NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
JULIANE KOKOTT
prednesené 15. mája 2014 (1)
Vec C‑318/13
X
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal
Korkein hallinto‑okeus (Fínsko)]
„Smernica 79/7/EHS – Rovnosť zaobchádzania so ženami a s mužmi v oblasti sociálneho zabezpečenia – Článok 4 ods. 1 – Úrazové poistenie zamestnancov – Vnútroštátne právo – Paušálna náhrada škody za trvalé poškodenie v dôsledku pracovného úrazu – Stanovenie výšky nároku – Rozdielna výška nárokov pre mužov a ženy na základe štatisticky rozdielnej očakávanej dĺžky života pohlaví – Zodpovednosť členského štátu – Dostatočne závažné porušenie práva Únie“
I – Úvod
1. Je všeobecne známe, že ženy majú štatisticky vyššiu očakávanú dĺžku života ako muži. Má sa však mužom vyplatiť nižšia dávka ako ženám iba z tohto dôvodu a bez konkrétneho prešetrenia individuálneho prípadu, keď úrazové poistenie zamestnancov poskytuje odškodnenie za doživotné zdravotné problémy v podobe jednorazovo vyplatenej paušálnej sumy?
2. Táto otázka je stredobodom prejednávanej veci. V nadväznosti na rozsudok „Test‑Achats“(2) ponúka Súdnemu dvoru možnosť, aby v ďalšom skutkovom stave z oblasti práva sociálneho zabezpečenia špecifikoval svoju judikatúru týkajúcu sa zásady práva Únie, a to zásady rovnosti zaobchádzania s mužmi a so ženami.
3. V prejednávanom prípade sa najskôr preskúma, či tejto zásade odporujú vnútroštátne právne predpisy, ktoré pri stanovení výšky nároku z poistenia vychádzajú z údajov založených v rozhodujúcej miere na štatisticky rozdielnej očakávanej dĺžke života mužov a žien. Po druhé, v prípade, že sa preukáže, že vnútroštátne právo je v rozpore s právom Únie, vzniká otázka zodpovednosti členského štátu, prípadne po tretie otázka časového obmedzenia účinkov rozsudku.
II – Právny rámec
A – Právo Únie
1. Smernica 79/7(3)
4. Podľa článku 3 smernice 79/7 sa táto smernica vzťahuje okrem iného na zákonné systémy, ktoré poskytujú ochranu pred invaliditou, pracovnými úrazmi a chorobami z povolania.
5. Článok 4 smernice 79/7 stanovuje:
„1. Zásadou rovnakého zaobchádzania sa rozumie, že neexistuje žiadna priama či nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia,… predovšetkým pokiaľ ide o:
– …
– …
– výpočet dávok… a podmienky určujúce trvanie a zachovanie nároku na dávky.
2. Zásada rovnakého zaobchádzania sa nedotýka ustanovení o ochrane žien z dôvodu materstva.“
2. Smernica 2004/113(4)
6. Predtým, ako bol článok 5 ods. 2 smernice 2004/113 vyhlásený za neplatný(5), toto ustanovenie za určitých podmienok pripúšťalo rozdielne zaobchádzanie z dôvodu pohlavia takto:
„Bez ohľadu na odsek 1 môžu členské štáty pred 21. decembrom 2007 rozhodnúť o povolení primeraných rozdielov v prémiách a zľavách jednotlivcov, keď je použitie pohlavia ako určujúceho faktora pri hodnotení rizika na základe príslušných a presných poistno‑matematických a štatistických údajov. …“
3. Smernica 2006/54(6)
7. Smernica 2006/54 v článku 5 nazvanom „Zákaz diskriminácie“ vo vzťahu k zamestnaneckým systémom sociálneho zabezpečenia(7) stanovuje:
„Bez toho, aby bol dotknutý článok 4[(8)], nesmie dochádzať k žiadnej priamej alebo nepriamej diskriminácii z dôvodu pohlavia v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia, najmä pokiaľ ide o:
…
c) výpočet dávok…, ako aj podmienky určujúce trvanie a zachovanie nároku na dávky.“
8. Článok 9 ods. 1 smernice 2006/54 stanovuje:
„Ustanovenia odporujúce zásade rovnakého zaobchádzania zahŕňajú tie, ktoré sa zakladajú na pohlaví, priamo alebo nepriamo, na účely:
…
h) stanovenia rozdielnej výšky dávok, s výnimkou prípadov, keď je potrebné prihliadnuť na účinky poistno‑matematických prepočítavacích faktorov, ktoré sa odlišujú podľa pohlavia v prípade systémov založených na princípe definovaných príspevkov; v prípade systémov financovaných na princípe definovaných dávok môže pri niektorých prvkoch dôjsť k nerovnosti tam, kde nerovnosť súm vyplýva z použitia poistno‑matematických prepočítavacích faktorov, ktoré sa líšia podľa pohlavia v čase, keď sa zavádza financovanie systému;
…“
B – Vnútroštátne právo
9. Fínski zamestnávatelia sú podľa vyjadrení fínskej vlády zo zákona povinní poistiť svojich zamestnancov v súkromných poisťovacích spoločnostiach pre prípad trvalého poškodenia zdravia v dôsledku pracovných úrazov.
