Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijsky rajonen săd (Bulharsko) 8. mája 2019 – „BOSOLAR“ EOOD/„ČEZ ELEKTRO BULGARIA“ AD
(vec C-366/19)
Jazyk konania: bulharčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Sofijsky rajonen săd
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: „BOSOLAR“ EOOD
Žalovaná: „ČEZ ELEKTRO BULGARIA“ AD
Prejudiciálne otázky
Má sa článok 16 Charty základných práv Európskej únie, ktorý upravuje právo na slobodné podnikanie v právnom poriadku Únie, vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu právnemu predpisu, akým je § 18 Prechodni i zaključitelni razporedbi na Zakona za izmenenie i dopalnenie na zakona za energetikata (prechodné a záverečné ustanovenia zákona o zmene a doplnení energetického zákona, ďalej len „PZR ZIDZE“), podľa ktorého sa aj napriek už uzatvorenej zmluve a existujúcemu zmluvnému vzťahu, ktoré podliehajú osobitným ustanoveniam platného zákona, z dôvodu prijatia legislatívneho aktu zmení jedna z podstatných zmluvných náležitostí (cena) v prospech jednej zmluvnej strany?
Má sa zásada právnej istoty vykladať v tom zmysle, že bráni novej právnej úprave právnych vzťahov, ktoré už v minulosti vznikli medzi súkromnými osobami alebo medzi štátom a súkromnými osobami, ak má takáto nová právna úprava negatívny vplyv na legitímne očakávania súkromnoprávnych osôb a práva, ktoré tieto osoby v minulosti nadobudli?
Má sa zásada ochrany legitímnej dôvery ako základná zásada práva Únie s ohľadom na rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Plantanol (С-201/08, EU:С:2009:539) vykladať v tom zmysle, že bráni členskému štátu v tom, aby bez dostatočných záruk predvídateľnosti zmenil platnú právnu úpravu v oblasti výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov takým spôsobom, že predčasne zruší zákonom stanovené opatrenia na podporu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré súvisia s dlhodobými zmluvami o kúpe elektrickej energie, a to v rozpore s podmienkami, za ktorých súkromné hospodárske subjekty investovali do výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a na základe ktorých uzavreli dlhodobé zmluvy o kúpe elektrickej energie s podnikom, ktorý pôsobí ako poskytovateľ elektrickej energie a podlieha štátnemu dozoru?
Majú sa články 3 a 4 smernice 2009/28/ES1 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie s ohľadom na odôvodnenia 8 a 14 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že ukladajú členským štátom povinnosť, aby prostredníctvom vnútroštátnych opatrení slúžiacich na prebratie smernice zabezpečili investorom v oblasti výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, vrátane solárnej energie, právnu istotu?
V prípade kladnej odpovede na túto otázku: považuje sa podľa článkov 2 a 4 v spojení s odôvodneniami 8 a 14 smernice 2009/28 za prípustné vnútroštátne ustanovenie, akým je § 18 PZR ZIDZE, ktoré podstatným spôsobom mení zvýhodnené podmienky nadobúdania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov aj v prípade už uzatvorených dlhodobých zmlúv o odbere elektrickej energie z takýchto zdrojov v porovnaní s pôvodne prijatými vnútroštátnymi opatreniami slúžiacimi na prebratie smernice?
Ako sa má vykladať pojem „členský štát“ na účely uplatnenia práva Únie na národnej úrovni? Zahŕňa tento pojem s ohľadom na rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 1990, Foster a i. (C-188/89, EU:С:1990:313) a neskoršie rozsudky Súdneho dvora v rámci tejto oblasti judikatúry aj poskytovateľa služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme (dodávky elektrickej energie), akým je žalovaný podnik v prebiehajúcom súdnom konaní, ktorý bol za zákonom stanovených podmienok poverený poskytovaním tejto služby na základe aktu štátneho orgánu a pod dozorom tohto orgánu?
____________
1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES.