ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
z 25. októbra 2018 (*)
„Ochranná známka Európskej únie – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Slovná ochranná známka Európskej únie DEVIN – Absolútny dôvod zamietnutia – Opisný charakter – Zemepisný názov – Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“
Vo veci T‑122/17,
Devin AD, so sídlom v Devine (Bulharsko), v zastúpení: B. Van Asbroeck, avocat,
žalobkyňa,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: S. Di Natale a D. Gája, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
Haskovo Chamber of Commerce and Industry, so sídlom v Haskove (Bulharsko), v zastúpení: D. Dimitrova, avocat,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z 2. decembra 2016 (vec R 579/2016‑2) tykajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi spoločnosťou Devin AD a Haskovo Chamber of Commerce and Industry,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predseda A. M. Collins, sudcovia M. Kănčeva (spravodajkyňa) a J. Passer,
tajomník: I. Dragan, referent,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 22. februára 2017,
so zreteľom na vyjadrenie EUIPO k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 8. mája 2017,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 9. mája 2017,
po pojednávaní zo 14. marca 2018, na ktorom sa vedľajší účastník konania nezúčastnil,
vyhlásil tento
Rozsudok
I. Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa Devin AD dosiahla 21. januára 2011 zápis prihlášky slovnej ochrannej známky Európskej únie DEVIN (ďalej len „sporná ochranná známka“) pod číslom 9408865 na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1), ktoré bolo zmenené [nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].
2 Tovary, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, patria do triedy 32 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „Nealkoholické nápoje; minerálna voda; sódová voda; ovocné nápoje s príchuťou; Šťavy; sirupy a ostatné prípravky na výrobu nápojov; aperitívy, nealkoholické; pramenitá voda; aromatické vody; nealkoholické výťažky z ovocia; Nealkoholické šťavy (nápoje z ‑); stolové vody; vody (nápoje); sódová voda; zeleninové šťavy [nápoje]; izotonické nápoje; koktaily, nealkoholické; nealkoholická ovocná šťava; sóda [sýtená voda]“.
3 Dňa 11. júla 2014 vedľajší účastník konania Haskovo Chamber of Commerce and Industry (HCCI, Obchodná a priemyselná komora Haskovo, Bulharsko) podal návrh na vyhlásenie neplatnosti spornej ochrannej známky na základe článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 59 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001] v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c), f) a g) toho istého nariadenia [teraz článok 7 ods. 1 písm. c), f) a g) nariadenia 2017/1001].
4 Rozhodnutím z 29. januára 2016 zrušovacie oddelenie EUIPO zamietlo návrhy na vyhlásenie neplatnosti založené na článku 7 ods. 1 písm. f) a g) nariadenia č. 207/2009. Naopak, vyhovelo návrhu na vyhlásenie neplatnosti založeného na článku 7 ods. 1 písm. c) toho istého nariadenia a vyhlásilo neplatnosť spornej ochrannej známky v celom jej rozsahu. Predovšetkým dospelo k záveru, že zemepisný názov Devin patril do pôsobnosti tohto ustanovenia, pretože v súčasnosti ho široká verejnosť v Bulharsku a čiastočne verejnosť susedných krajín chápe ako opis zemepisného pôvodu dotknutých výrobkov, pričom v budúcnosti by ho mohla vnímať ešte širšia európska verejnosť vzhľadom na marketingové úsilie a rast odvetvia cestovného ruchu v Bulharsku. Dodalo však, že žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz o nadobudnutí rozlišovacej spôsobilosti spornej ochrannej známky na iných trhoch než na bulharskom trhu.
5 Žalobkyňa podala 23. marca 2016 proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia na EUIPO odvolanie na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 (teraz články 66 až 71 nariadenia 2017/1001).
6 Rozhodnutím z 2. decembra 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) druhý odvolací senát EUIPO odvolanie zamietol. V podstate dospel k záveru, že bulharské mesto Devin bolo známe širokej verejnosti v Bulharsku a veľkej časti spotrebiteľov v susedných krajinách, ako je Grécko a Rumunsko, najmä ako slávne kúpeľné mesto, a že názov tohto mesta si zainteresované kruhy spájajú so skupinou tovarov zaradených do triedy 32, na ktoré sa vzťahuje sporná ochranná známka, najmä minerálnych vôd. „Potvrdil teda záver v rozhodnutí [zrušovacieho oddelenia], podľa ktorého pre veľkú časť príslušnej skupiny verejnosti bývajúcej mimo Bulharska predstavuje mesto Devin spojitosť s tovarmi označenými spornou ochrannou známkou… a môže v očiach tejto verejnosti slúžiť na označenie zemepisného pôvodu týchto tovarov“. Tento senát dospel k záveru, že pre významnú časť príslušnej skupiny verejnosti z Bulharska, no nielen z tohto štátu, najmä z uvedených susedných krajín, je sporná ochranná známka opisná vzhľadom na zemepisný pôvod tovarov, na ktoré sa vzťahuje.
II. Návrhy účastníkov konania
7 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zrušil rozhodnutie zrušovacieho oddelenia z 29. januára 2016,
– zamietol v celom rozsahu, alebo aspoň sčasti, návrh na vyhlásenie neplatnosti spornej ochrannej známky,
– rozhodol, že EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania žalobkyne.
8 EUIPO a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
III. Právny stav
9 Žalobkyňa na podporu žaloby uvádza dva žalobné dôvody. V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát porušil článok 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c) rovnakého nariadenia, keď rozhodol, že vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti je sporná ochranná známka opisná vzhľadom na zemepisný pôvod tovarov, ktoré patria do triedy 32. Po druhé žalobkyňa tvrdí, že ak odvolací senát neporušil článok 7 ods. 1 uvedeného nariadenia, porušil článok 7 ods. 3 toho istého nariadenia (teraz článok 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001), keď rozhodol, že sporná ochranná známka nenadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním v častiach Európskej únie, v ktorej bola považovaná za opisnú.
10 Na úvod je potrebné uviesť, že druhý a tretí žalobný návrh žalobkyne, ktorými navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil rozhodnutie zrušovacieho oddelenia a zamietol v celom rozsahu, alebo aspoň čiastočne, návrh na zrušenie spornej ochrannej známky, sa v podstate usilujú o to, aby Všeobecný súd prijal rozhodnutie, aké mal podľa žalobkyne prijať odvolací senát, keď rozhodoval o odvolaní. Na pojednávaní žalobkyňa potvrdila, že tieto žalobné návrhy sa majú chápať ako návrh na zmenu rozhodnutia.
11 V tejto súvislosti z článku 64 ods. 1 druhej vety nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 71 ods. 1 druhá veta nariadenia 2017/1001] vyplýva, že odvolací senát môže zrušiť rozhodnutie oddelenia EUIPO, voči ktorému bolo podané odvolanie, a vykonať právomoci tohto oddelenia, v prejednávanej veci rozhodnúť o návrhu na vyhlásenie neplatnosti a zamietnuť ho. V dôsledku toho sa toto opatrenie nachádza medzi opatreniami, ktoré môžu byť prijaté Všeobecným súdom na základe jeho právomoci vykonať zmenu rozhodnutia upravenú v článku 65 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 72 ods. 3 nariadenia 2017/1001) [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. decembra 2011, Völkl/ÚHVT – Marker Völkl (VÖLKL), T‑504/09, EU:T:2011:739, bod 40; z 13. mája 2015, easyGroup IP Licensing/ÚHVT – Tui (easyAir‑tours), T‑608/13, neuverejnený, EU:T:2015:282, bod 20, a zo 4. mája 2017, Kasztantowicz/EUIPO – Gbb Group (GEOTEK), T‑97/16, neuverejnený, EU:T:2017:298, bod 17].
12 Je vhodné najprv preskúmať návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia vyplývajúci z prvého žalobného návrhu žalobkyne.
A. O návrhu na zrušenie
1. O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c) toho istého nariadenia
13 V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že sporná ochranná známka má opisný charakter pre tovary patriace do triedy 32, na ktoré sa vzťahuje. Tento žalobný dôvod sa delí na dve časti, pričom prvá sa týka stupňa rozpoznania výrazu „devin“ ako zemepisného názvu príslušnou skupinou verejnosti a druhá sa vzťahuje na súvislosť medzi spornou ochrannou známkou a všetkými dotknutými tovarmi.
14 Prvou časťou prvého odvolacieho dôvodu, ktorú treba preskúmať najskôr, žalobkyňa v podstate odvolaciemu senátu vytýka, že nesprávne stanovil na základe obyčajných domnienok, že veľká časť príslušnej skupiny verejnosti si mohla vytvoriť súvislosť medzi výrazom „devin“ a zemepisným pôvodom tovarov, na ktoré sa vzťahuje sporná ochranná známka. V tejto súvislosti žalobkyňa rozlišuje tri zemepisné kategórie priemerných spotrebiteľov, t. j. po prvé, bulharských, po druhé gréckych a rumunských a po tretie z iných členských štátov Únie. Žalobkyňa z toho vyvodzuje, že odvolací senát nepreukázal existenciu dostatočnej úrovne znalostí priemerného spotrebiteľa z krajín Únie s mestom Devin a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia tým, že uplatnil článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009, prinajmenšom pokiaľ ide o priemerného spotrebiteľa z krajín susediacich s Bulharskom, t. j. z Grécka a Rumunska, ako aj zo všetkých ostatných krajín Únie s výnimkou Bulharska.
