ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 8. februára 2011

Vec F‑95/09

Carina Skareby

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Psychické obťažovanie zo strany nadriadeného – Články 12a a 24 služobného poriadku – Žiadosť o pomoc– Primeraná lehota –Začiatok plynutia – Dĺžka“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou C. Skareby v podstate navrhuje zrušiť rozhodnutie Komisie zo 4. marca 2009 zamietajúce žiadosť o začatie správneho konania vo veci preukázania psychického obťažovania, ktorého sa dopustil jeden z jej bývalých nadriadených

Rozhodnutie: Rozhodnutie Európskej komisie zo 4. marca 2009, ktorým sa zamieta žiadosť o začatie správneho konania vo veci preukázania psychického obťažovania, ktorého sa dopustil jeden z bývalých nadriadených, sa zrušuje. Komisia je povinná nahradiť všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Záujem na konaní

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

2.      Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Výkon v oblasti psychického obťažovania – Podanie žiadosti o pomoc – Dodržanie primeranej lehoty

(Služobný poriadok úradníkov, články 12a, 24 a článok 90 ods. 1)

3.      Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Výkon v oblasti psychického obťažovania – Podanie žiadosti o pomoc – Začiatok plynutia lehoty, ktorú treba dodržať

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a)

4.      Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Výkon v oblasti psychického obťažovania – Podanie žiadosti o pomoc – Dodržanie primeranej lehoty – Dĺžka lehoty

(Štatút Súdneho dvora, článok 46; Služobný poriadok úradníkov, článok 24)

1.      Pokiaľ ide o takú vážnu otázku, ako je psychické obťažovanie, je nutné pripustiť, aby si úradník, ktorý tvrdí, že je obeťou psychického obťažovania, a ktorý súdnou cestou napadol odmietnutie inštitúcie vecne preskúmať jeho žiadosť o pomoc, v zásade zachoval legitímny záujem vyžadovaný judikatúrou ako podmienku prípustnosti žaloby, aj keď nežiada o náhradu ujmy vyplývajúcej z údajného obťažovania ani o začatie disciplinárneho konania proti údajnému pôvodcovi tohto obťažovania a toto obťažovanie sa malo skončiť pred niekoľkými rokmi.

Také riešenie je nevyhnutné predovšetkým z dôvodu samotnej závažnosti psychického obťažovania, praxe, ktorá môže mať mimoriadne ničivý účinok na zdravotný stav osoby. Údajná obeť psychického obťažovania si zachováva záujem na konaní nezávisle od toho, či takéto obťažovanie pretrváva alebo či dotknutá osoba podá, prípadne má právo alebo úmysel podať ďalšie návrhy v súvislosti so psychickým obťažovaním smerujúce najmä k náhrade škody. Už samotné prípadné uznanie existencie psychického obťažovania administratívou môže mať priaznivý účinok v terapeutickom procese zotavovania sa obťažovanej osoby.

(pozri body 23, 25 a 26)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 30. novembra 2009, Wenig/Komisia, F‑80/08, bod 35

2.      Dodržanie lehoty, ktorá má byť „primeraná“, sa však vyžaduje vo všetkých prípadoch, keď pri chýbajúcej právnej úprave bránia zásady právnej istoty alebo ochrany legitímnej dôvery inštitúciám Únie a fyzickým alebo právnickým osobám konať bez akéhokoľvek časového obmedzenia, čo by ohrozovalo najmä stabilitu nadobudnutého právneho postavenia.

Pokiaľ žiadosť o pomoc pri údajnom psychickom obťažovaní smeruje k tomu, aby bola určená existencia protiprávneho a zavineného konania úradníka alebo zamestnanca, a nie je vylúčené, že také konanie, keďže k nemu došlo pri výkone funkcie údajného pôvodcu obťažovania, by mohlo prípadne založiť zodpovednosť dotknutej inštitúcie, žiadosť o pomoc týkajúca sa takého konania vykazuje z právneho hľadiska príbuznosť so žiadosťou o náhradu škody podanou úradníkom na administratívu na základe článku 90 ods. 1 služobného poriadku. V oblasti náhrady škody pritom judikatúra vyžaduje dodržanie lehoty, ktorá musí byť „primeraná“. Takisto treba pripustiť existenciu lehoty, ktorou je úradník viazaný pri predložení žiadosti o pomoc vo veciach psychického obťažovania.

