ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 21. októbra 2009

Vec F‑33/08

V

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Odmietnutie prijať do zamestnania z dôvodu fyzickej neschopnosti plniť dané povinnosti – Riadny priebeh konania – Riadny priebeh vstupnej lekárskej prehliadky – Prípravné akty“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou V navrhuje najmä zrušenie rozhodnutia Komisie z 15. mája 2007, ktorým bola informovaná, že nespĺňa podmienky fyzickej schopnosti vyžadované na plnenie daných úloh, ako aj zaviazanie Komisie zaplatiť jej náhradu ujmy, ktorá jej údajne vznikla

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania žalobkyne. Žalobkyňa znáša polovicu vlastných trov konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Dôvody – Dôvod založený na údajných nezrovnalostiach vstupnej lekárskej prehliadky – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 33)

2.      Úradníci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Povinnosť vydať zamestnancovi individuálne rozhodnutie v jazyku, ktorý dôkladne ovláda

(Článok 21 tretí odsek ES)

3.      Právo Spoločenstva – Zásady – Dodržanie primeranej lehoty

(Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 1)

4.      Úradníci – Prijímanie do zamestnania – Odmietnutie prijať do zamestnania z dôvodu fyzickej neschopnosti

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek a článok 33; Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 83)

5.      Úradníci – Žaloba – Neobmedzená právomoc – Možnosť zaviazať ex offo žalovanú inštitúciu na náhradu nemajetkovej ujmy

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 1)

1.      Keďže sporné rozhodnutie o zamietnutí prijať do zamestnania pre fyzickú neschopnosť plniť dané povinnosti nie je založené iba na lekárskom stanovisku lekárskej komisie, ale na všetkých aktoch a lekárskych dokumentoch výslovne stanovených v tomto stanovisku, vrátane stanoviska vydaného pri vstupnej lekárskej prehliadke praktickými lekármi, ktorí vyšetrili zamestnanca, nemožno vylúčiť, že prípadné nezrovnalosti, ktorými môžu byť postihnuté tieto stanoviská, mohli mať vplyv na závery lekárskej komisie a teda aj zákonnosť sporného rozhodnutia. Medzi vstupnou lekárskou prehliadkou a odbornými posudkami vykonanými prípadne inými lekármi, jednaním lekárskej komisie, jej stanoviskom a uvedeným rozhodnutím totiž existuje úzky vzťah. Tento vzťah so zreteľom na vzájomnú súvislosť medzi rôznymi aktmi daného konania odôvodňuje, aby súd Spoločenstva preskúmal zákonnosť prípravných aktov, ktoré viedli k predmetnému rozhodnutiu.

(pozri body 132 a 133)

Odkaz:

Súdny dvor: 11. júla 1968, Van Eick/Komisia, 35/67, Zb. s. 481, 500

Súd prvého stupňa: 31. januára 2006, Giulietti/Komisia, T‑293/03, Zb. VS s. I‑A‑2‑5, II‑A‑2‑19, bod 39, a tam citovaná judikatúra

2.      Osoby, ktoré vstupujú do služieb Európskych spoločenstiev nemajú absolútny nárok, aby sa jazyk, ktorý si zvolia, či už je to ich materinský alebo iný jazyk, ktorý uprednostňujú, používal pri všetkých úkonoch, ktoré sa týkajú ich zamestnania alebo ich služobného postupu. Uznanie takého práva by bolo zjavne nezlučiteľné s požiadavkami riadneho fungovania inštitúcií Spoločenstva. Aj za predpokladu že by uznanie takého právo bolo žiadúce, muselo by toto právo mať v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania rovnaký rozsah pre všetkých úradníkov a zamestnancov Spoločenstva bez ohľadu na to, o aké jazyky by išlo a kde by sa nachádzalo ich miesto výkonu práce. Situácia pobytu v zahraničí, v akej sa najčastejšie nachádzajú úradníci alebo zamestnanci Spoločenstva a prísne požiadavky na organizáciu služby spôsobujú, že uplatnenie takej záruky sotva možno realizovať.

Naopak, inštitúcie majú na základe povinnosti starostlivosti v prípadoch, v ktorých ide o osobnú situáciu úradníka alebo zamestnanca používať jazyk, ktorý on dôkladne ovláda. Táto povinnosť má osobitný význam, pretože administratíva má nielen povinnosť účinne informovať úradníka o rozhodnutí, ktoré sa ho týka, ale aj zabezpečiť, aby uskutočnené analýzy a psychologické testy boli pre dotknutú osobu úplne zrozumiteľné a aby takto uskutočnené odborné posúdenie bolo verným a objektívnym obrazom jeho osobnosti. Úroveň zvládnutia jazyka používaného dotknutou osobou pri takých testoch a analýzach musí byť teda obzvlášť vysoká.

