viacerých oblastiach Únie neviedli k tomu, aby odberatelia dostávali aktuálne informácie o svojej spotrebe energie alebo vyúčtovanie na základe skutočnej spotreby vo frekvencii, ktorá je podľa štúdií potrebná na to, aby odberatelia mohli regulovať svoje využívanie energie. Čo sa týka vykurovania priestorov a teplej vody v bytových domoch, nedostatočná jasnosť uvedených ustanovení viedla tiež k viacerým sťažnostiam občanov.

(33)      V záujme posilnenia postavenia koncových odberateľov v súvislosti s prístupom k informáciám z merania a vyúčtovania ich individuálnej spotreby energie je s ohľadom na príležitosti, ktoré sa spájajú so zavádzaním inteligentných meracích systémov a inštaláciou inteligentných meracích zariadení v členských štátoch, dôležité, aby požiadavky stanovené pre túto oblasť v práve Únie boli jasnejšie. Malo by to pomôcť znížiť náklady na zavádzanie inteligentných meracích systémov s funkciami, ktoré zvyšujú úsporu energie a podporujú rozvoj trhov pre energetické služby a riadenie spotreby. Zavedením inteligentných meracích systémov sa umožňuje vyúčtovanie na základe skutočnej spotreby. Je však tiež potrebné spresniť požiadavky, ktoré sa týkajú prístupu k informáciám a spravodlivému a presnému vyúčtovaniu na základe skutočnej spotreby, aj pre prípady, keď inteligentné meracie zariadenia nebudú k dispozícii do roku 2020, a to aj v súvislosti s meraním a vyúčtovaním individuálnej spotreby tepla, chladu a teplej vody v budovách so samostatne meranými jednotkami napájaných zo systému centralizovaného zásobovania teplom/chladom alebo z vlastného spoločného vykurovacieho systému nainštalovaného v takýchto budovách.“

4        Článok 1 smernice 2012/27 s názvom „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“ stanovuje:

„1.      Touto smernicou sa ustanovuje spoločný rámec opatrení na podporu energetickej efektívnosti v Únii s cieľom zabezpečiť, aby sa do roku 2020 dosiahol 20 % hlavný cieľ Únie v oblasti energetickej efektívnosti a aby sa vytvorili podmienky na ďalšie zlepšenie energetickej efektívnosti po tomto roku.

2.      Požiadavky ustanovené v tejto smernici sú minimálnymi požiadavkami a nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie opatrenia. Takéto opatrenia musia byť v súlade s právom Únie. V prípade, že vnútroštátne právne predpisy ustanovujú prísnejšie opatrenia, členské štáty ich oznámia Komisii.“

5        Článok 10 tejto smernice, nazvaný „Informácie o vyúčtovaní“, vo svojom odseku 3 stanovuje:

„Bez ohľadu na to, či boli inteligentné meracie zariadenia nainštalované, alebo nie, členské štáty:

b)      zabezpečia, aby sa koncovým odberateľom ponúkla možnosť elektronických informácií o vyúčtovaní a elektronických vyúčtovaní a aby koncoví odberatelia na požiadanie dostali jasné a zrozumiteľné vysvetlenie o tom, akým spôsobom bolo ich vyúčtovanie zostavené, a to najmä v prípade, ak vyúčtovania nie sú založené na skutočnej spotrebe;

…“

6        Článok 11 uvedenej smernice, nazvaný „Náklady na prístup k meraniu a informáciám o vyúčtovaní“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby koncoví odberatelia dostávali všetky svoje vyúčtovania a informácie o vyúčtovaní spotreby energie bezplatne a aby koncoví odberatelia tiež mali vhodný a bezplatný prístup k svojim údajom o spotrebe.“

7        Príloha VII smernice 2012/27 s názvom „Minimálne požiadavky na vyúčtovanie a informácie o vyúčtovaní na základe skutočnej spotreby“ v bode 1.1, ktorý sa týka „vyúčtovania na základe skutočnej spotreby“, spresňuje:

