ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)
z 23. októbra 2012
Vec F‑57/11
Gustav Eklund
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Prijímanie – Verejné výberové konanie – Zapísanie do rezervného zoznamu – Ponuka pracovného miesta predložená osobe zapísanej do rezervného zoznamu – Podmienky pripustenia – Odborná prax nadobudnutá po získaní diplomu – Právomoc výberovej komisie a menovacieho orgánu – Prijatie ponuky pracovného miesta – Späťvzatie pracovnej ponuky“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou G. Eklund v podstate navrhuje zrušiť rozhodnutie Komisie z 5. augusta 2010 nepriznať účinok jeho prijatiu ponuky pracovného miesta úradníka v postavení technického asistenta, ktorú mu predložila Komisia rozhodnutím obsiahnutým v liste z 30. júla 2010, ktorý mu bol oznámený e‑mailom, a vziať túto ponuku späť
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Komisie.
Abstrakt
1. Žaloby úradníkov – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Späťvzatie ponuky pracovného miesta – Vylúčenie – Rozhodnutie o nepriznaní účinku uchádzačovmu prijatiu ponuky pracovného miesta – Začlenenie
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
2. Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Nezávislosť – Hranice – Prijatie protiprávnych rozhodnutí – Povinnosti menovacieho orgánu – Súdne preskúmanie
3. Úradníci – Výberové konanie – Výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok – Podmienky pripustenia – Odborná prax – Pojem – Obdobie štúdia – Vylúčenie
(Služobný poriadok úradníkov, príloha III článok 5)
1. Ponuka pracovného miesta predložená uchádzačovi s cieľom vymenovať ho za úradníka predstavuje prejav záujmu, prípadne sprevádzaný žiadosťou o informácie, ale nezakladá práva. Vymenovanie úradníka sa totiž môže uskutočniť iba formou a za podmienok stanovených služobným poriadkom. Keďže prejav záujmu predstavuje prípravný akt, ktorý nemôže byť spochybnený v rámci žaloby o neplatnosť, jeho späťvzatie nemôže byť predmetom konania o neplatnosť, pretože akt nezakladajúci práva môže byť kedykoľvek vzatý späť.
Naproti tomu rozhodnutie o nepriznaní účinku uchádzačovmu prijatiu ponuky pracovného miesta a o späťvzatí tejto ponuky ukončuje konanie, ktoré môže viesť k vymenovaniu úradníka, a svojou povahou predstavuje akt spôsobujúci ujmu. Návrhy na zrušenie smerujúce proti takémuto rozhodnutiu sú teda prípustné.
(pozri body 30, 31, 66 a 97)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 30. septembra 2010, Jacobs/Komisia, F‑41/05, bod 44; 30. septembra 2010, De Luca/Komisia, F‑20/06, bod 37; 14. decembra 2010, F‑25/07, Bleser/Súdny dvor, bod 54; 14. apríla 2011, Šimonis/Komisia, F‑113/07, body 44 a 45
Všeobecný súd Európskej únie: 12. mája 2011, Région Nord‑Pas‑de‑Calais/Komisia, T‑267/08 a T‑279/08, bod 190; 14. decembra 2011, De Luca/Komisia, T‑563/10 P
2. Vzhľadom na nezávislosť výberových komisií menovací orgán nedisponuje právomocou zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie prijaté výberovou komisiou výberového konania. Je však povinný pri výkone svojich právomocí prijímať rozhodnutia, ktoré nie sú protiprávne. Nemôže byť preto viazaný rozhodnutím výberovej komisie, ktorého protiprávnosť by následne mohla ovplyvniť jeho vlastné rozhodnutia. Menovací orgán je preto povinný pred vymenovaním určitej osoby za úradníka overiť, či spĺňa podmienky vyžadované na tento účel. V prípade, ak výberová komisia neprávom pripustí kandidáta do výberového konania a následne ho zapíše do rezervného zoznamu, menovací orgán musí vymenovanie tohto uchádzača odmietnuť odôvodneným rozhodnutím, ktoré umožní Súdu pre verejnú službu posúdiť jeho dôvodnosť.
Je však tiež potrebné s výhradou ustanovení oznámenia o výberovom konaní zohľadniť, že výberová komisia výberového konania disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri určení, či predchádzajúca odborná prax umožňuje uchádzačom, aby splnili podmienky pripustenia do výberového konania, tak pokiaľ ide o povahu praxe a jej dĺžku, ako aj užší alebo širší vzťah, aký má k požiadavkám na obsadzované pracovné miesto. Menovací orgán sa preto v rámci preskúmania správnosti rozhodnutí výberovej komisie musí obmedziť na overenie, či sa výberová komisia pri výkone voľnej úvahy nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia.
Z tohto hľadiska môže byť posúdenie zjavne nesprávne iba vtedy, ak môže byť so samozrejmosťou odhalené z hľadiska kritérií, ktorým normotvorca zamýšľal podriadiť výkon voľnej úvahy administratívy. Na účely preukázania, že došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu, ktoré by mohlo odôvodňovať zrušenie rozhodnutia, je preto potrebné preukázať, že posúdenie zohľadnené v spornom rozhodnutí nie je prijateľné. Inak povedané, nemohlo dôjsť k zjavne nesprávnemu posúdeniu, ak dané posúdenie možno považovať za pravdivé alebo platné.
Tieto zásady sa musia považovať za uplatniteľné aj pri preskúmaní rozhodnutí výberovej komisie a menovacieho orgánu súdom Únie v prípade, keď menovací orgán predtým, ako osobu vymenuje za úradníka, skúma, či táto osoba spĺňa podmienky vyžadované na tento účel.
(pozri body 49 – 52)
Odkaz:
Súdny dvor: 23. októbra 1986, Schwiering/Dvor audítorov, 142/85, body 19 a 20; 20. februára 1992, Parlament/Hanning, C‑345/90 P, bod 22
Súd pre verejnú službu: 22. mája 2008, Pascual‑García/Komisia F‑145/06, bod 55 a tam citovaná judikatúra; 29. septembra 2011, AJ/Komisia, F‑80/10, bod 34
3. Pokiaľ oznámenie o výberovom konaní nestanovuje inak, obdobie štúdia v rámci verejného výberového konania s cieľom vytvoriť rezervu na budúci nábor nepredstavuje obdobie, ktoré by sa mohlo zohľadniť na účely odbornej praxe nadobudnutej po získaní diplomu, a to bez ohľadu na úroveň daného štúdia, pretože štúdium vedie k nadobudnutiu vedomostí, a nie zručností. Je nesporné, že obdobie, počas ktorého uchádzač študoval a zároveň vykonával prácu, možno zohľadniť, ale v tejto situácii sa do odbornej praxe započítava vykonaná práca, pričom štúdium vedené okrajovo a doplnkovo v tom istom čase nebráni tomu, aby sa toto obdobie zohľadnilo.
(pozri bod 54)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 6. novembra 1997, Wolf/Komisia, T‑101/96, bod 71
Súd pre verejnú službu: Pascual‑García/Komisia, už citovaný, bod 66