ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora)
zo 6. júna 2019 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Postupy zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby – Smernica 2014/24/EÚ – Článok 10 písm. c) a písm. d) body i), ii) a v) – Platnosť – Rozsah pôsobnosti – Vylúčenie rozhodcovských a zmierovacích služieb a určitých právnych služieb – Zásady rovnosti zaobchádzania a subsidiarity – Články 49 a 56 ZFEÚ“
Vo veci C‑264/18,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Grondwettelijk Hof (Ústavný súd, Belgicko) z 29. marca 2018 a doručený Súdnemu dvoru 13. apríla 2018, ktorý súvisí s konaním:
P. M.,
N. G.d.M.,
P. V.d.S.
proti
Ministerraad,
SÚDNY DVOR (piata komora),
v zložení: predseda piatej komory E. Regan (spravodajca), sudcovia C. Lycourgos, E. Juhász, M. Ilešič a I. Jarukaitis,
generálny advokát: M. Bobek,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– P. M., P. V.d.S. a N. G.d.M., v zastúpení: P. Vande Casteele, advocaat,
– belgická vláda, v zastúpení: J. C. Halleux, P. Cottin, L. Van den Broeck a C. Pochet, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. D’Hooghe, C. Mathieu a P. Wytinck, advocaten,
– česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,
– grécka vláda, v zastúpení: M. Tassopoulou, S. Papaioannou a S. Charitaki, splnomocnené zástupkyne,
– cyperská vláda, v zastúpení: D. Kalli a E. Zachariadou, splnomocnené zástupkyne,
– Európsky parlament, v zastúpení: A. Pospíšilová Padowska a R. van de Westelaken, splnomocnení zástupcovia,
– Rada Európskej únie, v zastúpení: M. Balta a F. Naert, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: L. Haasbeek a P. Ondrůšek, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka platnosti článku 10 písm. c) a písm. d) bodov i), ii) a v) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65).
2 Tento návrh bola podaný v rámci konania, ktorého účastníkmi sú na jednej strane P. M., N. G.d.M. a P. V.d.S, a na druhej strane Ministerraad (Rada ministrov, Belgicko) vo veci vylúčenia určitých právnych služieb z postupov verejného obstarávania belgickou právnou úpravou preberajúcou ustanovenia smernice 2014/24.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenia 1, 4, 24 a 25 smernice 2014/24 znejú:
„(1) Zadávanie verejných zákaziek orgánmi členských štátov alebo v ich mene musí byť v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj so zásadami, ktoré z nich vyplývajú, ako sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť. Pre verejné zákazky, ktorých výška presahuje určitú hodnotu, by sa však mali vypracovať ustanovenia na koordináciu vnútroštátnych postupov obstarávania, aby sa zabezpečilo, že tieto zásady budú mať praktický účinok a že verejné obstarávanie bude otvorené pre hospodársku súťaž.
…
(4) Vzhľadom na čoraz rozmanitejšie formy verejných činností je potrebné jasnejšie vymedziť pojem samotného obstarávania, pričom by sa však týmto spresnením ako takým nemal v porovnaní so smernicou [Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132] rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto smernice. Účelom pravidiel Únie upravujúcich verejné obstarávanie nie je zahrnúť všetky formy čerpania verejných finančných prostriedkov, ale len tie, ktoré sú určené na nadobudnutie stavebných prác, tovaru alebo služieb za odplatu prostredníctvom verejnej zákazky. …
…
(24) Je potrebné pripomenúť, že rozhodcovské a zmierovacie služby a iné podobné formy alternatívneho riešenia sporov obvykle poskytujú orgány alebo jednotlivci, ktorí boli určení na základe dohody alebo ktorí sa vyberú spôsobom, ktorý sa nemôže riadiť pravidlami obstarávania. Malo by sa spresniť, že táto smernica sa neuplatňuje na zákazky na poskytnutie takýchto služieb týkajúce sa poskytnutia takýchto služieb, a to bez ohľadu na ich označenie podľa vnútroštátneho práva.
