Language of document : ECLI:EU:F:2008:112

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 11. septembra 2008

Vec F‑51/07

Philippe Bui Van

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Prijímanie do zamestnania – Zaradenie do platovej triedy a platového stupňa – Neplatné zaradenie – Späťvzatie nezákonného aktu – Legitímna dôvera – Primeraná lehota – Právo na obranu – Právo na riadnu správu veci verejných“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou P. Bui Van navrhuje zrušiť rozhodnutie generálneho riaditeľa Spoločného výskumného centra Komisie zo 4. októbra 2006, ktorým bol žalobca preradený do platovej triedy AST 3 platového stupňa 2, hoci bol pôvodne zaradený do platovej triedy AST 4 platového stupňa 2, a rozhodnutie menovacieho z 5. marca 2007, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť, ako aj priznať jedno symbolické euro ako náhradu za údajnú nemateriálnu ujmu, ktorá mu vznikla

Rozhodnutie: Komisia je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 500 eur ako náhradu škody. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Žalobca znáša jednu tretinu svojich trov konania. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť tretinu trov konania žalobcu.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 85 prvý odsek)

2.      Akty inštitúcií – Späťvzatie – Protiprávne akty – Podmienky – Primeraná lehota – Výpočet

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 3)

3.      Úradníci – Zásady – Právo na obranu

(Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2)

1.      Ak je teda potrebné priznať akejkoľvek inštitúcii Spoločenstva, ktorá určí, že ňou prijatý akt je nezákonný, právo zrušiť tento akt v primeranej lehote so spätným účinkom, toto právo môže byť obmedzené nevyhnutnosťou rešpektovať legitímnu dôveru adresáta aktu, ktorý sa mohol spoliehať na jeho zákonnosť, pokiaľ nepodnietil prijatie aktu na základe nesprávnych alebo neúplných informácií. V tejto súvislosti rozhodujúcim okamihom pri posúdení získania takejto dôvery u adresáta správneho aktu je oznámenie aktu, a nie dátum jeho prijatia alebo späťvzatia.

V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z judikatúry týkajúcej sa podmienok odôvodňujúcich nárok na vrátenie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu zo strany administratívy, ktoré sú uvedené v článku 85 prvom odseku služobného poriadku, najmä podmienku zjavnej neoprávnenosti platby.

Okrem toho aj v prípade existencie legitímnej dôvery u adresáta nezákonného aktu z judikatúry vyplýva, že dôležitý verejný záujem, akým je najmä verejný záujem týkajúci sa riadnej správy a ochrany finančných zdrojov inštitúcie, môže prevažovať nad záujmom príjemcu o zachovanie situácie, ktorú mohol považovať za stabilnú.

(pozri body 51, 53, 54, 56 a 62)

Odkaz:

Súdny dvor: 22. marca 1961, Snupat/Vysoký úrad, 42/59 a 49/59, Zb. s. 99, 159 a 160; 12. júla 1962, Koninklijke Nederlandsche Hoogovens en Staalfabrieken/Vysoký úrad, 14/61, Zb. s. 485, 516 a 518; 3. marca 1982, Alpha Steel/Komisia, 14/81, Zb. s. 749, body 10 až 12; 26. februára 1987, Consorzio Cooperative d’Abruzzo/Komisia, 15/85, Zb. s. 1005, body 12 až 17; 20. júna 1991, Cargill/Komisia, C‑248/89, Zb. s. I‑2987, bod 20; 20. júna 1991, Cargill, C‑365/89, Zb. s. I‑3045, bod 18; 17. apríla 1997, De Compte/Parlament, C‑90/95 P, Zb. s. I‑1999, body 35 až 37 a 39; 17. júla 1997, Affish, C‑183/95, Zb. s. I‑4315, bod 57 a citovaná judikatúra

Súd prvého stupňa: 24. februára 1994, Stahlschmidt/Parlament, T‑38/93, Zb. VS s. I‑A‑65, II‑227, bod 19; 5. novembra 2002, Ronsse/Komisia, T‑205/01, Zb. VS s. I‑A‑211, II‑1065, bod 47; 15. júla 2004, Gouvras/Komisia, T‑180/02 a T‑113/03, Zb. VS s. I‑A‑225, II‑987, bod 110; 27. septembra 2006, Kontouli/Rada, T‑416/04, Zb. VS s. II‑A‑2‑897, body 161, 162 a 167; 16. mája 2007, F/Komisia, T‑324/04, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 142