15 EUIPO tvrdenia žalobkyne spochybňuje. Domnieva sa, že stredobodom sporu je otázka, či v deň podania prihlášky spornej ochrannej známky bola táto známka opisná na územiach mimo Bulharska, najmä na susediacich územiach Grécka a Rumunska. Tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nie je poznačené nijakým nesprávnym posúdením, pokiaľ ide o tvrdenie, že dôkazy v spise boli dostatočné na preukázanie, že v čase podania prihlášky spornej ochrannej známky podstatná alebo aspoň nezanedbateľná časť príslušnej skupiny verejnosti v Grécku a Rumunsku si mohla vytvoriť asociáciu medzi označením DEVIN chápaným ako názov mesta s termálnymi kúpeľmi v Bulharsku a zemepisným pôvodom označených tovarov, najmä vôd patriacich do triedy 32. Podľa jeho tvrdenia judikatúra umožňuje odvolaciemu senátu postupovať na základe dedukcie, aby dospel k záveru, že podstatná časť verejnosti v Grécku alebo Rumunsku si vytvorí asociáciu výrazu „devin“ so zemepisným pôvodom dotknutých tovarov alebo si jedného dňa takú asociáciu môže vytvoriť. Tvrdí, že odvolací senát na základe predložených dôkazov dôvodne dospel k záveru, že „nepopierateľné dobré meno“ Devin známe ako kúpeľné mesto prírodných vôd s liečivými účinkami sa nezastaví na bulharskej hranici, ale rozširuje sa aj do susedných krajín, a že bolo dôvodné predpokladať existenciu všeobecnej známosti označenia Devin medzi spotrebiteľmi bývajúcimi mimo Bulharska. Podľa EUIPO sa žalobkyňa nesprávne domnieva, že „mesto Devin bolo nejakým spôsobom chránené prírodným opevnením a odrezané od sveta, v dôsledku čoho bolo takmer nedostupné“. Na druhej strane EUIPO tvrdí, že nižší počet návštev gréckych a rumunských turistov zaregistrovaný v hoteloch v meste Devin, malá veľkosť mesta a jeho zemepisná poloha nevyvracajú napadnuté rozhodnutie. Vyvodzuje z toho záver, že odvolací senát správne chránil všeobecný záujem na zachovaní dostupnosti zemepisného názvu, akým je názov kúpeľného mesta Devin.
16 Vedľajší účastník konania spochybňuje tvrdenia žalobkyne. Tento účastník tvrdí, že záver odvolacieho senátu, podľa ktorého príslušná skupina verejnosti Únie vníma slovo „devin“ ako zemepisný názov, je založené na faktoch a na objektívnych údajoch, ako napríklad počte zahraničných turistov, ktorí navštívili Bulharsko, významnej infraštruktúre cestovného ruchu v meste Devin alebo na informáciách dostupných na internete, najmä reklame slávnych minerálnych prameňov v Devine pochádzajúcich z oficiálneho portálu cestovného ruchu v Bulharsku. Okrem toho zdôrazňuje marketingové úsilie vyvíjané na národnej a miestnej úrovni na podporu Devinu ako medzinárodnej turistickej destinácie počas celého roka a slávne miesto pre minerálne vody, ktoré boli potvrdené najmä listom regionálneho združenia cestovného ruchu Rhodopes. Podľa vedľajšieho účastníka konania, vzhľadom na „Národnú stratégiu udržateľného rozvoja cestovného ruchu v Bulharsku do roku 2030“, ktorú prijala bulharská vláda v roku 2014, ako aj „geopolitické faktory“ vrátane „zvýšenej hrozby terorizmu v Turecku, Egypte a Tunisku a politickej nestability, ktorou sa tieto krajiny vyznačujú“, ktorá „preorientovala časť cestovného ruchu do Bulharska“ najmä z dôvodu „bezpečnosti, ktorú táto krajina ponúka“, sa dá primerane predpokladať, že Bulharsko si európski turisti zvolia častejšie za svoju destináciu počas celého roka a v dôsledku toho nepriamo stúpne počet turistov, ktorí budú vyhľadávať informácie o určitých turistických destináciách v tejto krajine, a teda aj o meste Devin.
17 Podľa článku 52 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 sa zapísaná ochranná známka Európskej únie vyhlási za neplatnú, ak ju tvoria výlučne označenia alebo údaje, ktoré môžu slúžiť v obchode na označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovarov alebo poskytovania služieb, prípadne iných vlastností tovarov alebo služieb. Podľa článku 7 ods. 2 uvedeného nariadenia (teraz článok 7 ods. 2 nariadenia 2017/1001) sa odsek 1 tohto článku uplatňuje bez ohľadu na to, že dôvody zamietnutia alebo vyhlásenia neplatnosti existujú iba v časti Únie.
18 Podľa ustálenej judikatúry označenia alebo znaky uvedené v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 sú tie, ktoré môžu pri bežnom používaní z hľadiska príslušnej skupiny verejnosti slúžiť na označenie tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis žiada alebo sa proti nemu namieta, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zmienky o niektorej z ich vlastností [pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. septembra 2001, Procter & Gamble/ÚHVT, C‑383/99 P, EU:C:2001:461, bod 39, a z 10. septembra 2015, Laverana/ÚHVT (BIO organic), T‑610/14, neuverejnený, EU:T:2015:613, bod 14]. Z toho vyplýva, že označenie musí na to, aby sa naň vzťahoval zákaz uvedený v tomto ustanovení, vytvárať s predmetnými tovarmi alebo službami dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť, ktorá by dotknutej skupine verejnosti umožňovala vnímať okamžite a bez ďalších úvah opis predmetných tovarov a služieb alebo niektorej ich vlastnosti [rozsudky z 22. júna 2005, Metso Paper Automation/ÚHVT (PAPERLAB), T‑19/04, EU:T:2005:247, bod 25, a zo 7. decembra 2017, Colgate‑Palmolive/EUIPO (360°), T‑332/16, neuverejnený, EU:T:2017:876, bod 15]. Postačuje, aby dôvod odmietnutia alebo vyhlásenia neplatnosti existoval voči nezanedbateľnej časti cieľovej skupiny verejnosti, a že nie je potrebné skúmať, či aj ostatní spotrebitelia v rámci príslušnej skupiny verejnosti poznajú toto označenie [pozri rozsudok zo 6. októbra 2017, Karelia/EUIPO (KARELIA), T‑878/16, neuverejnený, EU:T:2017:702, bod 27 a citovanú judikatúru].
19 Všeobecný záujem, ktorý predstavuje základ článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009, spočíva v zabezpečení, že opisné označenia jednej alebo niekoľkých vlastností výrobkov alebo služieb, pre ktoré bol požadovaný zápis ochrannej známky, budú môcť voľne používať všetky hospodárske subjekty ponúkajúce tieto tovary alebo služby (rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, C‑51/10 P, EU:C:2011:139, bod 37). Toto ustanovenie teda bráni tomu, aby tieto označenia alebo údaje boli vyhradené jedinému podniku z dôvodu ich zápisu ako ochrannej známky (rozsudok z 23. októbra 2003, ÚHVT/Wrigley, C‑191/01 P, EU:C:2003:579, bod 31) a aby si určitý podnik vytvoril monopol na používanie opisného pojmu na úkor ostatných podnikov vrátane svojich konkurentov, ktorým by sa tak zúžil rozsah slovníka, ktorý majú k dispozícii na opis vlastných tovarov (pozri rozsudok zo 7. decembra 2017, 360°, T‑332/16, neuverejnený, EU:T:2017:876, bod 17 a citovanú judikatúru). Uplatnenie uvedeného ustanovenia preto nezávisí od existencie konkrétnej, aktuálnej a vážnej požiadavky na disponibilitu [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. októbra 2015, Cyprus/ÚHVT (XAΛΛOYMI a HALLOUMI), T‑292/14 a T‑293/14, EU:T:2015:752, bod 55 a citovanú judikatúru].
20 Pokiaľ ide konkrétne o označenia alebo údaje, ktoré by mohli slúžiť na označenie zemepisného pôvodu alebo miesta určenia kategórií tovarov, alebo miesta poskytovania kategórií služieb, pre ktoré sa prihlasuje ochranná známka Európskej únie, najmä zemepisné názvy, existuje všeobecný záujem, aby sa zachovala ich dostupnosť najmä z dôvodu ich schopnosti nielen eventuálne poukazovať na kvalitu a iné charakteristiky kategórií príslušných tovarov alebo služieb, ale takisto ovplyvniť rôznym spôsobom preferencie spotrebiteľov napríklad tým, že dôjde k spájaniu tovarov alebo služieb s určitým miestom, čo môže vyvolávať pozitívne pocity [rozsudky z 25. októbra 2005, Peek & Cloppenburg/ÚHVT (Cloppenburg), T‑379/03, EU:T:2005:373, bod 33; z 15. januára 2015, MEM/ÚHVT (MONACO), T‑197/13, EU:T:2015:16, bod 47, a z 27. apríla 2016, Niagara Bottling/EUIPO (NIAGARA), T‑89/15, neuverejnený, EU:T:2016:244, bod 15].
21 Okrem toho treba pripomenúť, že je vylúčený jednak zápis zemepisných názvov ako ochranných známok, ak tieto názvy označujú určité zemepisné miesta, ktoré sú už preslávené alebo známe pre príslušnú kategóriu tovarov alebo služieb, a ktoré teda zainteresované kruhy spájajú s týmito tovarmi alebo službami, a jednak je vylúčený zápis zemepisných názvov, ktoré môžu byť používané podnikmi a ktoré musia zostať takisto dostupné pre tieto podniky ako označenia zemepisného pôvodu predmetnej kategórie tovarov alebo služieb (rozsudky z 25. októbra 2005, Cloppenburg, T‑379/03, EU:T:2005:373, bod 34; z 15. januára 2015, MONACO, T‑197/13, EU:T:2015:16, bod 48, a z 27. apríla 2016, NIAGARA, T‑89/15, neuverejnený, EU:T:2016:244, bod 16).
22 Je však potrebné uviesť, že článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 v zásade nebráni zápisu zemepisných názvov, ktoré zainteresované kruhy nepoznajú alebo sú aspoň neznáme ako označenia zemepisného miesta, alebo názvov, pre ktoré z dôvodu charakteristík označeného miesta nie je pravdepodobné, že by sa zainteresované kruhy mohli domnievať, že predmetná kategória tovarov alebo služieb pochádza z tohto miesta alebo že tam vznikla (rozsudky z 25. októbra 2005, Cloppenburg, T‑379/03, EU:T:2005:373, bod 36; z 15. januára 2015, MONACO, T‑197/13, EU:T:2015:16, bod 49, a z 27. apríla 2016, NIAGARA, T‑89/15, neuverejnený, EU:T:2016:244, bod 17).
