Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Den Haag, zittingsplaats ’s-Hertogenbosch (Holandsko) 16. decembra 2019 – LH/Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid

(vec C-921/19)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank Den Haag, zittingsplaats ’s-Hertogenbosch

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: LH

Žalovaný: Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid

Prejudiciálne otázky

1.    Je v súlade s článkom 40 ods. 2 smernice o konaní¹ v spojení s článkom 4 ods. 2 smernice o oprávnení² , ako aj s článkami 47 a 52 Charty základných práv Európskej únie, ak rozhodujúci orgán členského štátu stanoví, že originálne dokumenty nikdy nemôžu predstavovať nové skutočnosti alebo zistenia, pokiaľ pravosť týchto dokumentov nemožno určiť? Ak to nie je v súlade s uvedenými ustanoveniami, má v tomto prípade význam skutočnosť, že žiadateľ v rámci následnej žiadosti predloží kópie dokumentov alebo dokumenty, ktoré pochádzajú zo zdroja, ktorý nemožno objektívne preskúmať?

2.    Má sa článok 40 smernice o konaní v spojení s článkom 4 ods. 2 smernice o oprávnení vykladať v tom zmysle, že rozhodujúci orgán členského štátu je oprávnený pri skúmaní dokumentov a priznávaní dôkaznej hodnoty dokumentom rozlišovať podľa toho, či sa tieto dokumenty predložia v rámci prvej žiadosti alebo následnej žiadosti? Je členský štát v prípade predloženia dokumentov v rámci následnej žiadosti oprávnený ďalej si neplniť povinnosť spolupráce, ak pravosť týchto dokumentov nemožno určiť?

____________

¹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60).

² Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9).