2.      Späťvzatie nezákonného správneho aktu sa musí uskutočniť v primeranej lehote, ktorá sa musí posúdiť v závislosti od okolností vlastných každej veci a najmä v závislosti od významu sporu pre dotknutú osobu, od zložitosti veci a od správania prítomných účastníkov konania, či predmetný akt zakladá alebo nezakladá subjektívne práva, ako aj zváženie záujmov. Vo všeobecnosti je potrebné považovať lehotu na späťvzatie, ktorá zodpovedá trojmesačnej lehote na podanie žaloby uvedenej v článku 91 ods. 3 služobného poriadku, za primeranú. Keďže túto lehotu musí dodržiavať samotná administratíva, je opodstatnené ako začiatok plynutia lehoty zohľadniť dátum prijatia aktu, ktorý chce administratíva vziať späť.

(pozri body 63 a 67 – 69)

Odkaz:

Súdny dvor: Snupat/Vysoký úrad, už citovaný, Zb. s. 159; Koninklijke Nederlandsche Hoogovens en Staalfabrieken/ Vysoký úrad, už citovaný, Zb. s. 520; De Compte/Parlament, už citovaný, bod 35; 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, Zb. s. I‑8375, bod 187

Súd prvého stupňa: 27. novembra 1997, Pascall/Komisia, T‑20/96, Zb. VS s. I‑A‑361, II‑977, body 72 a 77; 5. decembra 2000, Gooch/Komisia, T‑197/99, Zb. VS s. I‑A‑271, II‑1247, bod 53; 5. októbra 2004, Eagle a i./Komisia, T‑144/02, Zb. s. II‑3381, bod 66; Kontouli/Rada, už citovaný, bod 161

3.      Rešpektovanie práv na obranu v akomkoľvek konaní začatom proti určitej osobe, ktoré môže viesť k aktu spôsobujúcemu jej ujmu, predstavuje základnú zásadu práva Spoločenstva, ktorá musí byť zaručená aj vtedy, ak neexistuje žiadna právna úprava tohto konania. Táto zásada, ktorá zodpovedá požiadavkám na riadnu správu vecí verejných, vyžaduje, aby dotknutá osoba mohla účinne vyjadriť svoje stanovisko ku skutočnostiam, ktoré jej môžu byť vytýkané v akte, ktorý má byť prijatý. V tomto ohľade článok 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, vyhlásenej v Nice 7. decembra 2000 stanovuje, že právo na riadnu správu vecí verejných „zahŕňa najmä... právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať...“

Avšak nie každé porušenie práva na obranu je sankcionované zrušením napadnutého aktu. Je to tak v prípade, ak nezákonnosť nemohla mať vplyv na obsah napadnutého aktu. Nezákonnosť, ktorú predstavuje porušenie služobného postupu, môže však odôvodniť náhradu škody.

Úradník, ktorého administratíva nevypočula pred prijatím rozhodnutia spôsobujúceho mu ujmu, utrpel morálnu ujmu vyplývajúcu z pocitu, že bol postavený pred hotovú vec a v dôsledku toho je potrebné priznať mu primeranú náhradu škody.

(pozri body 72 – 74, 81, 84 a 92 – 94)

Odkaz:

Súdny dvor: 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, bod 27; 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C‑301/87, Zb. s. I‑307, bod 31; 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, C‑142/87, Zb. s. I‑959, bod 48; 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, C‑458/98 P, Zb. s. I‑8147, bod 99; 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, C‑288/96, Zb. s. I‑8237, body 99 a 101; Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, citovaný, body 318 a 324; 9. novembra 2006, Komisia/De Bry, C‑344/05 P, Zb. s. I‑10915, body 37 a 38

Súd prvého stupňa: 23. apríl 2002, Campolargo/Komisia, T‑372/00, Zb. VS s. I‑A‑49, II‑223, bod 31; 8. marca 2005, Vlachaki/Komisia, T‑277/03, Zb. VS s. I‑A‑57, II‑243, bod 64