(25) Určitý počet právnych služieb poskytujú poskytovatelia služieb, ktorých určil vnútroštátny súd členského štátu, zahŕňajú zastupovanie klientov v súdnom konaní právnikmi, musia ich poskytovať notári alebo sú spojené s výkonom úradnej moci. Takéto právne služby obvykle poskytujú orgány alebo jednotlivci určení alebo vybraní spôsobom, ktorý sa nemôže riadiť pravidlami obstarávania, ako napríklad určenie prokurátorov v niektorých členských štátoch. Tieto právne služby by sa preto mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.“
4 Článok 10 tejto smernice, nazvaný „Osobitné vylúčenia zákaziek v oblasti poskytovania služieb“, vo svojich písm. c) a d) stanovuje:
„Táto smernica sa neuplatňuje na verejné zákazky na poskytnutie služieb, ktorých predmetom je/sú:
…
c) rozhodcovské a zmierovacie služby;
d) akékoľvek z týchto právnych služieb:
i) právne zastupovanie klienta právnikom v zmysle článku 1 [smernice Rady 77/249/EHS z 22. marca 1977 na uľahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovať služby (Ú. v. ES L 78, 1977, s. 17; Mim. vyd. 06/001, s. 52)]:
– v rozhodcovskom alebo zmierovacom konaní vedenom v členskom štáte, v tretej krajine alebo pred medzinárodným rozhodcovským alebo zmierovacím súdom, alebo
– v súdnom konaní pred súdnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej moci členského štátu alebo tretej krajiny alebo pred medzinárodnými súdnymi orgánmi alebo medzinárodnými inštitúciami;
ii) právne poradenstvo poskytnuté pri príprave akéhokoľvek konania uvedeného v tomto písmene bode i) alebo ak existuje zjavný náznak a vysoká pravdepodobnosť, že vec, ktorej sa poradenstvo týka, sa stane predmetom takéhoto konania, a to za predpokladu, že poradenstvo poskytuje právnik v zmysle článku 1 smernice [77/249];
…
v) iné právne služby, ktoré sú v dotknutom členskom štáte spojené, aj keď len príležitostne, s výkonom úradnej moci“.
Belgické právo
5 Zákonom o verejnom obstarávaní zo 17. júna 2016 (Moniteur belge zo 14. júla 2016, s. 44219) belgický zákonodarca zrevidoval pravidlá verejného obstarávania a uviedol ich do súladu so smernicou 2014/24. Článok 28 tohto zákona stanovuje:
„§ 1. S výhradou § 2 sa tento zákon neuplatňuje na verejné zákazky na služby, ktorých predmetom je/sú:
…
3. rozhodcovské a zmierovacie služby;
4. akékoľvek z týchto právnych služieb:
a) právne zastupovanie klienta právnikom v zmysle článku 1 smernice [77/249]:
i) v rozhodcovskom alebo zmierovacom konaní vedenom v členskom štáte, v tretej krajine alebo pred medzinárodným rozhodcovským alebo zmierovacím súdom alebo
ii) v súdnom konaní pred súdnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej moci členského štátu alebo tretej krajiny alebo pred medzinárodnými súdnymi orgánmi alebo medzinárodnými inštitúciami;
b) právne poradenstvo poskytnuté pri príprave akéhokoľvek konania uvedeného v tomto bode písm. a) alebo ak existuje zjavný náznak a vysoká pravdepodobnosť, že vec, ktorej sa poradenstvo týka, sa stane predmetom takéhoto konania, a to za predpokladu, že poradenstvo poskytuje právnik v zmysle už citovaného článku 1 smernice [77/249];
…
e) iné právne služby, ktoré sú v kráľovstve spojené, aj keď len príležitostne, s výkonom úradnej moci;
…
§ 2. Kráľ môže v prípadoch, ktoré sám určí, stanoviť pravidlá obstarávania, ktorým podliehajú zákazky uvedené v § 1 bode 4 písm. a) a b).“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
6 Dňa 16. januára 2017, P. M., N. G.d.M. a P. V. d.S., žalobcovia vo veci samej, advokáti a právnici v odbornej príprave, podali na vnútroštátny súd, Grondwettelijk Hof (Ústavný súd, Belgicko), žalobu o neplatnosť ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa z pôsobnosti uvedeného zákona vylučujú určité právne služby, ako aj niektoré rozhodcovské a zmierovacie služby.
7 Žalobcovia vo veci samej tvrdia, že tieto ustanovenia vytvárajú v rozsahu, v akom majú za následok, že z pravidiel verejného obstarávania stanovených v týchto ustanoveniach vylučujú zadávanie služieb uvedených v tomto zákone, rozdielne zaobchádzanie, ktoré nemožno odôvodniť.
8 Vnútroštátny súd sa preto domnieva, že vzniká otázka, či vylúčenie týchto služieb z postupov verejného obstarávania oslabuje ciele sledované normotvorcom Únie pri prijímaní smernice 2014/24, týkajúce sa úplnej hospodárskej súťaže, slobody poskytovať služby a slobody usadiť sa, a či zásady subsidiarity a rovnosti zaobchádzania nemali viesť k harmonizácii pravidiel práva Únie aj v súvislosti s týmito službami.
9 Podľa tohto súdu je na posúdenie ústavnosti vnútroštátnych právnych predpisov, ktorých zrušenie sa uplatňuje pred ním, potrebné preskúmať, či sú ustanovenia článku 10 písm. c) a písm. d) bodov i), ii) a v) tejto smernice zlučiteľné so zásadami rovnosti zaobchádzania a subsidiarity, ako aj s článkami 49 a 56 ZFEÚ.
10 Za týchto podmienok Grondwettelijk Hof (Ústavný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Je článok 10 [písm. c) a písm. d) body i), ii) a v)] smernice [2014/24] zlučiteľný so zásadou rovnosti, prípadne v spojení so zásadou subsidiarity a s článkami 49 a 56 [ZFEÚ], keďže v ňom uvedené služby sú vylúčené z uplatňovania pravidiel obstarávania stanovených vo vyššie uvedenej smernici, ktoré však zabezpečujú ideálnu hospodársku súťaž a voľný pohyb pri zadaní verejnej zákazky na poskytnutie služieb?“
O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania
11 Česká a cyperská vláda spochybňujú prípustnosť prejudiciálnej otázky a tým návrh na začatie prejudiciálneho konania.
12 Česká vláda tvrdí, že táto otázka nesúvisí so skutočnosťou alebo predmetom sporu vo veci samej, ktorý sa týka otázky, či belgická ústava nebráni tomu, aby vnútroštátne právo z pôsobnosti vnútroštátnych pravidiel v oblasti verejného obstarávania vylúčilo niektoré právne služby, ktoré sú vylúčené aj z rozsahu pôsobnosti smernice 2014/24. Právo Únie nevyžaduje, aby členský štát zahrnul dotknuté služby do pôsobnosti vnútroštátnych pravidiel preberajúcich smernicu. Táto otázka by sa preto mala posudzovať výlučne na základe belgickej ústavy.
13 Cyperská vláda tvrdí, že podľa jej názoru sa položená otázka týka súladu článku 10 písm. c) a písm. d) bodov i), ii) a v) tejto smernice s článkami 49 a 56 ZFEÚ. Akékoľvek vnútroštátne opatrenie v oblasti, ktorá bola predmetom úplnej harmonizácie na úrovni Únie, sa musí posudzovať so zreteľom na ustanovenia tohto harmonizačného opatrenia, a nie na ustanovenia primárneho práva.
14 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ak sa pred vnútroštátnym súdom namieta otázka platnosti aktu prijatého inštitúciami Únie, je záležitosťou tohto súdu zvážiť, či rozhodnutie o tom je potrebné pre vyhlásenie jeho rozsudku, a teda požiadať Súdny dvor o rozhodnutie o tejto otázke. Vzhľadom na to, že sa otázky položené vnútroštátnym súdom týkajú platnosti ustanovenia práva Únie, je Súdny dvor v zásade povinný rozhodnúť (rozsudky z 11. novembra 1997, Eurotunnel a i., C‑408/95, EU:C:1997:532, bod 19; z 10. decembra 2002, British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, C‑491/01, EU:C:2002:741, bod 34, ako aj z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15, EU:C:2017:236, bod 49).