23 Vzhľadom na vyššie uvedené možno posúdenie opisného charakteru označenia teda vykonať len vo vzťahu jednak k predmetným tovarom alebo službám a jednak k tomu, ako ho vníma príslušná skupina verejnosti (rozsudky z 25. októbra 2005, Cloppenburg, T‑379/03, EU:T:2005:373, bod 37; z 15. januára 2015, MONACO, T‑197/13, EU:T:2015:16, bod 50, a z 27. apríla 2016, NIAGARA, T‑89/15, neuverejnený, EU:T:2016:244, bod 18).
24 Pri tomto posudzovaní je EUIPO povinný preukázať, že zemepisný názov je známy zainteresovaným kruhom ako označenie miesta. Okrem toho je potrebné, aby predmetný názov vzbudzoval v zainteresovaných kruhoch naozaj súvislosť s kategóriou príslušných tovarov alebo služieb alebo aby bolo primerane predstaviteľné, že takýto názov by mohol v týchto kruhoch označovať zemepisný pôvod uvedenej kategórie tovarov alebo služieb. V rámci tohto posudzovania je potrebné konkrétnejšie zohľadniť viac alebo menej výrazné povedomie zainteresovaných kruhov o predmetnom zemepisnom názve, ako aj vlastnosti miesta označeného týmto názvom a vlastnosti kategórie dotknutých tovarov alebo služieb (rozsudky z 25. októbra 2005, Cloppenburg, T‑379/03, EU:T:2005:373, bod 38; z 15. januára 2015, MONACO, T‑197/13, EU:T:2015:16, bod 51, a z 27. apríla 2016, NIAGARA, T‑89/15, neuverejnený, EU:T:2016:244, bod 19).
25 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že jediný relevantný dátum na účely preskúmania návrhu na vyhlásenie neplatnosti založeného na článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 je moment podania prihlášky spornej ochrannej známky. Okolnosť, že judikatúra pripúšťa zohľadnenie skutočností, ku ktorým došlo po tomto dni, vôbec nevyvracia tento výklad uvedeného článku, naopak ho potvrdzuje, keďže toto zohľadnenie je možné len pod podmienkou, že tieto skutočnosti sa týkajú situácie ku dňu podania prihlášky ochrannej známky [pozri v tomto zmysle uznesenia z 23. apríla 2010, ÚHVT/Frosch Touristik, C‑332/09 P, neuverejnené, EU:C:2010:225, body 52 a 53, a zo 4. októbra 2018, Safe Skies/EUIPO, C‑326/18 P, neuverejnené, EU:C:2018:800, bod 5; rozsudky z 3. júna 2009, Frosch Touristik/ÚHVT – DSR touristik (FLUGBÖRSE), T‑189/07, EU:T:2009:172, body 18 a 19, a z 26. februára 2016, provima Warenhandels/ÚHVT – Renfro (HOT SOX), T‑543/14, neuverejnený, EU:T:2016:102, bod 44]. V prejednávanej veci je na preskúmanie súladu ochrannej známky s článkom 7 nariadenia č. 207/2009 relevantný dátum podania prihlášky ochrannej známky, t. j. 21. januára 2011.
26 S prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmať prvú časť prvého žalobného dôvodu žalobkyne.
27 V prejednávanej veci je nesporné, že Devin (prepis slova Девин do latinky) je mestom na juhu Bulharska, ktoré sa nachádza v horskom pohorí Rodopy. V bodoch 30 až 33 napadnutého rozhodnutia poskytol odvolací senát ďalšie spresnenia, ktoré účastníci konania nenapadli. V meste Devin sa navyše nachádza „mnoho horúcich prameňov a kúpeľov“, ako aj zásoby vody, ktorú v súčasnosti čerpá žalobkyňa svojím vrtom V‑5 (alebo B‑5) na základe povolenia udeleného bulharským štátom. Oficiálny portál cestovného ruchu Bulharska, ktorý sa venuje časti Devin, odkazuje na „rozvoj ‚kúpeľného cestovného ruchu‘ a jeho ‚slávne‘ zdroje minerálnej vody“ s „liečivými účinkami“, ktoré sú známe už od staroveku. Žalobkyňa spresňuje bez toho, aby to bolo spochybnené, že Devin má približne 7 000 obyvateľov, a preto je približne na 109. mieste v rámci bulharských miest podľa počtu obyvateľov.
28 Odvolací senát tiež uviedol, že Devinská voda – spájaná s prameňom „Devin sondazh 5“ sa nachádza v úradnom zozname prírodných minerálnych vôd uznávaných Bulharskom a ostatnými členskými štátmi uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 65, 2010, s. 1) v súlade s článkom 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES z 18. júna 2009 o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd (Ú. v. EÚ L 164, 2009, s. 45). Odvolací senát spomenul aj zemepisné označenie „Devin Natural Mineral Water“, zapísané v Bulharsku pod číslom 190‑01/1995, a také isté označenie pôvodu, zapísané pod číslom 883/2006 v niektorých členských štátoch Únie vrátane Grécka a Rumunska, ktoré sú zmluvnými stranami Lisabonskej dohody týkajúcej sa ochrany označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu z 31. októbra 1958 v revidovanom a doplnenom znení.
29 V tejto súvislosti treba uviesť, že tento spor sa netýka prípadného dôvodu zamietnutia (alebo neplatnosti) na základe nového článku 7 ods. 1 písm. j) nariadenia 2017/1001, podľa ktorého sa „do registra… nezapíšu… ochranné známky, ktoré sú vylúčené zo zápisu podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátneho práva alebo podľa medzinárodných dohôd, ktorých zmluvnou stranou je Únia alebo dotknutý členský štát a ktorými sa ustanovuje ochrana označení pôvodu a zemepisných označení“, ani na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 2012, s. 1).
30 Okrem toho v bode 27 napadnutého rozhodnutia odvolací senát konštatoval, že dotknuté výrobky sú výrobkami bežnej spotreby, takže príslušnú skupinu verejnosti predstavuje priemerný spotrebiteľ Únie, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný. Keďže priemerný spotrebiteľ týchto tovarov bežnej spotreby je široká verejnosť, nie je potrebné spochybniť toto konštatovanie, s ktorým navyše žalobkyňa súhlasí.
31 Je potrebné postupne preskúmať vnímanie výrazu „devin“ priemerným spotrebiteľom Únie a dostupnosť zemepisného názvu Devin.
a) O vnímaní výrazu „devin“ priemerným spotrebiteľom Únie
32 Odvolací senát sa domnieval, že vnímanie pojmu „devin“ širokou verejnosťou mimo Bulharska bolo „hlavným bodom sporu“ medzi účastníkmi konania. Treba dospieť k záveru, rovnako ako tvrdí žalobkyňa, že v rámci posúdenia opisného charakteru spornej ochrannej známky odvolací senát v podstate rozlišoval medzi troma zemepisnými kategóriami priemerných spotrebiteľov, a to po prvé bulharským priemerným spotrebiteľom, po druhé priemerným spotrebiteľom z krajín susediacich s Bulharskom, t. j. z Grécka a Rumunska, a po tretie priemerným spotrebiteľom z iných členských štátov Únie.
1) O priemernom bulharskom spotrebiteľovi
33 Pokiaľ ide o priemerného bulharského spotrebiteľa, žalobkyňa nespochybňuje, že by mohol vnímať slovo „devin“ ako názov mesta v Bulharsku. Žalobkyňa však tvrdí, že tento výraz je tiež známy a zjavne vnímaný značnou časťou bulharských spotrebiteľov ako ochranná známka vody. Podľa nej jedine tí spotrebitelia, ktorí dokážu vnímať slovo „devin“ ako označenie zemepisného pôvodu, t. j. bulharskí spotrebitelia, poznajú tiež dobre ochrannú známku z dôvodu nadobudnutia jej rozlišovacej spôsobilosti používaním v zmysle článku 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009. Sporná ochranná známka však neuvádza len zemepisný pôvod, ale predstavuje aj jasné označenie obchodného pôvodu dotknutých výrobkov. Žalobkyňa z toho vyvodzuje, že sporná ochranná známka platí v Bulharsku, hoci môže byť vnímaná ako odkaz na názov mesta, pretože je v čoraz väčšej miere vnímaná ako ochranná známka. Žalobkyňa dodáva, že výraz „devin“ nielen nadobudol rozlišovaciu spôsobilosť svojím používaním, ale tiež získal vysokú rozlišovaciu spôsobilosť v Bulharsku, kde bol považovaný za všeobecne známu ochrannú známku vody.Žalobkyňa sa v tejto súvislosti opiera o rozhodnutie č. OM‑22 Патентно ведомство на Република България (Patentový úrad Bulharskej republiky) z 19. marca 2010, ktoré je platné počas piatich rokov a ktorým sa vyhlasuje, že bulharská slovná ochranná známka Девин (Devin), ktorá je zapísaná pod číslom 24137 a ktorú vlastní žalobkyňa, má dobré meno na území Bulharska od 1. decembra 2005 pre tovary zaradené v triede 32, t. j. „minerálna voda“. Na pojednávaní žalobkyňa spresnila, že hoci toto rozhodnutie nemohlo byť obnovené v roku 2015 v dôsledku legislatívneho zrušenia, nič to nemení na platnosti skutkového konštatovania, na ktorom sa zakladalo.
34 V tejto súvislosti stačí konštatovať, že nespochybnenie žalobkyňou, že priemerný bulharský spotrebiteľ rozpozná pod výrazom „devin“ zemepisný názov mesta v Bulharsku, nie je v prejednávanej veci rozhodujúca, lebo žalobkyňa bezprostredne dodáva, že sporná ochranná známka nadobudla u priemerného bulharského spotrebiteľa zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť, či dokonca dobré meno pre minerálne vody.