„Aby koncoví odberatelia mohli regulovať vlastnú spotrebu energie, vyúčtovanie by sa malo uskutočniť na základe skutočnej spotreby aspoň raz ročne a informácie o vyúčtovaní by sa mali sprístupniť aspoň raz štvrťročne, a to na požiadanie alebo v prípade, že si zákazníci zvolili možnosť dostávať vyúčtovanie v elektronickej forme, inak dvakrát ročne. Plyn používaný len na varenie môže byť z tejto požiadavky vyňatý.“

 Fínske právo

8        Článok 11 ods. 1 smernice 2012/27 bol do fínskeho právneho poriadku prebratý § 69 Sähkömarkkinalaki (588/2013) [zákon (588/2013) o trhu s elektrickou energiou]. Toto ustanovenie s názvom „Vyúčtovanie maloobchodnou spoločnosťou“ v piatom odseku stanovuje, že „vyúčtovanie a informácie o cenách a spotrebe stanovené v [uvedenom] článku sa koncovému odberateľovi dodajú bezplatne a vhodným spôsobom“ a že „koncový odberateľ môže, ak si to želá, prijímať vyúčtovanie a informácie o spotrebe v elektronickej forme“.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

9        Cenu elektrickej energie, ktorú dodáva Oulun Sähkönmyynti, tvorí fixný mesačný poplatok za distribúciu a cena energie na základe spotreby elektrickej energie. Bežný poplatok za distribúciu predstavuje 2,50 eura mesačne. Oulun Sähkönmyynti od 1. januára 2016 poskytla zľavu vo výške 1 eura z mesačného poplatku za distribúciu odberateľom, ktorí si zvolili vyúčtovanie v elektronickej forme, a nie tým, ktorí si vybrali iné spôsoby vyúčtovania, ako vyúčtovanie v papierovej forme, inkaso, a odberateľom, ktorí sú podnikmi, pokiaľ si vybrali on-line vyúčtovanie.

10      Energetická agentúra sa v rozhodnutí z 20. júna 2017 domnievala, že táto zľava vedie zákazníkov, ktorí si nezvolili vyúčtovanie v elektronickej forme, k povinnosti zaplatiť sumu vo výške 1 eura za ich vlastné vyúčtovania. Uložila teda spoločnosti Oulun Sähkönmyynti povinnosť zmeniť svoju prax vyúčtovania a zaručiť svojim odberateľom, aby dostávali svoje vyúčtovania bezplatne. Okrem toho tým istým rozhodnutím posledná uvedená energetická agentúra vyzvala Oulun Sähkönmyynti, aby vrátila časť poplatkov, ktoré od 1. januára 2016 neoprávnene vybrala od odberateľov, ktorí si nezvolili vyúčtovanie v elektronickej forme.

11      Oulun Sähkönmyynti podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Markkinaoikeus (Súd pre hospodárske veci, Fínsko), ktorý je súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.

12      Oulun Sähkönmyynti na podporu tejto žaloby uvádza, že všetci jej odberatelia dostávajú svoje vyúčtovania bezplatne, nezávisle od spôsobu vyúčtovania, ktorý si vybrali. Podľa tejto spoločnosti však požiadavka bezplatných vyúčtovaní neznamená, že sa zakazuje odberateľom, ktorí si zvolili vyúčtovanie v elektronickej forme, poskytnúť zľavu z poplatku za distribúciu elektrickej energie. Zľava poskytovaná týmto zákazníkom nie je okrem toho založená na skutočnom znížení nákladov, ale na odhade účinkov tejto zľavy. Frekvencia vyúčtovania neovplyvňuje výšku poplatku za distribúciu elektrickej energie ani zľavy, pretože odberatelia si navyše môžu vybrať medzi štyrmi, šiestimi alebo dvanástimi vyúčtovaniami za rok. Vyúčtovanie v elektronickej forme navyše umožňuje znížiť administratívne náklady.