10. V prípade poistnej udalosti sa poistné plnenie poskytuje buď v podobe periodicky sa opakujúcich platieb alebo v podobe paušálneho odškodnenia (ďalej len „odškodnenie v prípade pracovného úrazu“). V prípade menej závažnej ujmy sa odškodnenie poskytuje povinne v podobe jednorazovej paušálnej sumy.(9)
11. Výška paušálneho odškodnenia závisí od priemernej očakávanej dĺžky života poškodeného. Rozhodujúci je tu jednak jeho vek, a jednak – na účely prognózy očakávanej zostávajúcej dĺžky života – pohlavie poškodeného. Keďže v prípade mužov sa vychádza zo štatisticky kratšej očakávanej dĺžky života, ženám prináleží podľa fínskeho práva, mimochodom za porovnateľných skutkových stavov, vyššie odškodnenie ako mužom.
III – Skutkový stav konania vo veci samej a prejudiciálne otázky
12. Príslušná poisťovňa priznala pánovi X v roku 2005 odškodnenie v prípade pracovného úrazu v podobe jednorazovej paušálnej sumy za pracovný úraz, ktorý utrpel v roku 1991. Žene by za porovnateľných okolností už len na základe jej pohlavia, a teda štatisticky vyššej očakávanej dĺžke života, bolo vyplatených o 278,89 eura viac, ako bolo vyplatené pánovi X.(10)
13. Žaloba podaná pánom X, v ktorej navrhoval, aby sa jeho odškodnenie v prípade pracovného úrazu vypočítalo podľa výhodnejších kritérií platných v prípade žien, bola sociálnym súdom, ktorý v tejto veci rozhodoval ako súd posledného stupňa, v roku 2008 právoplatne zamietnutá.
14. Žalobou podanou v roku 2009 teraz pán X žiada Fínsku republiku o náhradu škody vo výške nevyplateného rozdielu spolu s úrokmi z omeškania.
15. Vnútroštátny súd predložil Súdnemu dvoru návrh na začatie konania o nasledujúcich prejudiciálnych otázkach:
1. Má sa článok 4 ods. 1 smernice Rady 79/7 vykladať v tom zmysle, že bráni takému vnútroštátnemu právnemu predpisu, podľa ktorého sa rozdielna očakávaná dĺžka života v prípade mužov a žien uplatňuje ako poistno‑matematické kritérium na účely výpočtu dávok sociálneho zabezpečenia, ktoré sú zákonom predpísané v dôsledku pracovného úrazu, v prípade, že pri uplatnení tohto kritéria je jednorazová dávka odškodnenia, ktorá sa má vyplatiť mužovi, nižšia ako odškodnenie, ktoré by dostala žena v rovnakom veku, ktorá by sa okrem toho nachádzala v porovnateľnej situácii?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Existuje v tejto veci ako podmienka vzniku zodpovednosti členského štátu dostatočne závažné porušenie práva Únie, keď sa predovšetkým zohľadní, že
– Súdny dvor vo svojej judikatúre nezaujal výslovne stanovisko k tomu, či pri výpočte dávok zákonných systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré spadajú do pôsobnosti smernice 79/7, možno zohľadniť špecifické poistno‑matematické faktory súvisiace s pohlavím,
– Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Association belge des Consommateurs Test‑Achats a i., C‑236/09, rozhodol, že článok 5 ods. 2 smernice Rady 2004/113, ktorý umožňuje zohľadniť také faktory, je neplatný, ale stanovil prechodné obdobie do začiatku účinnosti tejto neplatnosti a
– normotvorca Únie v smernici 2004/113 a v smernici 2006/54 (o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania) za určitých podmienok povolil, aby sa tieto faktory zohľadnili pri výpočte dávok v zmysle týchto smerníc, a vnútroštátny zákonodarca na základe toho predpokladal, že sporné faktory možno zohľadniť aj v oblasti zákonných systémov sociálneho zabezpečenia v zmysle prejednávanej veci?
IV – Posúdenie
A – Prvá prejudiciálna otázka
16. Vnútroštátny súd sa svojou prvou prejudiciálnou otázkou v podstate pýta, či článku 4 ods. 1 smernice 79/7 odporujú vnútroštátne právne predpisy, v dôsledku ktorých sa s mužmi v prípade paušálneho odškodnenia za pracovné úrazy zaobchádza nevýhodnejšie ako so ženami len z dôvodu, že u mužov sa vychádza zo štatisticky nižšej očakávanej dĺžky života.
17. Najskôr sa preskúma, či je smernica 79/7, ktorá sa podľa svojho článku 3 ods. 1 písm. a) vzťahuje na zákonné systémy, ktoré poskytujú ochranu pred invaliditou, pracovnými úrazmi a chorobami z povolania, v prejednávanom prípade relevantná. Iba v tom prípade totiž možno zmysluplne odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku. Inak by nemala žiadnu súvislosť so skutkovým stavom právneho sporu v konaní vo veci samej.