35 Okrem toho treba uviesť, že keďže bulharská slovná ochranná známka Devin bola Patentovým úradom Bulharskej republiky uznaná za ochrannú známku s dobrým menom, zjavne sa zdá veľmi málo pravdepodobné, aby sporná ochranná známka, t. j. slovná ochranná známka Európskej únie DEVIN, nenadobudla v tomto členskom štáte prinajmenšom bežnú rozlišovaciu spôsobilosť bez toho, aby sa vyjadrilo k jej vyššej rozlišovacej spôsobilosti či dobrému menu.
2) O priemernom gréckom alebo rumunskom spotrebiteľovi
36 Pokiaľ ide o priemerného spotrebiteľa v susedných krajinách (Grécko a Rumunsko), žalobkyňa tvrdí, že vedľajší účastník konania nepredložil nijaký dôkaz, na základe ktorého by odvolací senát mohol stanoviť, že slovo „devin“ bude tento spotrebiteľ vnímať ako zemepisné miesto. Žalobkyňa tvrdí, že keď odvolací senát dospel k tomuto záveru, vychádzal z dedukcií či nepodložených predpokladov spočívajúcich najmä na počte turistov, ktorí navštevujú Bulharsko. Žalobkyňa navyše tvrdí, že hoci dôkazné bremeno nespočíva na nej, predložila spoľahlivé a konkrétne dôkazy na podporu svojho opačného tvrdenia, podľa ktorého si priemerný grécky alebo rumunský spotrebiteľ nevytvorí priamy vzťah medzi spornou ochrannou známkou a zemepisným pôvodom.
37 Je potrebné preskúmať dôkazy, ktoré odvolací senát použil, keď dospel k záveru, že sporná ochranná známka je pre priemerného spotrebiteľa v Grécku a Rumunsku opisná.
38 V prvom rade odvolací senát, rovnako ako pred ním zrušovacie oddelenie, vychádzal z viacerých zdrojov údajov týkajúcich sa cestovného ruchu, najmä z úradného portálu cestovného ruchu v Bulharsku a iných internetových stránok. Na základe skutočnosti, že viac než 5,4 miliónov zahraničných návštevníkov navštívilo v roku 2014 Bulharsko, čo je podľa odvolacieho senátu „impozantný“ výsledok s ohľadom na 7,3 miliónov obyvateľov tejto krajiny, rozhodol, že „aj keby bola pravda, že väčšina turistov sa napokon rozhodne stráviť dovolenku v prímorských letoviskách alebo lyžiarskych strediskách, ako tvrdila [žalobkyňa], nevylučuje to, že poznajú iné regióny alebo iné miesta“. Domnieval sa, že „keď sa osoba rozhoduje pre dovolenku, zvyčajne skúma rôzne destinácie, skôr ako sa rozhodne pre jedno konkrétne miesto“, a z toho vyvodil, že „pri skúmaní jednotlivých ponúkaných destinácií osoba, ktorá chce navštíviť Bulharsko, objaví bezpochyby aj menej známe alebo menej dostupné destinácie, hoci v konečnom dôsledku sa potenciálny turista rozhodne napokon pre inú destináciu“. Na základe týchto jednoduchých predpokladov si odvolací senát domyslel, že bolo „veľmi nepravdepodobné, aby sa Devin a jeho spojitosť s termálnymi prameňmi neukázali v internetových vyhľadávaniach týkajúcich sa dovolenkových destinácií v Bulharsku“.
39 Treba však konštatovať, ako tvrdí aj žalobkyňa, že len samotná skutočnosť, že mesto Devin sa dá nájsť prostredníctvom internetových vyhľadávačov, nepostačuje v súlade s právnymi požiadavkami a judikatúrou na preukázanie toho, že ide o miesto, ktoré je známe podstatnej časti príslušnej skupiny verejnosti z Grécka a Rumunska. Ako uvádza žalobkyňa, také odôvodnenie, ako uviedol odvolací senát, by ad absurdum viedlo až k záveru, že zahraniční spotrebitelia by mohli jednoduchým vyhľadávaním na internete poznať všetky mestá sveta akejkoľvek veľkosti, hoci aj malé.
40 Odvolací senát tiež spomenul, že „Devin sa nachádza na internetových stránkach, ktoré dávajú rady v oblasti cestovania, a na diskusných fórach o cestovaní“, akými je „TripAdvisor.com“ alebo „Booking.com“. Popritom zamietla poznámku žalobkyne, že Devin sa nachádzal až na 68. mieste (alebo teraz už 59. mieste podľa vedľajšieho účastníka konania) zo 70 najobľúbenejších destinácií v Bulharsku podľa rebríčka na internetovej stránke „TripAdvisor.com“, pričom ako dôvod uviedol, že to minimálne preukazuje nezanedbateľný profil cestovného ruchu podľa internetu, a to na rozdiel od stoviek miest a dedín v Bulharsku, ktoré v tomto rebríčku ani nie sú.
41 Existencia „nezanedbateľného profilu cestovného ruchu na internete“ však sama osebe nemôže stačiť na preukázanie známosti malého mesta príslušnou skupinou verejnosti v zahraničí. V tejto súvislosti skutočnosť, že Devin nepatrí medzi najobľúbenejšie destinácie Bulharska na internetovej stránke „TripAdvisor.com“, má predsa minimálnu relevantnosť, pretože je primerané domnievať sa, že príslušná skupina verejnosti zo zahraničia pozná len hlavné atrakcie tretej krajiny ako Bulharsko.
42 Odvolací senát sa ďalej opieral o „značnú“ alebo „veľkú turistickú infraštruktúru“ mesta Devin, ktorá podľa neho obsahuje „asi dva tucty hotelov v regióne“, z ktorých viaceré majú termálne kúpele a medzi ktorými sú aj luxusné päťhviezdičkové hotely.
43 Táto skutočnosť však sama osebe neumožňuje dospieť k záveru, že by priemerný grécky alebo rumunsky spotrebiteľ mohol poznať rumunské mesto Devin nachádzajúce sa za hranicami alebo si vytvoriť priame spojenie s ním. Nič totiž neumožňuje vylúčiť, že táto infraštruktúra cestovného ruchu bude používaná najmä priemerným bulharským spotrebiteľom, o ktorom je nesporné, že pozná mesto Devin, a prípadne malou časťou zahraničných priemerných spotrebiteľov, ktorí navštívia Bulharsko ako turisti.
44 Okrem toho si odvolací senát v bode 41 napadnutého rozhodnutia domyslel, že skutočnosť, že registre hotelov v Devine uvádzajú len malý počet cudzincov, „nemusí presne zobrazovať počet návštevníkov, ktorí navštívia toto mesto“, pretože „väčšina návštevníkov, ktorí majú cit k prírode, nemusia nevyhnutne bývať v luxusných hoteloch, ale si zvolia ubytovanie v kempingu alebo penzióne v mestách a dedinách v blízkosti“, pričom spresňuje, že „známe lyžiarske stredisko Pamporovo je vzdialené len vyše pol hodiny autom“. Tento senát uviedol ešte jeden predpoklad, podľa ktorého „by bolo nesmierne prekvapujúce, keby sa turisti bývajúci v Pamporove (16. najobľúbenejšia destinácia v Bulharsku podľa internetovej stránky „TripAdvisor.com“) nevybrali navštíviť región s údajne oslnivo krásnou prírodnou nachádzajúcou sa v blízkosti, čo by kameňom dohodil“.
45 Treba však konštatovať, že nijaký z dôkazov predložených vedľajším účastníkom konania nepodporuje ani jeden z týchto predpokladov a že dôkazná hodnota týchto predpokladov je menšia, než aké by malo presne opačné tvrdenie.
46 Predovšetkým, pokiaľ ide o všetky predchádzajúce úvahy, treba zdôrazniť, že právne kritérium, ktoré sa má uplatniť, sa nezakladá na spočítaní jednotlivých zahraničných turistov, ktorí navštívili mesto Devin, ale na stanovení vnímania výrazu „devin“ celou príslušnou skupinou verejnosti Únie, vrátane osôb, ktoré nevyhnutne nenavštívia mesto Devin či Bulharsko a ktoré predstavujú väčšinu tejto verejnosti. Argumentácia odvolacieho senátu sa pritom nevzťahuje na túto hlavnú časť priemerných spotrebiteľov Únie, predovšetkým gréckych a rumunských spotrebiteľov, ktorí nenavštívili Bulharsko, ale sústreďuje sa na malú časť z tých, ktorí chcú navštíviť túto krajinu, či dokonca len tých, ktorí navštívia Devin alebo si o ňom vyhľadajú informácie.
47 V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že priemerný spotrebiteľ minerálnej vody a nápojov v Únii sa špeciálne nezameriava na zemepis alebo cestovný ruch. Analogicky vo veci, ktorá viedla k rozsudku z 15. októbra 2008, Powerserv Personalservice/ÚHVT – Manpower (MANPOWER) (T‑405/05, EU:T:2008:442, body 85, 89 a 93), Súd prvého stupňa tiež odmietol tvrdenia týkajúce sa „jazykov[ej] výmen[y] v dôsledku turizmu anglických a nemeckých občanov“ v iných krajinách Únie ako „zjavne príliš neurčité“ a konštatoval, že odvolací senát nezohľadnil celú príslušnú skupinu verejnosti, ktorú tvorí celá populácia v produktívnom veku, pretože sa nesprávne zameral na zamestnávateľov, ktorí hľadali zamestnancov.
