Vec C‑323/09

Interflora Inc.

a

Interflora British Unit

proti

Marks & Spencer plc

a

Flowers Direct Online Ltd

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division]

„Ochranné známky – Reklama na internete na základe kľúčových slov (‚keyword advertising‘) – Výber kľúčového slova zodpovedajúceho ochrannej známke konkurenta, ktorá má dobré meno, inzerentom – Smernica 89/104/EHS – Článok 5 ods. 1 písm. a) a článok 5 ods. 2 – Nariadenie (ES) č. 40/94 – Článok 9 ods. 1 písm. a) a c) – Podmienka zásahu do jednej z funkcií ochrannej známky – Poškodenie rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, ktorá má dobré meno (‚oslabenie‘) – Neoprávnene získaný prospech z rozlišovacej spôsobilosti alebo z dobrého mena uvedenej ochrannej známky (‚parazitovanie‘)“

Abstrakt rozsudku

1.        Aproximácia právnych predpisov – Ochranné známky – Výklad nariadenia č. 40/94 a smernice 89/104 – Právo majiteľa ochrannej známky namietať proti používaniu zhodného označenia treťou osobou pre zhodné výrobky – Cieľ – Hranice

[Nariadenie Rady č. 40/94, článok 9 ods. 1 písm. a); smernica Rady 89/104, článok 5 ods. 1 písm. a)]

2.        Aproximácia právnych predpisov – Ochranné známky – Výklad nariadenia č. 40/94 a smernice 89/104 – Právo majiteľa ochrannej známky namietať proti používaniu zhodného označenia treťou osobou pre zhodné výrobky – Reklama v rámci služby odkazov na internete

[Nariadenie Rady č. 40/94, článok 9 ods. 1 písm. a); smernica Rady 89/104, článok 5 ods. 1 písm. a)]

3.        Aproximácia právnych predpisov – Ochranné známky – Výklad nariadenia č. 40/94 a smernice 89/104 – Ochranná známka, ktorá má dobré meno – Reklama v rámci služby odkazov na internete

[Nariadenie Rady č. 40/94, článok 9 ods. 1 písm. c); smernica Rady 89/104, článok 5 ods. 2]

1.        Zo znenia článku 5 ods. 1 prvej smernice 89/104 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok a z jej desiateho odôvodnenia vyplýva, že právo členských štátov bolo harmonizované v tom zmysle, že výlučné právo priznané ochrannou známkou ponúka jej majiteľovi „absolútnu“ ochranu proti použitiu označení zhodných s touto ochrannou známkou tretími osobami pre zhodné tovary alebo služby, zatiaľ čo ak táto dvojitá zhodnosť chýba, jedine existencia pravdepodobnosti zámeny umožňuje majiteľovi úspešne uplatňovať svoje výlučné právo. Toto rozlišovanie medzi ochranou priznanou v odseku 1 písm. a) tohto článku a ochranou upravenou v tom istom odseku 1 písm. b) bolo prevzaté, pokiaľ ide o ochrannú známku Spoločenstva, siedmym odôvodnením a článkom 9 ods. 1 nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva.

Hoci normotvorca Únie považoval ochranu proti použitiu bez súhlasu označení zhodných s ochrannou známkou pre tovary alebo služby zhodné s tými, pre ktoré je zapísaná, za „absolútnu“, Súdny dvor toto posúdenie postavil na tom, že aj keď je ochrana priznaná článkom 5 ods. 1 písm. a) smernice 89/104 významná, má za cieľ iba umožniť majiteľovi ochrannej známky chrániť svoje konkrétne záujmy ako majiteľa ochrannej známky, teda zabezpečiť, aby ochranná známka mohla plniť svoje základné funkcie. Súdny dvor z toho vyvodil, že výkon výlučného práva priznaného ochrannou známkou prichádza do úvahy v prípadoch, keď používanie označenia treťou osobou zasahuje alebo je spôsobilé zasahovať do funkcií ochrannej známky a najmä do jej základnej funkcie, ktorou je zaručiť spotrebiteľom pôvod výrobku.

