Language of document : ECLI:EU:F:2007:210

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 29. novembra 2007

Vec F‑52/06

Mike Pimlott

proti

Európskemu policajnému úradu (Europol)

„Verejná služba – Zamestnanci Europolu – Obnovenie pracovnej zmluvy zamestnanca Europolu – Článok 6 Služobného poriadku zamestnancov Europolu – Maximálna doba pracovných zmlúv zamestnancov“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 40 ods. 3 Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu (Dohovor o Europole) vypracovaného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii a článku 93 ods. 1 Služobného poriadku zamestnancov Europolu, ktorou M. Pimlott navrhuje zrušiť rozhodnutie Europolu z 25 januára 2006 o zamietnutí jeho sťažnosti, ako aj uložiť Europolu povinnosť obnoviť jeho zmluvu na dobu štyroch rokov, ktorá začne plynúť 1. januára 2006

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem

(Dohovor o Europole, článok 40 ods. 3; Služobný poriadok zamestnancov Europolu, článok 92 ods. 2 a článok 93 ods. 1)

2.      Právo Spoločenstva – Výklad – Texty vo viacerých jazykoch

(Služobný poriadok zamestnancov Europolu, článok 6)

1.      Akty alebo rozhodnutia, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť, sú len akty so záväznými právnymi účinkami, ktoré môžu priamo a bezprostredne ovplyvniť záujmy žalobcu tým, že podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie. To nie je prípad listu Europolu, z ktorého iba vyplýva zámer administratívy preskúmať žiadosť o obnovenie pracovnej zmluvy zamestnanca bez toho, aby bolo v tomto štádiu prijaté akékoľvek rozhodnutie. Na základe jednoduchého prejavu budúceho zámeru totiž nemôžu dotknutej osobe vzniknúť práva a povinnosti, ktoré by menili jej právne postavenie. List od danej administratívy, ktorým sa zamestnancovi oznamuje rozhodnutie predložiť mu návrh o obnovení zmluvy na určitú stanovenú dobu, tým, že vylučuje možnosť predĺženia jeho zmluvy na dlhšiu dobu, predstavuje naopak akt spôsobujúci tomuto zamestnancovi ujmu, proti ktorému môže dotknutá osoba podať administratívnu sťažnosť za podmienok stanovených v článku 92 ods. 2 a článku 93 Služobného poriadku zamestnancov Europolu bez toho, aby musel čakať na podpis zmluvy.

(pozri body 48, 50, 52, 53)

Odkaz:

Súdny dvor: 21. októbra 1986, Fabbro a i./Komisia, 269/84 a 292/84, Zb. s. 2983, body 10 až 11; 21. januára 1987, Stroghili/Dvor audítorov, 204/85, Zb. s. 389, bod 6

Súd prvého stupňa: 26. septembra 2002, Borremans a i./Komisia, T‑319/00, Zb. VS s. I‑A‑171, II‑905, body 30 až 33; 7. septembra 2005, Krahl/Komisia, T‑358/03, Zb. VS s. I‑A‑215, II‑993, bod 38

Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2006, Aimi a i./Komisia, F‑47/06, Zb. VS s. I‑A-1-165, II‑A-1-639, bod 58

2.      Nevyhnutnosť jednotného uplatňovania, a teda jednotného výkladu ustanovení práva Spoločenstva vylučuje, aby sa znenie ustanovenia posudzovalo v jednej z jeho verzií izolovane, a naopak si vyžaduje, aby sa vykladalo v závislosti od skutočnej vôle jeho autora a ním sledovaného cieľa, s prihliadnutím najmä na verzie vyhotovené vo všetkých jazykoch Spoločenstva. Ak sa niektoré preklady ustanovenia líšia od jeho pôvodného znenia, nemôžu mať samé osebe prednosť pred ostatnými jazykovými verziami.

V súlade s touto zásadou sa článok 6 Služobného poriadku zamestnancov Europolu v znení účinnom v marci 2001 má vykladať v tom zmysle, že maximálna doba pracovného pomeru je šesť rokov (druhá zarážka) alebo osem rokov (tretia zarážka) vrátane doby prvej zmluvy.

(pozri body 61 – 63)

Odkaz:

Súdny dvor: 12. novembra 1969, Stauder, 29/69, Zb. s. 419, bod 3; 12. júla 1979, Koschniske, 9/79, Zb. s. 2717, bod 6; 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C‑219/95 P, Zb. s. I‑4411, bod 15

Súd prvého stupňa: 29. septembra 1999, Neumann a Neumann‑Schölles/Komisia, T‑68/97, Zb. VS s. I‑A‑193, II‑1005, bod 79