1. Vecná a časová pôsobnosť smernice 79/7
a) Časová pôsobnosť
18. Podľa fínskej vlády smernicu 79/7 nemožno uplatniť ratione temporis, pretože predmetný pracovný úraz sa stal v roku 1991, teda pred vstupom Fínskej republiky v roku 1995 [do Európskej únie]. Pre posúdenie konania vo veci samej je preto rozhodujúci právny stav platný v roku 1991. Nemožno ho posudzovať podľa smernice 79/7, pretože tá nie je uplatniteľná na skutkové stavy pred vstupom Fínskej republiky.
19. Odškodnením v prípade pracovného úrazu sa však má kompenzovať do budúcna pôsobiaci následok úrazu z roku 1991. V prejednávanom prípade preto nejde o posúdenie už pred vstupom členského štátu definitívne uzavretého skutkového stavu.(11)
20. Podľa ustálenej judikatúry sa však budúce účinky skutkového stavu, ktorý nastal ešte počas účinnosti predchádzajúceho právneho predpisu, posudzujú podľa neskoršieho právneho stavu.(12) To isté musí platiť aj pre budúce účinky skutkového stavu, ktorý nastal ešte pred vstupom členského štátu, ale do budúcnosti spôsobuje ďalšie účinky.
21. Keďže vstupom Fínskej republiky sa smernica 79/7 stala uplatniteľnou na jej území(13), táto smernica je, pokiaľ ide o jej časovú pôsobnosť, rozhodujúca na účely predmetného odškodnenia pri pracovnom úraze.
b) Vecná pôsobnosť
22. Pochybnosti o vecnej relevantnosti smernice 79/7 by okrem toho mohli vzniknúť vzhľadom na to, že predmetná smernica sa vzťahuje iba na „zákonné systémy“ v oblasti sociálneho zabezpečenia, podľa informácií fínskej vlády sa však odškodnenie v prejednávanom prípade uskutočňuje určitými súkromnými poisťovňami poverenými vykonávaním zákonného úrazového poistenia.
23. Fínske odškodnenie v prípade pracovného úrazu tak nevyplácajú priamo na to príslušné štátne orgány, ale súkromné poisťovne v rámci systému zákonného povinného poistenia. Spôsob poskytovania dávky však nie je rozhodujúci z hľadiska jeho zaradenia pod smernicu 79/7. Skôr ide o to, či dávka vyplývajúca zo zákonného ustanovenia priamo a účinne súvisí s ochranou pred rizikami uvedenými v článku 3 ods. 1 smernice.(14) Platí to v prípade odškodnenia pri pracovnom úraze vyplácaného priamo poškodenému, ktorého poskytovanie sa určuje podľa zákona o úrazovom poistení.
24. Predmetné fínske právne predpisy preto treba považovať za zákonný systém, ktorý poskytuje ochranu pred invaliditou a pracovnými úrazmi, a teda posudzovať podľa smernice 79/7. Naproti tomu smernice 2004/113 a 2006/54 nie sú relevantné, pretože prvá z uvedených smerníc sa podľa svojho článku 3 ods. 4 „nevzťahuje na záležitosti týkajúce sa zamestnania a povolania“ a druhá podľa svojho článku 2 ods. 1 písm. f) upravuje zamestnanecké dôchodkové systémy, neuplatňuje sa však v prípade celoštátnej právnej úpravy úrazového poistenia.
25. Keďže článok 4 ods. 1 smernice 79/7 ustanovuje, že pri výpočte dávok „neexistuje žiadna priama či nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia“, ďalej sa preskúma, či uplatnenie poistno‑matematických kritérií predstavuje rozdielne zaobchádzanie z dôvodu pohlavia (bod 2), a či sú prípadne známe nejaké odôvodnenia v tejto súvislosti (bod 3).
2. Rozdielne zaobchádzanie prostredníctvom poistno‑matematických parametrov, ktoré sú založené na štatisticky rozdielnej očakávanej dĺžke života pohlaví
26. Rozdielny výpočet výšky paušálneho odškodnenia v prípade pracovného úrazu je založený priamo na pohlaví oprávneného a jeho štatisticky očakávanej dĺžky života.
27. Fínska vláda však zastáva názor, že tu nejde o nevýhodnejšie zaobchádzanie s oprávneným mužského pohlavia. Rozlišovanie na základe pohlavia skôr zabezpečuje, aby ženy neboli znevýhodňované oproti mužom. Zo štatistického hľadiska je očakávaná dĺžka života vyššia u žien, v dôsledku čoho musí byť odškodnenie, ktorým sa má paušálne nahradiť vzniknutá ujma za očakávanú zostávajúcu dĺžku života, vyššie u žien ako u mužov.
28. Nejde teda o rozdielne zaobchádzanie s mužmi a so ženami, ale každému sa vyplatí suma, ktorá mu prináleží na základe poistno‑matematických výpočtov.
