ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(prvá komora)
z 9. júna 2015
Vec F‑65/14
EF
proti
Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)
„Verejná služba – Zamestnanci ESVČ – Úradníci – Povyšovanie v roku 2013 – Rozhodnutie o nepovýšení žalobcu do platovej triedy AD 13 – Námietka žalobcu proti zoznamu úradníkov navrhnutých na povýšenie – Článok 45 služobného poriadku – Minimálne dva odpracované roky v platovej triede – Výpočet doby dvoch rokov – Dátum rozhodnutia o povýšení“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou EF navrhuje zrušenie rozhodnutí menovacieho orgánu (ďalej len „MO“) Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 9. a 14. októbra 2013 nepovýšiť ho do platovej triedy AD 13 v rámci povyšovania v roku 2013 (ďalej len „povyšovanie 2013“)
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. EF znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska služba pre vonkajšiu činnosť.
Abstrakt
1. Úradníci – Povýšenie – Podmienky – Minimálny počet odpracovaných rokov v platovej triede – Požiadavka zhody s obdobím, na ktoré sa vzťahujú hodnotiace správy – Neexistencia – Dátum, ktorý treba zohľadniť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
2. Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Kritériá – Osobné zásluhy uchádzačov – Voľná úvaha menovacieho orgánu
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
3. Úradníci – Povýšenie – Sťažnosť nepovýšeného uchádzača – Rozhodnutie o zamietnutí – Odôvodnenie – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45 a článok 90 ods. 2)
1. Z článku 45 služobného poriadku jasne vyplýva, že iba úradníci, ktorí preukážu minimálne dva odpracované roky vo svojej platovej triede prichádzajú do úvahy na povýšenie. Toto ustanovenie neupravuje ako dodatočnú podmienku aj skutočnosť, že požadované dva odpracované roky sa musia presne zhodovať s obdobím dvoch rokov, na ktoré sa vzťahujú dve ročné hodnotiace správy, ktoré sa v zásade vyhotovujú pre každého úradníka za obdobie zodpovedajúce kalendárnemu roku.
Relevantným dátumom na posúdenie, či úradník preukazuje požadovaný minimálny počet odpracovaných rokov na to, aby bol spôsobilý na povýšenie, je teda dátum rozhodnutia o povýšení.
Okrem toho článok 45 služobného poriadku nevyžaduje, aby sa dátum, ku ktorému musí byť splnená podmienka odpracovaných rokov, nevyhnutne zhodoval s koncom hodnotiaceho obdobia, na ktoré sa vzťahuje ročná hodnotiaca správa.
(pozri body 26, 27 a 29)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: rozsudok Casini/Komisia, T‑132/03, EU:T:2005:324, bod 84
Súd pre verejnú službu: rozsudok Balabanis a Le Dour/Komisia, F‑77/05, EU:F:2006:127, bod 35
2. Skutočnosť, že úradník má zjavné a uznané zásluhy, nevylučuje, že v rámci porovnávania zásluh uchádzačov o povýšenie majú iní úradníci väčšie zásluhy.
Keď sa v tejto súvislosti administratíva oprela o hodnotiace správy povýšených úradníkov a domnievala sa, že zásluhy týchto úradníkov boli väčšie ako zásluhy dotknutej osoby, nedopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia, teda ľahko spozorovateľného pochybenia, ktoré možno odhaliť so samozrejmosťou.
Rovnaký záver platí pre úvahu týkajúcu sa kritéria používania jazykov, podľa ktorej je ovládanie anglického a francúzskeho jazyka vo všeobecnosti postačujúce pre potreby fungovania orgánu Únie a teda užitočnosť ovládania ostatných jazykov je druhoradá.
Pokiaľ ide o povinnosti dotknutej osoby v jej rôznych funkciách, táto osoba nepreukázala, že je postihnutá zjavne nesprávnym posúdením úvaha administratívy, podľa ktorej sú tieto povinnosti na rovnakej úrovni ako povinnosti bežne vykonávané úradníkom zaradeným do tej istej platovej triedy a preto ich na účely povýšenia nemožno posudzovať ako zvlášť záslužné.
(pozri body 43 – 46)
Odkaz:
Súdny dvor: rozsudok Cubero Vermurie/Komisia, C‑446/00 P, EU:C:2001:703, bod 21
Súd prvého stupňa: rozsudok Morello/Komisia, T‑164/00, EU:T:2002:312, bod 100
Súd pre verejnú službu: rozsudok Trentea/FRA, F‑112/10, EU:F:2012:179, bod 104
3. Menovací orgán nie je povinný odôvodniť rozhodnutia o povýšení vo vzťahu k vyradeným uchádzačom. Je však povinný odôvodniť svoje rozhodnutie, ktorým zamieta sťažnosť podanú podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku nepovýšeným uchádzačom, pričom odôvodnenie tohto zamietavého rozhodnutia sa považuje za zhodné s odôvodnením rozhodnutia, proti ktorému bola sťažnosť podaná.
Keďže povýšenia sa podľa článku 45 služobného poriadku vykonávajú „výberom“, odôvodnenie sa môže týkať iba existencie podmienok, od ktorých podľa služobného poriadku závisí zákonnosť povýšenia. Konkrétne menovací orgán nie je povinný oznámiť vyradenému uchádzačovi, ako ho posúdil v porovnaní s inými uchádzačmi vybranými na povýšenie.
(pozri body 50 a 51)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: rozsudok Contargyris/Rada, T‑6/96, EU:T:1997:76, body 147 a 148
Súd pre verejnú službu: rozsudok Merhzaoui/Rada, F‑18/09, EU:F:2011:180, bod 71, a tam citovaná judikatúra