15 Súdny dvor môže odmietnuť rozhodovať o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom v zmysle článku 267 ZFEÚ iba vtedy, ak najmä požiadavky na obsah návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvedené v článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora nie sú splnené, pokiaľ je zjavné, že výklad alebo posúdenie platnosti predpisu Únie, o ktoré žiada vnútroštátny súd, nemá žiadny vzťah k existencii alebo predmetu sporu vo veci samej, alebo pokiaľ ide o hypotetický problém (rozsudok z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15, EU:C:2017:236, bod 50).
16 Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu v prejednávanej veci vyplýva, že vnútroštátne ustanovenia dotknuté vo veci samej, ktorých zrušenie sa požaduje na vnútroštátnom súde, sa týkajú zákona, ktorým sa do belgického práva preberá smernica 2014/24, a najmä vylúčenia určitých právnych služieb z jej pôsobnosti.
17 Za takých okolností, na rozdiel od toho, čo tvrdia česká a cyperská vláda, nie je otázka platnosti článku 10 písm. c) a písm. d) bodov i), ii) a v) smernice 2014/24 irelevantná pre rozhodnutie sporu vo veci samej. Totiž za predpokladu, že by sa vylúčenie stanovené v týchto ustanoveniach považovalo za neplatné, ustanovenia, ktorých zrušenie sa požaduje pred vnútroštátnym súdom, by sa mali považovať za v rozpore s právom Únie.
18 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že položená otázka, a tým aj návrh na začatie prejudiciálneho konania, sú prípustné.
O prejudiciálnej otázke
19 Vnútroštátny súd svojou prejudiciálnou otázkou v podstate žiada, aby Súdny dvor rozhodol o platnosti článku 10 písm. c) a písm. d) bodov i), ii) a v) smernice 2014/24 so zreteľom na zásady rovnosti zaobchádzania a subsidiarity, ako aj články 49 a 56 ZFEÚ.
20 Po prvé, pokiaľ ide o zásadu subsidiarity a dodržiavanie článkov 49 a 56 ZFEÚ, treba na jednej strane pripomenúť, že zásada subsidiarity uvedená v článku 5 ods. 3 ZEÚ stanovuje, že Únia vyvíja činnosť v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len vtedy a len v takom rozsahu, pokiaľ ciele navrhované touto činnosťou nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i., C‑547/14, EU:C:2016:325, bod 215 a citovanú judikatúru).
21 Zo skutočnosti, že normotvorca Únie z rozsahu pôsobnosti smernice 2014/24 vylúčil služby uvedené v článku 10 písm. c) a písm. d) bodoch i), ii) a v), nevyhnutne vyplýva, že sa tým, že tak urobil, domnieval, že je úlohou vnútroštátnych zákonodarcov určiť, či by sa na tieto služby mali vzťahovať pravidlá verejného obstarávania.
22 Nemožno teda tvrdiť, že tieto ustanovenia boli prijaté v rozpore so zásadou subsidiarity.
23 Na druhej strane, pokiaľ ide o dodržiavanie článkov 49 a 56 ZFEÚ, odôvodnenie 1 smernice 2014/24 uvádza, že zadávanie verejných zákaziek orgánmi členských štátov alebo v ich mene musí byť v súlade so zásadami Zmluvy o FEÚ, a najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby.
24 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora má totiž koordinácia postupov verejného obstarávania na úrovni Únie za cieľ odstrániť prekážky voľného pohybu tovarov a služieb, ktoré môžu tieto postupy vytvoriť, a tým chrániť záujmy hospodárskych subjektov so sídlom v jednom členskom štáte, ktoré si želajú ponúknuť svoje výrobky alebo služby verejným obstarávateľom so sídlom v inom členskom štáte (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. novembra 2007, Komisia/Írsko, C‑507/03, EU:C:2007:676, bod 27 a citovanú judikatúru).
25 Z toho však nevyplýva, že vylúčením služieb uvedených v článku 10 písm. c) a písm. d) bodoch i), ii) a v) smernice 2014/24 z jej pôsobnosti, a teda tým, že členským štátom neukladá povinnosť podrobiť tieto služby pravidlám verejného obstarávania, táto smernica porušuje slobody zaručené Zmluvami.