29. Touto výhradou však možno odôvodniť nanajvýš rozdielne zaobchádzanie s mužmi a so ženami v prípade poskytovania paušálnej dávky, nemožno ňou však spochybniť to, že podľa fínskych právnych predpisov sa zaobchádza rozdielne s mužmi a so ženami.
30. Ďalej treba preskúmať možné odôvodnenia.
3. Odôvodnenia rozdielneho zaobchádzania
31. V rámci preskúmania toho, ktoré faktory prichádzajú do úvahy ako odôvodnenia rozdielneho zaobchádzania v prípade odškodnenia pri pracovnom úraze, sa najskôr preskúma smernica 79/7.
a) Relevantné odôvodnenia podľa článku 4 smernice 79/7
32. Článok 4 smernice obsahuje jednoznačnú a taxatívnu úpravu, pričom odhliadnuc od problematiky materstva, v zásade nepripúšťa v prípade poskytovania dávok rozlišovanie na základe pohlavia.
33. Fínska právna úprava by sa tak nemohla odôvodniť už len z dôvodu, že – v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania zakotvenej v smernici – prostredníctvom očakávanej dĺžky života súvisiacou s pohlavím zavádza rozlišovacie kritérium, ktoré v zmysle zámeru normotvorcu Únie nie je uplatniteľné v prípade smernice 79/7.
34. Totiž skutočnosť, že štatistické zohľadnenie očakávanej dĺžky života na základe pohlavia nie je v smernici výslovne zakázané, nemožno vysvetľovať v tom zmysle, že fínsky zákonodarca tak má v súvislosti s poskytovaním dávok naďalej možnosť zaviesť toto kritérium. Tomuto protirečí okrem znenia smernice 79/7 aj porovnanie s právnou úpravou smerníc 2004/113 a 2006/54. Normotvorca Únie v dvoch naposledy zmienených smerniciach uznal, že prípustnosť „poistno‑matematických“(15),(16) faktorov výpočtu súvisiacich s pohlavím je za určitých podmienok nesporná, v tejto súvislosti však vyžadoval, aby to bolo výslovne zistené. Keďže smernica 79/7 takéto špecifické splnomocňujúce ustanovenie neobsahuje, a contrario z toho vyplýva, že už len z úmyslu normotvorcu Únie je zrejmá neprípustnosť poistno‑matematických úvah súvisiacich s pohlavím v rámci smernice 79/7.
35. Podľa fínskej vlády je rozdielna výška dávok predsa len odôvodnená, pretože v prípade paušálnych odškodnení ako znak systému odzrkadľuje očakávanú dĺžku života súvisiacu s pohlavím. Inak by boli štatisticky dlhšie žijúce ženy znevýhodnené oproti mužom, keďže jednorazová dávka má kompenzovať následky úrazu pre zvyšok života poistenca.
36. Fínska vláda tým vyvracia proti nej vznesené výhrady a zastáva názor, že v zmysle primárneho práva je takpovediac povinná v prípade poskytovania paušálneho odškodnenia vyplatiť mužom menšiu sumu ako ženám.
37. Toto tvrdenie však, ako ďalej ukážem, napokon nepôsobí presvedčivo.
b) Relevantné odôvodnenia z primárneho práva?
38. Odhliadnuc od špecifických podporných opatrení v prospech členov znevýhodnenej skupiny je priame rozdielne zaobchádzanie z dôvodu pohlavia vo svetle primárneho práva prípustné len vtedy, keď možno s istotou konštatovať, že medzi mužmi a ženami existujú relevantné rozdiely, v dôsledku ktorých je takéto zaobchádzanie nevyhnutné.(17)
i) O pojme relevantné rozdiely
39. O relevantných rozdieloch medzi mužmi a ženami, ktoré by mohli mať dopad na poskytovanie dávok úrazového poistenia, možno hovoriť, pokiaľ v individuálnom prípade výlučne v závislosti od pohlavia možno vysloviť nevyvrátiteľnú domnienku, že existujú alebo neexistujú určité, pre poskytovanie dávok relevantné okolnosti.(18) Takéto rozdiely by však boli právne relevantné len vtedy, ak by uvedené rozlišovanie bolo v súlade zo základnými princípmi právneho poriadku Únie.(19)
40. Fínska vláda vychádza bez výnimky z toho, že ženy majú štatisticky vyššiu očakávanú dĺžku života ako muži, a v dôsledku toho považuje pohlavie poistenca za faktor relevantný na účely paušálnych dávok závislých od dĺžky života.
41. Táto prognóza súvisiaca s pohlavím však nezahŕňa všetky stránky očakávanej dĺžky života. Na jednej strane už len čisto z faktického hľadiska je príliš všeobecná a nevedie k vyváženým výsledkom. Okrem toho na druhej strane aj normatívne odôvodnenia primárneho práva hovoria proti tomu, aby sa pohlavie pripustilo ako kritérium relevantné pre poskytovanie dávok.