Tento výklad článku 5 ods. 1 písm. a) smernice 89/104 a článku 9 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 bol spresnený v tom zmysle, že tieto ustanovenia umožňujú majiteľovi uplatňovať svoje výlučné právo v prípade zásahu alebo nebezpečenstva zásahu do jednej z funkcií ochrannej známky, či už ide o základnú funkciu označenia pôvodu tovaru alebo služby chránenej ochrannou známkou, alebo o inú jej funkciu, napríklad tú, ktorá spočíva v zabezpečení kvality tohto tovaru alebo tejto služby, alebo komunikačnú, investičnú či reklamnú funkciu.

Iste, ochranná známka vždy spĺňa funkciu označenia pôvodu, zatiaľ čo svoje ostatné funkcie spĺňa iba v rozsahu, v akom ju jej majiteľ v tomto zmysle používa, najmä na účely reklamy alebo investície. Tento rozdiel medzi základnou funkciou ochrannej známky a jej ostatnými funkciami však nemôže nijako odôvodniť, že ak ochranná známka spĺňa jednu alebo viacero týchto ostatných funkcií, zásahy do týchto posledných uvedených funkcií sú vylúčené z pôsobnosti článku 5 ods. 1 písm. a) smernice 89/104 a článku 9 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94. Rovnako sa nemožno domnievať, že iba ochranné známky, ktoré majú dobré meno, môžu mať iné funkcie, než je označenie pôvodu.

(pozri body 36 – 38, 40)

2.        Článok 5 ods. 1 písm. a) prvej smernice 89/104 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok a článok 9 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva sa majú vykladať v tom zmysle, že majiteľ ochrannej známky je oprávnený zakázať konkurentovi, aby použitím kľúčového slova zhodného s touto ochrannou známkou, ktoré si tento konkurent vybral v rámci služby odkazov na internete bez súhlasu uvedeného majiteľa, dal zobraziť reklamu na tovary alebo služby zhodné s tými, pre ktoré je uvedená ochranná známka zapísaná, ak je toto použitie spôsobilé zasiahnuť do jednej z funkcií ochrannej známky. Takéto použitie:

–        zasahuje do funkcie označenia pôvodu ochrannej známky, ak reklama zobrazená na základe tohto kľúčového slova neumožňuje alebo len s ťažkosťami umožňuje používateľovi internetu, ktorý je bežne informovaný a primerane pozorný, zistiť, či tovary alebo služby dotknuté oznamom pochádzajú od majiteľa ochrannej známky alebo od podniku, ktorý je s ním hospodársky spojený, alebo naopak od tretej osoby,

–        nezasahuje v rámci takej služby odkazov, akou je Adwords, do reklamnej funkcie ochrannej známky,

–        zasahuje do investičnej funkcie ochrannej známky, ak majiteľovi podstatným spôsobom obmedzuje používanie jeho ochrannej známky na získanie alebo zachovanie dobrej povesti spôsobilej pritiahnuť alebo zaviazať si spotrebiteľov.

Pokiaľ ide o funkciu označenia pôvodu, ak reklama tretej osoby vytvára dojem existencie hospodárskeho prepojenia medzi touto treťou osobou a majiteľom ochrannej známky, je potrebné dospieť k záveru, že ide o zasahovanie do funkcie označenia pôvodu tejto ochrannej známky. Rovnako ak je reklama, z ktorej nevyplýva existencia hospodárskeho prepojenia, z tohto hľadiska taká neurčitá, pokiaľ ide o pôvod dotknutých tovarov alebo služieb, že používateľ internetu, ktorý je bežne informovaný a primerane pozorný, nemôže na základe reklamného odkazu a k nemu pripojeného reklamného textu vedieť, či je inzerent treťou osobou odlišnou od majiteľa ochrannej známky, alebo naopak, je s ním hospodársky prepojený, treba dospieť k záveru, že ide o zasahovanie do uvedenej funkcie ochrannej známky.