26 Po druhé, pokiaľ ide o voľnú úvahu normotvorcu Únie a všeobecnú zásadu rovnosti zaobchádzania, podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Súdny dvor priznal normotvorcovi Únie v rámci výkonu právomocí, ktorými disponuje, širokú mieru voľnej úvahy v oblasti, kde si jeho konanie vyžaduje výber politickej, hospodárskej a sociálnej povahy, ak má vykonať komplexné posúdenie a hodnotenie (rozsudky zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C‑127/07, EU:C:2008:728, bod 57, ako aj z 30. januára 2019, Planta Tabak, C‑220/17, EU:C:2019:76, bod 44). Zákonnosť takéhoto opatrenia môže ovplyvniť len zjavná neprimeranosť opatrenia prijatého v tejto oblasti vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušné inštitúcie chcú sledovať (rozsudok zo 14. decembra 2004, Swedish Match, C‑210/03, EU:C:2004:802, bod 48).
27 Hoci normotvorca Únie disponuje takou právomocou, je povinný zakladať svoj výber na objektívnych a primeraných kritériách vo vzťahu k cieľu sledovanému predmetnou právnou úpravou (rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C‑127/07, EU:C:2008:728, bod 58).
28 Navyše podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora zásada rovnosti zaobchádzania ako všeobecná zásada práva Únie ukladá, aby sa porovnateľné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C‑127/07, EU:C:2008:728, bod 23 a citovaná judikatúra).
29 Porovnateľná povaha rozdielnych situácií sa posudzuje so zreteľom na všetky prvky, ktoré tieto situácie charakterizujú. Tieto prvky treba určiť a posúdiť najmä vzhľadom na predmet a cieľ aktu Únie, ktorý vytvára predmetný rozdiel. Okrem toho treba zohľadniť zásady a ciele oblasti, do ktorej patrí predmetný akt (rozsudky z 12. mája 2011, Luxembursko/Parlament a Rada, C‑176/09, EU:C:2011:290, bod 32, ako aj z 30. januára 2019, Planta Tabak, C‑220/17, EU:C:2019:76, bod 37).
30 Vo svetle týchto zásad treba preskúmať platnosť článku 10 písm. c) a písm. d) bodov i), ii) a v) smernice 2014/24 so zreteľom na zásadu rovnosti zaobchádzania.
31 Pokiaľ ide po prvé o rozhodcovské a zmierovacie služby uvedené v článku 10 písm. c) smernice 2014/24, odôvodnenie 24 tejto smernice uvádza, že rozhodcovské a zmierovacie služby a iné podobné formy alternatívneho riešenia sporov obvykle poskytujú orgány alebo jednotlivci, ktorí sa vyberú spôsobom, ktorý sa nemôže riadiť pravidlami obstarávania.
32 Rozhodcovia a zmierovatelia musia byť zakaždým prijatí všetkými stranami sporu a sú určení vzájomnou dohodou týchto strán. Verejný subjekt, ktorý začal zadávacie konanie na rozhodcovské alebo zmierovacie služby, preto nemôže druhej strane uložiť úspešného uchádzača o túto zákazku ako spoločného rozhodcu alebo zmierovateľa.
33 So zreteľom na ich objektívne vlastnosti nie sú rozhodcovské a zmierovacie služby uvedené v tomto článku 10 písm. c) teda porovnateľné s ostatnými službami patriacimi do pôsobnosti smernice 2014/24. Z toho vyplýva, že normotvorca Únie mohol v rámci svojej voľnej úvahy vylúčiť služby uvedené v článku 10 písm. c) smernice 2014/24 z jej pôsobnosti.
34 Po druhé, pokiaľ ide o služby poskytované advokátmi uvedené v článku 10 písm. d) bodoch i) a ii) smernice 2014/24, z odôvodnenia 25 tejto smernice vyplýva, že normotvorca Únie vzal do úvahy skutočnosť, že také právne služby obvykle poskytujú orgány alebo jednotlivci určení alebo vybraní spôsobom, ktorý sa nemôže riadiť pravidlami verejného obstarávania v niektorých členských štátoch, takže treba tieto právne služby vylúčiť z pôsobnosti uvedenej smernice.