42. Ďalej je potrebné zaoberať sa najskôr faktickými a následne normatívnymi výhradami, ktoré hovoria proti relevantnosti prognózy súvisiacej s pohlavím na účely poskytovania dávok.
ii) Faktické výhrady voči relevantnosti prognózy súvisiacej s pohlavím
43. V rozpore s názorom fínskej vlády nemožno s istotou tvrdiť, že v prípade odškodnenia pri pracovnom úraze má poistenec zakaždým vyššiu očakávanú dĺžku života ako poistenec rovnakého veku.
44. Fínska právna úprava totiž už dostatočne nezohľadňuje, aký účinok majú konkrétne škodové udalosti na budúcu očakávanú dĺžku života: v prípade určitých zdravotných problémov vzniknutých v dôsledku úrazov možno sotva vychádzať z toho, že ženy môžu mať vyššiu očakávanú dĺžku života ako muži nachádzajúci sa v porovnateľnej situácii.
45. Navyše kritérium založené výlučne na pohlaví je pre prognózu očakávanej dĺžky života nedostatočné aj preto, lebo zastiera dôležité hľadiská – popri následkoch úrazu napríklad aj geografický pôvod a skutočnosť, kde sa sústreďuje život dotknutej osoby,(20) jej životné návyky a zjavné ekonomické a sociálne faktory – a podáva tak skreslený obraz o realite.
46. V dôsledku toho príslušnosť k pohlaviu sama osebe ani pri abstraktnej analýze nemôže znamenať relevantný rozdiel vo vzťahu k poskytovaniu dávok.
47. Skutočnosť, že prognóza súvisiaca výlučne s pohlavím je chybným podkladom pre vypočítanie paušálneho odškodnenia, sa stáva ešte zreteľnejšou, keď sa pozrieme na konkrétne prípady poistencov a predstavíme si, že podľa vnútornej logiky fínskej právnej úpravy – ako to fínska vláda pripustila na pojednávaní – by bolo dokonca aj žene trpiacej smrteľnou chorobou napriek jej konkrétnej nižšej očakávanej dĺžke života vyplatené vyššie odškodnenie iba na základe jej pohlavia ako evidentne zdravšiemu mužovi rovnakého veku. Pokiaľ fínske právo v takýchto prípadoch neobsahuje žiadne ustanovenia zodpovedajúce konkrétnemu skutkovému stavu, ale bez ohľadu na iné okolnosti vychádza len z pohlavia, na účely výpočtu paušálneho odškodnenia v prípade pracovného úrazu toto nemôže byť relevantným kritériom.
48. Odhliadnuc od takýchto faktických výhrad voči kritériu založenom na pohlaví, hovoria proti jeho prípustnosti aj normatívne výhrady, ktorými sa treba ďalej zaoberať.
iii) Normatívne výhrady voči relevantnosti prognózy súvisiacej s pohlavím
49. Fínske kritérium prognózy očakávanej dĺžky života súvisiacej s pohlavím sa musí dať posúdiť z normatívneho hľadiska vyplývajúceho z primárneho práva Únie. Medzi základné princípy primárneho práva patrí podľa článku 2 ZEÚ a nasl. okrem iného zásada rovnosti medzi ženami a mužmi, ktorá je navyše zakotvená aj v článku 21 Charty ako základné právo.
50. Ako som už uviedla vo svojich návrhoch vo veci Association belge des Consommateurs Test‑Achats a i., v súlade s veľkým významom prináležiacim tejto zásade rovnosti medzi ženami a mužmi vo svetle stupnice hodnôt práva Únie nemožno súhlasiť s tým, aby bolo pohlavie použité štatisticko‑paušálne ako náhradné kritérium rovnako pre iné, ťažšie identifikovateľné, ale na účely poistenia napokon skutočne relevantné rozlišovacie kritériá.
51. Ak sú určité znaky skutočne rozhodujúce pre očakávanú dĺžku života(21), musia byť skôr takto vymedzené, primerane vyhodnotené a priradené konkrétnym skupinám osôb bez ohľadu na pohlavie. Nesmú byť teda schematicky priradené určitému pohlaviu, ibaže by išlo o nemenné, biologicky špecifické znaky. V opačnom prípade by boli jednotlivé dotknuté osoby, ktorých sa daný znak netýka, znevýhodnené alebo zvýhodnené bez závažného dôvodu iba na základe svojho pohlavia.
52. Pri normatívnom posúdení poistno‑matematických kritérií založených na pohlaví sa okrem toho zohľadní, že článok 21 Charty uvádza zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavia na jednom mieste súčasne so zákazom diskriminácie z dôvodu rasy a farby pleti, ako aj etnického pôvodu.
