ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 29. septembra 2009

Vec F‑125/07

Armin Hau

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovanie v roku 2006 – Nezapísanie do zoznamu povýšených úradníkov – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Referenčná hranica – Neprihliadnutie na postavenie ‚zostávajúceho‘ úradníka“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou A. Hau navrhuje zrušenie rozhodnutia Parlamentu uverejnené 21. novembra 2006 o nezaradení jeho mena do zoznamu úradníkov povýšených do platovej triedy B*7 v rámci povyšovania v roku 2006

Rozhodnutie: Rozhodnutie Parlamentu uverejnené 21. novembra 2006 o nezaradení žalobcu do zoznamu úradníkov povýšených do platovej triedy B*7 v rámci povyšovania v roku 2006 sa zrušuje. Parlament je povinný nahradiť trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Povinnosť odôvodnenia – Možnosť odôvodniť rozhodnutie o nepovýšení v štádiu pred podaním žaloby – Dôsledky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek a článok 90 ods. 2)

2.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Zohľadnenie návrhu na povýšenie v predchádzajúcom období

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

1.      Administratíva má možnosť odôvodniť rozhodnutie o nepovýšení v štádiu pred podaním žaloby. Keď však administratíva využije túto možnosť, treba konštatovať, že zbaví dotknutých úradníkov možnosti podať sťažnosť so znalosťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a teda možnosti podľa toho rozvinúť ich argumenty. Preto v situácii, kedy sa úradník dozvedel o odôvodnení rozhodnutia až v štádiu zamietnutia sťažnosti, administratíva sa nemôže voči nemu domáhať dodržania zásady zhody medzi sťažnosťou a žalobou, pokiaľ ide o dôvody alebo výhrady, ktoré súvisia s týmto odôvodnením.

(pozri bod 24)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 12. februára 1992, Volger/Parlament, T‑52/90, Zb. s. II‑121, bod 36

2.      Na účely hodnotenia zásluh, na ktoré sa prihliada v rámci rozhodnutia o povýšení stanoveného v článku 45 služobného poriadku, má administratíva širokú mieru voľnej úvahy. Preskúmanie súdu Spoločenstva sa tak musí obmedziť na otázku, či s ohľadom na spôsoby a dôvody, ktoré mohli viesť administratívu k jej posúdeniu, postupovala v prijateľných medziach a nepoužívala svoju právomoc zjavne nesprávnym spôsobom.

Existencia širokej miery voľnej úvahy však nemôže administratívu oslobodiť od povinnosti starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti dotknutého prípadu. Skutočnosť, že úradník bol navrhnutý na povýšenie počas povyšovania, ktoré predchádzalo spornému povyšovaniu, predstavuje z hľadiska zásluh relevantnú skutočnosť, za podmienky, že úradník od obdobia, v priebehu ktorého bol navrhnutý na povýšenie, nebol pozbavený zásluh.

Okrem toho, systematické nezohľadňovanie postavenia „úradníka, ktorý zostal nepovýšený v predchádzajúcom období“ môže vytvoriť diskrimináciu medzi úradníkmi, ktorí sú navrhnutí na povýšenie, pokiaľ by viedlo k rovnakému zaobchádzaniu s objektívne rozdielnymi situáciami. Vzhľadom na to, že skutočnosť, že úradník už dosiahol hranicu povýšenia v predchádzajúcom povyšovaní, je úzko spätá so zásluhami, ktoré preukázal v predchádzajúcom období, sa totiž tento úradník nachádza z hľadiska tohto aspektu jeho zásluh v rozdielnej situácii ako osoby, ktoré túto hranicu povýšenia v predchádzajúcom období nedosiahli.

(pozri body 26 – 28)

Odkaz:

Súdny dvor: 23. októbra 1986, Vaysse/Komisia, 26/85, Zb. s. 3131, bod 26; 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, Zb. s. I‑5469, bod 14

Súd prvého stupňa: 11. decembra 1991, Frederiksen/Parlament, T‑169/89, Zb. s. II‑1403, bod 69; 4. mája 2005, Sena/AESA, T‑30/04, Zb. VS s. I‑A‑113, II‑519, bod 80; 15. septembra 2005, Casini/Komisia, T‑132/03, Zb. VS s. I‑A‑253, II‑1169, bod 69

Súd pre verejnú službu: 10. októbra 2007, Berrisford/Komisia, F‑107/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 76