UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

zo 4. apríla 2011

Vec F‑45/10

AO

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Disciplinárny postih – Odvolanie z funkcie – Článok 35 ods. 1 písm. d) a článok 35 ods. 2 písm. a) rokovacieho poriadku – Žaloba, ktorá je čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne zjavne nedôvodná“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou AO navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie z 23. júla 2009 o uložení disciplinárneho postihu v podobe odvolania z funkcie bez zníženia práv na dôchodok s účinnosťou od 15. augusta 2009

Rozhodnutie: Žaloba sa odmieta ako čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne zjavne nedôvodná. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.

Abstrakt

1.      Konanie – Žaloba pred Súdom pre verejnú službu – Možnosť zamietnuť žalobu vo veci samej bez predchádzajúceho rozhodnutia o námietke neprípustnosti vznesenej žalovaným

2.      Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Konanie, ktoré smeruje k diskreditácii osoby alebo k zhoršeniu jej pracovných podmienok

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3)

1.      Súd Únie je oprávnený rozhodnúť podľa okolností každého prípadu, či riadny výkon spravodlivosti odôvodňuje odmietnutie žaloby vo veci samej bez toho, aby predtým rozhodol o námietke neprípustnosti vznesenej žalovanou stranou.

(pozri bod 34)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 8. apríla 2008, Bordini/Komisia, F‑134/06, bod 56; 28. októbra 2010, Kay/Komisia, F‑113/05, bod 31 a tam citovaná judikatúra

2.      Článok 12a ods. 3 služobného poriadku definuje psychické obťažovanie ako „nevhodné správanie“, ktoré si na jeho preukázanie vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok. Prvá podmienka sa týka existencie správania, hovoreného slova, činov, gest alebo písaného slova, ktoré sa prejavujú „počas určitého obdobia, opakuj[ú] sa alebo [sú] systematické“, čo znamená, že psychické obťažovanie treba chápať ako proces prebiehajúci určitý čas a predpokladá existenciu opakovaného alebo pokračujúceho konania, ktoré je „úmyselné“. Druhá podmienka, oddelená od prvej spojkou „a“, vyžaduje, aby účinkom tohto správania, hovoreného slova, činov, gest alebo písaného slova bolo poškodenie osobnosti, dôstojnosti alebo fyzickej či psychickej integrity osoby. Zo skutočnosti, že prídavné meno „úmyselný“ sa týka prvej podmienky, a nie druhej, je možné vyvodiť dvojaký záver. Na jednej strane správanie, hovorené slovo, činy, gestá alebo písané slovo uvedené v článku 12a ods. 3 poriadku by mali vykazovať úmyselnú povahu, čo vylučuje z rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia konania, ku ktorým by došlo náhodne. Na druhej strane sa však nevyžaduje, aby toto správanie, hovorené slovo, činy, gestá alebo písané slovo boli podniknuté s úmyslom poškodiť osobnosť, dôstojnosť alebo fyzickú či psychickú integritu osoby. Inými slovami, psychické obťažovanie v zmysle článku 12a ods. 3 služobného poriadku môže existovať bez toho, aby mal obťažovateľ v úmysle svojím konaním poškodiť obeť alebo úmyselne zhoršiť jej pracovné podmienky. Postačuje iba, aby toto jeho konanie, ak bolo spáchané úmyselne, objektívne také následky vyvolalo.

(pozri bod 37)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 9. decembra 2008, Q/Komisia, F‑52/05, bod 135, ktorý je predmetom odvolania pred Všeobecným súdom, vec T‑80/09 P