(pozri body 41, 43 a 44)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 6. júla 2004, Huygens/Komisia, T‑281/01, body 42 a 46 až 48; 5. októbra 2004, Eagle a i./Komisia, T‑144/02, body 57 a 66

Súd pre verejnú službu: 11. mája 2010, Nanopoulos/Komisia, F‑30/08, bod 117, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑308/10 P; 9. júla 2010, Marcuccio/Komisia, F‑91/09, bod 32, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑450/10 P

3.      Podľa článku 12a ods. 3 služobného poriadku znakmi psychického obťažovania je, že trvá počas určitého obdobia, opakuje sa alebo je systematické. Psychické obťažovanie teda predstavuje protiprávne konanie, ktoré je podľa definície pokračujúce, trvá určitý čas a na to, aby sa mohlo považovať za dokonané, predpokladá existenciu opakovaného alebo systematického konania. Navyše znaky sa môžu prejaviť až určitý čas po prvých prejavoch psychického obťažovania alebo po tom, ako si obeť plne uvedomí dosah týchto prejavov, pričom uvedená obeť napokon potrebuje čas na to, aby si uvedomila, čo sa jej stalo, a vyslobodila sa spod vplyvu obťažovateľa.

So zreteľom na špecifiká psychického obťažovania a požiadavku právnej istoty sa teda javí vhodné vychádzať z výhradne objektívnych kritérií a za začiatok plynutia lehoty na podanie žiadosti o pomoc vo veciach psychického obťažovania považovať posledný prejav údajného pôvodcu psychického obťažovania alebo v každom prípade okamih, od ktorého už údajný pôvodca nemôže pokračovať vo svojich prejavoch voči obeti, a to nezávisle od toho, či obeť o jednotlivých prejavoch psychického obťažovania vedela alebo si uvedomila, že prejav protiprávneho konania údajného pôvodcu psychického obťažovania nadobudol „dlhodobú“ alebo „systematickú“ povahu vyžadovanú na konštatovanie existencie takého obťažovania.

(pozri body 47 a 49)

4.      So zreteľom na právnu príbuznosť medzi žiadosťou úradníkov o náhradu škody a žiadosťou o pomoc založenou na existencii psychického obťažovania a pri neexistencii žiadneho relevantného dôvodu vylučujúceho vyššie uvedené porovnanie treba pripustiť po prvé, že lehota na podanie žiadosti o pomoc musí byť primeraná, a po druhé, že dobu piatich rokov, podobne ako v prípade lehoty stanovenej v článku 46 Štatútu Súdneho dvora, treba v zásade považovať za primeranú na platné oznámenie psychického obťažovania administratíve a požiadanie o jej pomoc najmä žiadosťou o začatie administratívneho prešetrovania v tomto smere. Táto doba totiž umožňuje administratíve plne si splniť povinnosť starostlivosti a povinnosti vyplývajúce z článku 24 služobného poriadku a prípadne z vlastnej iniciatívy prijať príslušné opatrenia a zároveň poskytnúť dotknutej osobe dostatok času na uplatnenie svojich požiadaviek voči inštitúcii, pričom okrem toho umožňuje zohľadniť zvláštnosti súvisiace s pojmom psychické obťažovanie, a to skutočnosť, že sa jeho znaky môžu prejaviť až po určitom čase od prvých prejavov psychického obťažovania a že obeť často potrebuje čas na to, aby si uvedomila, čo sa jej stalo, a vyslobodila sa spod vplyvu obťažovateľa.

Analogicky k tomu, čo sa pripúšťa v oblasti žalôb úradníkov na náhradu škody, sa však lehota piatich rokov na podanie žiadosti o pomoc v oblasti psychického obťažovania nemôže považovať za nedotknuteľné a rigidné pravidlo. Konkrétne žiadosť o pomoc v oblasti psychického obťažovania podaná v lehote piatich rokov je síce v zásade prípustná, ale mohlo by to byť inak v prípade osobitných okolností, ktoré treba posúdiť na základe prejednávaných záujmov v spore, komplexnosti veci a správania dotknutej osoby.

(pozri body 53 a 54)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 4. novembra 2008, Marcuccio/Komisia, F‑87/07, bod 30