35 V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 10 písm. d) body i) a ii) smernice 2014/24 nevylučuje všetky služby, ktoré môže poskytovať advokát verejnému obstarávateľovi, z pôsobnosti uvedenej smernice, ale iba právne zastupovanie klienta v rámci konania pred medzinárodným rozhodcovským alebo zmierovacím súdom, pred súdmi alebo verejnými orgánmi členského štátu alebo tretej krajiny, ako aj pred medzinárodnými súdmi alebo inštitúciami, ale tiež právne poradenstvo poskytované v rámci prípravy na také konanie alebo pri pravdepodobnosti takého konania. Také služby poskytované advokátom sú koncipované iba v rámci vzťahu intuitu personae medzi advokátom a jeho klientom, ktorý sa vyznačuje najprísnejšou dôvernosťou.
36 Na jednej strane taký vzťah intuitu personae medzi advokátom a jeho klientom, charakterizovaný slobodným výberom obhajcu a vzťahom dôvery, ktorý spája klienta so svojím advokátom, sťažuje objektívny opis očakávanej kvality služieb, ktoré sa majú poskytnúť.
37 Na druhej strane dôvernosť vzťahu medzi advokátom a jeho klientom, ktorého predmetom je, najmä za okolností uvedených v bode 35 tohto rozsudku, tak zabezpečenie úplného výkonu práva osôb podliehajúcich súdnej právomoci na obranu, ako aj ochrana požiadavky, aby každá taká osoba mala možnosť slobodne sa obrátiť na svojho advokáta (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 1982, AM & S Europe/Komisia, 155/79, EU:C:1982:157, bod 18), by mohla byť ohrozená povinnosťou verejného obstarávateľa spresniť podmienky zadávania takej zákazky, ako aj zverejnením, ktorému podliehajú také podmienky.
38 Z toho vyplýva, že služby uvedené v článku 10 písm. d) bodoch i) a ii) smernice 2014/24 nie sú s prihliadnutím na ich objektívne charakteristiky porovnateľné s ostatnými službami zahrnutými do pôsobnosti tejto smernice. So zreteľom na tento objektívny rozdiel nedošlo ani k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania, takže normotvorca Únie mohol v rámci svojej voľnej úvahy vylúčiť tieto služby z pôsobnosti uvedenej smernice.
39 Po tretie, pokiaľ ide o právne služby vzťahujúce sa na činnosti, ktoré sa, hoci len príležitostne, týkajú výkonu verejnej moci, uvedené v článku 10 písm. d) bode v) smernice 2014/24, tieto činnosti, a teda tieto služby sú podľa článku 51 ZFEÚ vylúčené z pôsobnosti ustanovení tejto Zmluvy, ktoré sa týkajú slobody usadiť sa, a ustanovení týkajúcich sa slobodného poskytovania služieb podľa článku 62 ZFEÚ. Také služby sa odlišujú od služieb patriacich do pôsobnosti tejto smernice tým, že sú priamo alebo nepriamo súčasťou výkonu verejnej moci a funkcií, ktorých cieľom je ochrana všeobecných záujmov štátu alebo iných verejných orgánov.
40 Z toho vyplýva, že právne služby, ktoré sú na základe svojej povahy, hoci len príležitostne, spojené s výkonom verejnej moci, nie sú vzhľadom na svoje objektívne charakteristiky porovnateľné s ostatnými službami zahrnutými do pôsobnosti smernice 2014/24. S prihliadnutím na tento objektívny rozdiel nedošlo ani k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania, takže normotvorca Únie mohol v rámci svojej voľnej úvahy vylúčiť tieto služby z pôsobnosti smernice 2014/24.
41 Preskúmanie ustanovení článku 10 písm. c) a písm. d) bodov i), ii) a v) smernice 2014/24 tak neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť ich platnosť so zreteľom na zásady rovnosti zaobchádzania a subsidiarity, ako aj články 49 a 56 ZFEÚ.
42 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať, že jej preskúmanie neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť ustanovení článku 10 písm. c) a písm. d) bodov i), ii) a v) smernice 2014/24 so zreteľom na zásady rovnosti zaobchádzania a subsidiarity, ako aj články 49 a 56 ZFEÚ.
O trovách
43 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:
Preskúmanie otázky neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť ustanovení článku 10 písm. c) a písm. d) bodov i), ii) a v) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES so zreteľom na zásady rovnosti zaobchádzania a subsidiarity, ako aj články 49 a 56 ZFEÚ.
Podpisy