53. Právne úpravy založené priamo na príslušnosti k pohlaviu sú preto – odhliadnuc od nepochybných biologických zvláštností, ako je napríklad materstvo – v zmysle hodnotového konceptu normotvorcu Únie rovnako málo akceptovateľné ako tie z dôvodu rasy alebo farby pleti, a preto v oblasti práva sociálneho zabezpečenia napriek prípadným štatistickým údajom nie sú povolené.(22)
54. Inak by vzniklo jednak riziko štatisticky podloženého vyhladenia zákazov diskriminácie obsiahnutých v Charte a jednak riziko neprimeraných výsledkov v jednotlivých prípadoch, ak sa na účely prognostických rozhodnutí namiesto skutočne relevantných materiálnych kritérií napokon použijú irelevantné šablónovité štatistiky.
iv) Predbežný návrh vo veci prvej prejudiciálnej otázky
55. Pre rozdielne zaobchádzanie založené na štatistikách súvisiacich s pohlavím teda nemožno vyvodiť relevantné odôvodnenia ani zo smernice 79/7, ani z primárneho práva.
56. Článok 4 ods. 1 smernice 79/7 sa preto má vykladať v tom zmysle, že bráni takému vnútroštátnemu právnemu predpisu, podľa ktorého sa rozdielna očakávaná dĺžka života v prípade mužov a žien uplatňuje ako poistno‑matematické kritérium na účely výpočtu dávok sociálneho zabezpečenia, ktoré sú zákonom predpísané v dôsledku pracovného úrazu, v prípade, že pri uplatnení tohto kritéria je jednorazová dávka odškodnenia, ktorá sa má vyplatiť mužovi, nižšia ako odškodnenie, ktoré by dostala žena v rovnakom veku, ktorá by sa okrem toho nachádzala v porovnateľnej situácii.
57. Vzhľadom na to sú fínske súdy v konaní vo veci sociálneho zabezpečenia – aspoň pokiaľ je toto konanie vedené proti štátnemu orgánu alebo podobnej inštitúcii – vlastne povinné neuplatniť diskriminačné ustanovenie a namiesto toho pánovi X pri neexistencii nediskriminačnej vnútroštátnej právnej úpravy priznať vyššiu sumu, určenú podľa fínskeho práva ženám.(23)
58. To sa však nestalo.
59. Keďže konanie vo veci sociálneho zabezpečenia bolo medzitým právoplatne skončené, teraz vzniká otázka, teda pokiaľ rozsudok Súdneho dvora v prejednávanej veci nepredstavuje dôvod pre revíziu(24) umožňujúcu, aby fínske súdy rozhodli vo veci pána X v súlade s právom Únie, či rozdiel spolu s úrokmi z omeškania, ktorý bol pánovi X podľa fínskeho práva odopretý v rozpore s právom Únie, má teraz vyplatiť Fínska republika.
B – Druhá prejudiciálna otázka
60. Vnútroštátny súd sa svojou druhou prejudiciálnou otázkou v podstate pýta, či paušálne odškodnenie v prípade pracovného úrazu, ktoré je v rozpore s právom Únie, možno Fínskej republike pripísať ako dostatočne závažné porušenie práva Únie zakladajúce jej zodpovednosť.
61. Podľa názoru vnútroštátneho súdu proti takémuto porušeniu zjavne hovorí neexistencia relevantnej judikatúry týkajúcej sa smernice 79/7, prechodné obdobie v zmysle rozsudku „Test‑Achats“, ako aj skutočnosť, že vnútroštátny zákonodarca vo svetle smerníc 2004/113 a 2006/54 predpokladal, že poistno‑matematické úvahy súvisiace s pohlavím nie sú právne spochybniteľné (bod 2).
62. Predtým, než sa tieto hľadiská jednotlivo posúdia (bod 1), je však potrebné objasniť, z ktorého momentu sa má vychádzať v súvislosti s prípadným porušením práva Únie Fínskou republikou. Táto otázka je dôležitá pre určenie rámcových podmienok práva Únie, podľa ktorých sa posudzuje existencia závažného porušenia.
1. Rozhodujúci moment a rámcové právne podmienky pre posúdenie existencie porušenia práva Únie
63. Do úvahy prichádza dátum pracovného úrazu (1991), poskytnutie dávky sociálnou poisťovňou (2005), ako aj právoplatné zamietnutie žaloby sociálnym súdom (2008).
64. Pritom sa v prvom rade zohľadní, že porušenie práva Únie týkajúce sa pána X bolo konkretizované právoplatným rozhodnutím fínskeho súdu až v roku 2008.
65. Po druhé je potrebné konštatovať, že v tomto čase nebola k dispozícii žiadna judikatúra, pokiaľ ide o otázku, či sú poistno‑matematické úvahy súvisiace s pohlavím v rámci smernice 79/7 prípustné, keďže Komisia ani raz nepovažovala za opodstatnené začať voči Fínskej republike konanie o nesplnení povinnosti.
66. Okrem toho je pozoruhodné, že normotvorca Únie v súvislostiach z oblasti sociálneho zabezpečenia príbuzných smernici 79/7 – menovite v súvislostiach so smernicami 2004/113 a 2006/54 – v rokoch 2004 a 2006 za určitých podmienok schválil poistno‑matematické úvahy súvisiace s pohlavím, a aj sama Komisia toto stanovisko v roku 2010 vo veci Association belge des Consommateurs Test‑Achats a i. vehementne presadzovala. Zdá sa, že k trvalému prehodnoteniu došlo až v rámci uvedenej veci, v ktorej bol rozsudok vynesený až v roku 2011 – teda približne tri roky po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia fínskeho sociálneho súdu.