48 V prejednávanej veci je nutné konštatovať, že odvolací senát tým, že sa nesprávne zameral na zahraničných turistov, najmä gréckych či rumunských, ktorí navštevujú Bulharsko alebo Devin, nezohľadnil celú príslušnú skupinu verejnosti, ktorú tvorí priemerný spotrebiteľ Únie, najmä z Grécka a Rumunska, ale nesprávne sa obmedzil na malú či nepatrnú časť príslušnej skupiny verejnosti, ktorá sa v každom prípade javí ako zanedbateľná a nemožno ju považovať za dostatočne reprezentatívnu pre danú skupinu verejnosti vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 18 vyššie. Práve toto obmedzenie na veľmi malú či nepatrnú časť príslušnej skupiny verejnosti, t. j. zahraničných turistov navštevujúcich Bulharsko alebo Devin, vysvetľuje, prečo skutočnosti uplatnené odvolacím senátom majú len veľmi malú, takmer irelevantnú dôkaznú hodnotu. Stručne povedané, odvolací senát uplatnil nesprávne kritérium, ktoré ho nevyhnutne viedlo k nesprávnemu skutkovému posúdeniu vnímania výrazu „devin“ príslušnou skupinou verejnosti.
49 Napokon odvolací senát v bode 55 napadnutého rozhodnutia uviedol, že je „presvedčený, že nepopierateľné dobré meno Devin známe ako kúpeľné mesto prírodných vôd s liečivými účinkami sa nezastaví na bulharskej hranici, ale rozširuje sa aj do susedných krajín“, a ako vrchol uviedol, že „bolo by zvláštne, keby sa významné dobré meno, ktoré požíva Devin v Bulharsku pre svoje pramene, zázračne stratilo na hraniciach medzi Bulharskom a Gréckom“.
50 Treba však konštatovať, ako tvrdí aj žalobkyňa, že takéto vyhlásenie nemôže slúžiť ako dôkaz na preukázanie, že mesto Devin je známe pre „‚veľkú časť‘ spotrebiteľov v susedných krajinách, akými sú Grécko a Rumunsko“, ako to uviedol odvolací senát v súlade s konštatovaním zrušovacieho oddelenia v tejto súvislosti. Navyše treba uviesť, že mesto Devin, ktoré je ťažko prístupné a oddelené od hranice s Gréckom horským hrebeňom, má osobitnú zemepisnú situáciu, v dôsledku ktorej je toto vyhlásenie ešte menej pravdepodobné.
51 Analogicky treba pripomenúť, že vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 25. októbra 2005, Cloppenburg (T‑379/03, EU:T:2005:373, body 39 a 46), týkajúcej sa mesta Cloppenburg nachádzajúceho sa v Dolnom Sasku (Nemecko), ktoré má približne 30 000 obyvateľov, čo je viac než štvornásobok počtu obyvateľov mesta Devin, Súd prvého stupňa mohol ponechať nezodpovedanú otázku, či predmetná skupina verejnosti, t. j. priemerný nemecký spotrebiteľ, pozná mesto Cloppenburg ako zemepisné miesto, a v každom prípade konštatoval, že z dôvodu „malej veľkosti“ tohto mesta, aj keby ho nemecký spotrebiteľ poznal, túto vedomosť treba považovať za slabú alebo nanajvýš priemernú. V uvedenej veci Súd prvého stupňa ani nezvážil možnosť, že by toto nemecké mesto „malej veľkosti“ mohlo byť známe priemernému spotrebiteľovi v iných členských štátoch Únie.
52 Z toho vyplýva, že dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí s cieľom preukázať, že priemerný spotrebiteľ v Grécku a Rumunsku pozná Devin ako zemepisné miesto, nie sú príliš presvedčivé ani jednoznačné.
53 Navyše žalobkyňa predložila ďalšie dôkazy na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého si priemerný grécky alebo rumunský spotrebiteľ nevytvorí priamy vzťah medzi spornou ochrannou známkou a zemepisným pôvodom.
54 Žalobkyňa v tomto zmysle predložila súhrnnú správu vydanú samotným obecným úradom Devin, z ktorej vyplýva na základe vyhlásení majiteľov hotelov počet zahraničných turistov, ktorí navštívili mesto Devin v roku 2014, čo bol údajne „rekordný rok“. V tomto dokumente sa uvádza, že počas daného roka nenavštívilo mesto Devin ani 3 500 zahraničných turistov všetkých štátnych príslušností spolu a že z nich bolo len 400 gréckych a 50 rumunských turistov. V porovnaní s počtom 5,4 miliónov zahraničných turistov, ktorí navštívili Bulharsko v roku 2014 (pozri bod 38 vyššie), a počtami obyvateľov v členských štátoch Únie, najmä v Grécku a Rumunsku – vo výške 10,7 miliónov, resp. 19,6 miliónov obyvateľov k 1. januáru 2017 podľa štatistického úrad Európskej únie (Eurostat) –, tieto údaje naznačujú, že mesto Devin nie je najzaujímavejšie pre zahraničných turistov, najmä gréckych a rumunských, takže tým skôr nie je známe priemernému spotrebiteľovi v zahraničí.
55 Žalobkyňa tiež predložila údaje zo súhrnného prieskumu trhu uskutočneného vo viacerých členských štátoch vrátane Grécka (kontinentálnej časti a Kréty), Rumunska, Nemecka a Spojené kráľovstvo (ďalej len „súhrnný prieskum“). Pokiaľ ide o prieskum vykonaný v Grécku na vzorke 1 007 osôb z gréckej verejnosti, výsledky zjavne preukazujú, že menej ako 1 % tejto vzorky si spájalo výraz „devin“ s miestom v Bulharsku a menej než 3 % si tento výraz spájalo s akýmkoľvek miestom.
56 Odvolací senát sa domnieval, že tento súhrnný prieskum bol „nedostatočný z viacerých dôvodov“, ktoré uviedol v bodoch 44 až 47 napadnutého rozhodnutia. Po prvé podľa jeho názoru sa prieskum snažil preukázať negatívnu skutočnosť, že verejnosť nepozná mesto Devin, a vzhľadom na túto pochybnú premisu bola väčšina zozbieraných údajov neistá. Podľa neho bolo potrebné, aby respondenti boli „podnietení na presnejšie odpovede“, no nespresnil, akým spôsobom. Po druhé nič nenaznačovalo, či osoby žijúce v pohraničných regiónoch s Bulharskom sa podieľali na gréckom prieskume, a ak tomu tak bolo, tak v akom rozsahu. Po tretie vo výsledkoch gréckeho prieskumu sa nachádzali chyby a údaje boli v niektorých bodoch nespoľahlivé (napríklad nesprávny súčet 71 namiesto 72). Po štvrté, aj keby boli údaje vykladané čo najpriaznivejším spôsobom pre žalobkyňu, bolo potrebné vziať do úvahy, že v gréckom prieskume 30 respondentov odpovedalo, že Devin bolo buď „mestom“, „miestom“, alebo „regiónom v Bulharsku“. Na základe toho dospel k záveru, že týchto 30 respondentov zo vzorky 1 007 osôb by zodpovedalo viac ako 270 000 obyvateľom v celom grécku, ktoré má 11 miliónov obyvateľov, čo nebolo bezvýznamné číslo. Z toho odvolací senát vyvodil záver, že údaje z prieskumu boli „zjavne… nepresvedčivé“ a „nejednoznačné“.
57 Aj za predpokladu, že by tento súhrnný prieskum mal nedostatky konštatované odvolacím senátom, treba uviesť, že jeho závery sa prinajmenšom môžu vziať do úvahy, ak sa im prizná dostatočná vôľa, a ak sa nebudú považovať za rozhodujúce. Aj za predpokladu, že by určité percento gréckej verejnosti poznalo Devin ako zemepisné miesto (v Bulharsku či inde), t. j. 3 % populácie, a aj keby bol tento percentuálny podiel dva alebo trikrát vyšší, nič to nemení na tom, že je to stále malé percento, ktoré nemožno považovať za reprezentujúce priemerného gréckeho spotrebiteľa.
58 Hoci počet obyvateľov 270 000 nie je zanedbateľný, faktom zostáva, že relevantnou otázkou je vnímanie celou príslušnou skupinou verejnosti, s ohľadom na ktorú sa percentuálny podiel 3 % zdá veľmi málo reprezentatívny. Ten istý výsledok možno chápať aj tak, že znamená, že percentuálny podiel 97 % (alebo veľmi podobné percento) gréckej populácie nerozpozná výraz „devin“ ani ako „mesto“, ani ako „miesto“, ani ako „región Bulharska“, čo je oveľa presvedčivejšie a dôvodnejšie.
59 Okrem toho, pokiaľ ide o nespomenutie v gréckom prieskume osôb žijúcich na hranici s Bulharskom, stačí pripomenúť, že v každom prípade veľmi veľká väčšina gréckych spotrebiteľov nebýva v blízkosti hraníc s Bulharskom.
60 Napokon treba odmietnuť tvrdenie EUIPO uvedené vo vyjadrení k žalobe, podľa ktorého skutočnosť, že Grécko a Rumunsko sú zmluvnými stranami Lisabonskej dohody, znamená, že občania týchto štátov poznajú Devin ako zemepisné označenie bulharskej minerálnej vody. Toto tvrdenie je zjavne skutkovo nepodložené, pretože vychádza z predpokladu, že priemerný grécky alebo rumunský spotrebiteľ má mimoriadne vysoký stupeň poznania, čo tento spotrebiteľ zjavne nemá, a to ani vo vzťahu k medzinárodným zmluvám, ani k zoznamu chránených zemepisných označení vo svojej krajine. Navyše právna ochrana zemepisného označenia členským štátom nemôže stačiť na preukázanie toho, že priemerný spotrebiteľ z tohto členského štátu automaticky rozpozná výraz zodpovedajúci tomuto označeniu ako opisné označenie zemepisného pôvodu.
61 Preto treba dospieť k záveru, že podobne ako tvrdí žalobkyňa, odvolací senát nesplnil požiadavky stanovené ustálenou judikatúrou citovanou v bode 24 vyššie, keď sa snažil dokázať, že žalobkyňa „preukazuje“, že výraz „devin“ je priemernému spotrebiteľovi v Grécku a Rumunsku známy ako zemepisné označenie pôvodu.
