Language of document :

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour administrative (Luxembursko) 12. februára 2019 – Luxaviation SA/Ministre de l’Environnement

(vec C-113/19)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour administrative

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Luxaviation SA

Žalovaný: Ministre de l’Environnement

Prejudiciálne otázky

1.    Má sa článok 12 ods. 3 smernice 2003/87/ES1 , ktorý stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť odovzdanie emisných kvót svojimi prevádzkovateľmi, vykladať v spojení s článkom 41 Charty, ktorý zakotvuje zásadu riadnej správy vecí verejných tak, že zavádza, prostredníctvom príslušného vnútroštátneho orgánu, povinnosť ustanovenia individuálneho monitoringu povinnosti odovzdania, pred 30. aprílom príslušného roku, keďže ten istý orgán je príslušný pre dohľad nad obmedzeným počtom subjektov, v tomto prípade 25 prevádzkovateľov na vnútroštátnej úrovni?

2.

a.    Je vhodné transakciu nedokončeného odovzdania kvót, akou je transakcia v prejednávanej veci, keď sa prevádzkovateľ spoliehal na doručenie elektronického potvrdenia potvrdzujúceho dokončenie postupu prenosu, vykladať tak, že rozumne mohla vyvolať u prevádzkovateľa konajúceho v dobrej viere legitímnu dôveru v skutočnosť, že dokončil transakciu odovzdania podľa článku 6 ods. 2 písm. e) smernice 2003/87/ES?

b.    Je možné, vzhľadom na odpoveď poskytnutú na druhú otázku, predpokladať, že legitímna povaha tejto dôvery je preukázaná u prevádzkovateľa konajúceho v dobrej viere, keďže bol počas predchádzajúceho odovzdávania spontánne kontaktovaný vnútroštátnym správnym orgánom, aby mu tento pripomenul, len niekoľko dní pred uplynutím lehoty stanovenej v článku 6 ods. 2 písm. e) smernice 2003/87/ES, že postup odovzdávania kvót ešte nebol dokončený, čo by mu teda umožňovalo dôvodne sa domnievať, že konal v súlade so svojimi povinnosťami odovzdania za príslušný rok v prípade neexistencie priameho kontaktu toho istého orgánu v nasledujúcom roku?

c.    Môže sa vzhľadom na odpovede na obe predchádzajúce otázky, či už skúmané samostatne alebo spoločne, zásada ochrany legitímnej dôvery vykladať ako prípad vyššej moci, ktorý umožňuje čiastočne alebo úplne oslobodiť prevádzkovateľa v dobrej viere od sankcie uvedenej v článku 16 ods. 3 smernice 2003/87/ES?

3.

a.    Bráni článok 49 ods. 3 Charty, ktorý zakotvuje zásadu proporcionality, paušálnemu stanoveniu pokuty sankcionujúcej neodovzdanie emisných kvót podľa článku 16 ods. 3 smernice 2003/87/ES, keďže toto ustanovenie neumožňuje uložiť primeranú sankciu vzhľadom na porušenie, ktorého sa dopustil prevádzkovateľ?

b.    Majú sa v prípade zápornej odpovede na predchádzajúcu otázku zásada rovnosti, zakotvená v článku 20 Charty, [ako aj] všeobecná zásada dobrej viery a „fraus omnia corrumpit“, vykladať tak, že bránia tomu, aby sa na úrovni paušálnej pokuty, ukladanej v súlade s článkom 16 ods. 3 smernice 2003/87/ES a ku ktorej sa automaticky pripája uverejnenie podľa článku 20 ods. 7 [zákona z 23. decembra 2004], s nedbanlivým prevádzkovateľom konajúcim v dobrej viere, ktorý sa naviac domnieval, že splnil svoje povinnosti odovzdania emisných kvót v konečnom termíne 30. apríla, zaobchádzalo rovnakým spôsobom ako s prevádzkovateľom konajúcim podvodne?

c.    Je v prípade zápornej odpovede na predchádzajúcu otázku uplatnenie paušálnej sankcie bez možnej úpravy vnútroštátnym súdom, s výnimkou prípadov vyššej moci, [ako aj] automatickej sankcie uverejnenia, v súlade s článkom 47 Charty, ktorý zaručuje existenciu účinného prostriedku nápravy?

d.    Nepredstavuje v prípade zápornej odpovede na predchádzajúcu otázku potvrdenie fixnej peňažnej sankcie na základe vôle, ktorú uviedol európsky normotvorca, [ako aj] sankcie automatického uverejnenia, bez zásahu zásady proporcionality, okrem prípadov vyššej moci, ktoré sú striktne stanovené, ustúpenie vnútroštátneho súdu pred predpokladanou vôľou európskeho zákonodarcu a neprimeranú absenciu súdneho preskúmania vzhľadom na články 47 a 49 ods. 3 Charty?

e.    Nevedie, vzhľadom na odpoveď poskytnutú na predchádzajúcu otázku, absencia súdneho preskúmania vnútroštátnym súdom, v kontexte paušálnej sankcie stanovenej v článku 16 ods. 3 smernice 2003/87/ES, [ako aj] automatickej sankcie uverejnenia podľa článku 20 ods. 7 [zákona z 23. decembra 2004], k prerušeniu v podstate plodného dialógu začatého medzi SDEÚ a vnútroštátnymi najvyššími súdmi, s účinkom vopred potvrdeného riešenia SDEÚ, s výnimkou prípadov vyššej moci, ktoré sú striktne stanovené, čo zodpovedá nemožnosti účinného dialógu zo strany vnútroštátneho najvyššieho súdu, ktorému zostáva len potvrdiť sankciu, ak sa preukáže, že sa nejedná o prípad vyššej moci?

4.    Má sa vzhľadom na odpovede na predchádzajúce otázky pojem vyššia moc vykladať v tom zmysle, že zohľadňuje subjektívnu tvrdosť zákona voči prevádzkovateľovi konajúcemu v dobrej viere, ak zaplatenie paušálnej sankcie, uvedenej v článku 16 ods. 3 smernice 2003/87/ES, [ako aj] automatická sankcia uverejnenia podľa článku 20 ods. 7 [zákona z 23. decembra 2004], predstavujú významné finančné riziko a následnú stratu dôveryhodnosti, ktoré môžu viesť k prepúšťaniu zamestnancov alebo dokonca k jeho konkurzu?“

____________

1 Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 2003, s. 32; Mim. vyd. 05/007, s. 631).