Odvolanie podané 20. septembra 2019: Silver Plastics GmbH & Co. KG a Johannes Reifenhäuser Holding GmbH & Co. KG proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 11. júla 2019 vo veci T-582/15, Silver Plastics GmbH & Co. KG a Johannes Reifenhäuser Holding GmbH & Co. KG/Európska komisia
(vec C-702/19 P)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľky: Silver Plastics GmbH & Co. KG (v zastúpení: M. Wirtz a S. Möller, Rechtsanwälte), Johannes Reifenhäuser Holding GmbH & Co. KG (C. Karbaum, Rechtsanwalt)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor
zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na opätovné pojednávanie Všeobecnému súdu;
subsidárne zrušil napadnutý rozsudok a sporné rozhodnutie týkajúce sa odvolateľky v druhom rade, ako aj znížil pokutu uloženú odvolateľke v prvom rade;
subsidárne zrušil napadnutý rozsudok a znížil pokutu, ktorá bola odvolateľkám uložená spoločne a nerozdielne;
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania a konania pred Všeobecným súdom.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Prvým odvolacím dôvodom odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd porušil článok 6 ods. 3 ZEÚ, článok 6 ods. 1 EDĽP, ako aj článok 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie v spojení so zásadou bezprostrednosti.
Všeobecný súd napriek opakovaným návrhom odvolateliek v rozpore s procesnými predpismi opomenul ako svedka predvolať a osobne vypočuť pána W., ktorý je hlavným zdrojom žiadosti konkurenta L. o zhovievavosť, ktorý bol zohľadnený na ujmu odvolateliek. Okrem toho posúdil výpoveď pána W., ktorú písomne predložili odvolateľky a ktorá odporuje žiadosti o zhovievavosť, paušálne ako nevierohodnú bez toho, aby vypočul pána W. Podľa zásady bezprostredného dokazovania mal Všeobecný súd predvolať pána W. a v tejto súvislosti ho (priamo) osobne vypočuť.
Odvolateľky druhým odvolacím dôvodom uplatňujú porušenie práva na konfrontáciu zakotveného v článku 6 ods. 1 [v spojení s ods. 3 písm. d)] EDĽP Všeobecným súdom.
Všeobecný súd odvolateľkám aj napriek opakovanému návrhu odoprel konfrontačné vypočutie pána W. ako podstatného zdroja žiadosti zhovievavosť zohľadnenej na ujmu odvolateliek. Vierohodnosť výpovede pána W. v žiadosti o zhovievavosť posudzuje bez poskytnutia možnosti konfrontácie a odsúdenie odvolateliek odôvodňuje hlavne na základe tejto výpovede bez toho, aby existovali legitímne dôvody na obmedzenie práva na konfrontáciu.
Odvolateľky tretím odvolacím dôvodom uplatňujú porušenie zásady rovnosti zbraní podľa článku 6 ods. 3 písm. d) EDĽP.
Všeobecný súd napriek opakovaným návrhom odvolateliek v rozpore s procesnými pravidlami opomenul vypočuť pána W. ako oslobodzujúceho svedka, hoci Komisia sa v predchádzajúcom konaní o uložení pokuty stretla s pánom W., pričom odvolateľky o tomto stretnutí nevedeli a boli z neho vylúčené, ako aj bez vyhotovenia zápisnice v jeho postavení ako hlavného zdroja žiadosti o zhovievavosť. Aj odmietnutie osobného vypočutia ďalších oslobodzujúcich svedkov, ktorých navrhli odvolateľky, porušuje zásadu rovnosti zbraní zaručenú odvolateľkám.
Odvolateľky sa štvrtým odvolacím dôvodom poukazujú na porušenie povinnosti odôvodnenia podľa článku 26 Štatútu Súdneho dvora v spojení s článkom 53 ods. 1 tohto Štatútu, pretože im nie je jasné, (i) z čoho Všeobecný súd odvodzuje (pozitívnu) účasť na kontaktoch, ktoré sú údajne v rozpore s hospodárskou súťažou, (ii) z akého dôvodu posudzuje oslobodzujúce (písomné) vyjadrenia pána W. ako nevierohodné, ako aj (iii) z akých konkrétnych dôvodov odmieta priznanie práva na konfrontáciu.
Piaty odvolací dôvod je založený na uplatňovanom porušení článku 23 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1/20031 z dôvodu extenzívnej domnienky jednotného a pokračujúceho porušenia Všeobecným súdom.
Podľa konštatovaní Všeobecného súdu sa odvolateľky nezúčastňovali počas celého zohľadneného obdobia konania v rozpore s hospodárskou súťažou pre všetky výrobky. Všeobecný súd však pri výpočte pokuty zohľadnil obrat všetkých výrobkov počas celého zohľadneného obdobia.
Odvolateľky šiestym odvolacím dôvodom uplatňujú porušenie článku 23 ods 2 prvej a druhej vety nariadenia č. 1/2003.
Všeobecný súd právne nesprávne vychádzal z ekonomickej entity medzi odvolateľkami a právne nesprávne zohľadnil obrat odvolateľky v prvom rade pri výpočte pokuty, napriek tomu, že odvolateľky preukázali, že neexistuje určitý vplyv odvolateľky v druhom rade na odvolateľku v prvom rade a tým sa vyvrátila domnienka ekonomickej entity uplatnená Všeobecným súdom.
Odvolateľky siedmym odvolacím dôvodom namietajú nesprávny výpočet pokuty podľa článku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 1/2003, pretože Všeobecný súd pri vypočítavaní pokuty nesprávne zohľadnil obrat bývalej dcérskej spoločnosti odvolateľky v druhom rade. Z tohto dôvodu prevyšuje uložená pokuta zákonom stanovenú hornú hranicu vo výške 10 % obratu sankcionovaného podniku.
____________
1 Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).