3) O priemernom spotrebiteľovi z ostatných členských štátov Únie
62 Keďže odvolací senát usúdil, že sporná ochranná známka bola pre gréckeho alebo rumunského priemerného spotrebiteľa opisná, len okrajovo preskúmal rovnakú otázku z pohľadu priemerného spotrebiteľa iných členských štátov Únie. V bode 47 napadnutého rozhodnutia sa obmedzil na konštatovanie, že zovšeobecnením súhrnného prieskumu – napriek tomu, že ho zamietol ako „málo dôvodný“, –, že možno dospieť k záveru, že približne 455 000 nemeckých spotrebiteľov vníma výraz „devin“ ako názov mesta alebo mesto v Bulharsku. V bode 55 uvedeného rozhodnutia dodal, že „by bolo nereálne tvrdiť, že žiadny z týchto členov širokej verejnosti z iných členských štátov [, ktorí navštívia Bulharsko,] sa nezoznámi s kultúrou, históriou a prírodnými atrakciami Bulharska, medzi ktorými sa nachádza mesto Devin, keď sa pripravujú na cestu“.
63 Treba však konštatovať, ako tvrdí aj žalobkyňa, že 455 000 spotrebiteľov nezodpovedá ani 0,6 % celkovej nemeckej populácie, čo sotva môže predstavovať významnejšiu časť alebo predstavovať priemerného nemeckého spotrebiteľa minerálnej vody a nápojov. Okrem toho samotná skutočnosť, že spotrebitelia odpovedali „mesto“ na otázku v prieskume, nič nepreukazuje, keďže túto odpoveď nemožno považovať za znalosť konkrétneho mesta alebo vytvorenie si priamej súvislosti s dotknutými výrobkami.
64 Pokiaľ ide o charakterizáciu priemerného spotrebiteľa Únie ako turistu pripravujúceho sa na cestovanie v Bulharsku, ktorý sa oboznamuje s jednou, relatívne malou atrakciou nachádzajúcou sa v krajine, sa zdá oveľa „nerealistickejší“ než opačný záver. V tejto súvislosti treba opätovne zdôrazniť, že priemerný spotrebiteľ minerálnej vody a nápojov v Únii sa špeciálne nezameriava na zemepis alebo cestovný ruch (pozri bod 47 vyššie).
65 Vedľajší účastník konania navyše nepredložil konkrétny dôkaz umožňujúci preukázať, že priemerný spotrebiteľ Únie vníma výraz „devin“ ako zemepisné miesto v Bulharsku.
66 Pokiaľ ide o tvrdenie zrušovacieho oddelenia, podľa ktorého zemepisný názov Devin bude vzhľadom na vyvíjané marketingové úsilie a rast odvetvia cestovného ruchu v Bulharsku možno v budúcnosti chápaný verejnosťou Únie ako opis zemepisného pôvodu príslušných výrobkov (pozri bod 4 vyššie), treba konštatovať, že toto tvrdenie nie je podložené dôkazmi v spise a je len hypotézou, a to najmä preto, že mesto Devin nepatrí medzi 50 hlavných bulharských destinácií a má len okrajový prospech z rastu zahraničného cestovného ruchu v tejto krajine. Nie je teda „primerané“ v zmysle judikatúry citovanej v bode 24 vyššie predpokladať, že by názov Devin mohol v očiach verejnosti Únie označovať zemepisný pôvod dotknutých tovarov. Okrem toho dôkazné bremeno nemôže byť obrátené tak, že by sa od žalobkyne vyžadovalo preukázať negatívnu skutočnosť, t. j. že mesto Devin nebude môcť byť navštevované alebo známe v budúcnosti.
67 Treba konštatovať, že zo spisu nevyplýva, že výraz „devin“ by bolo rozpoznané ako označenie zemepisného pôvodu priemerným spotrebiteľom z iných členských štátov Únie okrem Bulharska.
68 Vzhľadom na všeobecný záujem na zachovaní dostupnosti zemepisných názvov (pozri bod 20 vyššie), je potrebné preskúmať dôsledky vyššie uvedeného záveru na dostupnosť zemepisného názvu Devin.
b) O dostupnosti zemepisného názvu Devin
69 Odvolací senát v bode 8 napadnutého rozhodnutia pripomenul, že zrušovacie oddelenie zdôraznilo všeobecný záujem na zachovaní dostupnosti zemepisných názvov. Podľa zrušovacieho oddelenia prípad Devin zobrazuje logiku, na ktorej sa zakladá článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009, t. j. že je potrebné, aby niektoré zemepisné opisy ostali k dispozícii aj na použitie inými hospodárskymi subjektmi, pričom existencia ochrannej známky Európskej únie by nemala byť prekážkou pre súčasné a budúce hospodárske úsilie zamerané na vybudovanie povesti tradičného kúpeľného mesta za hranicami krajiny. Zrušovacie oddelenie zamietlo tvrdenie žalobkyne, že koncesia na čerpanie vody bola udelená iba jednému podniku, pričom ako dôvod uviedlo, že toto tvrdenie nezohľadňuje ustálenú judikatúru, podľa ktorej všeobecný záujem alebo verejný záujem na tom, aby sa opisné ochranné známky alebo potenciálne opisné ochranné známky ponechali k dispozícii na používanie tretími osobami, bol vopred stanovený a predpokladaný.
70 Samotný odvolací senát v bodoch 49 až 52 napadnutého rozhodnutia zamietol jednak „základné tvrdenie“ žalobkyne, ktoré tento senát opísal tak, že sa vzťahuje na „údajnú ‚výlučnosť‘ jeho zmluvy, ktorá mu umožňuje čerpať zásoby vody z Devina“, jednak ustanovenie bulharského práva, podľa ktorého „koncesia na čerpanie… sa udelí len jednému koncesionárovi“ (článok 47 ods. 11 zákona o vodách), a napokon aj „faktický monopol na zemepisné označenie ‚Devin Natural Mineral Water‘“ (pozri bod 28 vyššie), ktoré podľa uvedeného senátu bránia tomu, aby „toto označenie bolo k dispozícii na použitie inými subjektmi“.
71 V tejto súvislosti odvolací senát najprv uviedol, že prípadný monopol žalobkyne je časovo obmedzený a zrušiteľný z rôznych obchodných alebo právnych dôvodov. Okrem toho sa domnieval, že do „využívania“ prírodného zdroja a do jeho následného plnenia do fliaš môžu byť zapojené viaceré podniky, ktoré všetky musia mať právo na uvádzanie slova „devin“ na svojich etiketách. Napokon uviedol, že „bez ohľadu na súčasné právne obmedzenia v Bulharsku… smernica [2009/54] neobmedzuje využívanie zdrojov minerálnych vôd pre jeden podnik“, že „článok 8 ods. 2 uvedenej smernice ukladá len obmedzenie, podľa ktorého voda z jedného a toho istého zdroja musí byť vždy uvádzaná na trh pod jedným a tým istým ‚obchodným označením‘, avšak toto uvádzanie na trh sa neobmedzuje len na jeden podnik“, a že „toto ustanovenie nemá za cieľ upravovať počet ‚koncesionárov‘ [, ako sa to snaží tvrdiť žalobkyňa]“.
72 Odvolací senát sa v bode 54 napadnutého rozhodnutia zaoberal ďalším tvrdením žalobkyne, v ktorom uvádzala, že EUIPO zapísal slovné ochranné známky Európskej únie VITTEL (pod číslom 958322) a EVIAN (pod číslom 1422716), okrem iného pre „minerálne vody“ zaradené do triedy 32. Odvolací senát naproti tomu namietal, že „prax“ EUIPO nebola nevyhnutne v tom, že by bez spochybnenia zapísal také ochranné známky, pretože z preskúmania histórie tejto ochrannej známky uvedenej ako poslednej vyplynulo, že proti nej bola podaná námietka počas preskúmania absolútnych dôvodov zamietnutia zápisu, hoci bola následne po predložení dôkazov zamietnutá.
73 EUIPO tak vo vyjadrení k žalobe, ako aj na pojednávaní uviedol, že odvolací senát správne chránil všeobecný záujem na zachovaní dostupnosti zemepisného názvu, akým je názov kúpeľného mesta Devin. Spresnil, že žalobkyňa môže samozrejme pokračovať vo využívaní dobrého mena svojej ochrannej známky v Bulharsku. Dodáva však, že to, že ochranná známka má dobré meno v Bulharsku, jej však neposkytuje právo mať monopol na úrovni Únie na opisné slovo „devin“ tvoriaci prekážku hospodárskeho úsilia zameraného na rozvoj dobrého mena tradičného kúpeľného mesta za hranicami Bulharska. Nevylučuje to ani to, že iní konkurenti by mohli mať v budúcnosti legitímny záujem na používaní opisného označenia „devin“ v iných členských štátoch Únie, kde je Devin známy a spojený s jeho vodami, ale nenadobudol rozlišovaciu spôsobilosť v dôsledku svojho používania.
74 Žalobkyňa tvrdí, že cieľom článku 7 ods. 1 psím. c) nariadenia č. 207/2009 nie je systematické blokovanie zápisu opisných označení ako ochranných známok. Spresňuje, že ak opisné označenie nadobudlo v dôsledku používania vlastný význam ako ochranná známka, možno ho zapísať, čo nebráni tretím osobám používať opisnú formu označenia.
75 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že podľa článku 12 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 [teraz mierne zmenený, článok 14 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001] „ochranná známka [Európskej únie] neoprávňuje majiteľa zakázať tretej osobe používať v obchodnom styku… údaje týkajúce sa… zemepisného pôvodu… tovarov alebo poskytovania služby ani iných charakteristík tovarov alebo služieb“.