(pozri body 170, 171 a 173)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 23. marca 2000, Rudolph/Komisia, T‑197/98, Zb. VS s. I‑A‑55, II‑241, bod 46

Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2007, Duyster/Komisia, F‑51/05 a F‑18/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, body 57 a 58; 7. októbra 2009, Marcuccio/Komisia, F‑122/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 60

3.      Povinnosť dodržiavať primeranú lehotu pri vedení správnych konaní predstavuje všeobecnú zásadu práva Spoločenstva, ktorej dodržiavanie zabezpečujú súdy Spoločenstva a ktorá je tiež prevzatá článkom 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie ako súčasť práva na riadnu správu vecí verejných. Porušenie zásady dodržania primeranej lehoty vo všeobecnosti neodôvodňuje zrušenie rozhodnutia prijatého v správnom konaní. Nedodržanie zásady primeranej lehoty môže totiž ovplyvniť platnosť správneho konania len v prípade, keď nadmerne dlhá lehota tohto konania môže mať vplyv na samotný obsah rozhodnutia prijatého na záver správneho konania. V rámci prijímania do zamestnania a vstupnej lekárskej prehliadky nemôže teda prípadná neprimeraná lehota okrem výnimočných situácií zmeniť hmotnoprávne skutočnosti, ktoré môžu prípadne preukazovať neschopnosť plniť dané povinnosti pre inštitúciu Spoločenstva. Hlavným praktickým a nezmyselným dôsledkom zrušenia uvedeného rozhodnutia by pre súd Spoločenstva bolo predĺženie konania z dôvodu, že toto konanie bolo príliš zdĺhavé.

(pozri body 209 – 211)

Odkaz:

Súdny dvor: 13. decembra 2000, SGA/Komisia, C‑39/00 P, Zb. s. I‑11201, bod 44

Súd prvého stupňa: 13. januára 2004, JCB Service/Komisia, T‑67/01, Zb. s. II‑49, body 36 a 40, ako aj citovaná judikatúra; 11. apríla 2006, Angeletti/Komisia, T‑394/03, Zb. VS s. I‑A‑2‑95, II‑A‑2‑441, body 162 a 163

4.      Spôsob odôvodnenia stanoviska o neschopnosti vydaného lekárskou komisiou v rámci vstupnej lekárskej prehliadky, ktorý spočíva v postúpení lekárskych podkladov jej záverov pri zachovaní lekárskeho tajomstva vedúcemu lekárskej služby dotknutej inštitúcie Spoločenstva nie je dostatočný pre dotknutú osobu, ktorá nemá priamy prístup k úvahám, ktoré odôvodnili závery lekárskej komisie. Tento spôsob nemá za následok protiprávnosť stanoviska, keďže povinnosť odôvodnenia musí byť v súlade s požiadavkami lekárskeho tajomstva. Tento súlad sa dosahuje možnosťou dotknutej osoby žiadať a dosiahnuť, aby boli dôvody neschopnosti oznámené jej ošetrujúcemu lekárovi podľa jej výberu.

Aj keď také odôvodnenie stanoviska lekárskej komisie možno kritizovať, pokiaľ v prípade napadnutia dotknutou osobou bráni preskúmaniu zákonnosti súdom Spoločenstva, nie to tak v prípade, keď dotknutá inštitúcia Spoločenstva opakovane oznámi súdu Spoločenstva, že je ochotná predložiť mu všetky dokumenty, na ktorých základe sa lekárska komisia vyjadrila, pod podmienkou, že dotknutá osoba bude súhlasiť s tým, že členovia uvedenej komisie budú oslobodení od povinnosti dodržiavať lekárske tajomstvo, ale keď dotknutá osoba kategoricky odmieta vyhovieť tejto žiadosti. V takom prípade ani administratíva ani členovia lekárskej komisie nie sú subjektami, ktorí z dôvodu odvolávania sa na lekárske tajomstvo bránia normálnemu fungovaniu súdov.

(pozri body 221 – 226)

Odkaz:

Súdny dvor: 27. októbra 1977, Moli/Komisia, 121/76, Zb. s. 1971, body 15 až 17; 13. apríla 1978, Mollet/Komisia, 75/77, Zb. s. 897, body 15 až 17; 10. júna 1980, M./Komisia, 155/78, Zb. s. 1797, body 15 až 19

5.      Súd Spoločenstva, ktorému je predložená žaloba v rámci jeho neobmedzenej právomoci, môže aj za neexistencie riadnych návrhov na tento účel zaviazať ex offo administratívu na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú nesprávnym služobným postupom, ktorého sa dopustila. Táto právomoc sa vykonáva iba v prípade, keď súd vec neriešil zrušením, ktoré by za normálnych okolností urobil, z dôvodu neprimeraných následkov takého riešenia alebo nevhodnej povahy, ktorú by predstavovala taká sankcia za zistenú nezrovnalosť, alebo pokiaľ na účely zabezpečenia potrebného účinku rozsudku o zrušení konštatuje, že vyhlásené zrušenie by ako také nemohlo primerane napraviť utrpenú ujmu.

(pozri bod 266)

Odkaz:

Súdny dvor: 5. júna 1980, Oberthür/Komisia, 24/79, Zb. s. 1743, body 13 až 15

Súd prvého stupňa: 31. marca 2004, Girardot/Komisia, T‑10/02, Zb. VS s. I‑A‑109, II‑483, body 84 až 91

Súd pre verejnú službu: 22. októbra 2008, Tzirani/Komisia, F‑46/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, body 214 a 215; 5. mája 2009, Simões Dos Santos/ÚHVT, F‑27/08, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, body 142 až 144