13      Energetická agentúra tvrdí, že zľava dotknutá vo veci samej vedie k obchádzaniu pravidla, podľa ktorého všetci odberatelia dostanú vyúčtovanie elektrickej energie bezplatne. Z hľadiska koncového odberateľa nie je podstatné, či sa za vyúčtovanie vyberá samostatný poplatok alebo či sa poplatok za distribúciu zvýši, pretože tento odberateľ si zvolil iný spôsob vyúčtovania ako vyúčtovanie v elektronickej forme. Podľa energetickej agentúry je relevantný rozdiel v cene v závislosti od rôznych spôsobov vyúčtovania. Energetická agentúra dodáva, že iba výklad, ku ktorému sa prikláňa, môže zaručiť, aby koncoví odberatelia, ktorí nemajú prístup k elektronickým službám a ktorí sa zároveň často nachádzajú v slabšej pozícii, dostali svoje vyúčtovanie elektrickej energie bezplatne.

14      Vnútroštátny súd uvádza, že tak článok 11 ods. 1 smernice 2012/27, ako aj § 69 piaty odsek zákona (588/2013) o trhu s elektrickou energiou stanovujú povinnosť bezplatne a vhodným spôsobom poskytnúť koncovému odberateľovi vyúčtovania a informácie o vyúčtovaní. Podľa usmernenia Európskej komisie, ktoré sa týka článkov 9 až 11 smernice 2012/27 [SWD/2013/0448 final], nebráni požiadavka bezplatného vyúčtovania a bezplatných informácií o vyúčtovaní tomu, aby maloobchodný dodávateľ elektrickej energie poskytol koncovým odberateľom zľavu z ceny alebo bonus, ak si títo odberatelia zvolia vyúčtovanie v elektronickej forme.

15      Vnútroštátny súd poukazuje na jednej strane na skutočnosť, že hoci tento pracovný dokument Komisie nie je záväzným prameňom práva v zmysle článku 288 ZFEÚ a nemení právne účinky smernice 2012/27, preukazuje, že článok 11 ods. 1 tejto smernice možno vykladať v zmysle uvádzanom spoločnosťou Oulun Sähkönmyynti, a to že relevantná je iba neexistencia poplatku za vyúčtovanie. Ako však na druhej strane uvádza energetická agentúra, môže byť situácia, v akej sa koncovému odberateľovi, ktorý si nezvolil vyúčtovanie v elektronickej forme, účtuje vyšší poplatok za distribúciu, považovaná za situáciu, v ktorej sa požaduje vyšší poplatok ako protiplnenie za vyúčtovanie v papierovej forme.

16      Vnútroštátny súd navyše spresňuje, že zo skutočností dotknutých vo veci samej nevyplýva, že Fínska republika prijala vnútroštátne opatrenia, ktoré sú prísnejšie než opatrenia stanovené v článku 11 ods. 1 smernice 2012/27.

17      Za týchto podmienok Markkinaoikeus (Súd pre hospodárske veci, Fínsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Má sa článok 11 ods. 1 smernice [2012/27] vykladať v tom zmysle, že poskytnutie zľavy z ceny poplatku za distribúciu elektrickej energie na základe spôsobu vyúčtovania, ktorý si zvolí koncový odberateľ, znamená, že vyúčtovanie a informácie o vyúčtovaní nie sú koncovým odberateľom, ktorým zľava z ceny poskytnutá nebola, poskytované bezplatne?

2.      V prípade zápornej odpovede na prvú otázku a ak možno poskytnutie vyššie uvedenej zľavy z ceny považovať za prípustné: Vyplývajú zo smernice 2012/27 pri posudzovaní prípustnosti zľavy z ceny osobitné doplnkové požiadavky, na ktoré je potrebné prihliadať, ako napríklad, či zľava z ceny zodpovedá úspore nákladov, ktorá sa docielila prostredníctvom zvolenej formy vyúčtovania, alebo či sa zľava z ceny vzťahuje na počet vystavených vyúčtovaní alebo či možno zľavu z ceny poskytnúť skupine koncových odberateľov, ktorá svojou voľbou formy vyúčtovania prispeje k tejto úspore nákladov?