76 Súdny dvor dospel k záveru, že takýmto obmedzením účinkov, ktoré vyplývajú majiteľovi z výlučného práva z ochrannej známky, článok 12 nariadenia č. 207/2009 má za cieľ zosúladiť základné záujmy ochrany práv vyplývajúcich z ochrannej známky s voľným pohybom tovaru, ako aj so slobodou poskytovania služieb na vnútornom trhu, a to takým spôsobom, aby právo vyplývajúce z ochrannej známky mohlo plniť svoju úlohu podstatného prvku systému nenarušenej hospodárskej súťaže, ktorého zriadenie a udržanie je cieľom ZFEÚ (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 10. apríla 2008, Adidas a Adidas Benelux, C‑102/07, EU:C:2008:217, bod 45 a citovanú judikatúru).
77 Presnejšie, cieľom článku 12 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 je zabezpečiť možnosť pre všetky hospodárske subjekty používať opisné označenia. Toto ustanovenie teda predstavuje vyjadrenie požiadavky dostupnosti. Požiadavka dostupnosti však nemôže v žiadnom prípade vytvárať autonómne obmedzenie účinkov vyplývajúcich z ochrannej známky, ktoré by sa pridávali k tým obmedzeniam, ktoré sú výslovne uvedené v danom článku (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 10. apríla 2008, Adidas a Adidas Benelux, C‑102/07, EU:C:2008:217, body 46 a 47 a citovanú judikatúru).
78 Treba však uviesť, že za iných okolností než v prejednávanej veci bolo rozhodnuté, že zásada vyplývajúca z judikatúry spomenutej v bodoch 19 a 20 vyššie týkajúca sa všeobecného záujmu sledovaného článkom 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 nie je v rozpore s článkom 12 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, pričom ten nemá ani určujúci vplyv na výklad prvého uvedeného ustanovenia. Hoci článok 12 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia, ktorý osobitne upravuje najmä problémy vznikajúce vtedy, keď dôjde k zápisu ochrannej známky zloženej úplne alebo sčasti zo zemepisného názvu, nezveruje tretím stranám oprávnenie používať takýto názov ako ochrannú známku, napriek tomu zaručuje, že ho môžu používať opisným spôsobom, teda ako označenie týkajúce sa zemepisného pôvodu, a to pod podmienkou, že takéto používanie je v súlade s čestným konaním v priemysle alebo obchode [pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 2003, Nordmilch/ÚHVT (OLDENBURGER), T‑295/01, EU:T:2003:267, bod 55, a z 20. júla 2016, Internet Consulting/EUIPO – Provincia Autonoma di Bolzano‑Alto Adige (SUEDTIROL), T‑11/15, EU:T:2016:422, bod 55; pozri tiež v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 4. mája 1999, Windsurfing Chiemsee, C‑108/97 a C‑109/97, EU:C:1999:230, body 26 až 28].
79 Takže je možné najmä opisne používať názov „Devin“ s cieľom podporovať mesto ako turistickú destináciu. Na rozdiel od toho, čoho sa bojí žalobkyňa, sporná ochranná známka nebude teda predstavovať prekážku hospodárskemu úsiliu vynaloženému na rozvoj dobrého mena mesta Devin pre jeho termálne pramene za hranicami Bulharska.
80 V záujme jasnosti je potrebné spresniť, že toto pripomenutie právnej úpravy a judikatúry nepredstavuje presadzovanie minimálnej kontroly dôvodov zamietnutia uvedených v článku 7 nariadenia č. 207/2009 v rámci preskúmania prihlášky pod zámienkou, že nebezpečenstvo, že niektoré subjekty by si privlastnili určité označenia, ktoré by mali ostať dostupné, je neutralizované obmedzeniami, ktoré sú uložené v súlade s článkom 12 tohto nariadenia, v štádiu, keď nastávajú účinky zapísanej ochrannej známky. Posúdenie dôvodov zamietnutia uvedených v článku 7 uvedeného nariadenia totiž musí vykonať orgán príslušný na konanie o zápise alebo o vyhlásení neplatnosti ochrannej známky a povinnosť tohto posúdenia sa mu nemôže odňať a presunúť na súd, ktorý je poverený zabezpečením skutočného výkonu práv vyplývajúcich z ochrannej známky (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok zo 6. mája 2003, Libertel, C‑104/01, EU:C:2003:244, bod 58).
81 Pokiaľ ide o citáciu z rozsudku Súdneho dvora z 23. októbra 2003, ÚHVT/Wrigley (C‑191/01 P, EU:C:2003:579, bod 32), uvedenú odvolacím senátom, podľa ktorej sa „do registra nemôže zapísať slovné označenie…, ak aspoň jeden z jeho možných významov označuje niektorú z vlastností dotknutých tovarov alebo služieb“, stačí pripomenúť, že táto judikatúra odpovedá záporne na otázku, či je „potrebné, aby sa označenia a znaky tvoriace ochrannú známku… v čase podania prihlášky skutočne používali na účely opisu“. V prejednávanej veci však nie je relevantná táto otázka – keďže výraz „devin“ je opisný v Bulharsku, s výhradou rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním spornej ochrannej známky pre dotknuté tovary –, ale otázka vnímania tohto výrazu príslušnou skupinou verejnosti mimo Bulharska.
82 V tejto súvislosti síce pravdepodobnosť, že zemepisné označenie pôvodu by mohlo mať vplyv na súťažné vzťahy, je vysoká, ak ide o veľkú oblasť preslávenú kvalitou širokej škály tovarov a služieb, naopak je však nízka, ak ide o úzko vymedzené miesto, ktorého dobrá povesť sa obmedzuje na obmedzený počet tovarov alebo služieb [pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. decembra 2011, Mövenpick/ÚHVT (PASSIONATELY SWISS), T‑377/09, neuverejnený, EU:T:2011:753, bod 41, a z 20. júla 2016, SUEDTIROL, T‑11/15, EU:T:2016:422, bod 44]. V prejednávanej veci je však Devin presne určené miesto, ktoré je známe priemernému spotrebiteľovi len v Bulharsku a vo veľkej miere neznáme priemernému spotrebiteľovi vo zvyšných častiach Únie a ktorého dobré meno sa vzťahuje iba na jeho pramene.
83 V druhom rade treba uviesť, že aj keby sporná ochranná známka nadobudla vlastný význam a rozlišovaciu spôsobilosť v Bulharsku, t. j. v jedinom členskom štáte, v ktorom je výraz „devin“ opisný, a teda by bol platný ako ochranná známka Európskej únie, stále platí, že nariadenie č. 207/2009 stanovuje v samotnej definícii výlučného práva priznaného takouto ochrannou známkou záruky určené na ochranu záujmov tretích osôb.
84 Súdny dvor tak už pripomenul, že nariadenie č. 207/2009 má za cieľ všeobecným spôsobom vyrovnať na jednej strane záujem majiteľa ochrannej známky zabezpečiť jej základnú funkciu a na druhej strane záujem ostatných hospodárskych subjektov mať k dispozícii označenia, ktorými môžu označiť svoje tovary a služby. Z toho vyplýva, že ochrana práv, ktoré majiteľovi ochrannej známky vyplývajú z tohto nariadenia, nie je bezpodmienečná (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 27. apríla 2006, Levi Strauss, C‑145/05, EU:C:2006:264, body 29 a 30 a citovanú judikatúru; z 22. septembra 2011, Budějovický Budvar, C‑482/09, EU:C:2011:605, body 34 a 48; zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries, C‑65/12, EU:C:2014:49, body 41 až 43, a z 30. mája 2018, Tsujimoto/EUIPO, C‑85/16 P a C‑86/16 P, EU:C:2018:349, bod 90).
85 Na jednej strane ochrana funkcie ochrannej známky označovať pôvod, ktorá je stanovená v článku 9 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 9 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia 2017/1001], sa vzťahuje iba na jej používanie pre zhodné alebo podobné tovary (alebo služby) a vyžaduje existenciu pravdepodobnosti zámeny vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti, ktorá sa predpokladá v prípadoch zhodnosti jednak označení a jednak tovarov.
86 Na druhej strane ochrana reklamnej funkcie ochrannej známky s dobrým menom stanovená v článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001] sa vzťahuje aj na tovary, ktoré nie sú podobné, ale vyžaduje sa nebezpečenstvo oslabenia, očierňovania alebo parazitovania, a navyše sa nevzťahuje na použitia, ktoré majú „náležitý dôvod“.
87 Podľa judikatúry Súdneho dvora pojem „náležitý dôvod“ sa nemá vykladať tak, že zahŕňa len objektívne naliehavé dôvody, ale môže zahŕňať aj subjektívne záujmy tretích osôb používajúcich označenie zhodné alebo podobné s ochrannou známkou s dobrým menom. Tento pojem nerieši spor medzi ochrannou známkou s dobrým menom a podobným označením, ktorého použitie predchádza podaniu prihlášky tejto ochrannej známky, ani neobmedzuje práva priznané majiteľovi uvedenej ochrannej známky, ale nachádza rovnováhu medzi dotknutými záujmami, pričom v špecifickom kontexte článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 207/2009 a v rámci rozšírenej ochrany, ktorú požíva tá istá ochranná známka, zohľadňuje záujmy tretích používateľov tohto označenia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries, C‑65/12, EU:C:2014:49, body 45 až 48).
88 Z článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 207/2009 vyplýva, že majiteľ ochrannej známky s dobrým menom môže byť povinný na základe „náležitého dôvodu“ strpieť používanie označenia podobného tejto ochrannej známke pre tovar zhodný s tovarom, pre ktorý bola zapísaná uvedená ochranná známka, treťou osobou, ak sa preukáže, že toto označenie sa používalo ešte pred podaním prihlášky ochrannej známky s dobrým menom a že použitie pre zhodné tovary sa vykonávalo v dobrej viere. V súlade s článkom 8 ods. 5 toho istého nariadenia (teraz článok 8 ods. 5 nariadenia 2017/1001) uvedený majiteľ nemôže ani namietať proti zápisu takéhoto označenia [rozsudok z 5. júla 2016, Future Enterprises/EUIPO – McDonald’s International Property (MACCOFFEE), T‑518/13, EU:T:2016:389, bod 113; pozri tiež v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries, C‑65/12, EU:C:2014:49, bod 60].