67. Za týchto okolností sa preskúma, či sa má vychádzať zo závažného porušenia práva Únie z roku 2008, vedúceho k vzniku zodpovednosti.
2. Existencia dostatočne závažného porušenia?
68. Škoda spôsobená jednotlivcom porušením práva Únie musí byť nahradená, ak po prvé porušená právna norma priznáva jednotlivcom práva, po druhé porušenie je dostatočne závažné a po tretie ak medzi porušením povinnosti štátu a škodou spôsobenou poškodeným osobám existuje priama príčinná súvislosť.(25)
69. Vnútroštátny súd sa zaujíma len o druhý z uvedených predpokladov zodpovednosti. Objasniť tak treba iba to, čo sa má rozumieť pod „dostatočne závažným“ porušením a či možno v prejednávanom prípade o takom hovoriť.
a) Pojem dostatočne závažné porušenie
70. V prípade otázky preskúmavanej príslušným vnútroštátnym súdom, totiž či sa má vychádzať zo závažného porušenia práva Únie vedúceho k vzniku zodpovednosti, musí vnútroštátny súd v rámci celkového posúdenia zohľadniť po prvé stupeň jasnosti a presnosti porušenej právnej normy, po druhé rozsah miery voľnej úvahy, ktorý porušená norma ponecháva vnútroštátnym orgánom alebo orgánom Únie, po tretie úmyselnú alebo neúmyselnú povahu nesplnenia povinnosti alebo spôsobenej škody, po štvrté ospravedlniteľnosť alebo neospravedlniteľnosť prípadného právneho omylu, po piate okolnosť, že postup inštitúcie Únie mohol prispieť k opomenutiu, prijatiu alebo zachovaniu opatrení alebo vnútroštátnej praxe, ktoré sú v rozpore s právom Únie.(26)
71. Tieto hľadiská treba následne preskúmať a spoločne s hľadiskami spomenutými v druhej prejudiciálnej otázke podrobiť celkovému posúdeniu.
b) Dostatočne závažné porušenie článku 4 smernice 79/7 Fínskou republikou?
72. Kým prvé dve z hľadísk uvedených v bode 70 poukazujú v prejednávanom prípade na dostatočne závažné porušenie, tri ďalšie hovoria skôr proti tomu.
73. Totiž aj keď znenie a právny kontext smernice 79/7 dostatočne jasne a presne – bez ponechania voľnej úvahy vnútroštátnemu zákonodarcovi – vylučujú poistno‑matematické úvahy založené na pohlaví dotknutej osoby, fínskemu zákonodarcovi a fínskej justícii za rok 2008 nemožno pripísať žiadne úmyselné a celkovo neospravedlniteľné porušenia práva.
74. Práve naopak, neexistencia akejkoľvek relevantnej judikatúry alebo konaní o nesplnení povinnosti vedených vo veci príslušných porušení zákazu diskriminácie na jednej strane, a tendencia normotvorcu Únie prejavujúca sa od roku 2004, totiž že vo veľkej miere pripúšťa poistno‑matematické úvahy, na strane druhej hovoria v prospech toho, že prinajlepšom v roku 2008 – teda ešte pred rozsudkom vo veci „Test‑Achats“ – fínska právna úprava napriek jednoznačnému zneniu smernice 79/7 nebola poznačená porušením práva Únie tak zreteľne, aby bolo možné vychádzať z úmyselného a celkovo neospravedlniteľného právneho pochybenia fínskych orgánov.
75. Je pravda, že začatie konania o nesplnení povinnosti podlieha voľnej úvahe Komisie. Už len samotné začatie príslušného konania o nesplnení povinnosti môže byť dobrým dôvodom domnievať sa, že členský štát v prípade pretrvávajúcich porušení pristal na možnosť porušovania práva Únie. Naproti tomu, ak nebolo začaté konanie o porušení povinnosti, samo osebe to síce nezbavuje daný členský štát viny, ale ani mu nemožno vytýkať, že vedome zachoval prípadné porušenia práva Únie.
76. Navyše v prejednávanom prípade možno členskému štátu sotva pripísať porušenie práva ako neospravedlniteľné a vedúce k vzniku zodpovednosti, ktorého sa aj sám normotvorca Únie dopustil v inej, ale podobnej súvislosti, a to v smernici 2004/113. Bol by to príliš ďalekosiahly zásah, ak by sme od členských štátov vyžadovali, aby pri svojej vnútroštátnej normotvorbe postupovali obozretnejšie a zodpovednejšie ako normotvorca Únie. Práve normotvorba normotvorcu Únie v rokoch 2004 až 2008 mohla fínskeho zákonodarcu mylne uistiť v tom, že ním zvolené údaje boli aj v oblasti práva sociálneho zabezpečenia v súlade s právom Únie.