3.      Ak poskytnutie zľavy z ceny uvedenej v prvej prejudiciálnej otázke znamená, že od iných koncových odberateľov, ako sú odberatelia, ktorí si zvolili osobitnú formu vyúčtovania, boli vybrané poplatky v rozpore s článkom 11 ods. 1 smernice 2012/27: Vyplývajú z práva Únie osobitné požiadavky, na ktoré je potrebné prihliadať pri rozhodovaní o vrátení týchto poplatkov?“

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej a druhej otázke

18      Vnútroštátny súd sa svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či sa článok 11 ods. 1 smernice 2012/27 má vykladať v tom zmysle, že za podmienok, o aké ide vo veci samej, bráni zníženiu poplatku za distribúciu elektrickej energie, ktoré poskytuje maloobchodný dodávateľ elektrickej energie koncovým odberateľom, ktorí si zvolili vyúčtovanie v elektronickej forme.

19      Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vnútroštátny súd tieto otázky položil z dôvodu, že z jeho hľadiska poskytnutie zľavy z poplatku za distribúciu elektrickej energie koncovým odberateľom, ktorí si zvolili vyúčtovanie v elektronickej forme, môže znamenať, že ostatní odberatelia nedostanú svoje vyúčtovania bezplatne.

20      Podľa článku 11 ods. 1 smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti „členské štáty zabezpečia, aby koncoví odberatelia dostávali všetky svoje vyúčtovania a informácie o vyúčtovaní spotreby energie bezplatne a aby koncoví odberatelia tiež mali vhodný a bezplatný prístup k svojim údajom o spotrebe“.

21      Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora treba na účely výkladu ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj kontext, v ktorom sa nachádza, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou [rozsudky z 2. septembra 2015, Surmačs, C‑127/14, EU:C:2015:522, bod 28, a zo 16. novembra 2016, DHL Express (Austria), C‑2/15, EU:C:2016:880, bod 19].

22      Zo znenia článku 11 ods. 1 smernice 2012/27 vyplýva, že toto ustanovenie sa obmedzuje na stanovenie povinnosti členských štátov dbať na to, aby maloobchodní dodávatelia elektrickej energie zabezpečili, že ich koncoví odberatelia dostanú vyúčtovania a informácie o ich spotrebe energie, a v súvislosti s touto povinnosťou neukladá žiadnu ďalšiu požiadavku. Vzhľadom na to, že vyúčtovanie a informácie o vyúčtovaní sa konečným odberateľom poskytujú bezplatne, nebráni tak uvedené ustanovenie tomu, aby sa dotknutému odberateľovi poskytla zľava z poplatku za distribúciu.

23      Tento doslovný výklad článku 11 ods. 1 smernice 2012/27 je podporený aj kontextom, do ktorého toto ustanovenie patrí a cieľmi sledovanými touto smernicou.

24      Smernicou 2012/27 sa totiž podľa jej článku 1 ustanovuje spoločný rámec opatrení na podporu energetickej efektívnosti v Únii s cieľom zabezpečiť, aby sa do roku 2020 dosiahol 20 % hlavný cieľ Únie v oblasti energetickej efektívnosti a aby sa vytvorili podmienky na ďalšie zlepšenie energetickej efektívnosti po tomto roku (rozsudok zo 7. augusta 2018, Saras Energía, C‑561/16, EU:C:2018:633, bod 24).

25      Z odôvodnení 32 a 33 tejto smernice vyplýva, že uvedená smernica kladie dôraz hlavne na nevyhnutnosť posilniť postavenie koncových odberateľov, pokiaľ ide o prístup k informáciám z merania a vyúčtovania ich individuálnej spotreby energie, zavádzanie inteligentných meracích systémov, časté vyúčtovanie na základe skutočnej spotreby, prístup k informáciám a spravodlivému a presnému vyúčtovaniu.

26      Okrem toho z článku 10 ods. 3 písm. b) uvedenej smernice, podľa ktorého členské štáty „zabezpečia, aby sa koncovým odberateľom ponúkla možnosť elektronických informácií o vyúčtovaní a elektronických vyúčtovaní“, vyplýva vôľa podporovať vyúčtovania v elektronickej forme.

27      Treba teda uviesť, že možnosť, ktorú ponúka vyúčtovanie v elektronickej forme spočívajúca v jednoduchšom a častejšom sprístupnení informácií o vyúčtovaní a individuálnej spotrebe energie, môže prispieť k dosiahnutiu cieľov smernice 2012/27, pokiaľ ide o energetickú efektívnosť.