89 V prejednávanej veci z uvedeného vyplýva, že názov mesta Devin zostane k dispozícii tretím osobám nielen na opisné používanie, ako je podpora cestovného ruchu v tomto meste, ale aj ako rozlišovacie označenie v prípade „náležitého dôvodu“ a neexistencie pravdepodobnosti zámeny, ktorá vylučuje uplatnenie článkov 8 a 9 nariadenia č. 207/2009.
90 Všeobecný záujem na zachovaní dostupnosti zemepisného názvu, akým je názov kúpeľného mesta Devin, tak môže byť chránený vďaka možnosti opisného používania takých názvov a prostredníctvom záruk, ktoré obmedzujú výhradné právo majiteľa spornej ochrannej známky, bez toho, aby sa vyžadovalo zrušenie tejto ochrannej známky a úplné nezohľadnenie jeho výlučného práva, ktoré táto známka priznáva tovarom patriacim do triedy 32 uvedeným v prihláške.
91 Navyše, čo je potrebné, to je rovnováha medzi právami majiteľov a záujmami tretích osôb, pričom táto rovnováha umožňuje registráciu rovnomenných ochranných známok so zemepisným názvom, ako sú slovné ochranné známky Európskej únie VITTEL a EVIAN spomenuté žalobkyňou, za určitých podmienok týkajúcich sa najmä nadobudnutia vlastného významu a rozlišovacej spôsobilosti používaním na územiach, kde je označenie svojou podstatou opisné vzhľadom na zemepisný pôvod, ako aj neexistencie zavádzajúcej povahy uvedeného označenia, pokiaľ ide o jeho pôvod.
2. Záver o prvom žalobnom dôvode a o návrhu na zrušenie
92 Vzhľadom na úvahy uvedené vyššie, najmä v bodoch 32 až 67, treba dospieť k záveru, rovnako ako uviedla žalobkyňa, že odvolací senát nepreukázal existenciu dostatočnej miery rozpoznania mesta Devin priemerným spotrebiteľom Únie, najmä z Grécka a Rumunska, že vedľajší účastník konania nepredložil na podporu svojho návrhu na vyhlásenie neplatnosti nijaký dôkaz umožňujúci dospieť k záveru, že priemerný spotrebiteľ Únie by si spájal výraz „devin“ s mestom v Bulharsku. Keby sa rozhodlo, že časť spotrebiteľov Únie pozná mesto Devin, takú časť treba v každom prípade považovať za nepatrnú.Tento záver nijako nespochybňuje prírodnú krásu mesta Devin a liečebné účinky jeho termálnych kúpeľov ani hospodárske úsilie zamerané na podporu cestovného ruchu v Bulharsku.
93 Podľa judikatúry citovanej v bode 22 vyššie článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 v zásade nebráni zápisu zemepisných názvov, ktoré sú neznáme v zainteresovaných kruhoch alebo sú prinajmenšom neznáme ako označenia zemepisného miesta. V prejednávanej veci síce napriek tomu, že zemepisný názov Devin je známy zainteresovaným kruhom v Bulharsku, t. j. v krajine s ohľadom na ktorú sa žalobkyňa dovoláva nadobudnutej rozlišovacej spôsobilosti spornej ochrannej známky, treba konštatovať, že pokiaľ ide o zainteresované kruhy z iných členských štátov Únie, a to najmä Grécka a Rumunska, zemepisný názov Devin je im v širokej miere neznámy, alebo prinajmenšom neznámy ako označenie zemepisného miesta.
94 Z judikatúry citovanej v bode 24 vyššie tiež vyplýva, že EUIPO je pri svojom posudzovaní povinný preukázať, že zemepisný názov je známy zainteresovaným kruhom ako označenie miesta. V prejednávanej veci však treba konštatovať, že v zainteresovaných kruhoch, ktoré pozostávajú z priemerných spotrebiteľov, je zemepisný názov Devin pre veľkú väčšinou verejnosti neznámy. Časť príslušnej skupiny verejnosti, ktorá pozná tento názov ako zemepisné miesto, je len nepatrná a zanedbateľná a tvorí ju jedno alebo nanajvýš len pár percent. Navyše toto percento sa prima facie javí ako nižšie než percento príslušnej skupiny verejnosti, ktorá pozná Devin ako ochrannú známku minerálnej vody.
95 Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď dospel k záveru, že sporná ochranná známka bola opisná vzhľadom na zemepisný pôvod, pokiaľ ide o priemerného spotrebiteľa z krajín susediacich s Bulharskom, t. j. z Grécka a Rumunska, ako aj zo všetkých ostatných členských štátov Únie s jedinou výnimkou Bulharska. Tým tento senát porušil článok 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c) toho istého nariadenia.
96 V dôsledku toho treba vyhovieť prvej časti prvého žalobného dôvodu a zrušiť tak napadnuté rozhodnutie v súlade s prvým žalobným návrhom žalobkyne bez toho, aby bolo potrebné preskúmať druhú časť prvého žalobného dôvodu či druhý žalobný dôvod, ako aj námietky neprípustnosti, ktoré voči nim predložili vedľajší účastník konania alebo EUIPO, ani rozhodnúť o prípustnosti namietanej žalobkyňou, pokiaľ ide o niektoré prílohy predložené vedľajším účastníkom konania prvýkrát v konaní pred Všeobecným súdom.
B. O návrhu na zmenu rozhodnutia
97 Pokiaľ ide o druhý a tretí žalobný návrh žalobkyne, ktorými sa domáha zamietnutia návrhu na vyhlásenie neplatnosti podaného vedľajším účastníkom konania v celom rozsahu a sleduje v podstate zmenu napadnutého rozhodnutia (pozri bod 10 vyššie), treba pripomenúť, že právomoc na zmenu priznaná Všeobecnému súdu na základe článku 65 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 neznamená, že mu je priznaná právomoc vykonať posúdenie, ku ktorému sa uvedený senát ešte nevyjadril. V dôsledku toho výkon právomoci zmeniť rozhodnutie sa musí v zásade obmedzovať na situácie, v ktorých Všeobecný súd po preskúmaní posúdenia vykonaného odvolacím senátom môže na základe preukázaných skutkových a právnych okolností stanoviť, aké rozhodnutie mal odvolací senát povinnosť prijať (rozsudok z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT, C‑263/09 P, EU:C:2011:452, bod 72, a z 13. mája 2015, easyAir‑tours), T‑608/13, neuverejnený, EU:T:2015:282, bod 68).
98 V tomto prípade podmienky na výkon právomoci zmeniť rozhodnutie priznanej Všeobecnému súdu, ako vyplývajú z rozsudku z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT (C‑263/09 P, EU:C:2011:452), nie sú splnené. Hoci z úvah vyjadrených v bode 95 vyššie totiž skutočne vyplýva, že odvolací senát bol povinný konštatovať, že sporná ochranná známka nemala opisný charakter, pokiaľ ide o časť inej príslušnej skupiny verejnosti než bulharská verejnosť, najmä pre gréckeho alebo rumunského priemerného spotrebiteľa, nič to nemení na tom, že odvolací senát – keďže sa nesprávne domnieval, že údajný opisný charakter spornej ochrannej známky pre časť príslušnej skupiny verejnosti z Grécka alebo Rumunska postačuje na preukázanie existencie dôvodu na vyhlásenie neplatnosti, čo je dôvodom na zamietnutie odvolania proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia, – sa jasne nevyjadril k nadobudnutiu rozlišovacej spôsobilosti spornej ochrannej známky používaním, pokiaľ ide o bulharskú časť príslušnej skupiny verejnosti, t. j. jedinú časť, pre ktorú je sporná ochranná známka opisná vzhľadom na zemepisný pôvod. Keďže otázka nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti používaním spornej ochrannej známky v Bulharsku nebola jednoznačne preskúmaná a rozhodnutá odvolacím senátom, Všeobecnému súdu neprináleží, aby o tejto otázke po prvýkrát rozhodoval v rámci jeho preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT, C‑263/09 P, EU:C:2011:452, body 72 a 73, a z 13. mája 2015, easyAir‑tours, T‑608/13, neuverejnený, EU:T:2015:282, body 69 a 70 a citovanú judikatúru).
99 Z toho vyplýva, že v súčasnom stave spisu Všeobecný súd nemôže vykonať svoju právomoc na zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že by zrušil rozhodnutie zrušovacieho oddelenia z 29. januára 2016 – ktoré navyše dospelo v tejto súvislosti k záveru, že „pokiaľ ide o dôkazy predložené [žalobkyňou],… neexistujú pochybnosti o tom, že ochranná známka Devin nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť v Bulharsku“, – a zamietol návrh na vyhlásenie neplatnosti spornej ochrannej známky.
100 Druhý a tretí žalobný návrh žalobkyne treba preto zamietnuť.
IV. O trovách
101 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
102 Keďže EUIPO a vedľajší účastník konania v podstate nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené na jednej strane uložiť EUIPO povinnosť, aby okrem toho, že bude znášať svoje vlastné trovy konania, nahradil trovy konania vynaložené žalobkyňou v súlade s jej návrhmi, a na druhej strane rozhodnúť, že vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol takto:
1. Rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 2. decembra 2016 (vec R 579/2016‑2) sa zrušuje.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Devin AD.
4. Haskovo Chamber of Commerce and Industry znáša svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. októbra 2018.
Podpisy
Obsah
I. Okolnosti predchádzajúce sporu
II. Návrhy účastníkov konania
III. Právny stav
A. O návrhu na zrušenie
1. O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c) toho istého nariadenia
a) O vnímaní výrazu „devin“ priemerným spotrebiteľom Únie
1) O priemernom bulharskom spotrebiteľovi
2) O priemernom gréckom alebo rumunskom spotrebiteľovi
3) O priemernom spotrebiteľovi z ostatných členských štátov Únie
b) O dostupnosti zemepisného názvu Devin
2. Záver o prvom žalobnom dôvode a o návrhu na zrušenie
B. O návrhu na zmenu rozhodnutia
IV. O trovách