Pokiaľ ide o reklamnú funkciu, samotná skutočnosť, že použitie označenia zhodného s ochrannou známkou pre tovary alebo služby zhodné s tými, pre ktoré bola táto ochranná známka zapísaná, treťou osobou núti majiteľa tejto známky zintenzívniť svoje reklamné úsilie na zachovanie alebo zvýšenie svojej viditeľnosti u spotrebiteľov, však v každom prípade nestačí na záver, že došlo k zásahu do reklamnej funkcie uvedenej ochrannej známky. V tejto súvislosti, hoci ochranná známka predstavuje podstatný prvok systému nenarušenej hospodárskej súťaže, ktorého zriadenie je cieľom práva Únie, jej cieľom nie je chrániť jej majiteľa pred postupmi, ktoré sú hospodárskej súťaži vlastné. Reklama na internete na základe kľúčových slov, ktoré zodpovedajú ochranným známkam, predstavuje takýto postup v rozsahu, v akom má vo všeobecnosti za cieľ iba navrhnúť používateľom internetu alternatívy oproti tovarom alebo službám majiteľov týchto ochranných známok.

Pokiaľ ide o investičnú funkciu, nemožno prijať, aby majiteľ ochrannej známky mohol brániť tomu, že konkurent použije za podmienok nenarušenej hospodárskej súťaže, ktorá dodržiava funkciu označenia pôvodu známky, označenie zhodné s touto ochrannou známkou pre tovary alebo služby zhodné s tými, pre ktoré je zapísaná, ak toto použitie má za následok iba prinútiť majiteľa tejto ochrannej známky prispôsobiť svoje úsilie na získanie alebo zachovanie dobrej povesti spôsobilej pritiahnuť alebo zaviazať si spotrebiteľov. Rovnako ani okolnosť, že toto použitie vedie niektorých spotrebiteľov k odklonu od tovarov alebo služieb chránených ochrannou známkou, nemôže jej majiteľ úspešne uplatniť.

(pozri body 45, 57, 58, 62, 64, 66, bod 1 výroku)

3.        Článok 5 ods. 2 prvej smernice 89/104 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok a článok 9 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva sa majú vykladať v tom zmysle, že majiteľ ochrannej známky, ktorá má dobré meno, je oprávnený zakázať konkurentovi, aby založil svoju reklamu na kľúčovom slove zodpovedajúcom tejto ochrannej známke, ktorú tento konkurent bez súhlasu uvedeného majiteľa vybral v rámci služby odkazov na internete, ak tým uvedený konkurent získava neoprávnený prospech z rozlišovacej spôsobilosti alebo z dobrého mena ochrannej známky (parazitovanie) alebo ak uvedená reklama spôsobuje poškodenie tejto rozlišovacej spôsobilosti (oslabenie) alebo tohto dobrého mena (očierňovanie).

Reklama na základe takéhoto kľúčového slova spôsobuje poškodenie rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, ktorá má dobré meno (oslabenie), najmä vtedy, ak prispieva k znehodnoteniu tejto ochrannej známky na druhový názov.

Naproti tomu majiteľ ochrannej známky, ktorá má dobré meno, nie je oprávnený zakázať najmä reklamy zobrazené konkurentmi na základe kľúčových slov zodpovedajúcich tejto ochrannej známke, ktoré ponúkajú alternatívu k tovarom alebo službám jej majiteľa bez toho, aby ponúkli len napodobeninu tovarov alebo služieb majiteľa tejto ochrannej známky a aby viedli k oslabeniu alebo očierňovaniu, a bez toho, aby zasiahli do funkcií ochrannej známky.

(pozri body 93 – 95, bod 2 výroku)