Language of document : ECLI:EU:F:2010:56

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 22. júna 2010

Vec F‑78/09

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Žaloba o náhradu škody – Náhrada trov konania – Námietka paralelnej žaloby – Zjavná neprípustnosť“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou L. Marcuccio navrhuje najmä zaviazať Komisiu na náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že mu Komisia odmietla nahradiť nahraditeľné trovy konania, ktoré údajne vynaložil vo veci T‑18/04

Rozhodnutie: Žaloba žalobcu sa zamieta ako zjavne neprípustná. Každý z účastníkov konania znáša svoje trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Návrh na zrušenie rozhodnutia, prijatého v konaní pred podaním žaloby, ktorým bola zamietnutá žiadosť o náhradu škody – Návrh, ktorý nemá samostatnú povahu vo vzťahu k návrhom na náhradu škody

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Konanie – Trovy konania – Určenie – Predmet

(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 92 ods. 1; Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

1.      Rozhodnutie inštitúcie o zamietnutí žiadosti o náhradu škody je neoddeliteľnou súčasťou správneho konania, ktoré predchádza žalobe o náhradu škody podanej na Súd pre verejnú službu. V dôsledku toho návrhy na zrušenie podané úradníkom nemožno posúdiť samostatne vo vzťahu k návrhom na náhradu škody.

Akt, ktorý obsahuje stanovisko inštitúcie v období pred podaním žaloby, má totiž za následok iba to, že účastník konania, ktorý mohol utrpieť ujmu, môže podať na Súd pre verejnú službu návrh na náhradu škody.

(pozri bod 17)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 18. decembra 1997, Gill/Komisia, T–90/95, Zb. VS s. I‑A‑471 a II‑1231, bod 45; 6. marca 2001, Ojha/Komisia, T‑77/99, Zb. VS s. I‑A‑61 a II‑293, bod 68; 5. decembra 2002, Hoyer/Komisia, T‑209/99, Zb. VS s. I–A–243 a II–1211, bod 32

2.      Osobitné konanie upravené v článku 92 ods. 1 rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu smerujúce k určeniu výšky trov konania vylučuje požadovanie rovnakých súm alebo súm vynaložených na rovnaký účel v rámci žaloby o mimozmluvnú zodpovednosť Únie.

Okrem toho článok 92 ods. 1 rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu bráni tomu, aby žalobca na základe článku 91 služobného poriadku podal žalobu o náhradu škody, ktorá má v skutočnosti rovnaký predmet ako návrh na určenie výšky trov konania.

(pozri body 20 a 22)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 11. júla 2007, Schneider Electric/Komisia, T‑351/03, Zb. s. II‑2237, bod 297

Súd pre verejnú službu: 10. novembra 2009, Marcuccio/Komisia, F‑70/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑423 a II‑A‑1‑2293, body 17 a 18