77. Vzhľadom na uvedené treba na druhú prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že posúdenie podmienok vzniku zodpovednosti členského štátu je záležitosťou vnútroštátnych súdov, ale pokiaľ ide o otázku, či existuje dostatočne závažné porušenie práva Únie, v prospech dotknutého členského štátu sa predovšetkým zohľadní,
– že Súdny dvor vo svojej judikatúre nezaujal výslovne stanovisko k tomu, či pri výpočte dávok zákonných systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré spadajú do pôsobnosti smernice 79/7, možno zohľadniť špecifické poistno‑matematické faktory súvisiace s pohlavím,
– že Súdny dvor až vo svojom rozsudku vo veci Association belge des Consommateurs Test‑Achats a i., C‑236/09, rozhodol, že článok 5 ods. 2 smernice Rady 2004/113, ktorý umožňuje zohľadniť také faktory, je neplatný, ale stanovil prechodné obdobie do začiatku účinnosti tejto neplatnosti, ako aj
– že normotvorca Únie v smernici 2004/113 a v smernici 2006/54 za určitých podmienok povolil, aby sa tieto faktory zohľadnili pri výpočte dávok v zmysle týchto smerníc, a vnútroštátny zákonodarca na základe toho predpokladal, že sporné faktory možno zohľadniť aj v oblasti zákonných systémov sociálneho zabezpečenia v zmysle prejednávanej veci.
78. Za týchto okolností treba napokon zodpovedať otázku, či v prejednávanom prípade prichádza do úvahy časové obmedzenie účinkov rozsudku.
C – Časové obmedzenie účinkov rozsudku?
79. V tejto súvislosti treba najskôr pripomenúť, že výklad ustanovenia práva Únie, ktorý uskutoční Súdny dvor vo svojom rozsudku, sa obmedzuje na objasnenie a spresnenie významu a dosahu tohto ustanovenia tak, ako by sa malo chápať a uplatňovať od okamihu, keď nadobudlo účinnosť. Vzhľadom na uvedené predstavuje obmedzenie časových účinkov takéhoto rozsudku výnimočné opatrenie, ktoré okrem iného predpokladá, že v opačnom prípade vznikne riziko vážnych ekonomických dôsledkov.(27)
80. Účastníci konania v tejto súvislosti neuviedli nič podstatné.
81. Proti vážnym ekonomickým dôsledkom hovorí v prejednávanom prípade omnoho viac to, že právna úprava fínskeho zákona o úrazovom poistení, ktorá je v rozpore s právom Únie, platí v prvom rade pre prípady nepatrného významu. V týchto prípadoch je nepravdepodobné, že by systém sociálneho zabezpečenia bol zaťažený nadmernými výdavkami, aj keby sa teraz už aj v prípade mužov uplatňovala výhodnejšia paušálna hodnota doposiaľ vyhradená ženám.
82. Z toho vyplýva, že nie je potrebné obmedziť časovú účinnosť tohto rozsudku.
V – Návrh
83. Na základe všetkých vyššie uvedených úvah navrhujem Súdnemu dvoru odpovedať na dve prejudiciálne otázky takto:
1. Článok 4 ods. 1 smernice Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takým vnútroštátnym právnym predpisom, podľa ktorých sa rozdielna očakávaná dĺžka života v prípade mužov a žien uplatňuje ako poistno‑matematické kritérium na účely výpočtu dávok sociálneho zabezpečenia, ktoré sú zákonom predpísané v dôsledku pracovného úrazu, v prípade, že pri uplatnení tohto kritéria je jednorazová dávka odškodnenia, ktorá sa má vyplatiť mužovi, nižšia ako odškodnenie, ktoré by dostala žena v rovnakom veku, ktorá by sa okrem toho nachádzala v porovnateľnej situácii.
2. Posúdenie podmienok vzniku zodpovednosti členského štátu je záležitosťou vnútroštátnych súdov. Pokiaľ však ide o otázku, či existuje dostatočne závažné porušenie práva Únie, v prospech dotknutého členského štátu sa predovšetkým zohľadní,
– že Súdny dvor vo svojej judikatúre nezaujal výslovne stanovisko k tomu, či pri výpočte dávok zákonných systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré spadajú do pôsobnosti smernice 79/7, možno zohľadniť špecifické poistno‑matematické faktory súvisiace s pohlavím,
– že Súdny dvor až vo svojom rozsudku vo veci Association belge des Consommateurs Test‑Achats a i., C‑236/09, rozhodol, že článok 5 ods. 2 smernice Rady 2004/113, ktorý umožňuje zohľadniť také faktory, je neplatný, ale stanovil prechodné obdobie do začiatku účinnosti tejto neplatnosti, ako aj
– že normotvorca Únie v smernici 2004/113 a v smernici 2006/54 za určitých podmienok povolil, aby sa tieto faktory zohľadnili pri výpočte dávok v zmysle týchto smerníc, a vnútroštátny zákonodarca na základe toho predpokladal, že sporné faktory možno zohľadniť aj v oblasti zákonných systémov sociálneho zabezpečenia v zmysle prejednávanej veci.