28      Skutočnosť, že sa pri dodržaní požiadavky článku 11 ods. 1 smernice 2012/27, podľa ktorej sa vyúčtovania a informácie o vyúčtovaní poskytnú koncovým odberateľom bezplatne, poskytne zľava z poplatku za distribúciu, nie je v dôsledku toho v rozpore s cieľmi sledovanými touto smernicou.

29      Cieľom poskytnutia zľavy odberateľom, ktorí si zvolia vyúčtovanie v elektronickej forme, je napokon najmä zníženie administratívnych nákladov maloobchodného dodávateľa elektrickej energie. Aby tento dodávateľ mohol racionalizovať administratívne náklady, musí mať k dispozícii prostriedky, ktoré môžu koncových odberateľov podporiť v tom, aby ľahšie prijali zmeny svojich návykov, pokiaľ ide o vyúčtovanie, ktoré prípadne vyvolá prijatie vyúčtovania v elektronickej forme. Výklad článku 11 ods. 1 smernice 2012/27 v tom zmysle, že zakazuje maloobchodnému dodávateľovi elektrickej energie poskytovať zľavu z poplatku za distribúciu koncovým odberateľom, by takého dodávateľa zbavil tejto možnosti.

30      Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdí fínska vláda, nemožno poskytnutie zľavy z poplatku za distribúciu koncovým odberateľom, ktorí si zvolili vyúčtovanie v elektronickej forme, považovať za takých okolností, ako sú okolnosti vo veci samej, za obchádzanie pravidla bezplatného vyúčtovania a bezplatných informácií o vyúčtovaní, ktoré je stanovené v článku 11 ods. 1 smernice 2012/27.

31      Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu totiž vyplýva, že Oulun Sähkönmyynti poskytla zľavu koncovým odberateľom, ktorí si zvolili vyúčtovanie v elektronickej forme, z už existujúceho poplatku za distribúciu a že pred zavedením takej zľavy nebolo spoločnosti Oulun Sähkönmyynti nikdy vytýkané, že nedodržala túto povinnosť bezplatného vyúčtovania a bezplatných informácií o vyúčtovaní. Okrem toho po zavedení uvedenej zľavy koneční odberatelia, ktorí si zvolili iný spôsob vyúčtovania než vyúčtovanie v elektronickej forme, naďalej dostávali svoje vyúčtovanie a informácie o vyúčtovaní za spotrebu energie bezplatne, pretože aj naďalej platili poplatok za distribúciu v rovnakej výške. Zdá sa tiež, že odberatelia platia poplatok za distribúciu nezávisle od ich želania dostávať vyúčtovanie a informácie o vyúčtovaní štyrikrát, šesťkrát alebo dvanásťkrát ročne. Za takých okolností, ako sú okolnosti vo veci samej, teda nemožno zľavu z poplatku za distribúciu poskytovanú konečným odberateľom, ktorí si zvolili vyúčtovanie v elektronickej forme, považovať za poplatok, ktorý sa v skutočnosti ukladá ostatným koncovým odberateľom a v dôsledku toho za obchádzanie pravidla stanoveného v článku 11 ods. 1 smernice 2012/27.

32      Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že na prvú a druhú otázku treba odpovedať, že článok 11 ods. 1 smernice 2012/27 sa má vykladať v tom zmysle, že za podmienok, o aké ide vo veci samej, nebráni zníženiu poplatku za distribúciu elektrickej energie, ktoré poskytuje maloobchodný dodávateľ elektrickej energie koncovým odberateľom, ktorí si zvolili vyúčtovanie v elektronickej forme.

 O tretej otázke

33      Tretia otázka bola položená v prípade kladnej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku. Vzhľadom na to, že táto odpoveď bola záporná, ako vyplýva z bodov 18 až 32 tohto rozsudku, nie je potrebné odpovedať na tretiu otázku.

 O trovách

34      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Článok 11 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že za podmienok, o aké ide vo veci samej, nebráni zníženiu poplatku za distribúciu elektrickej energie, ktoré poskytuje maloobchodný dodávateľ elektrickej energie koncovým odberateľom, ktorí si zvolili vyúčtovanie v elektronickej forme.

Podpisy


* Jazyk konania: fínčina.